Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/2/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci navrhovateľa KERAS-SK, s.r.o., so sídlom Jesenského 87, 960 01 Zvolen, IČO: 36 645 770, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 11292/S, zast. TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, v konaní o námietkach proti odmietnutiu vykonania výmazu z obchodného registra, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -53 zo dňa 30. novembra 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -53 zo dňa 30. novembra 2021 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol v konaní o zápise údajov do obchodného registra tak, že zamietol námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania výmazu z obchodného registra pod sp. zn. .

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal výmazu z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti rozhodnutím spoločníkov podľa (ďalej aj „“) a výmazu po prenesení sídla do iného členského štátu Európskej únie.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd odmietol vykonať výmaz z obchodného registra z dôvodu, že návrh na výmaz nespĺňa podmienky podľa v spojení s o obchodnom registri (ďalej „“), v zmysle ktorého sa za neúplný sa považuje návrh na zápis, ktorý je nezrozumiteľný. Navrhovateľ v návrhu na výmaz uviedol ako dôvod výmazu prenesenie sídla do iného členského štátu Európskej únie a ako právny dôvod zrušenia zapísanej osoby uviedol rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa zo dňa 13. 10. 2021. Navrhovateľ sa domáhal výmazu zapísanej osoby v dôsledku cezhraničnej zmeny sídla zo Slovenskej republiky do Českej republiky bez osvedčenia zmeny vnútroštátneho práva aplikovateľného na navrhovateľa. Okresný súd rešpektujúc potrebu eurokonformného výkladu právnych predpisov a zohľadniac aktuálnu judikatúru Európskeho súdneho dvora (najmä vo veci Cartesio), posúdil návrh podľa v znení účinnom od 01. 10. 2020 a , . Konštatoval, že podľa prevažujúceho názoru v odbornej literatúre nie je predmetný výmaz titulom premiestnenia v zmysle právneho poriadku SR prípustný, pričom takýto postup nevyplýva v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným ani z medzinárodných záväzkov. Odkázal na komentár autorky - Elena Júdová k aplikácií (dostupné na portáli: epi.sk. http://www.epi.sk/eurokodex-komentovane-ustanovenie/Eurokodex-komentar-k-p-26- zakona-513-1991-Z), podľa ktorého: „Ak právny poriadok umožňuje cezhraničné premiestnenie sídla právnickej osoby, znamená to, že právnická osoba si zachováva svoju subjektivitu i po premiestnení

sídla a že pred jeho premiestnením nemusí byť zrušená s likividáciou a znovuzaložená podľa práva štátu a jej nového sídla. Neznamená to však automaticky, že jej osobným štatútom naďalej zostáva cudzie právo, podľa ktorého bola založená, a to ani pri zakotvení inkorporačného princípu, tak ako je to v . Ak zákonodarca výslovne neustanoví, že vnútorné pomery právnickej osoby uvedenej v ods. 1 , ako aj ručenie spoločníkov alebo členov takejto spoločnosti voči tretím osobám sa aj po preložení jej sídla do SR spravujú právnym poriadkom, podľa ktorého bola založená, tak ako to ustanovoval do 01. 01. 2008 zrušený ods. 3 , platí, že tieto otázky sa po premiestnení sídla spravujú slovenským právom, keďže zahraničná právnická osoba sa stala slovenskou právnickou osobou. Pre porovnanie nová česká úprava premiestnenia sídla právnických osôb vyžaduje, aby právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá zamýšľa premiestniť svoje sídlo na územie ČR, priložila k návrhu na zápis do príslušného verejného registra i svoje rozhodnutie o tom, akú právnu formu českej právnickej osoby si zvolila a tiež aby priložila zakladateľský právny úkon [zakladateľské právní jednaní] vyžadovaný českým právnym poriadkom pre túto formu právnickej osoby ( ČOZ). Novela () pôvodné ustanovenie ods. 3 vypustila, s poukazom na to, že v súčasnosti je možné premiestnenie sídla len v prípade európskych právnych foriem spoločností - európska spoločnosť (SE), európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) a európske družstvo(SCE), ktoré sa po premiestnení sídla na území iného členského štátu riadia vo veciach neupravovaných právom EÚ právom miesta svojho nového sídla. Dôvodová správa k novele sa ďalej tiež odvolávala na pripravovanú 14. smernicu o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídla spoločnosti." Okresný súd poukázal aj na teoretickú prípustnosť takéhoto postupu (napr.:Cisáriková a Richter Urban- https://www.epravo.sk/top/clanky/stahovanie-slovenskych-spolocnosti-cezhranicne- premiestnenie-sidla-v-). Okresný súd preto konštatoval, že právna úprava SR neupravuje postup pri výmaze obchodnej spoločnosti titulom premiestnenia sídla do iného členského štátu EÚ v prípade, ak takáto úprava expressis verbis nevyplýva z práva EÚ alebo medzinárodných záväzkov SR. Poukázal na znenie článku 49 a článku 54 Zmluvy o fungovaní európskej únie (ďalej aj „ZoFEÚ“) o zákaze obmedzenia slobody usadiť sa na území iného členského štátu, pričom sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 54, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak. Poukázal aj na rozhodnutie v prípade Cartesio (C-210/06), v ktorom v bode 17 Európsky súdny dvor uviedol, že v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že hoci tieto nariadenia prijaté na základe článku 308 ES stanovujú naozaj mechanizmus umožňujúci novým právnym subjektom, ktoré sú tam upravené, premiestniť svoje sídlo uvedené v stanovách, a teda tiež svoje skutočné sídlo, pričom tieto dve sídla sa musia nachádzať v tom istom členskom štáte, do iného členského štátu bez toho, aby to viedlo k zrušeniu pôvodnej právnickej osoby a vzniku novej právnickej osoby, takéto premiestnenie stále nevyhnutne zahŕňa zmenu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo uplatniteľné na subjekt, ktorý premiestnenie vykonáva. Podľa odôvodnenia odmietnutia z judikatúry ESD v oblasti slobody usadzovania vyplýva nasledovné: 1. spoločnosť založená na základe vnútroštátneho právneho poriadku existuje len na základe vnútroštátneho práva, ktoré určuje jej založenie a činnosť (viď bod 19 rozsudku Daily Mail, bod 67 rozsudku Uberseering a bod 104 rozsudku vo veci Cartesio; 2. Zmluva o založení EÚ považuje rozdiely vnútroštátnych úprav v oblasti slobody usadzovania sa za problém, ktorý nie je vyriešený ustanoveniami Zmluvy o slobode usadiť sa, a ktorý by sa mal vyriešiť na základe legislatívnych prác alebo prác na vzájomnom dohovore (viď rozsudok vo veci Uberseering bod 70); 3. možnosť spoločnosti platne založenej podľa práva jedného členského štátu premiestniť do iného členského štátu svoje štatutárne alebo skutočné sídlo bez toho, aby stratila právnu subjektivitu, sa určuje podľa vnútroštátneho právneho poriadku, podľa ktoré bola táto spoločnosť založená (viď rozsudok vo veci Uberseering bod 70); 4. členský štát má možnosť uložiť spoločnosti založenej podľa svojho právneho poriadku obmedzenia premiestnenia jej skutočného sídla mimo svojho územia, ak si má táto spoločnosť zachovať právnu subjektivitu, ktorú má podľa práva tohto členského štátu (viď rozsudok vo veci Cartesio bod 107); 5. členský štát má teda možnosť definovať väzbu vyžadovanú na zachovanie tohto postavenia, táto možnosť voľby zahŕňa možnosť pre tento členský štát, aby neumožnil spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje jeho vnútroštátne právo, zachovať si toto postavenie, keď sa tá chce zreorganizovať v inom členskom štáte premiestnením svojho sídla na územie posledného uvedeného štátu, prerušiac tak väzbu, ktorú stanovuje vnútroštátne právo členského štátu, kde bola spoločnosť založená (viď bod 110 rozsudku vo veci Cartesio); 6. hoci nariadenia prijaté na základe článku 308 ES stanovujú naozaj mechanizmus umožňujúci novým právnym subjektom, ktoré sú tam upravené, premiestniť svoje sídlo uvedené v stanovách, a teda tiež svoje skutočné sídlo, pričom tieto dve sídla sa musia nachádzať v tom istom členskom štáte, do iného členského štátu bez toho, aby to viedlo k zrušeniu pôvodnej právnickej

osoby a vzniku novej právnickej osoby, takéto premiestnenie stále nevyhnutne zahŕňa zmenu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo uplatniteľné na subjekt, ktorý premiestnenie vykonáva (viď rozsudok vo veci Cartesio bod 117). Okresný súd odkázal na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 02. 02. 2015. Poukázal na to, že v dôsledku Cartesia sa per analogiam v právnej praxi začali realizovať premiestenia zapísaných sídiel spoločnosti z jedného členského štátu do druhého pri dodržaní nasledovnej postupnosti krokov: rozhodnutie o zmene právnej formy na právnu formu nového členského štátu, splnenie obligatórnych náležitostí zápisu, zápis v novom členskom štáte do obchodného registra, výmaz v starom členskom štáte z obchodného registra (Patakyová, M. a kol. . Komentár.4.Vydanie. Bratislava:C.H.Beck, 2013, s. 85). Okresný súd dospel k záveru, že základnou podmienkou pre zápis cezhraničnej zmeny sídla je premena spoločnosti na spoločnosť podľa práva štátu, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, pričom zápis v krajine, do ktorého sa spoločnosť presídľuje, musí predchádzať výmazu spoločnosti v krajine, z ktorej sa spoločnosť presídľuje. Podľa okresného súdu v posudzovanom prípade navrhovateľ mienil vymazať zapísanú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným - z dôvodu premiestnenia sídla do iného členského štátu Európskej únie, pričom podľa vyššie uvedenej judikatúry ESD a odbornej literatúry je takéto premiestnenie prípustné aj napriek absencii vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá tento proces upravuje iba v prípade európskych právnych foriem spoločností - európska spoločnosť (SE), európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) a európske družstvo (SCE), pričom v danom prípade nedochádza k strate právnej subjektivity zapísanej osoby, ani k jej zrušeniu (ako to navrhovateľ nesprávne uviedol v návrhu na výmaz), ale k zmene právnej formy na spoločnosť s ručením obmedzeným podľa českej právnej úpravy. Podľa odôvodnenia odmietnutia vykonania výmazu navrhovateľ nepreukázal zmenu právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva, ako ani to, že jej právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Podľa okresného súdu na základe neosvedčenia týchto skutočností nie je možný výmaz z obchodného registra a je potrebné opraviť výmazový formulár v časti Zrušenie zapísanej osoby a právny dôvod jej zrušenia. Dospel k záveru, že návrh na výmaz zapísanej osoby - KERAS - SK, s.r.o. - z obchodného registra nespĺňa podmienky podľa v spojení s . Zároveň uviedol, že v prípade výmazu zapísanej osoby v dôsledku cezhraničnej zmeny sídla zo Slovenskej republiky do Českej republiky je potrebné doplniť poznámku o tom, v akom registri, s akým obchodným menom a akým sídlom funguje spoločnosť naďalej v zahraničí.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oznámenie o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 19. 10. 2021.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že po prevzatí oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu do obchodného registra boli dňa 05.11.2021 doručené registrovému súdu námietky navrhovateľa, ktorým bola pridelená sp. zn. . V nich navrhovateľ uviedol, že prikladá zápisnicu z valného zhromaždenia a upravený formulár podľa oznámenia. Zápisnica z valného zhromaždenia uznesením 2 jasne deklaruje zmenu právnej formy na právnu formu podľa Českej republiky ako štátu, kde sa spoločnosť presúva. Zároveň uznesenie okrem zmeny právnej formy deklaruje aj zmenu právneho poriadku, ktorým sa bude po presune spoločnosť riadiť, a to právny poriadok Českej republiky. Spoločnosť týmto spĺňa všetky o obchodních korporacích Českej republiky. Na zápis do príslušného registra je potrebný výmaz z registra štátu, z ktorého sa spoločnosť premiestňuje tak, ako to cituje oznámenie zo dňa 19. 10.2021 na strane 4, druhý odstavec odvolávajúci sa na prof. Patakyovú. Bez výmazu z obchodného registra Slovenskej republiky nie je možné zapísať spoločnosť na území Českej republiky. Ak by registrový súd odmietol vykonať výmaz, bránil by tak základnej slobode pohybu a usadzovania sa garantovanej EÚ. Zároveň navrhovateľ priložil pôvodný formulár korigovaný podľa oznámenia OS BB. Navrhovateľ v prílohe pripojil zápisnicu o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 13. 10. 2021.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vyšší súdny úradník námietkam nemienil vyhovieť a boli preto predložené na vybavenie sudcovi, ktorý ich napadnutým rozhodnutím zamietol s odkazom na ust. a , , a , (ďalej ), ako aj s odkazom na a .

7. Zamietnutie námietok okresný súd odôvodnil tým, že Slovenská republika nemá uzatvorené žiadne medzinárodné zmluvy (či už bilaterálne alebo multilaterálne) o cezhraničnom premiestnení sídla spoločnosti, ktoré by na základe mali aplikačnú prednosť pred ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Podľa okresného súdu je potrebné vychádzať z čl. 49 ZoFEÚ, ku ktorému sa Súdny dvor v rozsudku vo veci C-2/74 Reyners vyslovil, že napriek neprijatiu smernice vyžadovanej právom EÚ, je potrebné mu priznať priamy účinok. Z dôvodu absencie harmonizačného procesu práva EÚ (Mária Patakyová a kol.:, Komentár, 5. vydanie) je pri premiestnení registrovaného sídla zo SR ako domovského štátu potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora vo veci Cartesio (C-210/06), v ktorom Súdny dvor deklaroval potrebu odlíšenia dvoch druhov premiestnenia sídla spoločnosti a/ bez zmeny aplikovateľného práva na spoločnosť, t. j. spoločnosť si chce zachovať svoj osobný štatút a b/ so zmenou aplikovateľného práva, t. j. spoločnosť chce zmeniť nielen sídlo, ale aj svoj osobný štatút. Okresný súd poukázal na ďalšie rozhodnutie, ktoré výrazne ovplyvňuje cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti, a to rozsudok Súdneho dvora vo veci VALE (C-378/10). Poukázal aj na to, že Uznesenie EP o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností a Uznesenie EP o 14. smernici odporúča, aby Obchodný register SR spoločnosť, ktorá premiestnila svoje sídlo do zahraničia, vymazal z registra až po tom, čo nastane zápis sídla tejto spoločnosti v inom členskom štáte. Takýto postup by zabezpečoval relevantnú ochranu veriteľom a zamedzoval by "cestovaniu v čase" spoločnosti tak, ako to bolo v prípade spoločnosti VALE, ktorá bola vymazaná z talianskeho registra už predtým, ako požiadala o zápis premiestnenia svojho sídla do maďarského obchodného registra. Takýto postup spôsobil niekoľko mesačné vákuum spoločnosti VALE, ktoré môže predstavovať veľké riziko hlavne pre jej veriteľov, keďže v Taliansku spoločnosť už zanikla, pretože došlo k jej výmazu z obchodného registra a spoločnosť v Maďarsku ešte nevznikla, pretože nebola zapísaná do obchodného registra v tomto štáte. Predčasný výmaz spoločnosti z obchodného registra štátu odchodu predstavuje diskontinuitu jej právnej subjektivity. V dôsledku právnych záverov vyslovených v rozsudku Cartesio sa v právnej praxi začali realizovať premiestnenia sídiel spoločnosti pri dodržaní postupnosti krokov, ktorá z judikátu vyplývala

- rozhodnutie o zmene právnej formy podľa národnej úpravy štátu, kde má byť sídlo premiestnené, splnenie podmienok pre zápis do verejnoprávnej registratúry (napr. získanie oprávnenia na predmet činnosti) a samotný zápis do obchodného registra.

8. Podľa okresného súdu v danom prípade navrhovateľ ani v námietkach neodstránil nedostatky vytýkané registrovým súdom v Oznámení o odmietnutí vykonania výmazu spoločnosti z obchodného registra a nepreukázal zmenu právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva, ako ani to, že jej právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ navrhovateľ tieto skutočnosti dokladoval rozhodnutím valného zhromaždenia, okresný súd toto nepovažoval za dostačujúce. Z uvedenej listiny nevyplýva, že k zmene právnej formy na právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným podľa českého práva skutočne aj došlo a ani to, že právne pomery sa budú riadiť právnym poriadkom ČR. Pokiaľ nedôjde totiž k zápisu spoločnosti do registra v krajine, do ktorej sa spoločnosť presídľuje, tak k zmene právnej formy de iure nedošlo, nakoľko spoločnosť nemusí byť do obchodného registra novej krajiny sídla spoločnosti zapísaná vôbec a to z akýchkoľvek dôvodov (či už z rozhodnutia samotného spoločníka alebo z dôvodov nesplnenia zákonných podmienok pre registráciu v samotnom procese registrácie spoločnosti do obchodného registra). Výmazom spoločnosti bez jej predchádzajúceho zápisu do obchodného registra v ČR by okresný súd umožnil spoločnosti zánik na území SR (bez garancie jej následného zápisu do registra v inom členskom štáte) bez toho, aby spoločnosť absolvovala nevyhnutný proces uspokojenia (úplného alebo aspoň čiastočného) pohľadávok svojich veriteľov. Pokiaľ dôjde v procese premiestnenia sídla spoločnosti do iného členského štátu EÚ k strate jej právnej subjektivity (v dôsledku rozhodnutia spoločníkov o takomto spôsobe zmeny sídla), tak sa tak musí stať podľa platných právnych predpisov upravujúcich zánik spoločnosti na území SR, tj. zániku spoločnosti jej výmazom z obchodného registra musí predchádzať rozhodnutie spoločníkov o jej zrušení ( ) a jej následná likvidácia ( a nasl. ). Alebo sa sídlo spoločnosti premiestni bez straty právnej subjektivity spoločnosti, čo je však možné len za predpokladu predchádzajúceho zápisu v registri krajiny nového sídla spoločnosti. Podľa okresného súdu postup presadzovaný navrhovateľom môže vážne ohroziť práva veriteľov spoločnosti na vymáhanie a uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti. Argumentáciu navrhovateľa, že ak súd odmietne vykonať výmaz, bránil by tak základnej slobode pohybu a usadzovania sa garantovanej EÚ, je podľa okresného súdu zavádzajúca. Dospel k záveru, že ust. síce garantuje možnosť zmeniť sídlo spoločnosti, bez ďalšej úpravy zákonných podmienok presídlenia, avšak s odvolaním sa na uznesenia EP a aktuálnej judikatúry Súdneho dvora nie je možné presídlenie spoločnosti realizovať bez ohľadu na záväzky spoločnosti vyplývajúce z jej súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov.

9. V zákonom určenej lehote podal proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa . V odvolaní zopakoval dôvody uvedené okresným

súdom v odmietnutí vykonania výmazu navrhovateľa z obchodného registra, ako aj dôvody uvedené v napadnutom uznesení o zamietnutí námietok. V odvolaní ďalej poukázal na presadzovanie postupu zo strany okresného súdu, ktorý sa prieči účelu inštitútu prispievajúcemu vyššej mobilite spoločností. Uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ (vec Cartesio, VALE) vyplýva, že ním zvolený postup, keď predchádzajúci výmaz spoločnosti nebráni premiestneniu sídla spoločnosti, nie je vylúčený. Ak by to bolo myslené tak, že takýto postup je v rozpore s úniovým právom, išlo by o formuláciu v znení, že pred premiestnením sídla spoločnosti nemôže byť spoločnosť vymazaná. Ďalšie figurovanie spoločnosti v obchodnom registri SR je v rozpore s platne prijatým rozhodnutím spoločníka a bolo by v rozpore s princípom materiálnej publicity obchodného registra a v rozpore s ochranou práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere. Navrhovateľ uviedol, že nemá vedomosť o akomkoľvek ustanovení vnútroštátnej alebo úpravy primárneho práva EÚ, podľa ktorej by ním navrhovaný postup bol výslovne zakázaný, najmä ak takýto postup vyplýva z tlačiva na výmaz spoločnosti z obchodného registra uverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. V ňom je jedným z dôvodov na výmaz spoločnosti zánik z dôvodu premiestnenia jej sídla.

10. Navrhovateľ sa v odvolaní vyjadroval aj k súdom prvej inštancie konštatovanej neexistencie záruky následného zápisu do obchodného registra ČR. Uviedol, že v danom prípade po premiestnení sídla obchodnej spoločnosti a zápisu tejto skutočnosti v obchodnom registri ČR nie je záruka ani v prípadnom následnom výmaze spoločnosti z pôvodného obchodného registra, t.j. po premiestnení sídla do iného členského štátu. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že naša právna úprava neupravuje záväzný procesný postup, ktorý musí byť dodržaný pri takomto procese a rovnako to nezaručujú ani ustanovenia odporúčania k Uzneseniu Európskeho parlamentu z 10.03.2009 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničnom premiestnení sídiel spoločnosti (2008/2196(INI)), ktoré zaviedlo oznamovaciu povinnosť pre členské štáty po premiestnení sídla registrovému súdu štátu pôvodu. Táto oznamovacia povinnosť nie je limitovaná žiadnou lehotou a zároveň jej nesplnenie nie je nijakým spôsobom sankcionované. Jedná sa o nezáväznú úpravu, ktorá nie je implementovaná do vnútroštátnej legislatívy. Navrhovateľ v odvolaní poukázal aj na to, že nemôže byť sankcionovaný za nedostatočnú zákonnú úpravu, ktorá je veľmi stručná a neupravuje procesný postup ani splnenie konkrétnych podmienok na jeho úspešnú realizáciu. Jedinou zmienkou je úprava , ktoré dopĺňa čl. 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ upravujúcich zásadu práva usadiť sa. Podľa navrhovateľa jednotlivci a ani právnické osoby nesmú byť sankcionované za to, že na uplatnenie svojich garantovaných práv neexistuje dostatočný legislatívny rámec ani čo sa týka hmotného práva, ani čo sa týka procesného práva v podobe dostatočnej flexibility spočívajúcej v reagovaní na dynamicky meniacu sa spoločnosť.

11. Navrhovateľ zopakoval, že jediný spoločník spoločnosti KERAS-SK s.r.o. prijal dňa 13.10.2021 rozhodnutie o ukončení podnikateľskej činnosti na Slovensku a o premiestnení sídla do Českej republiky. Odcitoval text zahraničnej literatúry, podľa ktorého „Predpoklad, že daná obchodná spoločnosť bude aj po zmene svojho štatútu naďalej existovať ako subjekt práva bez hrozby jej zrušenia, je pri rozhodovaní konkrétnej obchodnej spoločnosti o prípadnej cezhraničnej mobilite meritórnym“. Na základe uvedeného dospel k záveru, že registrový súd nesprávne právne posúdil vec, keď rozhodol v jeho neprospech a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a v rozsahu podaného odvolania v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je obchodnou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v odd. Sro vo vložke č. 11292/S s dátumom vzniku 10.02.2006. 14. Navrhovateľ sa svojim návrhom, ktorému bola pridelená sp. zn. domáhal svojho výmazu z obchodného registra, kde v bode - Zrušenie zapísanej osoby a právny dôvod jej zrušenia uviedol rozhodnutie spoločníka o zrušení spoločnosti podľa a právny dôvod výmazu zapísanej osoby uviedol - 05.11.2021 - výmaz po prenesení sídla do iného členského štátu. Ako prílohu priložil zápisnicu o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia navrhovateľa zo dňa 13.10.2021, na ktorom jediný spoločník navrhovateľa rozhodol o ukončení podnikateľskej činnosti na území SR, o zmene právnej formy na „společnost s ručením omezeným“ a o premiestnení sídla na územie Českej republiky na adresu: Nová výstavba 218, 435 21, Obrnice, Česká republika.

15. Okresný súd odmietol vykonanie výmazu z obchodného registra z dôvodov uvedených vyššie v Oznámení zo dňa 19.10.2010. Voči uvedenému odmietnutiu vykonania výmazu boli podané v zákonnej lehote námietky, ktorým bola pridelená sp. zn. a v ktorých navrhovateľ trval na svojom návrhu na výmaz z obchodného registra po premiestnení sídla na územie ČR a predložil kópiu z priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa, pričom z uznesenia 2 prijatého na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení vyplýva rozhodnutie jediného spoločníka okrem iného o zmene právnej formy na právnu formu podľa úpravy Českej republiky ako štátu, kde sa spoločnosť presúva. Vyšší súdny úradník námietkam nemienil vyhovieť a preto boli predložené na vybavenie sudcovi pod sp. zn. , ktorý zamietol podané námietky napadnutým rozhodnutím.

16. Podľa (ďalej ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa (ďalej ) 18. ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu.

19. Podľa o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.

21. Podľa premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.

22. Podľa o obchodnom registri registrový súd pred údajov do obchodného registra, zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len "") z predložených listín preverí, či je návrh na úplný.

23. Podľa za neúplný sa považuje návrh na , ktorý je nezrozumiteľný.

24. Podľa čl. 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZoFEÚ) v rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných spoločností, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu. Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku čl. 54 za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak.

25. Podľa čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie so spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Únii, sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov. Spoločnosťami sa rozumie spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností.

26. Predmetom konania je návrh navrhovateľa na jeho výmaz z obchodného registra potom, ako jediný spoločník navrhovateľa prijal rozhodnutie o premiestnení sídla na územie iného členského štátu EÚ (Českej republiky). Svojho výmazu sa domáhal za právneho stavu, keď navrhovateľa do obchodného registra na území Českej republiky po premiestnení sídla vykonaný nebol. Z uvedeného postupu navrhovateľa je zrejmé, že sa mienil domáhať premiestnenia sídla svojej spoločnosti bez toho,

aby došlo k jeho zrušeniu, likvidácii a výmazu z obchodného registra na území SR po skončení likvidácie. Okresný súd takémuto návrhu na výmaz z obchodného registra nevyhovel. V oznámení o odmietnutí vykonania výmazu zo dňa 19.10.2021 odkázal pri svojej argumentácii na diela rôznych autorov (Mária Patakyová a kol., Júdová, E., Cisáriková a Richter, Urban) a na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci Cartesio) a návrhu nevyhovel, keďže navrhovateľ nepreukázal zmenu právnej formy na spoločnosť s ručením obmedzeným podľa práva Českej republiky a ani to, že jeho právne pomery sa budú riadiť právom Českej republiky. Z dôvodu nepreukázania navrhovateľa do obchodného registra v Českej republike pred jeho výmazom z obchodného registra v Slovenskej republike okresný súd napadnutým rozhodnutím námietkam nevyhovel s odkazom na rozhodnutie rozsudku Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) vo veci VALE (C-378/10). Okresný súd vytýkal navrhovateľovi v napadnutom uznesení, že nedošlo k jeho po premiestnení sídla do obchodného registra ČR, pričom navrhovaným výmazom z obchodného registra SR bez predchádzajúceho do obchodného registra v ČR by došlo k umožneniu zániku navrhovateľa na území SR bez garancie následného v inom členskom štáte, a to bez toho, aby bol absolvovaný proces uspokojenia, a to úplného alebo čiastočného pohľadávok veriteľov. Okresný súd teda v zásade poukázal na to, že sídlo môže byť premiestnené na územie iného členského štátu bez straty právnej subjektivity, za predpokladu v registri krajiny nového sídla spoločnosti, ktorý predchádza jej výmazu z obchodného registra v Slovenskej republike.

27. Odvolací súd s takýmto záverom a právnym posúdením registrovým súdom v celom rozsahu súhlasí. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v oznámení o odmietnutí vykonania výmazu z obchodného registra ako aj v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení podmienok na výmaz navrhovateľa z obchodného registra. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a preto odôvodnenie odmietnutia a napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol v tomto rozhodnutí na ktoré odkazuje v zmysle . Vzhľadom na rozsah odvolania odvolací súd dodáva nasledovné.

28. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, ako už bolo viackrát vyššie uvedené, že premiestnenie sídla obchodných spoločností založených podľa vnútorného práva jednotlivých členských krajín EÚ nie je koordinované a upravené na nadnárodnej úrovni úpravy práva EÚ. Pripravovaná 14. Smernica, ako bola uvedené aj registrovým súdom, ktorá mala riešiť uvedenú situáciu jednotne na celom území EÚ, prijatá nebola. Z vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo na premiestnenie sídla vyplýva jednotlivým právnickým osobám založených podľa práva členského štátu EÚ v zmysle čl. 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z vyššie uvedenej judikatúry však vyplýva, že jednotlivé členské štáty môžu prijať úpravu garantujúcu ochranu práv pri tomto procese vo vzťahu k tretím osobám, ktorá však musí byť primeraná a zodpovedajúca slobode usadzovania sa.

29. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na skutočnosť, že môže dôjsť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ k premiestneniu sídla dvoma spôsobmi, a to buď na základe dobrovoľného rozhodnutia o zrušení, likvidácii a výmazu z obchodného registra príslušného subjektu a následného nového založenia na území iného členského štátu (t.j. procesom so stratou právnej subjektivity), avšak takýto postup bez ďalšieho, vzhľadom na absenciu právnej úpravy, jednotlivé členské štáty vyžadovať nemôžu (rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-106/16 vo veci Polbud, z ktorého vyplýva: „Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti založenej podľa práva členského štátu, na územie iného členského štátu s cieľom jej premeny na spoločnosť podľa práva tohto posledného uvedeného štátu v súlade s podmienkami stanovenými jeho právnou úpravou podmieňuje likvidáciu prvej spoločnosti.“). Z postupu navrhovateľa však vyplýva, že tento mienil dosiahnuť premiestnenie sídla bez svojho zrušenia a likvidácie tak, že predtým ako dôjde k spoločnosti po premiestnení sídla v obchodnom registri nového členského štátu (Česká republika) sa domáhal výmazu z obchodného registra na území Slovenskej republiky. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uviedol, že ním navrhovaný postup nie je priamo v rozpore s právom EÚ, ani právom Slovenskej republiky, keď okrem iného aj výmazový formulár obsahuje dôvod výmazu spoločnosti - jej zánik z dôvodu premiestnenia sídla, to ešte neznamená, že tu nie sú princípy a zásady (konštatované aj v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ) brániace takémuto postupu zo strany navrhovateľa, ako na to správne poukázal registrový súd v napadnutom rozhodnutí. Samotná skutočnosť, že výmazový formulár zverejnený na webovej stránke MS SR obsahuje ako dôvod výmazu - zánik spoločnosti z dôvodu jej premiestnenia sídla ešte neznamená, že takémuto výmazu je možné vyhovieť bez toho, aby pred týmto výmazom bol deklarovaný a osvedčený spoločnosti po premiestnení sídla v obchodnom registri druhého členského štátu.

30. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že ani v prípade, ak by aj bol zapísaný v obchodnom registri Českej republiky po premiestnení sídla pred výmazom z obchodného registra v SR, nie je záruka, že následne bude vymazaný z obchodného registra Slovenskej republiky, nie je argumentom na to, aby odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie ako vecne nesprávne.

31. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že premiestnenie sídla právnickej osoby z územia SR je upravené v strohej právnej úprave a v zmysle ktorej pri premiestnení slovenskej právnickej osoby z územia SR do zahraničia sa uplatňuje postup a úprava podľa práva EÚ alebo práva medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. Ako bolo uvedené vyššie, jednoznačná právna úprava na úrovni EÚ nie je zakotvená a medzi SR a ČR neexistuje osobitná medzinárodná dohoda riešiaca túto otázku. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto v zmysle judikatúry SDEÚ potrebné vychádzať zo zásad ustálenými v jeho rozhodnutiach v otázke aplikácie práva usadiť sa v zmysle čl. 49 a 54 ZoFEÚ.

32. Z rozhodnutia C-378/10 (VALE) vyplýva, že pri aplikácii tohto postupu v prípade absencie konkrétnej úpravy na úrovni EÚ je potrebné riadiť sa vnútroštátnou úpravou pri zachovávaní zásady ekvivalencie a efektivity. Z rozhodnutia SDEÚ v tejto veci vyplýva: „V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že v mnohých oblastiach je podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy EÚ pre príslušnú oblasť vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, avšak pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity). ....Čo sa týka na jednej strane zásady ekvivalencie treba uviesť, že na základe tejto zásady členský štát nie je povinný upravovať cezhraničné operácie výhodnejšie ako vnútroštátne operácie. Táto zásada stanovuje, že podmienky vnútroštátneho práva, ktoré majú zaručiť ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva únie, nemôže byť nevýhodnejšie , než podmienky upravujúce podobnú situáciu na vnútroštátnej úrovni. Ak teda právna úprava členského štátu v rámci vnútroštátnej premeny vyžaduje striktnú právnu hospodársku kontinuitu medzi predchodkyňou spoločnosti, ktorá požiadala o premenu, a premenenou nástupníckou spoločnosťou, takúto požiadavku možno tiež uložiť v rámci cezhraničnej premeny“.

33. Na základe vyššie uvedených zásad ekvivalencie a efektivity odvolací súd pripomína, že vnútroštátna právna úprava v Slovenskej republike, napr. v prípade zmeny právnej formy upravuje jej účinky na vnútroštátnej úrovni v zmysle do Obchodného registra, od ktorého okamihu existuje spoločnosť alebo družstvo v právnej forme na akú boli zmenené. Znamená to, že zmena právnej formy z jedného na iný typ obchodnej spoločnosti je viazaná na účinky do Obchodného registra vychádzajúc zo striktnej podmienky zachovania kontinuity právnej subjektivity „premenenej“ spoločnosti zdôraznenej aj v ust. posledná veta („Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká“). Odvolací súd ďalej poukazuje, že na vnútroštátnej úrovni je právna úprava napríklad vo vzťahu cezhraničného zlúčenia alebo splynutia na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa tiež upravená tak, že v prípade zúčastnenej slovenskej právnickej osoby na cezhraničnom zlúčení, ktorého výsledkom je existencia zahraničného subjektu a zánik slovenskej zanikajúcej spoločnosti, k výmazu zanikajúcej zúčastnenej slovenskej spoločnosti dochádza bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudlo účinnosť. Znamená to, že aj na vnútroštátnej úrovni v prípade cezhraničného zlúčenia je vyžadované právnym poriadkom SR striktné zachovanie kontinuity právnej subjektivity tak, že k výmazu zanikajúcej zúčastnenej zlučovanej slovenskej spoločnosti z Obchodného registra dochádza až potom, ako bolo v zahraničnom obchodnom registri alebo v inej evidencii zapísané právne nástupníctvo zahraničnej zúčastnenej spoločnosti. Aj pri nadnárodných právnych formách podnikania vo vzťahu k Európskej akciovej spoločnosti, Európskemu zoskupeniu hospodárskych záujmov a Európskemu družstvu upravuje právna úprava SR, v súlade s príslušnými Nariadeniami EÚ, pri premiestnení sídla mimo územia SR výmaz týchto nadnárodných foriem v štáte pôvodu až potom, ako dôjde k premiestnenia sídla v novom členskom štáte (napr. z.č. o európskej spoločnosti v spojení s čl. 8 bod 11 Nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) - „Bezodkladne po SE register jej nového sídla oznámi túto skutočnosť registru predchádzajúceho . Výmaz predchádzajúcej registrácie sa vykoná najskôr v deň doručenia takéhoto oznámenia“; čl. 14 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2137/85 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov;

z.č. o európskom družstve v spojení s čl. 7. ods. 11 Nariadenia Rady (ES) č. 1453/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE).

34. Nielen vo vzťahu k cezhraničnému zlúčeniu, ale aj na úrovni práva EÚ pri nadnárodných subjektoch sa vyžaduje v rámci právnej úpravy na území Slovenskej republiky požiadavka väzby, t. j. zachovania právnej a hospodárskej kontinuity obchodných spoločností (ukončenia podnikania na území SR a začatia podnikania v zahraničí z dôvodu cezhraničnej fúzie, ako aj pri premiestnení sídla nadnárodných právnych foriem) a nie je preto dôvod, aby v prípade premiestnenia sídla tuzemskej spoločnosti do iného členského štátu EÚ súdy na území SR vyžadovali iné, menej striktné splnenie podmienok.

35. Odvolací súd je v danom prípade toho názoru, že vyžadovaním dodržania zachovania kontinuity právnej subjektivity pri premiestnení sídla do zahraničia nedochádza k bráneniu alebo znemožneniu práva usadiť sa vo vzťahu k navrhovateľovi, jedná sa len o dodržanie zásady ekvivalencie, ktorá je prejavom požiadavky ochrany a právnej istoty tretích osôb, t. j. napr. veriteľov vo vzťahu k navrhovateľovi, pri premiestnení sídla pri prípadnom uspokojovaní pohľadávok alebo ochrane iných práv tretích osôb. V súlade s judikatúrou SDEÚ (vo veci C-378/10 VALE) považuje odvolací súd ochranu záujmov veriteľov, menšinových akcionárov, ako aj zamestnancov, ako aj zabezpečenie účinnosti daňových kontrol a poctivosti v obchodnom styku za naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodňovať opatrenie obmedzujúce slobodu usadiť sa pod podmienkou, že takýmto obmedzujúcim opatrením možno dosiahnuť sledované ciele a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie.

36. Odvolací súd konštatuje, že práve požiadavka naliehavosti všeobecného záujmu ako je ochrana práv tretích osôb, t. j. napríklad veriteľov, štátnych orgánov, ale aj zamestnancov je oprávneným dôvodom splnenia požiadavky navrhovateľa do obchodného registra v ČR z dôvodu premiestnenia sídla pred výmazom navrhovateľa z obchodného registra Slovenskej republiky. Okresný súd preto postupoval správne, keď nevyhovel návrhu navrhovateľa na jeho výmaz predtým, ako je navrhovateľ po premiestnení sídla zapísaný v Obchodnom registri ČR. Splnenie takejto požiadavky voči navrhovateľovi nepovažuje odvolací súd za neprimerané a ani neobmedzuje jeho právo usadiť sa v zmysle čl. 49 a 54 ZoFEÚ, ale vyžadovanie takéhoto postupu je nutné, aby bola zachovaná ochrana práv tretích osôb t. j., aby nedošlo k diskontinuite právnej subjektivity navrhovateľa, t. j. k jeho výmazu z Obchodného registra na území SR bez toho, aby predchádzal tomuto výmazu navrhovateľa v Obchodnom registri ČR, čím by došlo k zániku právnej subjektivity a prípadnému ohrozeniu práv tretích osôb.

37. Rozhodnutie spoločníka navrhovateľa o tom, že ukončuje podnikateľskú činnosť v SR a jeho rozhodnutie o premiestnení sídla na územie ČR samo o sebe nedáva garanciu ochrany práv tretích osôb, pokiaľ by mal byť z Obchodného registra na území SR vymazaný (zánik právnej subjektivity) a nie je ešte zapísaný v Obchodnom registri ČR. Takýto postup podľa odvolacieho súdu predstavuje riziko právnej diskontinuity, nezabezpečuje kontinuitu právnej subjektivity a tým ochranu prípadných dotknutých práv tretích osôb. Súdom prvej inštancie vyžadovaný postup najskôr preukázaného navrhovateľa v Obchodnom registri ČR po rozhodnutí navrhovateľa o premiestnení sídla a až následného výmazu z Obchodného registra SR zodpovedá podľa odvolacieho súdu zásade práva usadiť sa, zohľadňujúc ochranu práv tretích osôb pri zachovaní právnej kontinuity a právnej subjektivity navrhovateľa.

38. Navrhovateľ nepreukázal predpoklady výmazu z obchodného registra po prijatí rozhodnutia o zrušení spoločnosti a následnej likvidácii v zmysle v spojení s , t. j. zrušenie spoločnosti a skončenie jej likvidácie, ktorá je predpokladom na podanie návrhu na výmaz z obchodného registra v zmysle a . Navrhovateľ nepreukázal a nepredložil ani povinné prílohy preukazujúce zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom v zmysle , . Zároveň neboli splnené ani predpoklady na jeho výmaz z Obchodného registra v zmysle a s prihliadnutím na aplikáciu zásad ekvivalencie a efektivity pri premiestnení sídla z územia SR na územie iného členského štátu EÚ (preukázanie navrhovateľa do Obchodného registra ČR po prijatí rozhodnutia spoločníka navrhovateľa o premiestnení sídla na územie tohto členského štátu EÚ).

39. Návrh navrhovateľa preto odvolací súd považoval za neúplný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti podľa s použitím .

40. Odvolací súd dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nepovažoval za spôsobilé zmeniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí námietok proti oznámeniu o odmietnutí vykonania výmazu navrhovateľa z Obchodného registra.

41. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

42. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).