Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8Sž-16-2014.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sž/16/2014
Rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a sudcov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. RP/056/2014 zo dňa 23. septembra 2014, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/056/2014 zo dňa 23. septembra 2014, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € (päťsto eur) na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedený v T., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím č. RP/056/2014 zo dňa 23.09.2014 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka ako vysielateľ porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) tým, že „dňa 19.03.2014 o cca 19.52 hod.“ odvysielala v rámci programovej služby JOJ v programe Šport príspevok s názvom Najrýchlejšie KO na svete!, zobrazujúci náhly likvidačný kop do hlavy v rámci kick-boxového zápasu, pred ktorý nezaradil slovné upozornenie „Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov“, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania, za čo mu Rada uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 5000 €.
Proti tomuto rozhodnutiu Rady podal vysielateľ v súlade s ustanovením § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v zákonnej lehote opravný prostriedok, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje ustanovenie právneho predpisu nižšej právnej sily, ktoré malo byť vysielateľom porušené. A v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že sankcia mu bola udelená za porušenie ust. § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. (predtým ust. § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013), hoci mu mala byť najskôr uložená sankcia - upozornenie, nakoľko doteraz sa porušenia ust. § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. nedopustil a poukázal na rozhodnutie NSS ČR z 03.04.2012, sp. zn. 6As/26/2010-101 s odôvodnením, že ide o porušenie rovnakej povinnosti. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania vo výške 840,90 €.
Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.12.2014 navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil. Namietala, že podané odvolanie bolo doručené súdu oneskorene, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa 10.11.2014 a odvolanie bolo podané až dňa 26.11.2014. Vo svojom vyjadrení poukázala na ust. § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a § 6 ods. 6 Vyhlášky MK SR č. 589/2007 Z. z. Uviedla, že v napadnutom rozhodnutí bol určený čas a spôsob spáchania správneho deliktu ako aj samotný správny delikt, t.j. porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. poukazujúc na to, že v prípade porušenia cit. zákonného ustanovenia ide vždy o porušenie systému jednotného označovania na základe Vyhlášky MK SR č. 589/2007 Z. z. Pokiaľ išlo o navrhovateľkou namietanú skutočnosť, že za porušenie ust. § 20 ods. 3 (predtým § 20 ods. 4) zákona č. 308/2000 Z. z. nebola sankcionovaná, a preto jej mala byť uložená sankcia
- upozornenie, bola odporkyňa toho názoru, že išlo o opakované porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a uviedla svoje predchádzajúce rozhodnutia (RL/412/2002 a RL/398/2002), ktorými bola navrhovateľka sankcionovaná tak, že bola upozornená na porušenie § 20 ods. 3 a 5 zákona č. 308/2000 Z. z., a teda v čase spáchania správneho deliktu bola navrhovateľka za predmetné porušenie zákona sankcionovaná. Pokiaľ išlo o poukaz na rozhodnutie NSS ČR tak, odporkyňa je toho názoru, že nemožno zamieňať inštitút „Opatření na nápravu“ so sankciou „Upozornenie na porušenie zákona“. Ďalej odporkyňa poukázala na to, že pokiaľ ide o pojem ,,násilie“, Rada tento pojem vykladá ako „akékoľvek, nielen úmyselne zapríčinené, pôsobenie fyzikálnych síl s neprirodzeným, deformujúcim účinkom na živých bytostiach“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal procesný postup a napadnuté rozhodnutie odporkyne na nariadenom pojednávaní dňa 23.04.2015 za prítomnosti zástupcu odporkyne, zástupca navrhovateľky a navrhovateľka sa napriek písomnému predvolaniu, ktoré im bolo doručené dňa 07.04.2015 pojednávania nezúčastnili Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval odvolacie dôvody navrhovateľky za dôvodné a preto rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len ,,jednotný systém označovania“).
Podľa § 6 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v spravodajských programoch a publicistických programoch, ktoré sú klasifikované ako vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých, odvysielaniu obrazového materiálu tvoriaceho súčasť týchto programov, ktorý zobrazuje osobné tragédie, reálne násilie s jeho následkami a obeťami vrátane zobrazení následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení a utrpenia, obrazy zranených alebo umierajúcich detí, alebo zobrazenie detí ako obetí alebo ako svedkov kriminálnych činov, predchádza slovné upozornenie: ,,Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov.“.
Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou odporkyne, či bolo odvolanie podané včas a dospel k záveru, že bolo, nakoľko vysielateľ podal odvolanie prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré bolo navyše opatrené zaručeným elektronickým podpisom a z priloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že e-Podateľňa prijala a potvrdila platnosť elektronického podania dňa 25.11.2014, t.j. posledný deň lehoty na jeho podanie.
Pokiaľ išlo o námietku navrhovateľky, či výrok rozhodnutia zodpovedal náležitostiam zákona, podľa súdu predmetné rozhodnutie nielenže zrozumiteľne, určito a stručne uvádza, že zo strany odporkyne došlo k spáchaniu správneho deliktu, neopomína taktiež ustanovenie zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré porušené bolo. („...rozhodla, že účastník správneho konania č. 479/SKO/2014 MAC TV s.r.o. porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z....“) a v tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžo/31/2011, ktorý ustanovuje že: „Z
vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).“. Súd má za to, že výrok napadnutého rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania: Miesto: „v rámci televíznej programovej služby JOJ v programe Šport“ Čas: „dňa 19.03.2014 o cca 19:52 hod.“Spôsob spáchania správneho deliktu: „odvysielal (...) príspevok s názvom Najrýchlejšie K.O. na svete!, zobrazujúci náhly likvidačný kop do hlavy v rámci kick-boxového zápasu, pred ktorý nezaradil slovné upozornenie „nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov,“ čím došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania.“.
Súd je toho názoru, že uvedenie paragrafu vyhlášky nebolo potrebné, vzhľadom k tomu, že z dikcie ustanovenia § 64 ods. 1 ZVR vyplýva „Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie...“. Samotná Vyhláška je podzákonným predpisom, ktorý v posudzovanej veci obsahuje spôsoby, akými sa daná zákonná povinnosť musí realizovať. Akýmkoľvek nedôsledným aplikovaním ustanovení upravených vo Vyhláške jednoznačne dochádza k porušeniu zákonnej povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 ZVR. Teda podľa nášho názoru uvedenie tohto ustanovenia vo výroku rozhodnutia je dostatočné.
Výrok rozhodnutia neobsahuje žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia.
Pokiaľ navrhovateľka argumentovala uznesením rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR z 03.04.2012, sp. zn. 6/As/26/2010. V tomto prípade sa s argumentáciou nemožno stotožniť, pretože ak by mala odporkyňa upozorňovať na každý spôsob porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., nastala by situácia, že inštitút pokuty, upravený v § 64 zákona č. 308/2000 Z. z. by bol úplne nepoužiteľný.
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podstatou sporu bolo odvysielanie príspevku s názvom Najrýchlejšie K.O. na svete! v rámci programu Šport televíznej programovej služby JOJ, ktorým došlo podľa odporkyne k porušeniu § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Uvedené ustanovenie zákona prikazuje vysielateľom televíznej programovej služby a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby, aby na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti zaviedli a uplatňovali jednotný systém označovania na ochranu maloletých. Tento systém je ďalej špecifikovaný vo vyhláške. Odporkyňa správne subsumovala predmetný príspevok pod § 6 ods. 6 Vyhlášky MK SR č. 589/2007 Z. z., podľa ktorého v spravodajských programoch a publicistických programoch, ktoré sú klasifikované ako vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých, odvysielaniu obrazového materiálu tvoriaceho súčasť týchto programov, ktorý zobrazuje osobné tragédie, reálne násilie s jeho následkami a obeťami vrátane zobrazení následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení a utrpenia, obrazy zranených alebo umierajúcich detí, alebo zobrazenie detí ako obetí alebo ako svedkov kriminálnych činov, predchádza slovné upozornenie: ,,Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov.”
Aj podľa súdu v danom prípade ide o reálne násilie s jeho následkami, navyše tvrdenie odporkyne je posilnené poukázaním na frekvenciu opakovania samotného knockoutového úderu, ktorý bol v rámci reportáže zopakovaný spomalene 5-krát.
Obrana navrhovateľky tvrdením, že príspevok bol odvysielaný v rámci relácie Šport, ktorá sa zameriava na športové spravodajstvo, a že sa jedná o jeden z druhov kontaktného športu, pričom fyzický kontakt, ktorý sa nevymyká pravidlám samotného športu nie je možné podľa považovať za reálne násilie nie je správny s poukazom na fakt, že vysielanie rizikových športových disciplín podlieha jednotnému systému označovania v zmysle § 6 ods. 6 Vyhlášky č. 589/2007 Z. z. a každý takýto príspevok je potrebné posudzovať z hľadiska obsahu, ako aj účelu samotného príspevku.
Z obsahovej stránky je predmetný príspevok (s dĺžkou 29 s.) zameraný výlučne na zobrazenie jedného úderu, ktorým bol ukončený kick-boxový zápas. Tento záber bol v slučke odvysielaný 5-krát za sebou, čo samo o sebe nezvýšilo informačnú hodnotu príspevku. Účelom príspevku nebolo podať informáciu o najrýchlejšom ukončení zápasu v histórií a jeho účelom bolo vyslovene zobraziť likvidačný úder jedeného z bojovníkov, čo malo zvýšiť sledovanosť programovej služby JOJ, a preto navrhovateľka bola v tomto
prípade jednoznačne povinná upozorniť rodičov maloletých divákov a napokon aj dospelých divákov so zvýšenou citlivosťou na fakt, že nasledujúci príspevok obsahuje prvky násilia, ktoré pre tieto dve skupiny divákov nie sú vhodné, a teda udelenie sankcie má v tomto prípade hmotnoprávny základ.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. nezistil vybočenie správnej úvahy z medzí a hľadísk ustanovených § 6 ods. 6 Vyhlášky. Správna úvaha nie je mechanickou subsumpciou skutkového stavu, ale pri vyhodnocovaní záberov nevhodných pre maloletých divákov má výrazne materiálny charakter so zameraním na účel právnej regulácie. Rada správnou úvahou nastavuje obsahovo - hodnotové ponímanie práva, právo interpretuje pre vysielateľa. Senát hodnotí v zhode s Radou uvedenú udalosť ako správny delikt, ktorý objektívne vznikol, za ktorý bola vysielateľovi uložená primeraná sankcia. Senát procesné porušenie, majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia nezistil.
O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala úspech v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.