Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/45/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu R., proti žalovanému H., o zaplatenie 3.847,94 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.júla 2021, č.k. -45, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti (výrok II.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu v r a c i a v zrušujúcom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.005,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.005,22 eur od 05.03.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Výrokom III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , a ods. 1 a až 4, , , , , , a , , , a , a , , , Obch. zákonníka, , b, d, , a , a o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "Zákon o ochrane spotrebiteľa), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného od 1.2.2013), Čl. 8 , . Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa 02.05.2016 uzavreli zmluvné strany zmluvu o úvere č. XXXXXX. Žalovaný pristúpil k záväzku dlžníka (X. T.) zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. . Na dlžníka (X. T.) bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. vyhlásený konkurz. Na základe predmetnej zmluvy o úvere žalobca poskytol spoludlžníkovi žalovaného H. T. úver vo výške 1.400 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 88,39 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru. Listom zo dňa 07.03.2017 žalobca oznámil dlžníkovi, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 4, 5, 6, 7, 8, 9 a že dňa 19.03.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. K úhrade dlhovaných splátok v danom čase nedošlo, a preto sa k uvedenému dňu všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy. Žalovaná suma predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 3.847,94 eur. Žalovaný ku dňu podania tejto žaloby uhradil sumu 394,78 eur. V súlade s článkom 10 ods. 10. 1 a ods. 10.2 zmluvy si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 88,39 EUR od 25.6.2016 do 15.7.2016, zo sumy 88,39 EUR od 25.7.2016 do 30.9.2016, zo sumy 44,00 EUR od 25.8.2016 do 11.11.2016, zo sumy 44,39 EUR od 25.8.2016 do 9.12.2016, zo sumy 0,61 EUR od 25.9.2016 do 9.12.2016, zo sumy

44,00 EUR od 25.9.2016 do 2.2.2017, zo sumy 10,00 EUR od 25.9.2016 do 6.4.2017, zo sumy 15,00 EUR od 25.9.2016 do 10.5.2017, zo sumy 10,00 EUR od 25.9.2016 do 31.5.2017, zo sumy 8,78 EUR od 25.9.2016 do 14.9.2017, zo sumy 6,22 EUR od 25.10.2016 do 14.9.2017, zo sumy 15,00 EUR od 25.10.2016 do 19.1.2018, zo sumy 10,00 EUR od 25.10.2016 do 21.3.2018, zo sumy 10,00 EUR od 25.10.2016 do 15.5.2018, zo sumy 47,17 EUR od 25.10.2016 do 4.3.2020, zo sumy 88,39 EUR od 25.11.2016 do 4.3.2020, zo sumy 88,39 EUR od 25.12.2016 do 4.3.2020, zo sumy 88,39 EUR od 25.1.2017 do 4.3.2020, zo sumy 88,39 EUR od 25.2.2017 do 4.3.2020, zo sumy 3 447,21 EUR od 19.3.2017 do 4.3.2020 tak, že odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 4.242,72 eur, teda od 05.03.2020, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške aktuálne platnej sadzby 9% p.a. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinnosti formou sms správ, resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania právnym zástupcom si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovaným. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil a mal za preukázané, že dňa 02.05.2016 uzavreli zmluvné strany zmluvu o úvere č. XXXXXX. Zo Žiadosti o úver zo dňa 28.04.2016 vyplývajú údaje o žiadateľovi J.. X. T. a spolužiadateľovi úveru H. T. na suma úveru 1.400 eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky 88,39 eur, celková suma na úhradu 4.242,72 eur. V žiadosti uvedený účel čerpania ako investícia do firmy. Zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 02.05.2016 vyplývajú nasledovné podmienky a údaje ako dlžník X. T. a spoludlžník H. T., poskytnutie úveru vo výške 1.400 eur, splatného v 48 mesačných splátkach vo výške 88,39 eur, zmluvná odmena 59,22 eur. V zmluve o úvere v bode 10 boli uvedené údaje pre prípad porušenia zmluvy a sankcie. Z prehľadu splátok ku dňu 26.10.2020 je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému dňa 02.05.2016 sumu 1.400 eur a žalovaný za obdobie od 15.07.2019 do 15.05.2018 vykonal úhrady v celkovej výške 394,78 eur. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, tým že neplnil svoju povinnosť platiť splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania so splátkami č. 4, 5, 6, 7, 8, 9, ktorých suma je vo výške 485,73 a upozornil ho na možnosť a podmienky zosplatnenia celého úveru. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s požadovanými prílohami s poukazom na písomné vyjadrenie sa k nej, pričom aj napriek výzve súdu toto právo v zákonnej lehote nevyužil. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa osobne nezúčastnili žalobca, PZ žalobcu ani žalovaný. Na základe oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k nasledovnému záveru. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle a nasl. vzhľadom na postavenie účastníkov záväzkového vzťahu. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť poskytujúc uvedenú službu a spotrebiteľom je žalovaný (dlžník aj spoludlžník), ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť, ktorá čerpaním úveru uspokojovala svoje osobné potreby. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah posúdil ako záväzok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podriadenej normám spotrebiteľského práva. V súvislosti s naplnením dostatočnej informovanosti a ochrany spotrebiteľa je potrebné, aby sa súd zaoberal naplnením obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zo znenia zmluvy je zrejmé, že predmetná zmluva spĺňa písomnú formu ako jeden z obligatórnych znakov, avšak absentujú obsahové náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. V zmysle a zmluva predovšetkým neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov). Konštatoval, že po náležitom preskúmaní zmluvy a jej obsahu je evidentné, že zmluva neobsahuje spomenuté náležitosti a tie v nej absentujú, čo spôsobuje, že zmluva v tejto časti trpí vadou pre rozpor so zákonným ustanovením. Mal za to, že úver poskytnutý žalobcom je v zmysle cit. ust. a zákona o spotrebiteľskom úvere bezúročný a bez poplatkov, t.z. žalobca nemá nárok na úroky a žiadne poplatky. Súd prvej inštancie na základe predloženého listinného dôkazu (výpis platieb žalovaného) zistil, že žalovaný v období od 15.07.2016 do 15.05.2018 uhradil na účet žalobcu celkovo sumu vo výške 394,78 eur. Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.005,22 eur, vo zvyšnej časti poplatkov a úroku sa s podanou žalobou nestotožnil z dôvodov vyššie uvedených ju zamietol. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho ho rozsudok zaviazal na úhradu istiny spolu s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie posúdiac

úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský priznal úroky z omeškania v súlade s nariadenia vlády SR č., vo výške 5,00% ročne z priznanej istiny úveru odo dňa 05.03.2020, a nie vo výške 9,00% ročne v zmysle nariadenia vlády č. ako si uplatnil žalobca v žalobe. Podľa , a s poukazom na rozhodnutie vyšších inštancií mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky neplatné. Vzhľadom na všetky skutočnosti a tvrdenia žalobcu, ktoré nepreukázal, možno dojednanie o zmluvnej pokute považovať za jednostranný akt, ktorý zakotvením predstavuje záujmy žalobcu v neprospech žalovaného v postavení spotrebiteľa ako slabšej strany v spore. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s uvedeným nárokom žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov spojených s predsúdnym uplatnením pohľadávky. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne dôkazy na oprávnenosť nároku žalobcu, súd preto žalobu v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa , , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd žalobe o zaplatenie 3.847,94 eur s príslušenstvom vyhovel vo výške 1.005,22 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaný bol v konaní úspešnejší (73,88%), na rozdiel od žalobcu (26,12%). Žalovanému voči žalobcovi patrí nárok na náhradu trov vo výške 47,76 % (73,88-26,12), pričom podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom k tomu, že žalovanému ako úspešnej strane sporu trovy nevznikli, žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok II.) a v nadväzujúcom výroku o trovách konania (výrok III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa , , a . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu v časti výroku II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a rozhodnutie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podanie odôvodnil tým, že rozsudok v napádanej časti je nepreskúmateľný a neobsahuje vecné odôvodnenie skutočností zistených na základe vykonaného dokazovania, ktoré by bez pochybností preukazovali spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy. Mal za to, že rozsudok v napádanej časti je odôvodnený závermi súdu prvej inštancie, ktoré sú v rozpore s predloženými dôkazmi v súdnom konaní. Poukázal na to, že rozsudok je založený na nesprávnych skutkových záveroch a súd nesprávne právne posúdil vec. Žalobca sa pridržiava svojich tvrdení o nespotrebiteľnom charaktere úverovej zmluvy a mal za to, že súd prvej inštancie neprávne právne posúdil zmluvu o úveru č. XXXXXX, tvrdenie súdu nemá oporu v žiadnom zákone a z požadovaných dôkazov predložených súdu nevyplýva jeho právne posúdenie. Zdôraznil, že súd sa nedostatočným spôsobom oboznámil so spisovým materiálom, s obsahom žiadosti a úverovej zmluvy, a jeho nesprávny záver vyplýva z toho, že sa dostatočným spôsobom neoboznámil a neprihliadol na údaje v nich uvedené. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil, čo spôsobilo rozpor záveru súdu s dôkazmi predloženými v súdnom konaní. Zdôraznil, že niet pochýb o tom, že z obsahu spisového materiálu jasne a zrozumiteľným spôsobom vyplýva, že súd sa nedostatočným spôsobom oboznámil s obsahom žiadosti a zmluvy. Dôvodil, že zo znenia žiadosti o úver zo dňa 28.04.2016 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žiadateľ, pôvodný dlžník X.W., požiadal o úver ako podnikajúca fyzická osoba. Okrem informácií o dlžníkovi v bode V. žiadosti je uvedený účel čerpania úveru, kde je zrozumiteľne uvedené, že išlo o investície do firmy. Svoj súhlasný prejav vôle s údajmi uvedenými v žiadosti potvrdil podpisom na poslednej strane žiadosti, dokonca nad podpisovou doložkou je uvedené, že úver žiada na podnikateľské účely. Pokiaľ sa týka údajov uvedených v zmluve o úvere č. XXXXXX, podnikateľský charakter úveru potvrdzuje v bode 1.1, kde je priamo uvedené veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a v bode 1.2 uvádza investičný účel úveru, bližšie špecifikovaný ako investícia do firmy. Pravdivosť a súhlas s údajmi uvedenými v úverovej zmluve potvrdzuje dlžník podpisom zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného žalobca dospel k iným zásadným skutočnostiam a tvrdí, že súd prvej inštancie pri dokazovaní nezohľadnil a nevysporiadal sa s listinnými dôkazmi predloženými v súdnom konaní a údajmi v nich uvedených, ktoré vyvracajú rozhodnutie a pravdivosť jeho záverov. Konštatovania súdu prvej inštancie sú nepravdivé a rozpore s obsahom spisového materiálu, odporujú zmyslu vytýkaných častí žiadosti a zmluvy, ktoré jednoznačne potvrdzujú postavenie dlžníka ako podnikajúcej fyzickej osoby. Žalobca napáda aj závery súdu týkajúce sa postavenia žalovaného ako spoludlžníka, ktorý pristúpil k záväzkovému vzťahu v zmysle . Súd prvej inštancie charakterizuje postavenie spoludlžníka ako spotrebiteľa, s čím sa žalobca nestotožňuje, vzhľadom k tomu, že na predmetný úverový vzťah nemožno aplikovať zákon č. 129/200 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Záverom zdôraznil, na podklade judikatúry najvyššieho

súdu SR dôvodil odporujúc stanovisko súdu prvej inštancie o zmluvnej pokute ako neprijateľnej zmluvnej pokute, ktorý nemožno považovať za právne správny. Nemožno súhlasiť s tým, že zmluvná pokuta naplňuje znaky neprijateľnej zmluvnej pokuty, nakoľko súd toto svoje tvrdenie nepodložil dôkazmi, ktoré by nasvedčovali naplneniu zákonných znakov a potvrdili jeho záver. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na početnú judikatúru súdov SR a ČR. Podľa rozhodnutia a stanoviska súdu SR zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, takáto výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúcej najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zaistenú povinnosť, a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zaistenej povinnosti vzniknúť. Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že zmluvná pokuta vo výške 0,23 %z dlžnej sumy za každý deň omeškania (500,- Sk denne) je s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné ani podľa pre rozpor s dobrými mravmi.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa psím. b) zrušiť a podľa vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.005,22eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.005,22 eur od 05.03.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, nebol odvolaním strán sporu spochybnený, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho preto nepreskúmal.

6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

7. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

10. Odvolací súd považoval za potrebné ako prvé sa zaoberať dôvodnosťou odvolacej námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, ktorá smerovala k nesprávnemu posúdeniu úverového vzťahu medzi zmluvnými stranami ako vzťahu spotrebiteľského.

11. Podľa až 4, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný, alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Žalobca v odvolaní namietal posúdenie predmetnej úverovej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa ust. a . Súd prvej inštancie v rozhodnutí uvádza, že nárok žalobcu má spotrebiteľský charakter vzhľadom na postavenie žalovaného (tak ako pôvodného dlžníka, ako aj spoludlžníka) ako spotrebiteľa. Žalovaný mal poskytnutým úverom uspokojovať svoje osobné potreby. Toto tvrdenie uvedené v časti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je preukázané a nevyplýva z listinných dôkazov. Súd prvej inštancie tento záver odvodzuje zo zmluvy o úvere, pričom táto informácia v nej absentuje a nie je ju možné odvodiť z obsahu žiadosti a zmluvy a ani z formálneho či materiálneho postavenia žalovaného. Nakoľko vo veci bolo nariadené pojednávanie, účastníci boli riadne predvolaní, a však na pojednávanie sa osobne nedostavili a nevyjadrili svoje stanovisko k podanej žalobe, súd prvej inštancie svoje závery podložil len zákonmi a predpripravenou formou zmluvy, ktoré nie sú postačujúce vyvodiť záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu.

Zmluva o úvere č. XXXXXX, bola uzavretá dňa 02.05.2016 a žiadateľka o úver (priama dlžníčka) pri uzatváraní zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt. Prostriedky boli poskytnuté na výkon jej podnikateľskej činnosti (čl. 1 zmluvy). Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie úveru, kde žiadateľka požiadala o úver za účelom investície do firmy. Od začiatku kontraktačného procesu vystupovala priama dlžníčka ako podnikateľský subjekt, konala pod obchodným menom. Zo žiadosti o úver vyplývajú údaje ako obchodné meno, IČO, DIČ, adresa sídla/miesto podnikania. Žalovaný vystupoval v uvedenom zmluvnom vzťahu v postavení spoludlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvné strany vyhlásili, že si obsah zmluvy prečítali, jej obsahu porozumeli, uzatvorili ju na

základe slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, ani za inak nevýhodných podmienok, na dôkaz čoho pripojili svoj vlastnoručný podpis (bod 19.9 zmluvy). Zmluva o úvere zo dňa 02.05.2016 potvrdzuje údaje uvedené v žiadosti o úver, v ktorej je uvedený podnikateľský účel úveru. Súd prvej inštancie sa v nedostatočnej miere zaoberal dôkazmi potrebnými na vyhodnotenie predmetného záväzkového vzťahu, a tým dospel k záverom, ktoré sú irelevantné k meritu veci. V danej veci preto nemožno jasne považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za preskúmateľné, posúdiac obsah predložených dôkazov a ich následným zhodnotením, ktoré by jednoznačne vyvodzovali záver o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy. Priama dlžníčka svoje vyhlásenie, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania potvrdila osobitne podpisom v zmluve o úvere. Oprávnený následne neskúma ako bude úver využitý, nakoľko táto informácia už je pre neho nepodstatná. Zákon o spotrebiteľských úveroch neurčuje, že žiadateľ o úver v čase jeho poskytnutia na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Postačuje prejav vôle uvedený v zmluve. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ďalej, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.

18. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu, že postavenie spotrebiteľa neprináleží ani spoludlžníkovi, zistil, že žalovaný sa stal spoludlžníkom a spolužiadateľom popri priamej dlžníčke, ako to vyplýva zo žiadosti o úver zo dňa 28.04.2016 a zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 02.05.2016. Z dôvodu, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky pristúpil k peňažnému záväzku spoludlžník na základe bodu 4 ZABEZPEČNIE zmluvy o úvere. Zmyslom ustanovenia je pristúpenia k záväzku dlžníka, pričom v zmysle tohto ustanovenia, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Zo zákonnej úpravy teda vyplýva, že v prípade pristúpenia k záväzku ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka. Pristúpenie k záväzku spôsobuje zmenu záväzku v subjektoch záväzkovo-právneho vzťahu. Tým, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník, ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný dlh, dochádza k zmene počtu dlžníkov. Vzhľadom na to, že pristupujúci dlžník sa tu zaväzuje plniť voči veriteľovi, veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov alebo od oboch súčasne. Obaja dlžníci sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda ide o prípade pasívnej solidarity, a preto sa na vzťah medzi veriteľom a pasívne zaviazanými dlžníkmi vzťahuje ust. . V zmysle uvedeného ustanovenia vyplýva, že pristúpením k záväzkovému vzťahu preberá na seba nový dlžník nielen všetky povinnosti pôvodného dlžníka, ale aj jeho práva. Spoludlžnícky záväzkový vzťah ako aj postavenie samotné spoludlžníka sa priamo odvodzuje od postavenia pôvodného dlžníka. Poukazujúc na všetky skutočnosti nasvedčujúce nespotrebiteľský charakter pôvodného žalovaného, je potrebné od neho odvodiť aj postavenie spoludlžníka. Pre správne posúdenie zabezpečenia zmluvného záväzku v podobe pristúpenia k záväzku je nevyhnutným predpokladom uzavretie písomnej dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Z predložených a následne preskúmaných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nebola takáto dohoda súčasťou spisového materiálnu.

19. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby a dôkazov na prejednanie a rozhodnutie o nároku, je rozhodujúce, aby obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dôvody, ktoré nasvedčujú a potvrdzujú spotrebiteľské postavenie žalovaného odvíjajúce sa od postavenia dlžníčky. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neprodukoval počas konania žiadne také dôkazy, ktoré by nasvedčovali a preukazovali súdu prvej inštancie prijať záver, že úverová zmluva, ktorá je predmetom konania, je spotrebiteľskou. Keďže v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dôvody rozhodnutia, pre ktoré je úver spotrebiteľský z pohľadu naplnenie znakov spotrebiteľa a dodávateľa, bezúročný a bez poplatkov, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia . Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak nepreskúmateľné, ktorá vada má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Súd prvej inštancie vec z uvedeného pohľadu neposúdil, preto odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu v zrušujúcom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, opätovne vec prejednať, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty

odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v novom rozhodnutí o veci.

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).