Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Nsre-27-2021.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
26Nsre/27/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa KERAS-SK, s.r.o., Jesenského 87, 960 01 Zvolen zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 11292/ S v konaní o námietkach proti odmietnutiu vykonania výmazu z obchodného registra, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania výmazu z obchodného registra pod sp. zn. 7 Re 473/2021.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal svojho výmazu z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti 05. 11. 2021 rozhodnutím spoločníkov podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka a výmazu po prenesení sídla do iného členského štátu Európskej únie.
2. Registrový súd odmietol vykonať výmaz z obchodného registra z dôvodu, že návrh na výmaz nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri - za neúplný sa považuje návrh na zápis, ktorý je nezrozumiteľný. Navrhovateľ v návrhu na výmaz uviedol ako dôvod výmazu prenesenie sídla do iného členského štátu Európskej únie a ako právny dôvod zrušenia zapísanej osoby uviedol rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka zo dňa 13. 10. 2021. Navrhovateľ sa domáha výmazu zapísanej osoby v dôsledku cezhraničnej zmeny sídla zo Slovenskej republiky do Českej republiky bez osvedčenia zmeny vnútroštátneho práva aplikovateľného na navrhovateľa. Registrový súd rešpektujúc potrebu eurokonformného výkladu právnych predpisov a zohľadniac aktuálnu judikatúru Európskeho súdneho dvora (najmä vo veci Cartesio), posúdil návrh navrhovateľa vo svetle nasledovných právnych predpisov - § 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01. 10. 2020, § 26 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa prevažujúceho názoru v odbornej literatúre nie je predmetný výmaz titulom premiestnenia v zmysle právneho poriadku SR prípustný, pričom takýto postup nevyplýva v prípade právnej entity, akou je spoločnosť s ručením obmedzeným ani z medzinárodných záväzkov (pre porovnanie komentár Elena Júdová k aplikácií § 26 Obchodného zákonníka hovorí nasledovné: „Ak právny poriadok umožňuje cezhraničné premiestnenie sídla právnickej osoby, znamená to, že právnická osoba si zachováva svoju subjektivitu i po premiestnení sídla a že pred jeho premiestnením nemusí byť zrušená s likvidáciou a znovuzaložená podľa práva štátu a jej nového sídla. Neznamená to však automaticky, že jej osobným štatútom naďalej zostáva cudzie právo, podľa ktorého bola založená, a to ani pri zakotvení inkorporačného princípu, tak ako je to v § 22 OBZ. Ak zákonodarca výslovne neustanoví, že vnútorné pomery právnickej osoby uvedenej v ods. 1 § 26, ako aj ručenie spoločníkov alebo členov takejto spoločnosti voči tretím osobám sa aj po preložení jej sídla do SR spravujú právnym poriadkom, podľa ktorého bola založená, tak ako to ustanovoval do 01. 01. 2008 zrušený ods. 3 § 26 OBZ, platí, že tieto otázky sa po premiestnení sídla spravujú slovenským právom, keďže zahraničná právnická osoba sa stala slovenskou právnickou osobou. Pre porovnanie nová česká úprava premiestnenia sídla právnických osôb vyžaduje, aby právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá zamýšľa premiestniť svoje sídlo na územie ČR, priložila
k návrhu na zápis do príslušného verejného registra i svoje rozhodnutie o tom, akú právnu formu českej právnickej osoby si zvolila a tiež aby priložila zakladateľský právny úkon [zakladateľské právní jednaní] vyžadovaný českým právnym poriadkom pre túto formu právnickej osoby (§ 138 ČOZ). Novela OBZ (zákon č. 657/2007 Z. z.) pôvodné ustanovenie ods. 3 § 26 vypustila, s poukazom na to, že v súčasnosti je možné premiestnenie sídla len v prípade európskych právnych foriem spoločností - európska spoločnosť (SE), európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) a európske družstvo(SCE) (!!!!), ktoré sa po premiestnení sídla na území iného členského štátu riadia vo veciach neupravovaných právom EÚ právom miesta svojho nového sídla. Dôvodová správa k novele sa ďalej tiež odvolávala na pripravovanú 14. smernicu o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídla spoločnosti.“ JÚDOVÁ, E.: Komentár k § 26. Dostupné na portáli: epi.sk. <http:// www.epi.sk/eurokodex-komentovane-ustanovenie/Eurokodex-komentar-k-p-26-zakona-513-1991-Z> V odbornej literatúre sa sporadicky vyskytujú aj názory, poukazujúce na teoretickú prípustnosť takéhoto postupu (napr. : Cisáriková a Richter Urban - <https://www.epravo.sk/top/clanky/stahovanie- slovenskych-spolocnosti-cezhranicne-premiestnenie-sidla-v-> Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právna úprava SR neupravuje postup pri výmaze obchodnej spoločnosti titulom premiestnenia sídla do iného členského štátu EÚ v prípade, ak takáto úprava expressis verbis nevyplýva z práva EÚ alebo medzinárodných záväzkov SR. Podľa článku 49 Zmluvy o fungovaní európskej únie (pôvodný článok 43 ZES) v rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu. Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 54, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak. V prípade Cartesio (C-210/06) v bode 17 Európsky súdny dvor uvádza, že v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že hoci tieto nariadenia prijaté na základe článku 308 ES stanovujú naozaj mechanizmus umožňujúci novým právnym subjektom, ktoré sú tam upravené, premiestniť svoje sídlo uvedené v stanovách, a teda tiež svoje skutočné sídlo, pričom tieto dve sídla sa musia nachádzať v tom istom členskom štáte, do iného členského štátu bez toho, aby to viedlo k zrušeniu pôvodnej právnickej osoby a vzniku novej právnickej osoby, takéto premiestnenie stále nevyhnutne zahŕňa zmenu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo uplatniteľné na subjekt, ktorý premiestnenie vykonáva. Z judikatúry ESD v oblasti slobody usadzovania vyplýva nasledovné: 1. spoločnosť založená na základe vnútroštátneho právneho poriadku existuje len na základe vnútroštátneho práva, ktoré určuje jej založenie a činnosť (viď bod 19 rozsudku Daily Mail, bod 67 rozsudku Uberseering a bod 104 rozsudku vo veci Cartesio; 2. Zmluva o založení EÚ považuje rozdiely vnútroštátnych úprav v oblasti slobody usadzovania sa za problém, ktorý nie je vyriešený ustanoveniami Zmluvy o slobode usadiť sa, a ktorý by sa mal vyriešiť na základe legislatívnych prác alebo prác na vzájomnom dohovore (viď rozsudok vo veci Uberseering bod 70); 3. možnosť spoločnosti platne založenej podľa práva jedného členského štátu premiestniť do iného členského štátu svoje štatutárne alebo skutočné sídlo bez toho, aby stratila právnu subjektivitu, sa určujú podľa vnútroštátneho právneho poriadku, podľa ktoré bola táto spoločnosť založená (viď rozsudok vo veci Uberseering bod 70); 4. členský štát má možnosť uložiť spoločnosti založenej podľa svojho právneho poriadku obmedzenia premiestnenia jej skutočného sídla mimo svojho územia, ak si má táto spoločnosť zachovať právnu subjektivitu, ktorá má podľa práva tohto členského štátu (viď rozsudok vo veci Cartesio bod 107); 5. členský štát má teda možnosť definovať väzbu vyžadovanú na zachovanie tohto postavenia, táto možnosť voľby zahŕňa možnosť pre tento členský štát, aby neumožnil spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo, zachovať si toto postavenie, keď sa tá chce zreorganizovať v inom členskom štáte premiestnením svojho sídla na územie posledného uvedeného štátu, prerušiac tak väzbu, ktorú stanovuje vnútroštátne právo členského štátu, kde bola spoločnosť založená (viď bod 110 rozsudku vo veci Cartesio); 6. hoci nariadenia prijaté na základe článku 308 ES stanovujú naozaj mechanizmus umožňujúci novým právnym subjektom, ktoré sú tam upravené, premiestniť svoje sídlo uvedené v stanovách, a teda tiež svoje skutočné sídlo, pričom tieto dve sídla sa musia nachádzať v tom istom členskom štáte, do iného členského štátu bez toho, aby to viedlo k zrušeniu pôvodnej právnickej osoby a vzniku novej právnickej osoby, takéto premiestnenie stále nevyhnutne zahŕňa zmenu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo uplatniteľné na subjekt, ktorý premiestnenie vykonáva (viď rozsudok vo veci Cartesio bod 117) (bližšie k uvedeným záverom pozri Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Nsre/5/2015 zo dňa 02. 02. 2015). V dôsledku Cartesia sa per analogiam v právnej praxi začali realizovať premiestenia zapísaných sídiel spoločnosti z jedného členského štátu do druhého pri dodržaní nasledovnej postupnosti krokov: rozhodnutie o zmene právnej formy na právnu formu
nového členského štátu, splnenie obligatórnych náležitostí zápisu, zápis v novom členskom štáte do obchodného registra, výmaz v starom členskom štáte z obchodného registra (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár.4.Vydanie. Bratislava:C.H.Beck, 2013, s. 85). Základnou podmienkou pre zápis cezhraničnej zmeny sídla je tak premena spoločnosti na spoločnosť podľa práva štátu, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, pričom zápis v krajine, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, musí predchádzať výmazu spoločnosti v krajine, z ktorej sa spoločnosť presídľuje. V posudzovanom prípade navrhovateľ návrhom mienil vymazať zapísanú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným - z dôvodu premiestnenia sídla do iného členského štátu Európskej únie, pričom podľa vyššie uvedenej judikatúry ESD a odbornej literatúry je takéto premiestnenie prípustné aj napriek absencii vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá tento proces upravuje iba v prípade európskych právnych foriem spoločností - európska spoločnosť (SE), európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) a európske družstvo (SCE), pričom v danom prípade nedochádza k strate právnej subjektivity zapísanej osoby, ani k jej zrušeniu (ako to navrhovateľ nesprávne uviedol v návrhu na výmaz), ale k zmene právnej formy na spoločnosť s ručením obmedzeným podľa českej právnej úpravy. Navrhovateľ teda nepreukázal zmenu právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva, ako ani to, že jej právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Registrový súd je preto názoru, že na základe neosvedčenia týchto skutočnosti nie je možný výmaz z obchodného registra. Zároveň je potrebné opraviť výmazový formulár v časti Zrušenie zapísanej osoby a právny dôvod jej zrušenia. Návrh na výmaz zapísanej osoby - KERAS - SK, s.r.o. - z obchodného registra nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) - za neúplný sa považuje návrh na zápis, ktorý je nezrozumiteľný. V prípade výmazu zapísanej osoby v dôsledku cezhraničnej zmeny sídla zo Slovenskej republiky do Českej republiky je taktiež potrebné doplniť poznámku o tom, v akom registri, s akým obchodným menom a akým sídlom funguje spoločnosť naďalej v zahraničí (vzhľadom na absenciu zodpovedajúcich údajov v tlačive, je potrebné tento subjekt označiť aspoň v časti VII návrh ako právneho nástupcu alebo iný jednoznačným spôsobom). Oznámenie o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 19. 10. 2021.
3. Dňa 05. 11. 2021 boli registrovému súdu doručené námietky 7Nre/72/2021 proti odmietnutiu vykonania výmazu zo dňa 19. 10. 2021, v ktorých navrhovateľ uviedol, že prikladá zápisnicu z valného zhromaždenia a upravený formulár podľa oznámenia. Zápisnica z valného zhromaždenia uznesením 2 jasne deklaruje zmenu právnej formy na právnu formu podľa Českej republiky ako štátu, kde sa spoločnosť presúva. Zároveň uznesenie okrem zmeny právnej formy deklaruje aj zmenu právneho poriadku, ktorým sa bude po presune spoločnosť riadiť a to právny poriadok Českej republiky. Spoločnosť týmto spĺňa všetky zákonné podmienky podľa zákona č. 90/2012 o obchodních korporacích Českej republiky. Na zápis do príslušného registra je potrebný výmaz z registra štátu, z ktorého sa spoločnosť premiestňuje tak, ako to cituje oznámenie zo dňa 19. 10. 2021 na strane 4, druhý odstavec odvolávajúci sa na prof. Patakyovú. Bez výmazu z obchodného registra Slovenskej republiky nie je možné zapísať spoločnosť na území Českej republiky. Ak by registrový súd odmietol vykonať výmaz, bránil by tak základnej slobode pohybu a usadzovania sa garantovanej EÚ. Zároveň prikladá pôvodný formulár korigovaný podľa oznámenia OS BB. Navrhovateľ v prílohe pripojil zápisnicu o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 13. 10. 2021.
4. Vyšší súdny úradník predložil vec dňa 10. 11. 2021 sudcovi na rozhodnutie podľa § 287 ods. 1 CMP z dôvodu, že návrh ani po doplnení v konaní o námietkach nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) a d) zákona o obchodnom registri.
5. Podľa § 282 ods. 1, 2 CMP, ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu (ďalej len "námietky").
(2) V námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
6. Podľa § 283 CMP, námietky sa podávajú na registrovom súde do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
7. Podľa § 286 ods. 1, 2, CMP, registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu.
(2) O zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. . Podľa § 287 ods. 1 CMP, o námietkach rozhoduje sudca okrem prípadu podľa odseku 2.
9. Podľa § 26 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.
(2) Premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
10. Slovenská republika nemá uzatvorené žiadne medzinárodné zmluvy ( či už bilaterálne alebo multilaterálne) o cezhraničnom premiestnení sídla spoločnosti, ktoré by na základe § 756 ObZ mali aplikačnú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Čo sa týka práva Európskej únie je potrebné vychádzať z čl.49 ZoFEÚ, ku ktorému sa Súdny dvor v rozsudku vo veci C-2/74 Reyners vyslovil, že napriek neprijatiu smernice vyžadovanej právom EÚ, je potrebné mu priznať priamy účinok. Z dôvodu absencie harmonizačného procesu práva EÚ ( zdroj: „Obchodný zákonník, Komentár, 5. vydanie, Mária Patakyová a kolektív) je pri premiestnení registrovaného sídla zo SR ako domovského štátu potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora vo veci Cartesio ( C-210/06), v ktorom Súdny dvor deklaroval potrebu odlíšenia dvoch druhov premiestnenia sídla spoločnosti a/ bez zmeny aplikovateľného práva na spoločnosť, t. j. spoločnosť si chce zachovať svoj osobný štatút a b/ so zmenou aplikovateľného práva, t. j. spoločnosť chce zmeniť nielen sídlo, ale aj svoj osobný štatút. Ďalšie rozhodnutie, ktoré však výrazne ovplyvňuje cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti je rozsudok Súdneho dvora vo veci VALE (C-378/10). Uznesenie EP o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností a Uznesenie EP o 14. smernici odporúča , aby Obchodný register SR spoločnosť, ktorá premiestnila svoje sídlo do zahraničia, vymazal z registra až po tom, čo nastane zápis sídla tejto spoločnosti v inom členskom štáte. Takýto postup by zabezpečoval relevantnú ochranu veriteľom a zamedzoval by „cestovaniu v čase“ spoločnosti tak, ako to bolo v prípade spoločnosti VALE, ktorá bola vymazaná z talianskeho registra už predtým, ako požiadala o zápis premiestnenia svojho sídla do maďarského obchodného registra. Takýto postup spôsobil niekoľko mesačné vákuum spoločnosti VALE, ktoré môže predstavovať veľké riziko hlavne pre jej veriteľov, keďže v Taliansku spoločnosť už zanikla, pretože došlo k jej výmazu z obchodného registra a spoločnosť v Maďarsku ešte nevznikla, pretože nebola zapísaná do obchodného registra v tomto štáte. Predčasný výmaz spoločnosti z obchodného registra štátu odchodu predstavuje diskontinuitu jej právnej subjektivity. V dôsledku právnych záverov vyslovených v rozsudku Cartesio sa v právnej praxi začali realizovať premiestnenia sídiel spoločnosti pri dodržaní postupnosti krokov, ktorá z judikátu vyplývala - rozhodnutie o zmene právnej formy podľa národnej úpravy štátu, kde má byť sídlo premiestnené, splnenie podmienok pre zápis do verejnoprávnej registratúry (napr. získanie oprávnenia na predmet činnosti) a samotný zápis do obchodného registra.
11. V danom prípade navrhovateľ ani v námietkach neodstránil nedostatky vytýkané registrovým súdom v Oznámení o odmietnutí vykonania výmazu spoločnosti z obchodného registra a nepreukázal zmenu právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva, ako ani to, že jej právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ navrhovateľ tieto skutočnosti dokladoval rozhodnutím valného zhromaždenia, tak registrový súd nepovažuje toto za dostačujúce. Z uvedenej listiny totiž nevyplýva, že k zmene právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva skutočne aj došlo a ani to, že právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom ČR. Pokiaľ nedôjde totiž k zápisu spoločnosti do registra v krajine, do ktorej sa spoločnosť presídľuje, tak k zmene právnej formy de iure nedošlo, nakoľko spoločnosť nemusí byť do obchodného registra novej krajiny sídla spoločnosti zapísaná vôbec a to z akýchkoľvek dôvodov, či už z rozhodnutia samotného spoločníka alebo z dôvodov nesplnenia zákonných podmienok pre registráciu v samotnom procese registrácie spoločnosti do obchodného registra. Výmazom spoločnosti bez jej predchádzajúceho zápisu do obchodného registra v ČR by tunajší registrový súd umožnil spoločnosti zánik na území SR (bez garancie jej následného zápisu do registra v inom členskom štáte) bez toho, aby spoločnosť absolvovala nevyhnutný proces uspokojenia ( úplného alebo aspoň
čiastočného) pohľadávok svojich veriteľov. Pokiaľ dôjde v procese premiestnenia sídla spoločnosti do iného členského štátu EÚ k strate jej právnej subjektivity ( v dôsledku rozhodnutia spoločníkov o takomto spôsobe zmeny sídla), tak sa tak musí stať podľa platných právnych predpisov upravujúcich zánik spoločnosti na území SR, tj. zániku spoločnosti jej výmazom z obchodného registra musí predchádzať rozhodnutie spoločníkov o jej zrušení ( § 68 ObZ) a jej následná likvidácia ( § 70 a nasl. ObZ). Alebo sa sídlo spoločnosti premiestni bez straty právnej subjektivity spoločnosti, čo je však možné len za predpokladu predchádzajúceho zápisu v registri krajiny nového sídla spoločnosti. Postup, ktorý presadzuje navrhovateľ v tomto konaní môže vážne ohroziť práva veriteľov spoločnosti na vymáhanie a uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti. Argumentácia navrhovateľa, že ak súd odmietne vykonať výmaz , bránil by tak základnej slobode pohybu a usadzovania sa garantovanej EÚ, je zavádzajúca. Ust. § 26 ObZ síce garantuje možnosť zmeniť sídlo spoločnosti, bez ďalšej úpravy zákonných podmienok presídlenia, avšak s odvolaním sa na uznesenia EP a aktuálnej judikatúry Súdneho dvora nie je možné presídlenie spoločnosti realizovať bez ohľadu na záväzky spoločnosti vyplývajúce z jej súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov.
12. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd námietky navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú vyššie pod písm. a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.