Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: J&J servis-centrum, s.r.o., Skladná 327/1, 044 15 Nižná Myšľa, IČO: 50 373 994, zastúpený: JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou, Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: IP - GROUP, s.r.o., Madridská 3, 040 01 Košice, IČO: 36 583 723, zastúpený: JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Murgašova 3, 043 21 Košice, o zaplatenie 501,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 4. septembra 2020, č.k. -141, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, zo dňa 4. septembra 2020, č.k. -141 v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 369,60 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,60 eur od 17.1.2019 do 13.5.2020, zo sumy 369,60 eur od 14.5.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o trovách konania.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Konanie v časti o zaplatenie 132,- eur zastavil. II. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 369,60 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,60 eur od 17.1.2019 do 13.5.2020, zo sumy 369,60 eur od 14.5.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 501,60 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,60 eur od 17.1.2019 do zaplatenia, titulom neuhradenia ceny za poskytnuté služby - opravu motorového vozidla. Žalovaný uplatnenú pohľadávku, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 20180319 na sumu 597,60 eur, splatnou dňa 29.8.2018 a ktorá bola dobropisovaná vo výške 96,- eur neuhradil, napriek tomu, že ju písomne odsúhlasil dňa 11.12.2018 v Odsúhlasení pohľadávok a žalobca ho vyzval na jej úhradu písomne dňa 19.12.2018.

3. Žalovaný nárok žalobcu uznal čo do uplatnenej sumy 132,- eur, ktorá predstavuje fakturované položky

- výmena vysúšača klimatizácie (24,- eur) a plnenie klimatizácie (108,- eur) a poprel čo do sumy 369,60 eur s príslušenstvom. Potvrdil že si u žalobcu objednal opravu prevodovky na vozidle Volvo EČV: Z.. Vystavenú faktúru č. 20180319 po jej doručení v 8/2018 zaevidoval do účtovníctva a uviedol ju

vo svojom kontrolnom výkaze. Žalobca síce vozidlo na opravu prevzal, no vadu prevodovky sa mu odstrániť nepodarilo, čo bolo žalovaným zistené pri preberaní vozidla a okamžite reklamované. Žalobca sa následne ešte dvakrát pokúšal vadu opraviť, ale neúspešne. Začiatkom roka 2019 žalobca oznámil žalovanému, že nevie vadu odstrániť a uviedol mu, že sa má obrátiť na iný servis. Žalovaný preto nechal vadu prevodovky odstrániť v inom autoservise. Uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola oprava prevodovky, čo žalobca nevykonal, preto mu ani nemohol vzniknúť nárok na úhradu ceny diela. Vada prevodovky bola opraviteľná, keďže bola odstránená iným servisom. V čase keď žalovaný uviedol faktúru v kontrolnom výkaze za 8/2018, oprava vozidla prebiehala, na základe reklamácií opakovane až do začiatku roka 2019. Faktúra navyše obsahovala viacero položiek, z ktorých niektoré uskutočnené (opravené, resp. dodané) boli.

4. Žalobca v podanej replike poukázal, že žalovaný písomne odsúhlasil uplatnenú pohľadávku, čím ju uznal v celom rozsahu. Žalovaný pôvodne dlhoval žalobcovi viacero pohľadávok, ktoré uhradil až na základe viacnásobných urgencií zo strany žalobcu, čo svedčí o jeho „problematickom“ vzťahu k plateniu svojich záväzkov. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že sa mu nepodarilo vadu prevodovky odstrániť, čo mal žalovaný reklamovať u žalobcu. Dôvodil, že faktúra č. 20180319 bola vystavená za práce súvisiace so zistením prípadnej závady prevodovky a s tým spojené diagnostické úkony. V tom čase sa kontrolou prevodovky nezistila konkrétna závada, čoho dôkazom je aj obsah zákazkového listu. Vozidlo žalovaného bolo v tom čase pojazdné, čo napokon potvrdzuje aj žalovaný, keďže si opravu dal vykonať v inom servise až dňa 19.2.2019. Teda jazdil s vozidlom ešte cca 6 mesiacov. Zotrval na tvrdení, že žalovaný žiadnu reklamáciu žalobcovi nepodal. Všetky práce, ktoré boli fakturované, boli žalobcom skutočne vykonané.

5. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že predmetom zmluvy o dielo bola diagnostika a oprava prevodovky. Žalobca svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, preto mu nemohol vzniknúť nárok na odmenu za vykonanie diela. Dôvodil, že medzi stranami prebiehalo množstvo osobných stretnutí, keďže servis žalobcu sa nachádza v areáli, kde žalovaný parkuje svoje motorové vozidlá. Žalobca sa opakovane neúspešne pokúšal vadu diagnostikovať, vždy keď motorové vozidlo nebolo na cestách. Opakované pokusy žalobcu o diagnostiku a opravu v období šiestich mesiacov sú dôkazom opakovaných reklamácií zo strany žalobcu. Aj odsúhlasenie zostatkov žalovaným dňa 11.12.2018 sa uskutočnilo v čase, keď prebiehali opravy. Žalobca však nedokázal zrealizovať diagnostiku vady prevodovky motorového vozidla, na ktorú sa zmluvne zaviazal. Žalobca pritom prisľúbil žalovanému, že bude spornú faktúru dobropisovať, keďže nedokázal vadu opraviť, pričom odporučil žalovanému obrátiť sa na iný servis. Žalobca zo spornej faktúry dobropisoval iba 96,- eur, titulom náhrady škody, ktorú spôsobil žalobca pri oprave iného vozidla žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že na spornú faktúru uhradil 132,- eur. Zároveň namietal, že žalobcom predložený zákazkový list nie je žalovaným podpísaný.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že štatutárny orgán žalovaného potvrdil, že podpis na Odsúhlasení pohľadávok je jeho. Uviedol, že ústne objednal u žalobcu opravu prevodovky. Po oprave prevodovka nebola riadne funkčná. Každý týždeň, keď sa vrátilo auto z prepravy, túto vadu reklamoval u žalobcu buď osobne, alebo prostredníctvom vodiča vozidla. Potvrdil, že vozidlo jazdilo, bolo v prevádzke a bolo potrebné vykonať na ňom aj ďalšie bežné opravy a servis. K podpísaniu Odsúhlasenia pohľadávok pre žalobcu došlo preto, lebo žalobca mal záujem venovať sa tomuto vozidlu. Každý týždeň sa žalobca venoval prevodovke, no nebol schopný ju opraviť. Pripustil, že vozidlo po oprave mohlo byť odovzdané žalovanému tak, ako je to uvedené na faktúre, teda dňa 15.8.2018.

7. Žalobca v priebehu konania uviedol, že žalovaný podpísal odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 11.12.2018 a zároveň uistil žalobcu, že vykoná úhradu tam uvedených pohľadávok hneď ďalší týždeň. Na vozidle žalovaného nebola realizovaná oprava prevodovky, čo je zrejmé z popisu fakturovaných činností a obsahu zákazkového listu zo dňa 10.7.2018. Všetky práce, ktoré boli fakturované, boli aj skutočne vykonané. Poukázal, že žalovaný si u žalobcu na tom istom vozidle následne v 11/ 2018 nechal opraviť brzdy, pričom žalobcovi neboli vytknuté žiadne vady predchádzajúcej opravy, ktorej cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 20180319. Zákazkový list bol spísaný pri prijatí vozidla do servisu. V ňom sú definované závady aj to, čo je s prevodovkou. Je v ňom uvedené, že v prípade, ak sa budú vyskytovať ďalšie problémy s prevodovkou je potrebné vykonať rozsiahlejšiu opravu, čo bolo aj neskôr vykonané za oveľa vyššiu cenu v inom servise. Žalobca na vozidle žalovaného vykonal najprv PC diagnostiku, ktorá nezistila žiadnu závadu prevodovky, preto žalobca vykonal fyzickú/manuálnu diagnostiku, rozobratím časti prevodovky - radiča prevodovky, pri ktorej je nutná výmena tesniacich krúžkov a tesnení krytu

radiča prevodovky, čo vyplýva z manuálu, ktorý popisuje štandardný predpísaný diagnostický postup. Súčiastky, ktoré bolo v súlade s manuálom potrebné vymeniť v súvislosti s vykonanou diagnostikou zakúpil a uhradil žalovaný. Zároveň poukázal, že predmetné motorové vozidlo bolo neustále v pohybe, jazdili sa na ňom mnohotisíckilometrové vzdialenosti, a k oprave v inom servise došlo až po 6 mesiacoch od jeho diagnostiky u žalobcu. Pri dennom používaní motorového vozidla žalovaným sa môže vyskytnúť množstvo rôznych závad a porúch, lebo prevodová skriňa sa skladá z mnohých častí. Sám žalovaný potvrdil, že až po pol roku bol v inom servise, kde mu vykonali opravu prevodovky. Pre žalovaného boli vykonávané aj ďalšie opravy na iných vozidlách. Ak by žalovaný mal akékoľvek výhrady, ďalšie opravy by si u žalobcu neobjednal. Žalobca poprel existenciu akejkoľvek reklamácie zo strany žalovaného. Namietal svedecké výpovede vodičov F. M. a X. R.Í., keďže p. M. iba došiel s motorovým vozidlom do servisu, nebol objednávateľom služby a ani nevedel, čo malo byť predmetom poskytnutej služby. P. R. začal vozidlo užívať až 3/2019, teda až po vykonanej diagnostike žalobcom v 8/2018 a oprave ďalšieho servisu, ktorý fakturoval opravu faktúrou č. FV 20190022 zo dňa 12.2.2019.

8. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že predmetom dohody so žalobcom bolo odstránenie poruchy prevodovky spočívajúcej v jej nefungovaní pri rannom štartovaní motorového vozidla, resp. pri štartovaní po dlhšom časovom odstupe, teda zistení príčiny poruchy prevodovky a jej odstránení opravou. Fakturované úkony nemožno kvalifikovať ako diagnostické úkony, ale ide zjavne o opravu prevodovky. Opravu prevodovky potvrdil aj žalobca, pričom žalovaný zakúpil aj náhradné diely u oficiálneho predajcu Volvo, čo od žalovaného požadoval po diagnostike žalobca, aby ich mohol vmontovať do prevodovky, čím mal podľa žalobcu prevodovku opraviť. Žalobcom nebola správne uskutočnená ani diagnostika, keďže žalobca nedokázal zistiť skutočnú príčinu poruchy. Žalobcom predpokladaná príčina poruchy prevodovky nebola odstránená ani po montáži nových náhradných dielov, ktoré žalovaný na základe požiadavky žalobcu zabezpečil. Aj po viacerých opakovaných pokusoch žalobcu o opravu prevodovky, táto stále vykazovala rovnakú poruchu ako pred začatím opravy. Z uvedených dôvodov žalovaný opakovane reklamoval nevykonanie opravy motorového vozidla a opakovane (aj prostredníctvom vodiča Jaroslava Benedikta) vracal motorové vozidlo do servisu žalobcovi, ktorý však poruchu ani v priebehu šiestich kalendárnych mesiacov neodstránil.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v priebehu konania zobral svoju žalobu čiastočne späť, čo do istiny 132,- eur, ktorú uhradil žalovaný dňa 13.5.2020. Žalovaný s čiastočným späťvzatím vyslovil súhlas.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že v ústnej forme uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalobca vykonať diagnostiku a opravu motorového vozidla žalovaného EČV: Z.. Medzi stranami bol sporný rozsah predmetu opravy, či žalobca vykonal dielo v dohodnutom rozsahu riadne, či žalovaný reklamoval vady diela (opravy) a či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 369,60 eur s príslušenstvom.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca faktúrou č. 20180319 splatnou dňa 29.8.2018 na sumu 597,60 eur vyúčtoval žalovanému cenu za opravu vozidla EČV: Z.. Ako dátum dodania tovaru/služby je uvedený deň 15.8.2018. Z faktúry vyplýva, že boli účtované položky: výmena vysúšača klimatizácie 24,- eur, plnenie klimatizácie 108,- eur, demontáž a montáž radiča prevodovky 216,- eur, výmena tesniaceho krúžku radiča 144,- eur, diagnostika 84,- eur, dodanie zaisťovacích kolíkov radiča 3,60 eur, spotrebný materiál 18,- eur.

12. Žalovaný v listine označenej ako Odsúhlasenie pohľadávok k 11.12.2018 odsúhlasil pohľadávky žalobcu voči žalovanému ku dňu 11.12.2018 vo výške 2.132,08 eur. Z odsúhlasenia vyplýva, že faktúra č. 20180319 splatná dňa 29.8.2018 na sumu 597,60 eur nebola uhradená žalovaným. Na uvedenom odsúhlasení boli rukou doplnené údaje vo vzťahu k faktúre č. 20180187, č. 20180455 a bola upravená (znížená) výška zostatku celkovej pohľadávky.

13. Výpisom zo saldokonta žalovaného u žalobcu za rok 2019 bolo preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi z faktúry č. 20180319 sumu 501,60 eur.

14. Na preukázanie, že žalovaný eviduje faktúru žalobcu č. 20180319 vo svojom účtovníctve, žalovaný predložil súdu kontrolný výkaz DPH.

15. Zo zákazkového listu zo dňa 10.7.2018 súd prvej inštancie zistil, že ho vyhotovil žalobca k oprave vozidla žalovaného s EČV: Z.. Ako porucha vozidla bolo v ňom uvedené: „Radenie prevodovky, skontrolovať olej v prevodovke.“ Podľa popisu opráv na vozidle boli vykonané tieto činnosti: demontáž kolesa, náboja, výmena snímača otáčok kolies ABS, kontrola + premeranie snímača otáčok kolies, výmena peľového filtra, výmena snímača ABS, Diagnostika, vymazanie závad, kontrola hodnôt prevodovky - aktívna diagnostika. V zákazkovom liste bola uvedená poznámka, že ak sa problém s radením bude objavovať naďalej, bude potrebná demontáž riadiacej skrine a kontrola súčiastok - vidlice, poistky a káblovania. Nebolo súdu prvej inštancie preukázané, že by tento zákazkový list mal byť doručený žalovanému pred podaním žaloby.

16. Z knihy pohľadávok po partneroch za rok 2019 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný neuhradil žalobcovi 501,60 eur.

17. Výpisom z účtu žalovaného zo dňa 12.5.2020 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný dňa 12.5.2020 poukázal žalobcovi 132,- eur pod VS 20180319.

XX. N. R. v čestnom prehlásení zo dňa 23.6.2020 uviedol, že bol svedkom telefonického rozhovoru v kancelárii žalovaného, keď konateľ Q. Z. reklamoval opravu prevodovky u žalobcu na predmetnom vozidle. Uviedol, že riadil toto vozidlo po oprave a po reklamáciách, ktorých bol svedkom. Prehlásil, že vozidlo nebolo opravené a daná porucha prevodovky naďalej pretrvávala.

19. Svedok F. M., bývalý zamestnanec žalovaného pri svojom výsluchu uviedol, že bol problém s prevodovkou. Každé ráno nefungovala, nereagovala. Až po uplynutí jeden a pol hodiny začala reagovať. Vozidlo dali do servisu na opravu, ale opätovne sa vyskytovala tá istá chyba. Štatutárny zástupca žalovaného doniesol zo servisu auto, odovzdal mu ho a vyskytol sa ten istý problém ako predtým, čo sa týka prevodovky. Táto chyba sa opakovala počas doby, čo pracoval u žalovaného. Potvrdil, že bol prítomný pri osobnom jednaní medzi žalobcom a žalovaným ohľadom sporného motorového vozidla. Bol prítomný keď vozidlo bolo prvý krát pristavené na opravu, keď sa malo zistiť čo je s prevodovkou a potom sa konatelia strán mali dohodnúť ďalej na jej oprave, alebo výmene. Osobne priniesol vozidlo zo servisu po prvej oprave, následne opakovane, asi dvakrát. V čase keď skončil pracovný pomer u žalovaného v 1/2019 bolo vozidlo v rovnakom stave, teda po naštartovaní nebolo pojazdné a prevodovka nebola opravená. Vozidlo bolo opakovane v servise na opravu, čo sa týka prevodovky trikrát. Dvakrát bol pri tom spolu so štatutárnym zástupcom žalovaného, časovo to nevedel špecifikovať.

20. Svedok X. R.Č., zamestnanec žalovaného pri svojom výsluchu uviedol, že keď prevzal vozidlo po kolegovi (od 3/2019) tento ho upozornil, že sa môže stať, že ráno prevodovka nebude radiť rýchlosti. Mal používať manuál a keď to nepomôže mal reštartovať systém. Stávalo sa to väčšinou ráno, nepravidelne. Niekedy dvakrát do týždňa, potom mohol byť 2 týždne kľud a podobne a niekedy sa stalo, že pri jazde do kopca prestala prevodovka radiť, preto musel radiť manuálne. Osobne nebol prítomný pri jednaní ohľadom motorového vozidla medzi stranami.

21. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §, 560, 562, 564 , upravujúce zmluvu o dielo, vady diela, prehliadku diela, nároky z vád diela, §, 437, 439 až 441 o vadách tovaru pri porušení zmluvy podstatným spôsobom a nepodstatným spôsobom, zľave z kúpnej zmluvy, vadách a nároku na náhradu škody a odstúpenia od zmluvy, ďalej vec posúdil podľa ustanovení a nariadenia vlády č. , upravujúce omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

22. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola oprava prevodovky na nákladnom motorovom vozidle žalovaného. Poukázal, že zo zákazkového listu predloženého žalobcom vyplýva, že porucha vozidla spočívala v radení prevodovky, preto je nepochybné, že žalovaný dal vozidlo do servisu žalobcu, aby tento predmetnú poruchu prevodovky odstránil (opravil). Za účelom zistenia príčiny poruchy bolo potrebné vykonať diagnostiku stavu vozidla, ktorá bola žalobcom vykonaná. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný na základe žiadosti žalobcu dodal k vykonaniu opravy náhradné diely a žalobca vykonal práce uvedené vo faktúre č. 20180319 súvisiace s opravou prevodovky. Sporná nebola ani samotná výška ceny za fakturované práce. Žalovaný odmietol uhradiť cenu týchto prác s odôvodnením, že vady prevodovky neboli predmetnou opravou a ani neskôr, po údajných reklamáciách odstránené.

23. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že neuveril tvrdeniam štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov o reklamáciách vád opravy prevodovky vozidla a to s poukazom, že dňa 11.12.2018 konateľ žalovaného bez výhrad podpísal doklad označený ako „Odsúhlasenie pohľadávok k 11.12.2018“. Poukázal súd prvej inštancie, že oprava vozidla bola podľa faktúry ukončená dňa 15.8.2018. Ak by žalovaný skutočne reklamoval vady opravy vozidla a žalobca ho nebol schopný opraviť, tak 11.12.2018, takmer po štyroch mesiacoch od ukončenia predmetnej opravy by žalovaný bez výhrad zrejme neodsúhlasil pohľadávky žalobcu, pričom vo vzťahu k niektorým faktúram v Odsúhlasení pohľadávok boli rukou dopísané zmeny a aj suma k úhrade (výška zostatku pohľadávky) bola znížená v súlade s doplnenými údajmi. Navyše konateľ žalovaného a ani ním navrhnutí svedkovia nevedeli uviesť kedy malo dôjsť k reklamáciám a kedy bolo predmetné vozidlo v súvislosti s reklamáciami vád opravy opätovne v servise u žalobcu. Svedok p. R. tvrdil, že predmetné vozidlo používal od 3/2019, pričom podľa tvrdenia žalovaného (a ním predloženej faktúry a objednávky) už dňa 12.2.2019 bolo vozidlo opravené v inom servise. Žalovaný ani po písomnom odsúhlasení pohľadávok žalobcu, kedy už vedel, že žalobca trvá na zaplatení ceny za vykonané dielo, nežiadal o písomné potvrdenie reklamácií vád tovaru, resp. o iný doklad o tom, že si uplatnil nároky z vád diela.

24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by dielo malo mať vady po uskutočnení opravy vozidla u žalobcu a nepreukázal, že by si mal uplatniť nároky z vád vykonania diela (opravy vozidla) u žalobcu včas, resp. vôbec. Keďže žalobca činnosti uvedené vo faktúre č. 20180319 nesporne vykonal, má nárok na zaplatenie ich ceny.

25. Súd prvej inštancie tak zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela tak, ako bola vyúčtovaná faktúrou č. 20180319, po odpočítaní dobropisovanej sumy 96,- eur a čiastočnej úhrady zo strany žalovaného vo výške 132,- eur. Keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,60 eur od 17.1.2019 do 13.5.2020, zo sumy 369,60 eur od 14.5.2020 do zaplatenia.

26. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a , podľa úspechu žalobcu a procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania, ktorý uhradil časť uplatnenej pohľadávky po podaní žaloby. Súd prvej inštancie preto priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

28. Žalovaný v odvolaní namietal, že už v priebehu konania poukazoval, že predmetom dohody strán bolo odstránenie poruchy prevodovky spočívajúcej v jej nefungovaní pri rannom štartovaní vozidla, resp. pri štartovaní po dlhšom časovom odstupe, teda zistení príčiny poruchy prevodovky a jej následnom odstránení opravou. Zo strany žalobcu nebola správne uskutočnená diagnostika (zistenie príčin poruchy), keďže žalobca nedokázal zistiť skutočnú príčinu poruchy. Žalobcom predpokladaná príčina poruchy prevodovky nebola odstránená ani po montáži nových náhradných dielov, ktoré žalovaný na základe požiadavky žalobcu zabezpečil. Aj po viacerých opakovaných pokusoch žalobcu o opravu prevodovky, táto stále vykazovala rovnakú poruchu ako pred začatím opravy. Z uvedených dôvodov žalovaný opakovane reklamoval nevykonanie opravy vozidla a opakovane (aj prostredníctvom vodiča

- svedka F. M.) vracal vozidlo do servisu žalobcovi, ktorý však poruchu ani v priebehu 6 mesiacov neodstránil. Uvedené preukazuje existenciu vád opravy prevodovky ako aj opakovaných reklamácií riadneho nevykonania opravy vozidla.

29. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s výpoveďami svedkov F. M. a X. R.. Svedok F. M. potvrdil existenciu vady prevodovky a vady jej opravy aj po fakturácii opravy žalobcom v 8/2018 a aj po odsúhlasení pohľadávok žalovaným v 12/2018. Zároveň tento svedok uviedol, že vozidlo bolo v oprave trikrát, dvakrát bol pritom spolu so štatutárnym zástupcom žalovaného, čo preukazuje existenciu reklamácie opravy vozidla žalovaným. Žalobca by predsa opätovne nepreberal

vozidlo na opravu (bez fakturácie ďalších úkonov), pokiaľ by to nebolo v rámci reklamácie a pokiaľ by si nebol vedomý existencie vady a potreby jeho opakovanej opravy. Aj svedok X. R. potvrdil existenciu vady prevodovky vozidla, no pomýlil sa v otázke časovej špecifikácie prevzatia vozidla. Svedok nemohol prevziať vozidlo od F. M. v 3/2019, nakoľko tento už v tom čase u žalovaného nepracoval. Svedok X. R. začal používať vozidlo už v 1/2019, čo vyplýva aj z tachografového zariadenia vozidla. K odstráneniu vád prevodovky pritom došlo až opravou v servise Q. P. Motor Go, ktorá bola vykonaná dňa 12.2.2019.

30. Žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie prikladá Odsúhlaseniu pohľadávok rozhodujúcu dôkaznú hodnotu, hoci tento dôkaz je v rozpore s ostatnými dôkazmi, najmä výpoveďami štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov. Listina Odsúhlasenie pohľadávok nemá žiaden súvis s obsahom výpovedí svedkov a preto nemôže zakladať akýkoľvek dôvod na „neuverenie“ ich tvrdeniam. Žalovaný nepopiera, že dňa 11.12.2018 podpísal listinu „Odsúhlasenie pohľadávok“ zo dňa 11.12.2018, no žalovaný v konaní na súde prvej inštancie poukazoval na to, že túto listinu podpisoval v čase, kedy oprava vozidla zo strany žalobcu prebiehala (až do 1/2019), preto žalovaný nemal dôvod nevyhovieť žiadosti žalobcu, s ktorým mal vtedy priateľské a nekonfliktné vzťahy.

31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní namietal len nesprávne vyhodnotenie jeho skutkových tvrdení, ktoré sú v podstate iba zopakovaním jeho procesnej obrany v konaní na súde prvej inštancie. Poukázal, že z výpovede svedka F. M. iba vyplýva, že svedok pristavil vozidlo do servisu, kde sa malo zistiť, čo je s prevodovkou a až následne sa mali strany dohodnúť ďalej na oprave, prípadne iných potrebných krokoch. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že svedok nepreukázal ani dohodnutý rozsah opravy a ani skutočnosť, že oprava vozidla bola reklamovaná. Keďže svedok R. začal užívať vozidlo až v roku 2019, jeho výpoveď je bezpredmetná a to aj s poukazom, že už 12.2.2019 bolo vozidlo opravené v inom servise. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ak vozidlo bolo v 2/2019 v inom servise, táto skutočnosť nepotvrdzuje existenciu reklamácie opravy u žalobcu. Z faktúry servisu Q. P. Motor Go vyplýva predmet opravy, ktorý nie je totožný s rozsahom úkonov vykonaných a fakturovaných žalobcom. Žalobca ďalej poukázal, že vozidlo po diagnostike zo dňa 15.8.2018 bolo žalovaným užívané až do 19.2.2019, keď bolo opravované v inom servise a počas tejto doby najazdilo mnoho kilometrov, čo mohlo vyvolať poruchu, ktorá bola odstránená v servise Q. P. Motor Go. Žalobca konštatoval, že reklamácia žalovaného nebola v konaní preukázaná. Žalobca následne vykonával pre žalovaného aj ďalšie opravy a ak by mal žalovaný výhrady voči vykonanej službe, ďalšie opravy by si u žalobcu nebol objednal. Ak by žalovaný reklamoval vady opravy vozidla, tak by dňa 11.12.2018 neodsúhlasil pohľadávku žalobcu z faktúry č. 20180319 a to aj s poukazom, že vo vzťahu k niektorým položkám v Odsúhlasení pohľadávok boli rukou dopísané zmeny reflektujúce aktuálny stav.

32. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.

33. Žalobca v duplike uviedol, že žalovaný neosvedčil dôvodnosť podaného odvolania.

34. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

35. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

36. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa a Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie je naplnené.

37. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen

právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

38. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( )“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

39. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

40. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

41. Predmetom konania je zaplatenie ceny diela - servisných prác, na základe zmluvy o dielo uzatvorenej stranami sporu. Nárok na úhradu ceny diela uplatnil žalobca ako zhotoviteľ u žalovaného ako objednávateľa faktúrou č. 20180319. Žalovaný založil svoju obranu v konaní na tvrdení, že dielo bolo realizované žalobcom vadne, keďže nedošlo k odstráneniu poruchy prevodovky na vozidle, preto nárok žalobcu na úhradu ceny diela nevznikol.

42. Odvolací súd udáva, že v prípade, že práce realizované žalobcom mali mať nedostatky, bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa oznámiť zhotoviteľovi prípadné vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa možností čo najskôr po odovzdaní prác ( ). Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný vady diela u žalobcu ako zhotoviteľa diela riadne reklamoval. Súd v takom prípade (vadnosti diela) by ani nemohol priznať objednávateľovi právo zo zodpovednosti za vady a objednávateľ má povinnosť plniť zhotoviteľovi cenu diela podľa ustanovenia ako u diela riadne vykonaného, ??teda bez vád.

43. Žalovaný vadnosť diela realizovaného žalobcom preukazoval iba tvrdeniami štatutárneho orgánu žalovaného a výpoveďami svedkov, zamestnancov žalovaného. Odvolací súd udáva, že z výpovedí týchto svedkov pritom jednoznačne a hodnoverným spôsobom nevyplýva, že žalovaný reklamoval vady diela u žalobcu. Vypočutí svedkovia iba potvrdili, že vozidlo žalovaného z dôvodu poruchy prevodovky bolo opravované u žalobcu. Z ich výpovedí jednoznačne nevyplýva, že po oprave vozidla u žalobcu, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 20180319, žalovaný túto reklamoval, ani obsah takejto reklamácie. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že po oprave vozidla, túto ihneď reklamoval u žalobcu, pri preberaní vozidla. Svedok F. M. pri svojej výpovedi uviedol, že zo servisu žalobcu doniesol vozidlo štatutárny orgán žalovaného, následne uviedol, že to bol on, kto priviezol vozidlo zo servisu žalobcu, čas si nepamätal. Odvolací súd udáva, že zo svedeckej výpovede F. M. nevyplýva, že opravu reklamoval štatutárny orgán žalovaného pri prevzatí vozidla zo servisu žalobcu a ani to, že túto opravu reklamoval uvedený svedok. Svedok dokonca vypovedal rozporne v otázke, kým za žalovaného bolo vozidlo prevzaté po tejto oprave. Svedok X. R. pritom nebol v čase tejto opravy ešte zamestnaný u žalovaného. Vypočutí svedkovia, zamestnanci žalovaného iba tvrdili, že prevodovka vozidla po oprave u žalobcu vykazovala rovnakú poruchu. Svedok X. R. vo svojej výpovedi uviedol, že porucha prevodovky na vozidle pretrvávala do 3/2019, čo je v rozpore s tvrdeniami a listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, že porucha prevodovky na vozidle bola odstránená už dňa 12.2.2019 v inom servise. Žalovaný správnosť výpovede svedka R. v priebehu konania nerozporoval. Až v podanom odvolaní žalovaný namietal, že sa svedok vo svojej výpovedi mýli, keď uviedol, že porucha prevodovky pretrvávala až do 3/2019.

44. Odvolací súd konštatuje, že hodnotenie týchto svedeckých výpovedí vykonané súdom prvej inštancie bolo správne a to aj s poukazom že súd prvej inštancie pri ich hodnotení kládol dôraz na okolnosť, ako boli svedkovia zúčastnení skutočností, o ktorých vypovedali, vo väzbe na vzájomnú súvislosť udalostí, na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov, a to listinných dôkazov, teda do akej miery sú výpovede týchto svedkov súladné s inými dôkazmi, či im odporujú, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú a až po celkovom posúdení vyslovil záver vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam, pričom súd prvej inštancie tieto výpovede nevyhodnocoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v spore.

45. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinný dôkaz „Odsúhlasenie pohľadávok k 11.12.2018“. Žalovaný v konaní potvrdil, že túto listinu podpísal, teda odsúhlasil jej obsah a správnosť údajov v nej uvedených. Z jej obsahu pritom vyplýva, že žalovaný nerozporoval tam uvedenú faktúru č. 20180319, ktorou boli pre žalovaného fakturované servisné práce, ktorých úhrady sa domáha v tomto konaní a to ani čo do výšky a lehoty splatnosti. Správne poukázal súd prvej inštancie, že v prípade, ak by bola oprava vozidla žalovaného dňa 15.8.2018 vykonaná vadne a žalovaný by túto aj riadne reklamoval, nebol by logický dôvod na to, aby následne žalovaný dňa 11.12.2018 odsúhlasil žalobcovi bez akýchkoľvek výhrad účtované práce a dátum ich splatnosti, ak by s nimi nesúhlasil. V tejto súvislosti podľa odvolacieho súdu neobstojí ani obrana žalovaného, že v tom čase ešte žalobca vykonával opravu poruchy prevodovky vozidla, preto túto listinu podpísal. Nemožno totiž predpokladať, že by podnikateľský subjekt, ktorým bezpochyby žalovaný je, sa správal tak neobozretne, že by neuviedol výhrady k dôvodnosti fakturovanej oprave vozidla a zároveň v prípade ďalších faktúr v Odsúhlasení pohľadávok rozporoval ich správnosť priamo na tejto listine.

46. Žalovaný zároveň potvrdil, že faktúru č. 20180319 so splatnosťou dňa 29.8.2018 zahrnul do svojho účtovníctva a uviedol ju aj v kontrolnom výkaze pre DPH, čím potvrdil vecnú správnosť tohto účtovného dokladu. Žalovaný pritom nepoprel, že fakturované servisné práce neboli žalobcom aj reálne vykonané.

47. Keďže žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o nedôvodnosti pohľadávky, ktorú žalobca uplatnil voči žalovanému titulom úhrady ceny diela, neuniesol ohľadom svojich tvrdení v tomto smere dôkazné bremeno. Naopak žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno o svojej uplatnenej pohľadávke.

48. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 369,60 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,60 eur od 17.1.2019 do 13.5.2020, zo sumy 369,60 eur od 14.5.2020 do zaplatenia a to titulom úhrady ceny diela, ktoré žalobca pre žalovaného realizoval na základe platne uzavretej zmluvy o dielo medzi stranami sporu. Z dôvodu, že splatná pohľadávka žalobcu nebola doposiaľ uhradená v plnej výške, vznikol žalobcovi aj nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania podľa a .

49. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok III.), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalovaný.

50. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).