Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-33-2020.pdf
PDF · 104.65 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: 1. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, 2. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. B. X, zast. advokátom JUDr. Ján Klimek, Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovaným: 1. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, 2. H. S., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom W. ul. XX, O., zast. advokátom JUDr. Milan Žoldoš, Poprad, Karpatská 11, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/268/2007-1258 zo dňa 12.05.2020 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku I. a výroku o trovách konania.
Zrušuje výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX - stavbe, súpisného čísla XX, postavenej na parcele XXX, druh stavby rodinný dom a parcele č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX - stavba, súpisného čísla XX, postavenej na parcele XXX, druh stavby rodinný dom a parcela č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria sa v celosti prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov X. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. B. X, okres O.. Žalobcovia X. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. Y., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzujú spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej 1. na vyrovnanie jej podielu sumu 14.050 eur a žalovanej 2. na vyrovnanie jej podielu sumu 14.050 eur, v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 136, § 141 ods. 1, § 124 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že obe strany navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tým spôsobom, že bude za náhradu prikázaná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva buď žalobcov v 1. a 2. rade alebo žalovaných v 1. a 2. rade, teda obe strany žiadali prikázať nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Komunikácia medzi stranami sporu bola narušená a v podstate sa nevedeli dohodnúť ani na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva, ale ani na spoločnom hospodárení s touto nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie teda pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo a túto okolnosť akceptovali obe strany, že nie je možná reálna deľba nehnuteľnosti. Prišla do úvahy druhá možnosť, a to zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a prikázať jednému z podielových spoluvlastníkov za náhradu druhej strane. Znalec H.. J. z odboru oceňovania nehnuteľností stanovil všeobecnú cenu tejto
nehnuteľnosti dvakrát, a to jednak znaleckým posudkom č. XX/XXXX na sumu 42.800 eur a posudkom zo dňa 10.09.2019 na sumu 43.100 eur. Náklady na opravu nehnuteľností predstavujú sumu 63.996 eur. Z predložených dôkazov, a to v rámci obsiahleho dokazovania vyplynulo, že pôvodná vlastníčka podielu X/X, pani B., ktorá bola vo veci vypočutá ako svedkyňa v rámci predkupného práva ponúkla žalovanej svoj podiel na nehnuteľnosti na predaj. Žalovaná v 1. rade toto svoje predkupné právo nevyužila. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že záujem bol tak na strane právnej predchodkyne žalobcov, ako aj žalovanej v 1. rade predať nehnuteľnosť ako celok. Na to bol vykonaný dôkaz a uviedla to vo výpovedi aj žalovaná v 1. rade, aj keď neskôr uviedla, že túto nehnuteľnosť predať nechce. Podľa vyjadrenia pani B., sľúbila žalovaná v 1. rade, že predajú spoločne nehnuteľnosť v čase, keď si mienila kupovať byt v V., práve žalobcom. Žalobcovia mali záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti za podmienok, že budú jediným vlastníkom nehnuteľnosti. Mali k dispozícií finančné prostriedky a mienili do jej nehnuteľností investovať, s cieľom využiť túto nehnuteľnosť tak na podnikanie, ako aj na bývanie s poukazom na X deti, ktoré z ich manželstva pochádzajú. Predtým nehnuteľnosť užívali dve rodiny, z ktorých jedna užívala prednú časť nehnuteľnosti, druhá zadnú časť nehnuteľnosti a v tom čase rodiny spory medzi sebou nemali. Žalobcovia odôvodňovali svoj záujem tým, že aj finančne majú pripravené prostriedky na to, aby vyplatili podiel žalovaných a zároveň túto nehnuteľnosť zrekonštruovali, aj keď boli sklamaní z toho, že súdny spor trval veľmi dlho a aj ich predstavy nebolo možné realizovať tak, ako to mali v úmysle hneď na začiatku, keď nadobudli podiel X/X na nehnuteľnosti od pani B.. Neskôr v priebehu konania zo svojho podielu X/X previedla podiel X/X žalovaná v 1. rade na žalovanú v 2. rade, ktorá toho času pracuje dlhé roky v S.. Z charakteru nehnuteľnosti vyplýva, že ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v historickom centre mesta O. kde je potrebné splniť isté podmienky, ktoré stanoví Krajský pamiatkový ústav v V., a mesto O., čiže ide aj o náročnejšiu rekonštrukciu. Znalec skonštatoval, že táto je už jednoznačne žiadúca, keďže celý objekt sa nachádza v zlom stave, najmä zadná časť nehnuteľnosti, a aj keď v pravom zmysle slova už nespĺňa ani predná časť isté štandardy, ktoré sa vyžadujú na bývanie v nehnuteľnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v 1. rade menila svoje stanoviská v priebehu konania viackrát, s cieľom získať vyššiu finančnú hodnotu za nehnuteľnosť. Predtým tvrdila, že sa nehnuteľnosť dá aj reálne rozdeliť. Na túto okolnosť sa vykonalo dokazovanie a nepotvrdila sa táto možnosť, vzhľadom na veľmi rozsiahlu a finančne náročnú investíciu do takejto reálnej deľby. Neskôr tvrdila, že reálne bola nehnuteľnosť dávno v minulosti rozdelená, a teda svoj podiel de facto získala vydržaním (k prednej časti nehnuteľnosti) v celosti, čo tiež sa nepreukázalo. Vychádzal z týchto dôkazov a dospel k záveru, že napriek tomu, že žalované v 1. a 2. rade uvádzali, že trvale žijú v nehnuteľnosti, nepotvrdilo sa to, jednak tým, že žalovaná v 1. rade býva v byte v O. a z dôkazov bolo zistené, že aj odber energií je len symbolický vzhľadom k tomu, že sa len občas v nehnuteľnosti zdržiavajú a v zimnom období ju temperujú. Žalovaná v 2. rade toho času žije a pracuje v S.. Žalobcovia v 1. a 2. rade tiež sa nezdržiavajú trvale v nehnuteľnosti, ale o to záujem majú, keďže sú X členná rodina a deti už v X. stupni základnej školy budú túto navštevovať v meste O.. Preto súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade s tým, že sú povinní vyplatiť žalované v 1. a 2. rade podľa znaleckého posudku tak, ako bola všeobecná trhová hodnota tejto nehnuteľnosti ustálená. Z pohľadu na prípadne preukazovanie investícií do nehnuteľnosti, čo uvádzala žalovaná v 1. rade, takúto konkrétnosť v konaní nepreukázala. Preto nebolo možné prihliadať v tzv. širšom v zmysle slova pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na túto námietku. Z týchto dôvodov zrušil a podielové spoluvlastníctvo vyporiadal, prikázal ho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a zaviazal ich zaplatiť žalovanej v 1. a 2. rade po 14.050 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 157 CSP. Poukázal na to, že v konaní prebiehalo v podstate záujme oboch strán, keďže sa týmto rozsudkom vyriešia vzťahy a postavenie definitívne pre obe strany sporu.
4. Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že od počiatku sa snažili vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v tom zmysle, že navrhovali prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu. Nakoniec súd prvej inštancie im aj vyhovel, v tomto smere mali úspech v celom rozsahu. Ust. § 257 CSP sa má použiť len vo výnimočných prípadoch. Poukázali na priebeh celého konania, kde žalovaná v 1. rade, ktorá predtým vystupovala len ako jediná žalovaná, menila svoje stanoviská od možnosti odpredaja cez reálnu deľbu až po prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva. Preto prebehlo rozsiahle konanie, dokazovanie, ktoré predstavovalo množstvo úkonov v tejto veci, a preto by bolo spravodlivé, keby im bolo prikázaných aspoň 50 % náhrady trov konania.
5. Proti rozsudku (okrem výroku I.) v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalované v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým i právnym záverom. V odvolaní poukázali na to, že nebolo preukázané, aby žalovaná v 1. rade mala záujem predať nehnuteľnosť, resp. svoj podiel na nej, a preto závery súdu prvej inštancie nie sú správne. Poukázali na to, že žalovaná v 1. rade chcela svoj podiel právnej predchodkyne žalobcov, ale aj od žalobcov v 1. a 2. rade odkúpiť, pretože má citový vzťah k tejto nehnuteľnosti, v ktorej bývala, rovnako ako žalovaná v 2. rade, ktorá v nej vyrastala. Žalovaná v 2. rade, aj keď žije v S., mieni sa vrátiť do O. a starať sa o žalovanú v 1. rade. Domnievajú sa, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvody, podľa ktorých mal rozhodovať vo veci. Práve naopak žalobcovia v 1. a 2. rade mali záujem už aj svoj podiel, resp. následne, ak získajú celú nehnuteľnosť, výhodne ju odpredať. Nosnou témou pre žalované je to, že nechcú predať svoj podiel, keďže v dome bývali a vyrastali alebo žili. Čo sa týka tvrdenej rekonštrukcie, žalobcovia v 1., 2. rade nikdy reálne nepristúpili k žiadnej rekonštrukcii, čiže tento úmysel nie je celkom zjavný. Sú na vážkach ako túto nehnuteľnosť budú ďalej užívať a domnievajú sa, že súd prvej inštancie podľahol diktátu finančných prostriedkov, ktoré prezentujú žalobcovia v 1. a 2. rade ako okolnosť, ktorá je rozhodujúca pre takéto vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
6. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny, navrhujú ho potvrdiť. Trvajú však na odvolaní vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. V súvislosti upriamili pozornosť odvolacieho súdu predovšetkým na list žalovanej z 27.05.2007, ktorý sa nachádza v súdnom spise a následné podania, v ktorých žalobcovia stále konzistentne navrhovali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, a to za finančnú náhradu a prikázanie do ich BSM. Majú finančné prostriedky na výplatu podielu žalovaných, ale aj rekonštrukciu, majú záujem v tomto byte aj bývať, aj podnikať, majú X deti, ktoré navštevujú základnú školu už v O.. Tiež zdôraznili okolnosti, za ktorých kupovali podiel od pani B. s tým, že boli presvedčení o tom, že nadobudnú aj podiel žalovanej v 1. rade.
7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalované, poukázali na to, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že by zapríčinili začatie súdneho konania. Práve naopak žalobcovia boli tí, ktorí podali žalobu na súd, a preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie správne. Žalované nerobili žiadne obštrukcie, len si uplatňovali svoj nárok.
8. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí zotrvali na svojom stanovisku a motiváciu, aj svoj postup ozrejmili v konaní, žiadali potvrdiť rozsudok vo vzťahu k meritu veci ako vecne správny. Od počiatku bolo zrejmé, že čo chcú na rozdiel od žalovanej v 1. rade.
9. Na toto vyjadrenie reagovali žalované, ktoré poukázali na to, že vlastne bližší plán na rekonštrukciu žalobcovia neprezentovali. Zvažujú ako naložia s touto nehnuteľnosťou ďalej. Nosným motívom žalovaných je to, že chcú žiť v tejto nehnuteľnosti a nechcú ju predať.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 378, § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
11. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
12. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. O. - parcela č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný domu súp.
čísla XX postaveného na parcele XXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov ( v BSM ) v podiele X a žalovanej 1. a 2. v podiele po X/X ( teda spolu X/X ). Žalobcovia sa stali spoluvlastníkmi na základe kúpnej zmluvy - V XXXX/XXXX, žalovaná 1. na základe darovacej zml. Č. RI XXX/XX - V.Z. XX/XX, žalovaná 2. na základe darovacej zmluvy - V XXX/XXXX.
14. Z predložených dôkazov ako aj výpovedí účastníkov a svedkyne vyplýva, že pôvodnými spoluvlastníkmi boli otec žalovanej 1. X. W. a nevlastný otec svedkyne U. S. a to každý v 1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.1949. Neboli pochybnosti o tom, že pôvodní spoluvlastníci kúpili nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva a že si v rámci užívania vymedzili časti nehnuteľnosti, ktoré budú užívať spoločne a časti, ktoré bude užívať ten ktorý spoluvlastník. Súd uvedenú dohodu právne posúdil ako dohodu spoluvlastníkov o užívaní / hospodárení so spoločnou vecou, na základe ktorej nehnuteľnosť dohodnutým spôsobom aj spoluvlastníci užívali.
15. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 04.08.2011 vyhotoveného znalcom z odboru stavebníctvo H.. Q. J. vyplýva, že: 1. všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. je 42.800 eur a 2. nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná podľa veľkosti podielov z dôvodu, že náklady na reálnu deľbu sú pre daný prípad pomerne vysoké, tvoria viac ako X/X hodnoty celej nehnuteľnosti, omnoho viac oproti hodnote celej stavby.
16. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.09.2019 vyhotoveného znalcom z odboru stavebníctvo H.. Q. J. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. je 43.100 eur, pričom hodnota podielu užívanej žalovanými je 28.100 eur a hodnota podielu užívanej žalobcami je 15.000 eur (zhodnotil sa stav nehnuteľnosti užívanej oboma stranami sporu, zhodnotenie a pod.), z toho pozemok má hodnotu 23.758,20 eur. 1. Dom v prednej časti má hodnotu 12.057,31 eur, v zadnej časti 2.914,42 eur. Predpokladané náklady na rozdelenie nehnuteľností sú vo výške cca 32.000 eur. Náklady na opravu nehnuteľnosti činia cca sumu 63.996,- eur, avšak za spolupráce medzi spoluvlastníkmi a dohody medzi nimi. Nehnuteľnosť za daného stavu nie je reálne deliteľná.
17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým, ale aj právnym záverom, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne odôvodnil svoje rozhodnutie s prihliadnutím na to, že odpoveď súd prvej inštancie musí dať na všetky rozhodujúce okolnosti, nemusí to byť na každú námietku (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).
19. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú obvykle dlhodobé nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve.
20. Medzi subjektívne predpoklady patrí to, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom súhlasí a je ochotný alebo objektívne schopný (solventný) vyplatiť náhradu. K objektívnym predpokladom sú dané predovšetkým veľkosť podielu a účelné využitie veci (NS ČR 22 Cdo 1346/2002, ÚS ČR III. ÚS 687/04).
21. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010).
22. V rámci posudzovania zákonných kritérií, okrem účelného využitia veci a veľkosti spoluvlastníckych podielov, súdy zohľadňujú viaceré ďalšie skutočnosti, významné pre rozhodnutie o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať do vlastníctva, nie je rozhodujúca púha výška podielov či účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.
23. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie.
24. Z konania samotného vyplýva, že žaloba bola dôvodne žalobcami v 1. a 2. rade podaná, keďže v priebehu konania jednak z dôvodu dĺžky konania, ale aj postojov žalobcov a žalovanej v 1. rade, ktorá predtým vystupovala v konaní ako jediná žalovaná, vyplynul nesúlad a nezhoda v takom rozsahu, že bolo nemožné, aby toto podielové spoluvlastníctvo v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom konania, ostalo zachované aj do budúcna. Vzhľadom k priebehu konania, následného pristúpenia žalovanej v 2. rade do konania, (nadobudla podiel X/X k nehnuteľnosti) sa tieto rozpory ešte prehĺbili, a tak v súlade s názorom súdu prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. V konečnom dôsledku žalované voči výroku I. súdu prvej inštancie ani odvolanie nepodali, keďže súhlasili s tým, že je potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. Rovnako bolo nesporne v konaní preukázané, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť z dôvodov, ktoré boli opísané v znaleckom posudku, ale aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo strany sporu rovnako akceptovali.
25. Ostávala sporná len otázka, komu budú nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva. Správne súd prvej inštancie hodnotil, že je potrebné rozhodovať o tom v kontexte všetkých informácií, ktoré nadobudol v priebehu konania, ktoré prebiehalo od roku 2007 na súde prvej inštancie. Boli vypočutí aj svedkovia, ktorí boli zainteresovaní do pomerov tejto nehnuteľnosti ešte pred predajom alebo pred nadobudnutím podielu X/X žalobcami, teda ich právna predchodkyňa, ale aj ďalší potencionálni záujemcovia o kúpu tejto nehnuteľnosti. Je možné konštatovať, že súd prvej inštancie dôsledne a obšírne zistil skutkový stav, okolnosti ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie veci správne vyhodnotil, a preto aj vecne správne vo veci rozhodol. Možno prisvedčiť rozhodnutiu a argumentom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že postoj žalovanej v 1. rade, ktorá bola značnú časť súdneho sporu ako jediná žalovaná sa menil a žalobcovia preukázali aj stanovisko žalovanej v 1. rade v čase kúpy tejto nehnuteľnosti, že je ochotná predať svoj podiel. Riešila sa len jej požiadavka na vyššiu cenu za túto nehnuteľnosť. Neskôr však je pravdou, že zmenila tento postoj a v závere už navrhovala, že chce byť ona spolu s dcérou tou, ktorým bude nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva prikázaná.
26. Súd prvej inštancie praktickým spôsobom zvážil okolnosti prípadu, to znamená postoj strán, finančné možnosti, záujem o nehnuteľnosť, potrebu rekonštrukcie, ktorá predstavuje značné finančné prostriedky a veľký finančný objem s tým, že budúca rekonštrukcia bude musieť spĺňať isté podmienky stanovené mestom O., ale aj Krajským pamiatkovým úradom v V. a o to viac bude finančne náročná. Preto nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že prihliadal aj na túto stránku veci, keďže nehnuteľnosť je potrebné nielen bežne udržiavať, ale vykonať rozsiahle zásahy. Žalované v 1. a 2. rade bezo sporu majú k nehnuteľnosti iný citový vzťah, keďže v tejto nehnuteľnosti žili, žalovaná v 2. rade tam vyrastala. V súčasnej dobe dlhodobo v tejto nehnuteľnosti však sa trvale nezdržiavajú, rovnako ako žalobcovia v 1. a 2. rade.
27. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
28. Proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania, teda výroku IV. podali odvolania aj žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie a mali za to, že nie sú splnené podmienky použitia ustanovenia § 257 CSP.
29. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Odvolacie námietky žalobcov v 1. a 2. rade smerovali k nepriznanej náhrade trov konania. Podľa názoru je nesprávne rozhodnutie súdu 1. inštancie, ak aspoň čiastočne neboli priznané trovy konania. Poukázali na celú genézu sporu, na postoj žalovanej v 1. rade, ktorá podstatnú časť súdneho konania vystupovala ako žalovaná samostatne. V podstate súd 1. inštancie vo veci samej rozhodol podľa ich návrhu ešte pred začatím súdneho konania.
31. Odvolací súd po oboznámení sa s odvolaním žalobcov zistil, že je potrebné výrok o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť v tomto rozsahu späť súdu 1. inštancie. Odvolací súd nemal podklady pre zmenu súdneho rozhodnutia. Možno súhlasiť s dôvodmi žalobcov v odvolaní, že aj keď súdna prax vychádza z toho, že je v záujme podielových spoluvlastníkov ( pri nezhodách ) na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na druhej strane je potrebné vychádzať z konkrétnej situácie v konaní, postoja strán, dôvodom pre podanie žaloby, priebeh celého konania. Toto sú kritéria pre použitie § 257 CSP z dôvodu okolnosti veci samotnej. Je tu ešte kritérium osobných a majetkových pomerov strán sporu, ktoré je potrebné zohľadniť pri oboch stranách.
32. Preto odvolací súd rozhodol podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP tak, že výrok o náhrade trov konania zrušil a vrátil v tejto časti vec na nové rozhodnutie. Úlohou súdu 1. inštancie bude vyhodnotiť vec jednak z pohľadu priebehu celého konania a jednak z pohľadu osobných a majetkových pomerov oboch strán sporu a o náhrade trov konania opakovane rozhodnúť.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).