Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/114/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, K., zastúpený JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, proti žalovaným: X/W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. O. XX, K., X/Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. O. XX, žalované zastúpené JUDr. Jana Kubáňová, advokátka so sídlom Nitra, Cintorínska 5, o zaplatenie 14431,50 eur s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom) proti žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

III. Súd v r a c i a žalobcovi preddavok na trovy dokazovania vo výške 150 eur platobným poukazom po právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Súd v r a c i a žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade preddavok na trovy dokazovania vo výške 435 eur platobným poukazom po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 14.08.2012, domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 16.600 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že použil svoje finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaných s tým, že so žalovanou v 1. rade žil v družskovskom pomere, výhľadovo chceli uzavrieť manželstvo a tieto nehnuteľnosti spoločne užívať, pričom po zániku družského vzťahu zanikol dôvod týchto spoločných investícií a všetky jeho investície do týchto nehnuteľností sa stali majetkovým prospechom získaným žalovanými a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpal. Poukázal na to, že od roku 1995 do septembra 2010 žil v spoločnej domácnosti v družskom vzťahu v predmetnej nehnuteľnosti so žalovanou v 1. rade po zániku ktorého z domu odišiel. Po dobu družského vzťahu sa rozhodli, aj so súhlasom matky - žalovanej v 2. rade, vykonať do týchto nehnuteľností investície s tým, že bude vykonaná rekonštrukcia rodinného domu a budú k nemu vykonané vonkajšie úpravy. Tieto stavebné práce boli vykonané v rokoch 2003 až 2008 a pozostávali predovšetkým z nasledovných prác: v rodinnom dome osadenie nových podláh, dlažieb, sadrokartónu, vystierkovania vnútorných stien, zateplenie domu, vrátane povrchovej úpravy, nové rozvody elektriny na poschodí, nové ústredné kúrenie na poschodí, oplechovanie strechy, nové plastové okno na šatníku a vnútorné zateplenie šatníka, osadenie zámkovej dlažby a sťahovačov, vybudovanie záhradného altánku, oplotenia od ulice (tvárovnicové), oplotenie s drevenou výplňou, nová kovaná bránka k oploteniu, oprava bazénu laminátom, vybetónovanie a vydláždenie bazénu , rekonštrukcia kanalizácie , obloženie schodov

korkom. Stavebné práce boli vykonané na jeho náklady a náklady žalovanej v 1. rade. Časť bola uhradená zo stavebných sporení. Stavebné sporenia boli založené celkovo tri v PSS. Jedno na žalovanú v 1. rade, druhé na žalovanú v 2. rade a tretie na H. I. (babka žalovanej v 1. rade). Riešili to tak preto, že on a žalovaná v 2. mali stavebné sporenie, ďalšie nemohli mať. Zlúčené stavebné sporenie bolo na žalovanú v 2. rade lebo vykazovala najlepšie príjmové podmienky, mala stabilný príjem. Splátky na tieto tri stavebné sporenie začal vykonávať potom, ako sa tieto sporenia zlúčili do jedného, čo bolo v roku 2003, takto ich splácal do júna 2009 vrátane, celkovo splatil asi 10.500 eur. Platby realizoval tak, že z jeho bežného účtu každý mesiac poukazoval na účet PSS, a.s. Okrem toho mal aj on stavebné sporenie v PSS, to je v poradí štvrté, celková suma bola 200.000 Sk , a tieto finančné prostriedky boli použité v rokoch 2006 až 2008 na kúpu a montáž dvoch automatických brán v celkovej hodnote 71.800 Sk v auguste 2007, zvyšok bol použitý na dokončovacie práce, napríklad oplotenie. Žalované napriek výzve požadovanú sumu nezaplatili.

2. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na skutkovom a právnom základe žaloby. Žalobca a žalovaná v 1. rade žili v družskom vzťahu po obdobie cca 15 rokov. Za ich vzájomného vzťahu v období rokov 2003-2008 sa rozhodli vykonať investície do nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve žalovaných u každej v polovici. Druh a rozsah investícií je opísaný v návrhu. Motiváciou tohto kroku bolo ich spolužitie t.j. žalobcu a žalovanej v 1.rade. Dôvod investícií zanikol vtedy, keď zaniklo ich spolužitie, žalobca sa z domu odsťahoval, a preto sa domáha finančného vyrovnania vynaložených investícií. Právne nárok vychádza z ust. a nasl. o bezdôvodnom prospechu, pretože právny dôvod pre vykonanie investícií po zániku družského vzťahu žalobcu a žalovanej v 1.rade zanikol. Predmetom tohto sporu je len časť investícií vynaložených do nehnuteľnosti žalovaných a náhrada tejto časti investícií žalobcovi. Sporeniami, spôsobom ich vytvorenia a spôsobom ich splácania dokumentuje žalobca účasť na celkovej dohode a na financovaní týchto investícií. Išlo o spoločné investície , pri takomto rodinnom fungovaní je celkom logické , že fungovali takto i finančne. Existovala spoločná dohoda, že sa pôjde nehnuteľnosť rekonštruovať , pretože mladí potrebovali priestor pre spolužitie. Procesne je povinný žalobca uviesť výšku sumy, čo však neznamená, že táto sa nemôže zisťovať znalecky a presná výška investícií by mala byť ustálená znalecky a následne je potrebné ustáliť podiel žalobcu na investíciách. Žalobca nepožaduje zhodnotenie nehnuteľností, ani nepožaduje vložené finančné prostriedky, ale požaduje investície, ktoré boli do nehnuteľnosti žalovaných vložené po dohode strán sporu s tým, že požaduje pomernú časť týchto investícií , ktoré boli vynaložené stranami sporu do domu žalovaných , finančné prostriedky žalobcu sú len časťou investícií, ktoré boli vykonané do domu žalovaných. Tieto investície žalobcu zahŕňajú jednak materiál a jednak práce. Pokiaľ išlo námietku premlčania, túto považuje za nedôvodnú, pretože dvojročná premlčacia doba začala plynúť od septembra 2010, kedy došlo k zániku družského vzťahu a zanikol právny titul týchto investícií a žaloba bola podaná v rámci premlčacej doby. 3. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáha zaplatenia určitej sumy, ktorú riadne a presne nešpecifikoval, predložené dôkazy, ktoré pozostávajú z pokladničných dokladov, ktoré sú v držbe žalobcu, nemožno považovať za relevantný dôkaz na určenie výšky hodnoty investícií nehnuteľností a ani samotná držba dokladov nepreukazuje, že ich sám žalobca zaplatil a taktiež písomné podanie žalobcu, kde niektoré položky vyradil alebo vyčiarkol zo zoznamu svedčia o úmyselnom zavádzaní súdu a o návrhu, ktorý nemá relevantný podklad. Zároveň v zmysle vznáša námietku premlčania, nakoľko právo plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle samotného návrhu podaného žalobcom vyplýva, že jednotlivé rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti boli ukončené najneskôr v r. 2008 a posledná splátka bola v júni 2009 a vzhľadom na túto skutočnosť žiada návrh zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania. 4. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobkýň býval od roku 1995 do roku 2010. Po smrti otca žalovanej v 1.rade sa dohodli a to spolu so žalovanými v 1 . a 2. rade, že my, t.j. on so žalovanou v 1.rade prerobia poschodie domu a žalovaná v 2.rade bude bývať na prízemí. Z tohto dôvodu založili stavebné sporenie, a to stavebné sporenie na žalovanú v 1.rade, na žalovanú v 2.rade a na babku žalovanej v 1.rade. Jednalo sa o tri stavebné sporenie s cieľovou sumou 200.000 Sk, t.j. každé s cieľovou sumou 200.000 Sk. V roku 2003 tieto tri stavebné sporenia zlúčili do jedného s cieľovou sumou 600.000 Sk. Na toto stavebné sporenie vložili sumu 300.000 Sk, ktorá suma predstavovala polovicu cieľovej sumy a bola tvorená spoločne nasporenými prostriedkami ním a žalovanej v 1.rade. Do sumy 600.000 SK stavebná sporiteľňa poskytla úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej v 2.rade, na ktorej meno bolo vedené stavebné sporenie po zlúčení troch sporení. Poskytnutý úver splácal výlučne sám. Úver bol poskytnutý na dobu 7,5 roka. Podaným návrhom sa domáha úhrady

sumy, ktorú zaplatil titulom stavebného úveru za obdobie od roku 2003 do júna 2009 vo výške 10.500 eur. V júni 2009 stavebný úver nebol v celom rozsahu splatený. Konečnú zostatkovú hodnotu vyplatila žalovaná v 2.rade. Z prostriedkov z úveru sa financovala rekonštrukcia poschodia domu, pokiaľ ide o prízemie tak len kuchyňa, taktiež sa robili vonkajšie úpravy. V roku 2002 mal založené stavebné sporenie, kde po nasporení sumy 100.000 Sk stavebná sporiteľňa do cieľovej sumy 200.000 Sk poskytla úver, kde sumu 200.000 Sk v celom rozsahu investoval do predmetnej nehnuteľnosti, a úver zo stavebného sporenia splácal v pravidelných mesačných splátkach z jeho osobného účtu. Dôvodom jeho investícií do nehnuteľnosti bolo to, že bol v družskom vzťahu so žalovanou v 1.rade, býval v tejto nehnuteľnosti a plánoval tam žiť i do budúcna. Žalovaná v 1.rade má brata, ktorý žije v Amerike, a ktorý bol tiež dedičom po nebohom manželovi žalovanej v 2.rade. Dohoda v rodine bola taká, že tento si nebude robiť nárok z dedičstva na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, za čo mu investovali do opravy ním vlastniacich garáží. 5. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že so žalobcom boli priatelia, ale osobne s ním nikdy neplánovala založiť si rodinu. Od roku 1996 podnikala, žalobcu zamestnávala asi rok. Fungovalo to asi tak, že žalobca mal dispozičné oprávnenie pokiaľ ide o jej platobné karty. Disponoval s jej zvyšnými peniazmi z tržieb. Žalobca až do roku 2010 jej takto pomáhal v podnikaní, že mal prístup k účtom. Chodil za ňu do banky. Toto udáva z toho dôvodu, že splátky stavebného úveru boli realizované z týchto prostriedkov tak, že žalobca si zobral časť z tržby, túto vložil na svoj účet a z toho sa realizovala splátka úveru. Ešte v čase, keď boli rozídení si žalobca dňa 13.9.2010 vybral z jej účtu sumu 2600 eur, keď sa odsťahoval sa dozvedela, že nepovyplácal veľa vecí, zdravotné, sociálne poistenie. Žalobca sa staral o finančné záležitosti v súvislosti s jej podnikaním. Žalobca disponoval s jej účtami, s jej peniazmi. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, dom bol starý, vyžadoval si čiastočnú rekonštrukciu, bolo to v podstate na nej a na mame. Neexistovala žiadna dohoda, ich spoločná o ktorej tu hovoril žalobcu, ide o jeho výmysly. Rekonštrukcia sa prevádzala, táto bola financovaná zo stavebných sporení. Na rekonštrukciu sa použili i prostriedky z dedičstva po otcovi. Okrem toho mama si brala dva úvery, toto neboli úvery zo stavebnej sporiteľni, ale z VÚB banky, jeden vo výške 150.000 Sk a druhý vo výške 81.340 Sk. Žalobca mal už od roku 2009 priateľku a chystal sa na to, že sa odsťahuje. Prostriedky zo stavebného úveru sa tiež čiastočne použili na rekonštrukciu. Nemám v tomto však prehľad. Žalobcovi zverila financie a považovala to za vyriešenú vec. Stavebný úver sa jednoznačne splácal z jej financií. Navrhovateľ sa podieľal na rekonštrukcii tak, že pomáhal robotníkom. Finančne sa na rekonštrukcii nepodieľal. Žalobca si ešte v roku 2009 kúpil motorové vozidlo, keď sa odsťahoval si kúpil dom. Nevie o tom, že by žalobca investoval nejaké prostriedky do nehnuteľnosti v jej a maminom vlastníctve. Pokiaľ ide o stavebné sporenia, ich založenie a spájanie, tak ako je uvedené v návrhu je pravdou, toto riešili spolu so žalobcom, on tieto veci vybavil. Žalobca každý deň na záver pracovného dňa bral tržby, bol to len on. Pokiaľ ide o investície, bola dohoda medzi ňou a mamou a to taká, že dať dom dokopy, aby bol obytný. Žalobcova úloha bola taká, že dohliadal na robotníkov, pretože vždy bol zručný a chlap týmto veciam viac rozumie. Nevie aká bola jeho motivácia, bola dobrovoľná. Neboli ani manželia, ani zasnúbení, ani nič podobné, nemal u nich trvalý pobyt. Býval u nich. Sem-tam prespal i doma. Po citovej strate otca im to s mamou vyhovovalo, niekoho potrebovali, keď už len zapnúť kotol a podobne. Keď sa s mamou rozhodovali o prerábke, bolo to v čase, keď to už bolo nevyhnutné. Tohto rozhovoru bol účastný aj žalobca, ale ona bola hnacia sila prerábok, a tieto aj financovala. Žalobca ako chlap bol kvázi stavebným dozorom prác. Pokiaľ ide o rozhodovanie o investíciách, o tomto rozhodovala ona, čo sa kúpi. 6. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobca sa k nim v roku 1995 nasťahoval. Manžel kúpil v roku 1996 dcére na tržnici obchod, kde dcéra začala podnikať a žalobca dal hneď výpoveď v práci, že jej bude pomáhať. Pokiaľ ide o bývanie žalobcu, začal u nich bývať rok pred manželovou smrťou v roku 1998. Nebohý manžel mal výhrady v tom, že žalobca hneď odišiel z práce, keď dcéra začala podnikať, žalobca jej robil účtovníctvo. Po manželovej smrti sa oni traja, ona, dcéra a žalobca dohodli, že je treba rekonštruovať, že si zoberú pôžičku, žalobca si na seba nič nechcel zobrať. Okrem stavebných sporení mali peniaze z dedičstva, ona mala dve pôžičky. Financovala stravu robotníkom. Posledné, čo sa robilo v roku 2008 bol plot od ulice. Pokiaľ ide o rozsah investícií tak ako je uvedené v návrhu, k tomuto nemá výhrady. So žalobcom nemala problémy, mala ho rada, vnímala som ho ako priateľa dcéry. Žalobca s dcérou bývali hore, kuchyňa a príslušenstvo boli dole, takže nemali ani na výber. Rekonštrukcia sa financovala z úverov, pokiaľ ide o splácanie, žalobca chodil každý deň pre tržbu. Stavebný úver sa splácal z dcériných tržieb. Dcéra mala funkčný obchod. Žalobca si otvoril dva obchody v Polygóne, toto mu financovala dcéra, lebo on len začínal. Žalobca za 15 rokov čo u nich býval, neplatil za ubytovanie, ani za stravu. Žalobca sa podieľal na rekonštrukcii tak, že prostriedky z dcérinej tržby vložil na svoj účet a z tohto sa hradil úver, aby bol vykrytý, že on to platí. Takto sa podieľal na rekonštrukcii. Rekonštrukcia domu sa začala v roku 2005 na jar, v tom čase bola po operácii,

prestavba domu skončila v roku 2006. V roku 2007-2008 sa robil plot. Žalobca a jej dcéra sa rozišli v prvý septembrový týždeň v roku 2010. 7. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.02.2013 uviedol, že je pravda, že žalovaná v 2. rade mala dva úvery z VÚB banky, a.s., jeden vo výške 150.000Sk a druhý vo výške 81.340 Sk, s tým, že prvý bol použitý do rekonštrukcie. Stavebné sporenie č. 2094469801 je žalobcovo sporenie, pričom pripája doklady, ktorými sa preukazovalo účelové využitie finančných prostriedkov. Z výpisov žalobcovho sporožírového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni vyplýva, že boli vykonávané platby na účty stavebných sporení PSS, a.s. Uviedol, že žalobca sa staral o obchod žalovanej v 1. rade a keďže táto poobede vo svojom obchode už nerobila, mala tam predavačku, na záverečnú zobral doklady a tržby, ktoré odovzdal žalovanej v 1. rade, z ktorých platila jednotlivé platby, resp. obvykle tieto robil on, a zvyšok si nechávala. Nie je pravdou, že by mali byť z týchto peňazí financované platby na stavebné sporenie. Pokiaľ išlo o podnikanie jeho a žalovanej v 1. rade, ich tržby boli približne rovnaké, disponovali približne rovnakými prostriedkami a nepotreboval vkladať jej financie na jeho účet za účelom splátok. 8. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2013 uviedli, že vlastníkom garáži je Q. V., a preto si nárok pokiaľ ide o prípadne investície do garáží musí žalobca uplatniť u vlastníka. Namietali, že v dome sa žiadne prahy nenachádzajú a ani žiadne neboli pri prerábke použité, ďalej namietali použitie kameňa Versailles, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal byť použitý na prerábku nehnuteľností žalovaných. Pokiaľ išlo o krbová pec ROMTOP SIENA I , táto sa v dome žalovaných nenachádza, je tam namontovaný plynový kotol Protherm-Panter. Táto krbová pec je namontovaná v dome rodičov žalobcu na adrese Y. XX, K.. Rovnako tak sa v dome nenachádza dlažba o rozmere 30x 30 cm, rovnako namietali použitie materiálov vyúčtovaných dokladmi z roku 2007, 2008 , pretože všetky vnútorné úpravy boli dokončené v roku 2005. Z dokladov predložených žalobcom je podľa časového použitia materiálu, výpisov zo stavebnej sporiteľne, zrejmé, že žalobca použil doklady, ktoré s rekonštrukciou domu nemajú nič spoločné. Žalobca použil doklady k jeho stavebnému sporeniu č. 2094469801/5900, z ktorého žalované nečerpali a ani nemohli čerpať finančné zdroje na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Uvedený materiál bol použitý pri rekonštrukcii rodičovského domu žalobcu a jeho sestry. Doklady o úhradách materiálu a iného tovaru, neboli nikdy použité pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných, preto tieto považujú žalované za zavádzajúce. Skutočnosť, že žalobca preberal tržby zo všetkých prevádzok v prípade potreby vedia svedecky dokázať. Žalobca si na svoj účet ukladal peniaze z podnikateľskej činnosti žalovanej. K tomu podotkli, že tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade boli omnoho vyššie ako tržby žalobcu, o čom dokladajú fotokópie záznamov z registračných pokladníc za jún 2006 a 2009, kde obrat žalovanej v 1. rade bol v mesiaci jún 2006 368.961 Sk a žalobcu 174.789 SK v mesiaci jún 2009 to bolo u žalovanej v 1. rade 9.552,62 eura a u žalobcu 5.011 eur. Žalovaná v 1. rade mala za rok 2006 celkový obrat 3.284.607, Sk a žalobca 1.739.521 Sk, za rok 2009 mala žalovaná v 1. rade celkový obrat 88.627,17 eur a žalobca 49.482,12 eura. Tieto extrémne rozdiely v obratoch boli po celú dobu podnikania, keď žalobca preberal tržby. Okrem toho žalobca vybral z účtu žalovanej v 1. rade dňa 28.02.2007 sumu 14.000 Sk a dňa 30.07.2008 sumu 90.000 Sk, o použití ktorých nemá žalovaná v 1. rade vedomosť a následne dňa 13.09.2010 neoprávnene vybral sumu 2.600 eur, ktoré boli zaslané stravovacími spoločnosťami na účet žalovanej v 1. rade za stravné lístky. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2013 uviedol, že v zozname dokladov, ktoré žalobcovi poslala PSS, a.s. je aj niekoľko dokladov, ktoré reálne neboli použité na rodinný dom žalovaných, dôvodom bolo, že časť materiálu si obstarali iným spôsobom bez dokladu, či už lacnejšie alebo od niekoho, kto tiež robil stavebné práce a materiál mu zostal, takže potom niektoré doklady boli použité na zdokladovanie nákladov pre PSS, a.s. Zhodne potvrdil, že vlastníkom garáže je Q. V.. Kameň Versailles bol použitý aj na oplotenie domu žalovaných a prah 4 kusy boli v dome, vymieňali sa. Nie je pravda tvrdenie o nedôvodných výberoch v dňoch 28.02.2007 , 30.07.2007 a dňa 13.09.2010, pretože žalovaná v 1. rade mala vedomosť a evidenciu o požití finančných prostriedkov. K výberu dňa 13.09.2010 dodal, že stravné lístky posielali za nich obidvoch, a boli tam aj jeho stravné lístky, pričom sa rozšili na konci septembra 2010. Ku krbovej peci, dlažbe, Itongu , lepidlo Quartz, lepidlo na dlažbu, dodal, že je možné že materiály boli použité iba pre PSS, a.s. na zdokladovanie čerpania. Materiál Bau Kleber a betón B20 bol zakúpený a použitý. Tvrdil, že žalovaná v 1. rade zobrala na porovnanie oba svoje obchody, a u neho zobrala len obraty z jedného obchodu, pričom mal tiež dva obchody. Tržby boli približne rovnaké, žalovaná v 1. rade mala v prieme vyššie ročné náklady, mala viac zamestnancov, on sa jej staral o chod obchodov, nakupoval tovar , chodil do banky a pod. 10. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2013 uviedli, že žalobca odišiel dobrovoľne po vlastnom rozhodnutí, nasťahoval sa k priateľke, po krátkej dobe si zakúpil rodinný dom. Pri odchode si nenárokoval na nič okrem svojich osobných vecí, ktoré si zobral ako aj ďalšie veci ním požadované mu boli vydané. Následne po uplynutí niekoľkých mesiacov si začal nárokovať o vyplatenie sumy formou

žaloby. Sám žalobca priznáva, že množstvo položiek, za ktoré si v prvotnej žalobe požadoval finančnú kompenzáciu, boli uvedené neoprávnene a pri rekonštrukcii domu neboli použité: krbová pec, dlažba Grande Intog murovacie tvárnice, stavebné lepidlo, lepidlo Quarz flex, lepidlo na dlažbu, prahy. Tvrdenie o existencii evidencie o výberoch, považovali za účelové a nepravdivé. Sám žalobca uvádza, že tržby po ukončení pracovnej doby vo všetkých prevádzkach vyberal, avšak k žiadnemu odovzdávaniu následne nedochádzalo. Tiež žalobca priznal, že všetky platby do štátnych inštitúcií a úhrady faktúr prevádzal za svoje prevádzky a prevádzky žalovanej v 1. rade. Na porovnanie tržieb boli použité sumy u žalovanej v 1. rade z jednej prevádzky a aj žalobcu z jednej prevádzky, a to s porovnateľným sortimentom, a to u žalovanej z prevádzky Chlieb-Pečivo Bagetka a u žalobcu z prevádzky Pečivo. Žalobca priznal, že výpisy z jeho stavebného sporenia sú doklady, ktoré nebol použité pri rekonštrukcii domu žalovaných. V danom prípade z písomných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že už pri podaní žaloby klamal, používal nepravdivé informácie a vyčíslenie výšky nákladov použil doklady za stavebný materiál, ktorý na rekonštrukciu domu nebol nikdy použitý, čo stavia celú žalobu do roviny nedôveryhodnosti. 11. Podaním, doručením súdu dňa 18.10.2017, žalobca zobral žalobu v časti sumy 2.168,50 eura s príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. V tomto podaní žaloba uviedol, že v konaní bola preukázaná dohoda o vykonaní prác do rodinného domu a pozemkov žalovaných tak, že tieto prefinancuje spoločne so žalovanou v 1. rade, pričom sa bude aj fyzicky zúčastnovať na týchto prácach. Dodal, že pôvodný dôvod spoločných investícií, t.j. družkovský pomer medzi ním a žalovanou v 1. rade a na tom stojaca dohoda o vykonaní investícií zanikla zánikom družského pomeru, pričom po právnej stránke uvedené kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie s tým, že ide o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Keďže judikatúra zaujala medzičasom stanovisko ako vyčísliť výšku pohľadávky z bezdôvodného obohatenia v prípade takéhoto vynaloženia hodnôt na cudziu nehnuteľnosť, navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie a to zistením hodnoty nehnuteľností , do ktorých sa tieto hodnoty investovali a to v stave pred ich vykonaním a po ich vykonaní. 12. Žalované v písomnom podaní zo dňa 18.10.2017 uviedli, že žalobca nepreukázal právny nárok. Vyjadrenia o existencii družského vzťahu medzi ním a žalovanou v 1. rade v tomto prípade považujú za irelevantné. Ak sa teda žalobca opiera o družský vzťah, je teda na mieste uviesť, že na nákladoch by sa mali podieľať spoločne a nerozdielne, čo v tomto prípade tak nebolo. Žalobca nepreukázal , že by disponoval sumou, ktorú požaduje od žalovaných a neustálil a nepreukázal z čoho by mala žalovaná suma pozostávať. Jeho výpočty nemôžu sedieť ani po účtovnej stránke nakoľko celá rekonštrukcia bola vykonaná svojpomocne a v prípade ak si nárokuje sumu 16.600 eur, a išlo o investíciu 3 osôb, celá rekonštrukcia by predstavovala sumu 49.800 eur. Žalobca úmyselne zavádza súd a bez právneho titulu požaduje vyplatenie sumy ,ktorá je v rozpore so skutočnosťou. 13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním a oboznámením písomným vyjadreniami strán sporu, ako aj s listinnými dôkazmi v spise, a to najmä so žalobou, výpisom z LV č. XXXX, pokusom o mimosúdny zmier, výpisom zo ŽR žalobcu, výpis zo ŽR žalovanej v 1.rade, oznámením PSS zo dňa 27.07.2011 spolu s ftc. dokladov o nákupe materiálu, výpismi zo sporožírového účtu žalobcu č. 0232097008/0900, potvrdeniami o vklade, prevodnými príkazmi na úhradu, oznámením PSS, a.s. zo dňa 04.04.2013, výpismi z účtu stavebného sporenia č. 2094469801/5900, výpisom z účtu stavebného sporenia č. 2094469502/5900, výpismi z medziúveru č. 2094469705/5900, výpismi z účtu stavebného sporenia č. 2094469406/5900, výpismi z medziúveru č. 2094469107/5900, výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1744370201/5900 , výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1744370703/5900, výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1744370404/5900, výpismi z medziúveru č. 1744370105/5900, výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1744366501/5900, výpismi z účtu stavebného sporenia žalovanej v 1.rade č. 1341127303/5900 , výpismi z účtu stavebného sporenia č. 1341127004/5900, technickými údajmi - tvárnice YTON, technickým listom - lepiaca zmes, technickým listom - flexibilné lepidlo na obklady a dlažbu, informáciami o krbovej peci Romotop SIENA, technickým listom - suchá betónová zmes, informáciami o lepidle na dlažbu, výpismi zo sporožírového účtu č. 0233456332/0900, výpismy z účtu Tatra banky, čiastočným výpisom listu vlastníctva č. 4166, katastrálnou mapou, záznamami z pokladničnej knihy za jún 2006 - žalovaná v 1.rade, denným výkazom obratov platiteľa, záznamami z pokladničnej knihy za jún 2006 - žalobca, výkazmi obratov platiteľa dane z pridanej hodnoty, záznamami z pokladničnej knihy za jún 2009 - žalovaná v1.rade, záznamami z pokladničnej knihy za jún 2009 - žalobca, urgenciami pre znalkyňu, písomným oznámením o pozvánke na miestnu obhliadku, oznámeniami znalkyne, úradnými záznamami o telefonickom rozhovore so znalkyňou, žiadosťou o vrátenie spisu, písomným podaním znalkyne o vrátení spisu a odovzdaní, znaleckým posudkom č. 63/2017, výpisom LV č. XXXX, kúpnou zmluvou, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vydal rozsudok -631 zo dňa 20.11.2017, ktorým výrokom I. konania v časti o zaplatenie sumy

2168,50 eura s prísl. zastavil, výrokom II. žalobu zamietol, výrokom III. priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. nepriznal znalkyni nárok na znalečné. 14. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol dňa 28.5.2020 uznesením, č.k. -692 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že Žalobca však v žalobe, ani počas sporu neuviedol, nešpecifikoval aké konkrétne plnenie predstavuje v žalobe uplatnená istina vo výške 16 600 eur uvedená v petite žaloby, keďže v žalobe a počas sporu až do podania znaleckého posudku vo veci poukazoval na svoj právny nárok na zaplatenie 1- ice sumy 9 958,17 eur, t.j. sumy 4 979,08 eur + sumy 10 500 eur + sumy 6 638,78 eur, ktoré spolu predstavujú sumu 22 117,86 eur, nie sumu 16 600 eur. Žalobca v žalobe pokiaľ sa týka žalobcom tvrdených investícií do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2.rade uviedol len všeobecne, čoho (akých častí) predmetných nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade sa mala rekonštrukcia týkať, avšak nešpecifikoval, nekonkretizoval, z čoho pozostávali jednotlivé konkrétne investície žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a v akej boli hodnote (keď dôkazné bremeno ich preukázania boli na žalobcovi), ktorá skutočnosť nevyplýva z výpovede žalobcu a z ostatných písomných podaní žalobcu vo veci, ani z vykonaného dokazovania v spore. Keďže žalobca v žalobe neopísal také rozhodujúce skutočnosti, ktorými by bol vymedzený celý predmet sporu po skutkovej stránke a súd prvej inštancie v spore túto vadu žaloby (čiastočnú neurčitosť) neodstraňoval zákonným procesným postupom počas sporu, táto skutočnosť mala za následok, že súd prvej inštancie si neujasnil predmet sporu, konal o čiastočne neurčitej žalobe a nevyhodnotil z tohto pohľadu potom dostatočne dôvodnosť žalobcom uplatnenej žaloby pokiaľ sa jedná o ním tvrdené investície do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných. Tá skutočnosť, že súd prvej inštancie si neujasnil predmet sporu a konal o čiastočne neurčitej žalobe, sa ďalej premietla v spore aj v tom, že súd prvej inštancie sa vo veci nevysporiadal ani s otázkou, akého plnenia sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby, teda v akej časti žalobca zobral žalobca žalobu späť, pokiaľ sa jedná o sumu 2 168,50 eur, v ktorej časti súd konanie zastavil a aké plnenie zostalo predmetom žaloby (14 431,50 eur). S poukazom na závery znalkyne v znaleckom posudku č. 63/2017 zo dňa 19.05.2017, ktorá vyčíslila VŠH vykonaných stavebných prác, vrátane búracích prác celkom na sumu 28 863 eur, je zrejmé len to, že žalobca po podaní znaleckého posudku trval na podanej žalobe vo výške 14 431,50 eur (ako 1-ice investícií vyčíslených v znaleckom posudku). Odvolací súd zdôrazňuje, že preukázanie investícií zo strany žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1.a 2. rade je otázka skutkovou a právnou, ktorú musí z pohľadu aj vyššie uvedených dôvodov posúdiť súd prvej inštancie, teda nie je otázkou odbornou, preto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. Predmetom znaleckého dokazovania je v prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť zistenie rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou a po jej uskutočnení potom, čo sa súd prvej inštancie vysporiada skutkovo a právne s tým, či žalobca v spore preukázal konkrétne jednotlivé investície do rekonštrukcie cudzej veci. Úlohou súdu prvej inštancie sa z dôvodov vyššie uvedených vysporiada v ďalšom konaní s tým, čo je predmetom žaloby žalobcu, t. j. aké konkrétne právne nároky žalobcu, z akého právneho dôvodu s poukazom na ustanovenie a v ňom uvedené jednotlivé formy bezdôvodného obohatenia, , z ich dôvodnosťou z pohľadu uplatnených právnych nárokov žalobcu v žalobe (10 500 eur, 1/2-ica sumy z 9 958,17 eur, t.j. 4 979,08 eur, 6 638,78 eur) a v priebehu sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby s ohľadom na uplatnenú námietku premlčania zo stany žalovaných v 1. a 2. rade. Ďalej sa vysporiada s tým, z čoho mali pozostávať jednotlivé konkrétne investície žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a v akej boli hodnote, či žalobca preukázal v spore jednotlivé konkrétne investície do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade (keď dôkazné bremeno preukázania tvrdení žalobcu v tomto smere je na žalobcovi), ako aj z pohľadu uplatnenej námietky premlčania tohto právneho nároku a to jednak osobitne vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ako aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade pri preukázaní, resp. nepreukázaní dohody strán sporu o spoločných investíciách žalobcu a žalovanej v 1. rade do (rekonštrukcie) nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade (s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ), ako aj z pohľadu požiadavky žalobcu zaviať žalované v 1. a 2. rade solidárne na požadované plnenie. Odvolací súd pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10 500 eur (uplatnený podľa ustanovenia ) uvádza, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vecou z pohľadu požiadavky žalobcu zaviať žalované v 1. a 2. rade solidárne na požadované plnenie. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom potiaľ, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že poskytol na stavebné sporenie žalovanej v 2. rade sumu 10 500 eur zo svojich finančných prostriedkov, že tieto finančné prostriedky patrili žalovanej v 1. rade, keďže

z doposiaľ vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalované v 1. a 2. rade nenavrhli vykonať dôkazy na preukázanie ich tvrdení, že sa jednalo o finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, keďže v tomto smere bolo na nich dôkazné bremeno, teda nepreukázali v spore túto nimi tvrdenú skutočnosť. Súd prvej inštancie sa s vecou v časti uplatneného právneho nároku na zaplatenie sumy 10 500 eur vyporiada aj z pohľadu uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu ohľadne investícií žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a nedôvodnosti námietky premlčania uplatnenej žalovanými v 1. a 2. rade, jeho úlohou bude zistenie rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2.rade pred jej rekonštrukciou a po jej uskutočnení. 15. Uznesením zo dňa 22.3.2021, č.k. -753 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.215,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. od 14.8.2012 do zaplatenia a trovy konania, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.215,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. od 14.8.2012 do zaplatenia a trovy konania, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 16. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na základe dohody strán sporu došlo k vykonaniu investície žalobcom a žalovanou v 1. rade. Základom pre takúto dohodu bolo spolužitie žalobcu a žalovanej v 1. rade. Z uvedeného došlo k realizovaniu investícii do nehnuteľnosti, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Zánikom družského vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade, žalobca požaduje náhradu toho, čo na základe dohody vložil do nehnuteľnosti. Od každej požaduje polovicu. Čo sa týka výšky, tú žiada priznať ako rozdiel hodnoty nehnuteľnosti pred investíciou a po investícii. Čo sa týka rozsahu žalovanej sumy, to doložili do spisu. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú, pričom poukazuje na nález ÚS SR, v zmysle ktorého je potrebné zistiť rozdiel pred a po vykonaní investícii. Čo sa týka materiálu, okrem pár položiek, všetky ostatné boli použité na nehnuteľnosť. Čo sa týka výberu 3500 eur, išlo o výber z účtu žalovanej v 1. rade, a to z dôvodu značných poplatkov za stravné lístky. Tieto výbery sa následne rozdelili medzi žalobcu a žalovanú v 1. rade. Čo sa týka rozsahu prác, poukazuje na pojednávanie zo dňa 15.1.2013, kde boli vypočuté strany sporu, pričom žalovaná 1. rade existenciu prác potvrdila a obe žalované potvrdili, že rozsahu prác súhlasí. Popiera tvrdenie, že materiál šiel do domu rodičov žalobcu. Čo sa týka investovania, investoval len žalobca a žalovaná 1. rade. Žalovaná v 2. rade bola len účastníčkou tejto dohody. Chce konkretizovať, že nie je mu zrejmé o sume 3500 eur. Vychádzali z výberu v roku 2010, pričom vybraná suma bola 2500 eur, a tá súhlasí s jeho predchádzajúcim vyjadrením ohľadne stravných lístkov. Poukazuje aj na podanie zo dňa 21.2.2013 a 17.9.2013, kde žalobca uviedol, že sa staral o obchod žalovanej v 1. rade, že vyberal tržby, vykonával platby a následne zvyšok odovzdával žalovanej v 1. rade. Splátky úveru v PSS boli vykonávané z výlučných prostriedkov žalobcu, platil ich zo sporožírového účtu, ktorý dotoval zo svojho podnikateľského účtu. Do spisu doložili, že tieto platby zo strany žalobcu boli realizované. Predmetnom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zmluvy, ktorá zanikla. Založenie sporenia stranami, zlúčenie, zakupovanie materiálu, vykonanie prác a nakoniec aj platenie úveru, je technika, ktorou postupne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka žalovanej sumy, na začiatku museli nárok kvantifikovať, keď žalovali 16 600 eur, následne v dôsledku v časti zobrali žalobcu späť, avšak ani táto suma nie je konečná, nakoľko je potrebné zistiť, aká bola hodnota nehnuteľnosti pred investíciami a po nich. Tento rozdiel by mal určiť rozsah žalovaného nároku. Dôvod späťvzatia uviedli v bode 3 podania zo dňa 3.3.2021. To, čo bolo zámerom žalovanej v 1. rade, a to spárovať jej stravné lístky s tým, čo prišlo zo stravovacej spoločnosti, nebolo výsluchom svedkyne preukázané. Základom podanej žaloby je pôvodná spoločná dohoda strán sporu, že žalobca a žalovaná v 1. rade vykonajú investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Dôvodom bol družský vzťah. Z toho dôvodu sa začali investície deliť. Druh a rozsah investícii bol sporný. Predložili aj DVD, kde zdokladovali rozsah investície. Čiže základ a rozsah preukázali a výška investícii bude závisieť od , keďže naďalej trvá na vykonaní znaleckého dokazovania. Čo sa týka kompenzačnej námietky, žalovaná v 1. rade neprichádzala do kontaktu s tým, čo sa dialo so samotným zúčtovaním stravných lístkov a výpoveď svedkyne nepreukazuje nárok na kompenzačnú námietku. Aj keď si v žalobe nárokovali vyššiu sumu, konkrétne žalobca si uplatňuje len sumu 500 000 Sk. Konkrétna výška bude zistená , kde sa určí výška obohatenia na nehnuteľnosti. Sumu v žalobe museli uviesť z dôvodu určitosti nároku. V záverečnej reči uviedol, že základom na ich nárok bola dohoda medzi stranami sporu a nakoľko v septembri 2010 zanikol družský vzťah, odpadol aj dôvod, a keďže jeho odpadnutím vznikol neoprávnený majetkový prospech žalovaných, požaduje po späťvzatí sumu 14431,50 eura, a to v podobe zhodnotenia nehnuteľnosti. Túto výšku nie je možné konkrétne špecifikovať, nakoľko investície by mali byť určené , na ktorého vyhotovení naďalej trvá.

17. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaná v 1. rade robila predavačku doobeda a svedkovia, čo sú tu, mali na starosti poobednú zmenu. Ak by platilo, že vykonal výbery z účtu žalovanej v 1. rade a prevádzal na svoj účet, žalovaná v 1. rade by musela mať peniaze načierno. Nebral jej všetko, doma tržby odovzdával. Mal podpisové právo k jej účtu 15 rokov. S jej vedomím vyberal peniaze a platil, čo mu povedala. Čo sa týka investícii, tieto boli realizované z PSS. Platilo sa to zo spoločného. 800 000 Sk boli investície do domu, 200 000 Sk bolo jeho sporenie. So žalovanou v 1. rade mali 4 stavebné sporenia s tým, že jedno bolo na jeho meno, druhé na žalovanú v 1. rade, tretie na žalovanú v 2. rade a štvrté na matku žalovanej v 2. rade. Pričom im bolo povedané, že takto to bude vhodné, nakoľko tieto štyri stavebné sporenia chceli zlúčiť do jedného na žalovanú v 2. rade. Na tretie stavebné sporenie vložili ich spoločne nasporené peniaze. Žalovaná dala 200 000 Sk. On platil 300 000 Sk a zvyšok 300 000 Sk sa zlúčilo do jedného, kde každí hradil 100 000 Sk. Štvrté stavebné sporenie sa preinvestovalo do nehnuteľnosti, pričom žalovaná v 1. rade o tomto úvere musí mať vedomosť, nakoľko bola ručiteľom. Spoločne sa dohodli, keďže materiál nakupovali lacnejšie a nevedeli to vydokladovať do PSS, že sa použijú faktúry a bločky jeho rodičov. Potvrdzuje, že tržby osobne od jednotlivých predavačiek prevzal osobne. Predmetné výbery realizoval na základe pokynu žalovanej v 1. rade, nakoľko tá mu udelila dispozičné oprávnenie s účtom a toto podpisové právo som mal cca 15 rokov. Tieto peniaze jej odovzdal. Čo sa týka jeho nároku, požaduje 300000 Sk z jeho účtu a stavebné sporenie, ktoré bolo na jeho osobu, ktorého ručiteľom bola žalovaná 1. rade. Predmetom sporu má byť to, čo vložil na účet stavebného sporenia a hradil výlučne zo svojich prostriedkov v prospech žalovaných, ako aj moje stavebné sporenie. Čo sa týka úhrady týchto úverov, boli dohodnutí, že ich splácať bude on. 18. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že bloky a faktúry, ktoré boli predložené do spisu neboli použité na nehnuteľnosť, pričom treba uviesť, že investície boli spoločné, aj zo strany žalobcu aj zo strany žalovanej v 1. rade. Zo spisu nie je zrejmé, čo predstavuje suma 14000 eur a do dnešného dňa nie je vysporiadaná ani ich kompenzačná námietka vo výške 3500 eur, ktoré žalobca vybral z účtu žalovanej v 1. rade. Poukazuje na pojednávanie zo dňa 9.10.2017, kde toto už namietali a do dnešného dňa stále nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, keď nepreukázal tieto investície, ktoré žiada. Poukazuje na pojednávanie zo dňa 25.6.2013, kde špecifikovala, že materiál, ktorý použil žalobca nezodpovedá rozsahu jeho použitia na nehnuteľnosť. Žalobca dnes priznal, že vyberal finančne prostriedky z účtu žalovanej v 1. rade. Celú dobu žalobca tvrdil, že úver z PSS hradil on, avšak dnes priznal, že ho platili spoločne. Zo vyplýva, že zhodnotenie nehnuteľnosti je v rozsahu cca 9500 eur, pričom z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, či predmetom sporu má byť vrátenie finančných prostriedkov, ktoré hradil on z PSS alebo žiada materiál. Z uvedeného je zrejmé, že suma nad 9500 eur je nedôvodná. Rovnako žalobca uviedol, že z peňazí žalovanej v 1. rade platil aj úver z PSS. Žalobca by mal preukázať, koľko uhradil on a koľko uhradila žalovaná v 1. rade, keďže uviedol, že úver splácali spoločne. Myslí si, že preukázali príjem zo stravovacích spoločností na účet žalovanej v 1. rade, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že disponoval so stravnými lístkami. Z toho dôvodu je ich kompenzačná námietka dôvodná. Nemá návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko do dnešného dňa nie je ustálený predmet sporu, a teda nevie k čomu by mali podávať návrhy. Z toho dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť. Žalovaná v 1. rade preukázala príjem finančných prostriedkov zo stravovacích spoločností, výber z účtu žalovanej v 1. rade zo strany žalobcu a žalobca nepreukázal, že by disponoval čo len jedným stravným lístkom, a že tie by mal odovzdať žalovanej v 1. rade. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania, zo záveru , nachádzajúceho sa v súdnom spise vyplýva, že práce boli vykonané postupne, svojpomocne, bez stavebného povolenia a že nie je možné určiť rozsah týchto prác a pod. Z uvedeného dôvodu si myslí, že novým by sa takýto rozsah investície, s poukazom na dĺžku od realizácie stavby ako aj absenciu dokladov, nedokázal vyhotoviť. Žiadna dohoda o investíciách, ako aj o jej obsahu nie je preukázaná. Do dnešného dňa sa žalobca nevyjadril k výberom realizovaným dňa 28.2.2007 vo výške 14000 Sk a dňa 30.07.2007 vo výške 90 000 Sk. Tieto finančné prostriedky boli investované zo strany žalovaných do nehnuteľnosti a slúžili na kúpu materiálu a zhodnotenie nehnuteľnosti. Poukazuje na vyjadrenie zo dňa 25.6.2013. Neobviňujú žalobcu, že finančné prostriedky si nechal, ale že tieto finančné prostriedky boli použité na kúpu materiálu zo strany žalovaných, a teda že žalovaná v 1. rade sa spoločne podieľala na investíciách do nehnuteľnosti. Žiadna dohoda o spôsobe splácania úveru nie je. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že stavebné sporenie, ktoré mal na svoju osobu, z tohto mala byť hradená garážová brána, avšak nárok je potrebné si uplatňovať u brata žalovanej v 1. rade, keďže on je vlastníkom nehnuteľnosti, kde sa táto brána nachádza. A rovnako z vyjadrenia vyplýva, že na stavebné sporenie žalovaná v 1. rade dala 200 000 Sk a žalobca 100 000 Sk, a práve týchto 100 000 Sk chceli žalované v rámci mimosúdnej dohody vyplatiť žalobcovi. V záverečnej reči uviedol, že podanou žalobou sa žalobca na začiatku domáhal sumy 16 600 eur s prísl., ktoré odôvodňoval a preukazoval jednotlivými pokladničnými dokladmi, faktúrami a inými dokladmi, preukazujúcimi kúpu materiálu, ktorý

mal byť použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalovaných. Svoj nárok opiera o existenciu nejakej dohody medzi žalobcom a žalovanými. Existenciu takejto dohody nikdy nepreukázal a to najmä preto, že ak by aj existovala, nebol dohodnutý spôsob financovania, kto sa akým spôsobom mal podieľať na danej rekonštrukcii. Svoj nárok odvíja aj od družského vzťahu so žalovanou v 1. rade. V tomto prípade sa však jeho nárok bije, pretože ak bezdôvodné obohatenie žiada vydať a datovať ho v čase rozchodu so žalovanou v 1. rade, tak takýto je nedôvodný, pretože účastníkom toho družského vzťahu nemohla byť žalovaná v 2. rade. Má za to, že nepreukázal ani len dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže na jednej strane poukazuje na dohodu troch účastníkov a na druhej strane na zánik družského vzťahu. V jednotlivých ich podaniach a nakoniec aj na poslednom pojednávaní dňa 9.9.2021 sám žalobca potvrdil, že doklady, od ktorých odvíjal výšku bezdôvodného obohatenia neboli reálne, ale boli falošné, použité z iných nehnuteľností, prípade od iných ľudí, len na zdokladovanie finančných prostriedkov v PSS. Žalovaná v 1. rade jednoznačne a bez pochybností preukázala, najmä výpismi z účtu a výbermi žalobcu v komparácii s dokladmi o kúpe materiálu, ktoré nespochybnili, že jej finančné prostriedky boli použité na kúpu toho materiálu. Okrem toho žalovaná v 2. rade podľa prednesu žalobcu vložila 200 000 Sk na stavebné sporenie, žalovaná v 1. rade 100 000 Sk, okrem toho aj hradili nákup materiálu. Vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom zároveň vzniesli námietku premlčania a táto je dôvodná. V ďalšom pokračovaní súdneho sporu žalobca už žiadal vydať bezdôvodné obohatenie na základe toho, že platil splátky úveru od januára 2003 až do januára 2009. Je preukázané, že zostatok úveru uhradila zo svojich finančných prostriedkov práve žalovaná v 2. rade. Žalobca nepreukázal, že by tieto splátky hradil zo svojich finančných prostriedkov, ani s tým, že to išlo z jeho účtu. A to najmä s poukazom na jeho tvrdenia, že 15 rokov disponoval so všetkými finančnými prostriedkami žalovanej v 1. rade a pri vybavovaní PSS musela byť zmluva uzatvorená na žalovanú v 2. rade, nakoľko on nespĺňal kritéria požadované v PSS. Nepreukázanie dohody, nepreukázanie presného dátumu od kedy možno počítať premlčaciu lehotu, nejednoznačnosťou celej žaloby a aj po 9-tich rokoch sporu, čo sám potvrdil zástupca žalobcu dňa 9.9.2021, považuje túto žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, nepreukázaný nárok, a takto postavenej žalobe nie je možné vôbec ani len rozhodnúť inak, ako zamietnutím tejto žaloby. Z vyjadrenia zástupcu žalobcu po 9-tich rokoch je zrejmé, že na začiatku musel nejako nárok kvantifikovať, následne v dôsledku zobral žalobu v časti späť, avšak ani suma, ktorú aktuálne žaluje, nie je konečná. Minimálne s ohľadom na aktuálnu platnosť a koncentráciu, by po 9-tich rokoch žalobca mal vedieť čoho sa domáha, presne svoj nárok kvantifikovať a oprieť ho o dôkazy, ktoré jeho nárok preukazujú. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, ktorú si uplatnili, na tejto v celom rozsahu trvá, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu ani len jedného stravného lístka, finančná odplata za ceninu, ktorou je stravný lístok bola poukázaná na účet prevádzky V. W. - D. - V. - O.. Žalobca okrem namietaného dôkazu výber týchto finančných prostriedkov potvrdil. Okrem iného bolo do spisu doložené aj to, že žalobcu okradli s tržbou pani V., ukradli kreditné karty a rôzne dokumenty. Nad rámec je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade podniká viac ako 20 rokov a aj napriek nelichotivej poznámke zo strany žalobcu, že žalovaná v 1. rade bola nesvojprávna, keďže sa nestarala o finančné záležitosti, táto aj naďalej podniká, jej prevádzky sú funkčné a nevykazuje stratu, a to dokonca ani v tejto aktuálne situácii nepožiadala o odklad platieb poistného. Ak by toto mali všetko zhrnúť, v priebehu konania došlo nielen k modifikovaniu právneho titulu, dôvodu, času, a to predkladaním rôznych fiktívnych dokladov, následnému upriameniu pozornosti na platby splátok. Zástupca žalobcu navrhol vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, čo si myslí, že je nadbytočné, a to aj s ohľadom na č. 63/2017. 19. Svedkyňa G. Q., na pojednávaní uviedla, účtovníctvo u žalovanej v 1. rade stále robí, účtovníctvo u žalobcu si nepamätá. Začala ho robiť súčasne u oboch. U žalobcu to môže byť v roku 2008, ale aj skôr. Nepamätá si aké účtovné obraty, resp. zisky vykazovali strany sporu. Platba stravnými lístkami na prevádzke funguje a účtuje sa tak, že ľudia zaplatia a je to evidované v registračnej pokladni. Buď ako hotovosť alebo ako stravné lístky. Následne si ich zamenia, nakoľko sú to peniaze. Nemá vedomosť, že by si žalovaná v 1. rade takto zamieňala stravné lístky. Táto informácia sa k nej nedostala. Príjem v podobe zamenených stravných lístkov sa neúčtuje. Tento v podobe hodnoty stravných lístkov je už evidovaný v registračnej pokladni. V rámci účtovníctva sa opätovne neuvádza ako položka. Záväzky (vo vzťahu k hotovosti alebo prevodu) sa platili v hotovosti. Nemyslí si, že boli nejaké platby, ktoré sa platili cez účet. Odvody, dane a pod. si nepamätá ako sa platili, ale účet sa nepoužíval. Myslí, že poštovými poukážkami. Vôbec sa účty nepoužívali. Žalovaná v 1. rade nedlží Sociálnej poisťovni, možno jeden mesiac. Nevie koľkokrát zaplatila dane zo zisku, a aké mala daňové priznanie. Príjem z banky a príjem z registračnej pokladne ohľadne stravných lístkov sa dá porovnať. 20. Súd doplnil dokazovanie v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

21. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zobor, obec Nitra, okres Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre na LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 a parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, a stavba dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XXXX a šatník postavený na parcele XXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade 1 a žalovanej v 2. rade 1, titul nadobudnutia D 86/20021, . 22. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX Q. V., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zobor, obec Nitra, okres Nitra, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc.č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, titul nadobudnutia D 86/2000-21,Dnot 12/2008. 23. Podľa závetu U. V., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nehnuteľnosti v k.ú. Zobor, a to garáž s pozemkom parc. č. XXXX/X so záhradou parc. č. XXXX/X zanecháva synovi Q. V. v celosti a nehnuteľnosti v k.ú. Zobor s to dom súp. č. XXX s pozemkom parc.č. XXXX a garáž s pozemkom parc.č. XXXX a záhradu parc. č. XXXX/X zanecháva manželke - žalovanej v 2. rade a dcére - žalovanej v 1. rade. 24. Z oznámenia PSS, a.s. zo dňa 04.04.2013 súd zistil, že žalobca mal uzatvorené nasledované zmluvy o stavebnom sporení: 1/zmluva č. 2094469 8 01 zo dňa 01.05.2002 s tým, že dňa 13.08.2007 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2094469 8 01 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 2094469 2 03 a č. 2094469 8 01 (evidenčné číslo úveru 436468 3 01) s cieľovou sumou 6.639 eura (dlžník žalobca a ručiteľ žalovaná v 1. rade), 2/ zmluvu č. 2094469 5 02 - zmluva vznikla dňa 09.07.2007 s cieľovou sumou 6.639 eur, dňa 13.05.2011 bola cieľová suma navýšená na 34.000 eur, dňa 18.07.2011 znížená na sumu 30.700 eur, pričom dňa 22.07.2011 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2094469 5 02 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 2094469 7 05 a č. 2094469 5 02 (evidenčné číslo úveru 452806 3 01 ) s cieľovou sumou 30.700 eura (dlžník žalobca, spoludlžník J. E. a W. E.), 3/zmluvu č. 2094469 4 06, ktorá vznikla dňa 20.01.2012 s cieľovou sumou 5000 eur, dňa 25.04.2012 bola cieľovú suma zvýšená na 25.000 eur, dňa 25.10.2012 znížená na 20.000 eur, pričom dňa 15.11.2012 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2094469 4 06 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 20964469 1 07 a č. 2094469 4 06 (evidenčné číslo úveru 457677 3 01 ) s cieľovou sumou 20.000 eur (dlžník žalobca a spoludlžníci J. E. a W. E.). 25. Podľa oznámenia PSS, a.s. žalovaná v 1. rade mala uzatvorené nasledové zmluvy o stavebnom sporení: 1/ zmluva č. 1341127 9 01, zmluva vznikla dňa 09.02.1998, na zmluvu neboli poukázané žiadne vklady, zmluva zanikla 12.04.1999 automatickým stornom, 2/zmluvu č. 1341127 6 02 zmluva vznikla dňa 24.03.1999, na zmluve neboli poukázané žiadne vklady, zmluva dňa 04.05.2000 zanikla automatickým stornom, 3/zmluva č. 1341127 3 03 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa 16.05.2002 bola cieľová suma zvýšená na 13278 eur, dňa 12.08.2002 bola zmluva rozdelená na dve zmluvy o stavebnom sporení , zostala zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 s cieľovou sumou 6639 eur a vznikla nová zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 0 04 s cieľovou sumou 6639 eur, následne dňa 12.08.2002 zanikla zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 prevodom vznikla zmluva o stavebnom sporení č. 1744370 7 03 stavebný sporiteľ žalovaná v 2. rade, 4/zmluva č. 1341127 0 04 zmluva vznikla dňa 12.08.2002 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa 29.09.2009 bola zmluva zrušená výpoveďou, nasporené finančné prostriedky vo výške 4359,32 eura boli poukázané na osobný účet č. 7325647162/0200. 26. Podľa oznámenia PSS, a.s. žalovaná v 2. rade mala uzatvorené nasledovné zmluvy o stavebnom sporení: 1/zmluva č. 1744370 2 01 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa 12.08.2002 zanikla táto zmluva spojením so zmluvou č. 1744370 4 04 , 2/zmluva č. 1744370 7 03 zmluva vznikla prevodom zmluvy o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 dňa 12.08.2002 s cieľovou sumou 6639 eur, následne dňa 12.08.2002 prišlo k spojeniu zmluvy o stavebnom sporení č. 1744370 7 03 a č. 1744370 4 04, čím táto zmluva č. 1744370 7 03 zanikla, 3/zmluvu č. 1744370 4 04 zmluva vznikla dňa 12.08.2002 prevodom zo zmluvy o stavebnom sporení č. 1744366 5 01 (stavebný sporiteľ H. I.) s cieľovou sumou 6639 eur, následne dňa 12.08.2002 prišlo k spojeniu zmluvy o stavebnom sporení č. 1744370 2 01 , č. 1744370 7 03 a č. 1744370 4 04, čím sa zvýšila cieľová suma zmluvy č. 1744370 4 04 na 19.917 eur. Dňa 02.01.2003 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1744370 4 04 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 1744370 1 05 a č. 1744370 404 (evidenčné číslo úveru 12677-7-01) s cieľovou sumou 19917 eur (dlžník žalovaná v 2. rade a ručitelia E. G. a ručiteľ H. G.).

27. Z oznámenia PSS, a.s. vyplýva, že H. I., mala uzatovrenú zmluvu o stavebnom úvere č. 1744366 5 01 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eura, dňa 12.08.2002 zanikla táto zmluva prevodom na zmluvu č. 1744370 4 04. 28. Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 21.02.2013 žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia, pod obchodným menom: V. E. B.-V., s dátumom vzniku oprávnenia 05.02.X997 a prevádzkarne: K., D. 1 (V.) a K., D. 1. 29. Podľa výpisu zo živnostenského registra 21.02.2013 žalovaná v 1. rade podniká pod obchodným menom W. V. - D. -V.-O., s dátumom vzniku oprávnenia 20.02.1996 a prevádzkarne : K., B. XX, K. B. XX. 30. Z fotokópii záznamov z registračných pokladníc za jún 2006 a 2009 súd zistil, že obrat žalovanej v 1. rade bol v mesiaci jún 2006 368.961 Sk a žalobcu 174.789 SK v mesiaci jún 2009 to bolo u žalovanej v 1. rade 9.552,62 eura a u žalobcu 5.011 eur. 31. Z oznámenia PSS, a.s. zo dňa 27.07.2011 adresované žalobcovi vyplýva, že zasielajú žalobcovi na základe jeho žiadosti fotokópie dokladov účelového použitia k zmluve o stavebnom sporení č. 2094469 8 01, ktoré žalobca pripojil spolu s oznámení (č.l. spisu 40-70) 32. Z výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v období od 1/2003-02/2004 bolo uhradené na medziúver č. 17444370 1 05 suma 14 x 3,500 Sk, t.j. spolu suma 49.000 Sk (č.l. 71 - 84 ). 33. Z výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v období od 03/2004 - 12/2006 bolo uhradené na stavebný úver č. 1744370404 suma 34 x 4.200 Sk ,t.j. spolu suma 142.800 Sk (č.l. spisu 85 - 125) 34. Z výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v období od 01/2007 - 12/2008 bolo uhradené na stavebný úver č. 1744370404 suma 24 x 4.200 Sk ,t.j. spolu suma 100.800 Sk (č.l. spisu 127 - 170). 35. Z výpisu zo sporožírového účtu č. 232097008/0900 , ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v období 01/2009 bola uhradená na stavebný úver č. 1744370404 suma 139, 41 eura (č.l. 613 spisu). 36. Z výpisu z účtu č. 2616640048 vedeného v Tatra banka, a.s. na žalobcu, vyplýva že v období 1/2009 -09/2009 bola uhradená na stavebný úver č. 1744370404 suma 7 x 139, 41 eura, t.j. suma 975,87 eura (č.l. 614 -617 spisu). 37. Z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. o výbere z účtu žalovanej v 1. rade súd zistil, že dňa 31.10.2008 žalobca vybral sumu 30.000 Sk (č.l. 409 spisu) , dňa 28.02.2007 vybral sumu 14.000 Sk (č.l. spisu 411), dňa 30.07.2007 sumu 90.000 Sk (č.l. 413 spisu). 38. Podľa čiastočného výpisu LV č. XXXX žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Šurany, obec K. G. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 326 m2, stavba dom súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X, garáž so súp. číslom XXXX na parcele XXXX/X, titul nadobudnutia Kúpna zmluva zo dňa 25.07.2011. 39. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.07.2011 uzatvorená medzi PSS, a.s. a žalobcom ako dlžníkom a J. E. a W. E. ako spoludlžníkmi, vyplýva, že predmetom je poskytnutie mimoriadneho medziúveru č. 2094469 7 05 vo výške 30.700 eur pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom č. 2094469 5 02 vo výške 18.420 eura. 40. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2011 vyplýva, že žalobca a P. G. ako kupujúci a Z. V. ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX , k.ú. K. G., obec Šurany, a to rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X , garáž stavby so súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX/X , pozemky parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX a to za kúpnu cenu 35.000 eur. 41. Súd uznesením zo dňa 01.10.2014 č.k. -465 ustanovil H.. S. B., R. XXX/XX, XXX XX S. - K. W., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác s tým, že úlohou znalca je vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom po oboznámení sa z obsahom spisu, vyžiadaní potrebných listinných dokladov od strán sporu a vykonaní ohliadky na mieste samom za prítomnosti strán sporu, určí všeobecnú (trhovú) hodnotu investícii vykonaných v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Zobor, obec Nitra, okres Nitra, zapísanej v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Nitra na LV č. XXXX ako stavba - dom súpisné číslo XXX na pozemku parc.č. XXXX, v období rokov XXXX až XXXX, pričom znalec vypracuje znalecký posudok v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a v tejto lehote ho v 4 vyhotoveniach zašle na podpísaný súd.

42. Znalkyňa dňa 16.06.2017 doručila súdu Znalecký posudok č. 63/2017 v ktorom konštatovala, že na budove domu so súp. číslom XXX, pristaveného šatníka bez súp. čísla a ich príslušenstve v k.ú. Zobor, boli vykonané stavebné práce investičného charakteru (výstavba a zriadenie nových stavieb) aj udržiavacieho charakteru (úprava a rekonštrukcia stávajúcich stavieb), práce boli vykonané postupne počas rokov 2003-2008, všetky práce boli vykonané svojpomocne (spis neobsahuje žiadne doklady o nákladoch vynaložených za vykonanie stavebných prác), bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia, prípadne ohlásenia stavebnému úradu. Spis obsahuje doklady predkladané žalobcom o zakúpení stavebného materiálu, tieto doklady ale znalkyňa vyhodnotila ako nepresné a neúplné. Napríklad o najväčšom množstve použitého materiálu - zámková dlažba betónová - nebol predkladaný žiaden doklad o kúpe. Podľa znalkyne nie je možné jednoznačne určiť, či stavebné materiály na predkladaných dokladoch boli použité práve na stavebných prácach vykonaných na nehnuteľnosti - predmete posúdenia. Na pokladničných dokladoch figurujú dokonca aj také stavebné materiály, ktoré vôbec nemohli byť použité pri stavebných prácach tvoriacich predmet znaleckého posúdenia (garážové brány, prahy dverí, krbová pec Romotop Siena). Z dôvodu, že stavebné práce na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, kú. Zobor boli vykonané bez projektovej dokumentácie a nebol vyhotovený projekt skutočného vyhotovenia stavieb odborne spôsobilou osobou, nie je podľa znalkyne možné určiť presný rozsah (množstvo) všetkých vykonaných prác a určiť presne druhy použitých stavebných materiálov, ide najme o práce, ktorých výsledok je zakrytý v iných konštrukciách. Preto množstvo vykonaných prác a druhy použitých materiálov bolo možné určiť len odhadom znalca. Znalkyňa určila odhadom všeobecnú hodnotu stavebných práv (vrátane DPH) a to pokiaľ išlo o práce udržiavacieho charakteru v celkovej výške 19.224,39 eura, práce investičného charakteru v celkovej výške 9.259,34 eura , búracie práce v celkovej výške 379,49 eura, t.j. všeobecná hodnota vykonaných stavebných prác vrátane búracích prác odhadom znalkyne predstavuje sumu 28.863,22 eur, t.j. po zaokrúhlení sumu 28.863 eur. 43. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 44. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 45. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 46. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 47. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 48. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 14.431,50 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodné obohatenia s tým, že podľa tvrdenia žalobcu ide o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorým bol družskovský pomer žalobcu a žalovanej v 1. rade a na tom stojaca dohoda o vykonaní investícií do nehnuteľnosti žalovaných, ktorý právny dôvod následne odpadol a to zánikom tohto družkovského pomeru, čím na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie 49. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa . Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote ( ods, 1 ), ako aj v objektívnej lehote ( ) Ak sa povinný subjekt premlčacia dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie lehoty. Vzhľadom na citované ustanovenia, na neoprávnene získaný majetkový prospech sa vzťahuje dvojročná subjektívna lehota. V prípade investícii do cudzej nehnuteľnosti premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po vynaložení tej ktorej investície, aby sa mohol tento počiatok plynutia premlčacej doby presunúť do neskoršieho obdobia, žalobca by musel preukázať existenciu dohody o rekonštrukcii a o investíciách a spôsobe financovania uzatvorenú s vlastníkmi nehnuteľnosti, teda žalovanými, a jeho podiel na tejto rekonštrukcii a investíciách. 50. Ustanovenie vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však

treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38). 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740). 4. Majetkový prospech bol získaný z nedostatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. 51. Súd predtým ako pristúpil k meritu veci skúmal z dôvodu vznesenej námietky premlčania, či predmetný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Tu súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky , v ktorom sa konštatuje, že „V prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených finančných prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou a po jej uskutočnení. Lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia, ale od času, kedy právny dôvod plnenia odpadol“. Nakoľko z vyjadrenia strán sporu zhodne vyplynulo, že právny dôvod odpadol zánikom družského vzťahu, čo bolo v prvý septembrový týždeň 2010, pričom žaloba bola podaná 14.8.2012, čiže v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, z uvedeného dôvodu tak nárok žalobcu nie je premlčaný. 52. Súd predmetný prípad posudzoval ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Práve existencia takejto zmluvy je spochybnená vykonaným dokazovaním, keď súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu dohody o rekonštrukcii a investíciách a spôsobe ich financovania, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami sporu a na ktorá má zakladať tento nárok. Žalobca v priebehu nepreukázal uzatvorenie takejto dohody, nepreukázal aká mala byť jeho účasť a podiel na týchto investíciách. Keďže žalobca tvrdil, že požaduje pomernú časť týchto investícií, ktoré boli vynaložené všetkými stranami sporu, následne podľa tvrdenia žalobcu išlo o investície žalobcu a žalovanej v 1. rade, zaťažovalo ho dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností. Základnou povinnosťou strán sporu je povinnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú aktivitu (útok alebo obranu) s tým, že každá zo strán, ktorá v spore niečo tvrdí, je povinná tieto skutočnosti dokazovať (dôkazná povinnosť). Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Žalobca odvádza následnú existenciu dohody o rekonštrukcii a investíciách od skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bol partnerský vzťah, ktorý označil žalobca ako vzťah druha a družky. Žalobca tvrdil, že bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o rekonštrukcii, o investíciách a spôsobe ich financovania, a preto bol povinný toto svoje tvrdenie súdu preukázať. Len existencia vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bez ďalšieho nepreukazuje a nezakladá existenciu právneho dôvodu na strane žalobcu pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných. Žalobca existenciu dohody medzi stranami sporu opiera o vyjadrenie žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 15.1.2013, ktorá podľa žalobcu potvrdila existenciu takejto dohody. V tomto smere však žalovaná v 2. rade žiadnym spôsobom nepotvrdila existenciu dohody o investíciách a spôsobe financovania predmetnej rekonštrukcie medzi stranami sporu, práve naopak žalovaná v 2. rade v rámci tejto výpovede uviedla, že rekonštrukcia sa financovala z úverov, pričom stavebný úver sa splácal z tržieb žalovanej v 1. rade a podiel žalobcu bol v tom, že tieto peniaze z tržieb žalovanej vložil na svoj účet a z toho sa hradil úver. Rovnako len skutočnosť, že žalobca splácal z jeho účtu stavebné sporenie na meno žalovanej v 2. rade bez ďalšieho nepreukazuje existenciu takejto dohody ako právneho titulu na strane žalobcu, najmä keď žalované popreli, že splátky stavebného úveru boli hradené z prostriedkov žalobcu. Žalované zhodne počas celého sporu tvrdili, že stavebné sporenie na meno žalovanej v 2. rade bolo splácané z prostriedkov žalovanej v 1. rade, ktoré vkladal žalobca na jeho účet s tým, že išlo o prostriedky pochádzajúce z tržieb žalovanej v 1. rade. Napokon sám žalobca v žalobe uviedol, že stavebné sporenia

boli zlúčené na meno žalovanej v 2. rade z dôvodu, že táto vykazovala najlepšie príjmové podmienky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa staral aj o tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade, ktoré prebral, staral sa o chod prevádzok žalovanej v 1. rade, obvykle uhrádzal faktúry, nakupoval tovar, chodil do banky. Žalobca v priebehu konania začal tvrdiť, že strany sporu uzatvorili dohodu o investíciách a obsahom dohody bolo to, že spoločne vykonajú investície do domu a podiel žalobcu bol 1/2, pričom stavebné sporenia mali prefinancovať a splatiť spoločne so žalovanou v 1. rade, čo fungovalo do septembra 2010. V rozpore s tým sú tvrdenia žalobcu v žalobe, že počas družkého vzťahu sa so žalovanou v 1. rade rozhodli, že so súhlasom matky (žalovanej v 2. rade ) vykonajú do nehnuteľností investície, stavebné práce boli vykonané na náklady žalobcu a žalovanej v 1. rade s tým, že časť bola hradná zo stavebných sporení a na úhrade splátok na tri stavebné sporenia sa podieľa výlučne sám. Okrem toho v priebehu konania žalobca tvrdil, že finančné prostriedky vynaložené sú len časťou investícií, ktoré zahŕňajú jednak materiál a jednak práce (č.l. 456 spisu) a následne tvrdil, že podľa dohody sa mal aj fyzicky zúčastňovať na týchto prácach (č.l. 599 spisu). Podľa žalobcu sporenia, spôsob ich vytvorenia a spôsob ich splácania, preukazuje jeho účasť na celkovej dohode a na financovaní týchto investícií. Súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožňuje a dodáva, že len skutočnosť, že žalobca uhrádzal stavebný úver, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu dohody ako právneho titulu. 53. Podľa názoru súdu žalobca neustálil a nepreukázal ani to, z čoho by mala žalovaná suma pozostávať, t.j. nešpecifikoval z čoho suma, ktorá mala predstavovať jeho investície do nehnuteľnosti žalovaných, pozostáva. V priebehu konania ako dôkaz predložil doklady, ktoré boli použité v PSS, a.s. ako zdokladovanie výdavkov k stavebnému sporeniu žalobcu č. 2094469 8 01 (č.l. 40-70), pričom v priebehu konania bolo žalobcom na základe námietok žalovaných uznané, že niektoré položky sú fiktívne, neboli reálne použité na rodinný dom žalovaných, ale boli použité na zdokladovanie nákladov pre PSS, a.s. (písomne vyjadrenie na č.l. 433 spisu). Navyše tieto doklady podľa názoru nepreukazujú, že boli zakúpené z prostriedkov žalobcu, a ani že ide o materiál použitý pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných, najmä keď časť položiek, ktorými preukazoval materiál, ktorý mal zakúpiť do nehnuteľnosti žalovaných, bola už zo strany žalovaných spochybnená a následne časť ich námietok bola žalobcom uznaná. Aj znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že doklady o nákupe stavebného materiálu, ktoré sú súčasťou spisu, sú nepresné a aj neúplné. Nie je možné jednoznačne určiť, či stavebné materiály na predpokladaných pokladničných dokladoch boli použité práve pri stavebných prácach vykonaných na nehnuteľnosti - predmete posúdenia. Na dokladoch figurujú podľa znalkyne dokonca aj také stavebné materiály, ktoré vôbec nemohli byť použité pri stavebných prácach tvoriacich predmet znaleckého posúdenia (napr. garážové brány, prahy dverí, krbová pec Romtop Siena). Navyše žalobca v žalobe tvrdil, že časť jeho stavebného sporenia mala byť použitá na kúpu a montáž dvoch automatických brán na garáž, avšak v konaní bolo preukázané, že tieto nie sú ani vo vlastníctve žalovaných, čo napokon uznal aj sám žalobca. 54. Súd postupoval v zmysle pokynu odvolacieho súd a vyzval žalobcu na špecifikovanie z čoho pozostávali jednotlivé konkrétne investície žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a v akej boli hodnote (keď dôkazné bremeno ich preukázania boli na žalobcovi), ktorá skutočnosť nevyplývala z výpovede žalobcu a z ostatných písomných podaní žalobcu vo veci, ani z vykonaného dokazovania v spore. Aj napriek uvedenej výzve, žalobca opätovne neopísal také rozhodujúce skutočnosti, ktorými by bol vymedzený celý predmet sporu po skutkovej stránke, keď zhodne ako v predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach konštatoval, že po právnej stránke žaloba stojí na tom, že pôvodný dôvod týchto spoločných investícií, t.j. družský pomer medzi ním a žalovanou v 1. rade a na tom stojaca dohoda o vykonaní týchto investícií, zanikli zánikom tohto družského pomeru, keďže dohoda o spoločnom vykonaní investícií stratila význam a zmysel po zániku družského pomeru a jeho odsťahovaní sa z domu. Pokiaľ ide o vecný základ žaloby, preukazoval nielen spoločnú dohodu všetkých troch na vykonaní investícií do rodinného domu (s príslušenstvom) žalovaných, ale aj spôsob, akým dali dokopy finančný základ pre takéto investície a následne splácanie týchto finančných záväzkov. Čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 2.168,50 eura sa týkalo celkového žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia, nevzťahovalo sa k určitej časti prác, výkonov. Motiváciou k tomuto kroku boli závery znaleckého posudku H.. S. B. č.63/2017, ktorá ustálila investície na sumu 28.863 eura. Keďže polovica, pripadajúca na žalované, činí 14.431,50 eura, rozdiel medzi sumou 16.600 eur a touto sumou je práve 2.168,50 eura. Na konto tejto časti výzvy súdu však, že túto časť problematiky (prečo bola žaloba bratá späť a práve o takúto sumu), nepovažuje pre potreby tohto sporu za významnú. Čo sa týka jednotlivých konkrétnych investícií do rekonštrukcie nehnuteľností a v akej boli hodnote, rozsah týchto investícií opísal už v žalobe, pozostávali predovšetkým z nasledovných prác: v rodinnom dome osadenie nových podláh, dlažieb, sadrokartónu, vystierkovanie vnútorných stien, zateplenie domu, vrátane povrchovej úpravy, vybudované nové rozvody elektriny na poschodí, nové ústredné

kúrenie na poschodí, oplechovanie strechy, nové plastové okno na šatníku a vnútorné zateplenie šatníku, osadenie zámkovej dlažby a svahovačov, vybudovanie záhradného altánu, oplotenia od ulice (tvárnicové), oplotenia s drevenou výplňou, nová kovaná bránka k oploteniu, oprava bazénu laminátom, vybetónovenie a vydláždenie bazénu, rekonštrukcia kanalizácie, obloženie schodov korkom. Pokiaľ ide o hodnotu jednotlivých konkrétnych zložiek týchto investícií do domu s prísl., túto pochopiteľne nemôže v eurách vyčísliť. Rámcovo je daná výškou medziúverov a úverov, ktoré im boli na tieto investície poskytnuté zo strany PSS. Ak pod finančným vyčíslením súd myslí hodnotu materiálu, ktorý bol do investícií použitý, túto dokladoval listinami, ktoré doložil do spisu. 55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru že žalobca v konaní existenciu žiadnej dohody ako právneho titulu nepreukázal, a preto ak žalobca tvrdí, že sa podieľal na investíciách do rekonštrukcie domu žalovaných, ktoré práce boli vykonané v rokoch 2003 -2008, je potrebné tento jeho prípadný nárok na zaplatenie ním požadovanej sumy, a to vo výške 7215,75 eura od každej žalovanej, ktorú doposiaľ jednoznačne nešpecifikoval a ani jej výšku nepreukázal. Tu súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že „pokiaľ ide o hodnotu jednotlivých konkrétnych zložiek týchto investícií do domu s prísl., túto pochopiteľne nemôže v eurách vyčísliť. Rámcovo je daná výškou medziúverov a úverov, ktoré im boli na tieto investície poskytnuté zo strany PSS.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca stále nedokáže preukázať rozsah investícií, z čoho pozostávajú jednotlivé položky, keď len naďalej žalobný nárok konkretizuje všeobecne. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetom sporu má byť to, čo vložil na účet stavebného sporenia a hradil výlučne zo svojich prostriedkov v prospech žalovaných, ako aj jeho stavebné sporenie. Ďalej uviedol, že čo sa týka jeho nároku, požaduje 300000 Sk z jeho účtu a stavebné sporenie, ktoré bolo na jeho osobu, ktorého ručiteľom bola žalovaná 1. rade. V ďalšom uviedol, že predmetom sporu má byť to, čo vložil na účet stavebného sporenia a hradil výlučne zo svojich prostriedkov v prospech žalovaných, ako aj jeho stavebné sporenie. Z týchto vyjadrení možno badať aj určitý zmätok v tom, čoho sa žalobca konkrétne domáha a čo má byť predmetom sporu, keď sám žalobca má pochybnosti čoho sa domáhať a preto z takto zmätočného podania žalobného nároku nie je možné ďalej odvíjať nárok na investície do nehnuteľnosti, keďže sám nevie ustáliť akým rozsahom práce a materiálu on konkrétne vykonal investície do zhodnotenia nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a v akom rozsahu tieto investície mali vykonať žalované. 56. Žalobca v priebehu sporu neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení a preukázaní nároku na žalovanú sumu, keď nešpecifikoval jednotlivé investície, pričom neuviedol, ani z čoho tieto investície mali pozostávať, keď v priebehu sporu boli jeho nároky popreté, keď zo svojho stavebného sporenia mal hradiť kúpu a montáž dvoch automatických brán, pričom z dokazovania vyplynulo, že tie vlastnícky patria bratovi žalovanej v 1. rade, keď v priebehu sporu vyplynulo zhodne výsluchom strán sporu, že žalobca mal dispozičné právo k účtu žalovanej v 1. rade a vykonával za ňu jednotlivé úhrady. Samotný žalobca uviedol, že mal podpisové právo k účtu žalovanej v 1. rade 15 rokov. S jej vedomím vyberal peniaze a platil, čo mu povedala. Čo sa týka investícii, tieto boli realizované z PSS. Platilo sa to zo spoločného. 800 000 Sk boli investície do domu, 200 000 Sk bolo jeho sporenie. Na tretie stavebné sporenie vložili ich spoločne nasporené peniaze. Žalovaná dala 200000 Sk. On platil 300000 Sk a zvyšok 300000 Sk sa zlúčilo do jedného, kde každí hradil 100000 Sk. Spoločne sa dohodli, keďže materiál nakupovali lacnejšie a nevedeli to vydokladovať do PSS, že sa použijú faktúry a bločky mojich rodičov. Z uvedeného je teda zrejmé, že aj žalovaná v 1. rade sa mala podielať na financovaní predmetnej nehnuteľnosti, pričom je zrejmé, že materiál ako uviedol žaloba nakupovali lacnejšie, čiže išlo o spoločnú kúpu a že na stavebné sporenie dala samotná žalovaná v 1. rade finančné prostriedky. Žalobca nepreukázal ďalej, že akékoľvek platby z jeho účtu boli jeho vlastnými prostriedkami, keďže žalobca nespĺňal kritéria požadované v PSS, keď došlo k zlúčeniu 3 stavebných sporení do jedného a to na meno matky žalovanej v 2. rade. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a nepovažoval za potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie ako navrhol žalobca za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností pred vykonaním investícií a po ich vykonaní. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania ako nehospodárny a nadbytočný zamietol, nakoľko v úlohou súdu vykonať znalecké dokazovanie by nastalo v zmysle pokynov odvolacieho súdu v prípade, ak by súd vzhliadol dôvodnosť žaloby a námietka premlčania žalovaných by bola nedôvodná. S poukazom na uvedené, žalobca nedokázal naďalej adekvátnym a vierohodným spôsobom zdokladovať, ktoré investície mal vykonať on, ktoré žalovaná v 1. rade a teda preukázať, že tento jeho nárok je dôvodný. Nakoľko žalobca v priebehu sporu neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol. 57. Podľa 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

59. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí 60. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 16.660 eur, s tým, že žalobu v časti sumy 2.168,50 eura zobral späť, v ktorej časti súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil, pričom žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, súd preto zohľadnil na strane žalovaných, že mali úspech nielen v zamietajúcej časti ale aj v zastavujúcej časti, t.j. úspech žalovaných bol 100% a v takomto rozsahu im súd priznal aj náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 62. Nakoľko v priebehu sporu strany sporu hradili preddavky na trovy dokazovania (znalečné, svedočné), pričom tieto preddavky neboli spotrebované, súd rozhodol tak, že tieto preddavky stranám sporu vráti po právoplatnosti rozsudku v rozsahu, v akom každá zo strán vykonala ich úhrady, t.j. žalobca v rozsahu 150 eur a žalované v rozsahu 435 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku čo do výroku I. a II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Proti výroku III. a IV. predmetného rozsudku odvolanie nie je prípustné.