Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v civilnom spore žalobcu: 365.bank, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, v mene ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., proti žalovanému: A. D., H. X., F. X, X.. K. H. N., H.. XX.X.XXXX, T.. X.XX.XXXX, o 2 103,82 s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 116 z 29. septembra 2020

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia konanie z a s t a v u j e .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom označeným v záhlaví sčasti vyhovel žalobe, keď žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 1 667,64 € s úrokmi z omeškania vo výške špecifikovanej vo výroku rozsudku, konanie o 131,76 € zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71 %.

2. Proti zamietavému výroku rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

3. Lustráciou v Registri obyvateľov odvolací súd zistil, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania dňa 1.12.2020 zomrel.

4. Podľa : (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré súd má skúmať po celý čas aj bez návrhu, patrí aj podmienka procesnej subjektivity. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Procesná subjektivita znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením, ak dieťa sa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho.

6. Podľa : (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

7. Ak strana sporu po začatí súdneho konania stratí procesnú spôsobilosť byť stranou sporu ( ), postup súdu upravuje zhora citovaný .

8. Postup podľa prichádza do úvahy iba v prípade, ak strana po začatí konania stratí spôsobilosť na práva a povinnosti. Ak takáto okolnosť nastane, súd podľa hmotnoprávnej povahy prejednávanej veci najskôr posúdi, či táto okolnosť sama o sebe bráni ďalšiemu pokračovaniu vo veci, alebo či možno v konaní pokračovať s právnym nástupcom zomrelej sporovej strany. Procesnoprávne nástupníctvo sa odvíja od hmotnoprávneho nástupníctva. Právnym nástupcom zomrelej fyzickej osoby (poručiteľa) spravidla sú jej dedičia. Úvaha súdu o tom, či môže v konaní pokračovať, závisí od povahy predmetu konania, od osoby, ktorá stratila spôsobilosť na práva a povinnosti a tiež od stavu konania, v ktorom sa zisťujú jej právni nástupcovia. I keď dedičstvo v zmysle sa nadobúda smrťou, vo väčšine prípadov v čase smrti poručiteľa nie je známy okruh jeho dedičov. Prekážkou ďalšieho postupu v súdnom konaní sú prípady, v ktorých strata tejto spôsobilosti vytvorí prekážku ďalšiemu pokračovaniu vo veci; okrem iného je tomu tak v prípade, ak strana sporu nemá žiadneho právneho nástupcu, napríklad v prípade postupu súdu podľa alebo 188 a podobne. Ak však strata spôsobilosti mať práva a povinnosti nevytvára prekážku ďalšieho konania, súd zistí, na koho po zomrelej strane sporu prešli práva, príp. povinnosti, o ktorých v konaní ide. V týchto prípadoch súd rozhodne, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom zomrelej strany sporu ( ).

9. V danom prípade z právoplatného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves v dedičskej veci sp. zn. , po poručiteľovi A. D. z 25.2.2021 je zrejmé, že Okresný súd Spišská Nová Ves konanie o dedičstve po žalovanom ako poručiteľovi postupujúc podľa zastavil z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý súd vydal synovi poručiteľa ako osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb.

10. Odvolací súd tak zistil, že žalovaný potom, čo rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním žalobcu, smrťou stratil procesnú subjektivitu a zomrel teda ako nemajetný. So zreteľom na túto skutočnosť a na dôvod zastavenia dedičského konania je nepochybné, že v danom prípade nie sú žiadne subjekty (dedičia), ktoré by vstúpili do procesnoprávneho postavenia nebohého žalovaného.

11. V danom prípade okruh týchto osôb je daný, poručiteľ však zanechal majetok nepatrnej hodnoty, dedičské konanie bolo preto zastavené a daný majetok vydaný usporiadateľovi pohrebu postupom podľa , takže ani nedošlo k prejednaniu dedičstva ( a nasl. ). Povaha veci z uvedených dôvodov preto nepripúšťa, aby súd mohol pokračovať v konaní s dedičmi žalovaného, nebol dôvod ani na prerušenie konania, a súd ho musel preto zastaviť.

12. Odvolací súd vzhľadom na uvedené postupujúc podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku zrušil a s poukazom na , 63 ods. 1 a 2 a konanie voči žalovanému zastavil.

13. Rozsudok vo zvyšku nebol napadnutý odvolaním, v rozsahu ostatných výrokov nadobudol preto právoplatnosť ( ).

14. Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k zastaveniu konania, pričom k smrti žalovaného došlo až v prebiehajúcom odvolacom konaní, žalujúcej strane, ktorá je odvolateľom z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol preto postupom podľa v spojení s za analogického použitia ustanovenia tak, že žalobcovi, ako už len jedinej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prezentovanou v uzneseniach NS SR (napr. sp. zn. z 26.10.2016, z 28.2.2018) odvolací súd rozhodol pritom nielen o nároku na náhradu trov konania, ale rovno už aj o nepriznaní náhrady trov majúc za to,

že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu trov konania, čo nie je tento prípad.

15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).