Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. G. XXXX/X, XXX XX M., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom M. XX, XXX XX H. - I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1.7.2020

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1.7.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6.12.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.07.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1.7.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6.12.2019 a po preskúmaní správnym súdom žalobca navrhol tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. Žalobca si súčasne uplatnil plnú náhradu trov súdneho konania a žiadal, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie podľa ust. .

2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu ako aj ich postupom boli porušené jeho práva, pokiaľ bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku i napriek tomu, že podľa žalobcu boli splnené obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Pre obidve rozhodnutia je spoločné to, že zamietnutie žiadosti žalobcu o starobný dôchodok odôvodnili tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia ako aj, že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Podľa žalobcu žalovaný aj prvostupňový orgán konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pretože výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok len krátiť, a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba dôchodkového poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, bol im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup

žalovaného k posúdeniu rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Podľa žalobcu nie je možné postup žalovaného odôvodniť poukazom na ust. , z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku, a nie celkovú dobu poistenia. Žalobca mal za to, že právne posúdenie prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným je v rozpore s ust. . Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 07.11.2009 a jeho celková doba poistenia je 37 rokov a 303 dní, a nie ako uvádza žalovaný 11 rokov a 23 dní. Žalovaný nemá žiaden právny a vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov.

3. Žalobca má za to, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Rovnako nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s ust. ako aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, ktorá sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórie činností. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, a to rozhodnutie z 15.4.2015, z 30.11.2015, z 30.3.2016, sp.zn. z 30.3.2016, sp.zn. z 18.11.2016, sp.zn. z 30.11.2016, z 25.1.2017, z 23.02.2017, z 28.06.2017, z 28.06.2017, sp.zn. zo dňa 04.07.2017. Žalobca v žalobe okrem týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia krajských súdov. Žalobca vzhľadom k rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodovacej činnosti krajských súdov poukázal na princíp právnej istoty, ktorý vyjadruje ústavný súd v svojich rozhodnutiach. Žalobca osobitne zvýraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

4. V záverečnej časti žaloby žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi ako aj v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu žalovaný používa na odôvodnenie svojich rozhodnutí tú istú argumentáciu, ako používal v čase, keď neboli vydané rozhodnutia Najvyšším súdom SR, týkajúce sa výsluhových dôchodcov zaradených v III. kategórii činností. Podľa žalobcu nie je správny záver žalovaného, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca preto navrhol podľa ust. v spojení s ust. zrušiť rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na nové konanie Sociálnej poisťovni - ústredie.

5. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27.7.2020 (č.l. 26 spisu). Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok, ktorý je vyjadrený v napadnutom rozhodnutí žalovaného zo dňa 1.7.2020. Žalovaný uviedol, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica zn. 1010701/1/176354/2014 zo dňa 15. apríla 2014 vyplynulo, že zamestnanie - funkcia colník nebola zaradená v I. ani v II. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, v súlade s , v znení neskorších predpisov nebolo mu možné túto dobu zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Žalovaný uviedol, že ak žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 15. apríla 2015, ktorý sa odvoláva na Dohovor, tak podľa potvrdenia Colného úradu Bratislava zamestnanie colníka nebolo zaradené v I. ani II. pracovnej kategórii a s prihliadnutím na ust. v znení neskorších predpisov, kde sa musia nároky zachovať, nebolo možné pri hodnotení nároku žalobcu na starobný dôchodok postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať článok 33 Dohovoru. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 15. augusta 2012, na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní a právny zástupca v správnej žalobe, žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa skutkovo týka odlišnej veci, a teda netýka sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Pretože žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, podľa žalovaného nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa ust. o sociálnom zabezpečení, a preto nebolo možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru

Najvyššieho súdu SR. Žalovaný mal za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, preto navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný nežiadal, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 11.12.2020 (č.l. 36 až 38 spisu). Žalobca dal do pozornosti správnemu súdu to, že žalovaný odmieta judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej nesporne vyplýva, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá právny význam pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov - výsluhových dôchodcov zradených v týchto kategóriách posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Žalovaný stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Ustanovenie je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva aj po zmene právnych predpisov nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j., že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Zo strany žalovaného by bolo vhodné bližšie vysvetliť, v čom je skutkovo odlišná prerokovaná vec od veci, kde bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. . V čom sú všetky veci totožné a čo je v celej veci sporné (bez ohľadu na to, či ide o výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. alebo III. kategórie), je hodnotenie (posúdenie) celkovej doby dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je priamym dôkazom toho, že žalovaný preukázateľne postupuje rozdielne, a tak nielen diskriminuje výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do III. kategórie. Žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.02.2018. Žalobca k svojím záverom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 29.10.2019. V tomto rozhodnutí najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 83/2013, z ktorého vyplýva vyhodnotenie otázky posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia, s ktorými závermi Najvyššieho súdu SR sú v rozpore závery žalovaného v danej veci. Žalovaný i naďalej odmieta zovšeobecnenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a argumentuje, že nemôže sa doposiaľ týkať o zovšeobecnenú súdnu prax. Žalobca zotrval na podanej žalobe s návrhom na nariadenie pojednávania.

7. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 11.12.2020 (č.l. 42 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní s poučením, že na ďalšie vyjadrenia účastníkov súd nebude prihliadať. Výzva bola doručená žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 43 spisu dňa 15.12.2020, pričom žalovaný túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa.

8. Podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6.12.2019 bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, a to žiadosť zo dňa 13. novembra 2019 zamietnutá. Prvostupňový orgán poukázal na ust. v znení so záverom, že k 7. novembru 2009 žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Prvostupňový orgán poukázal na ust. o sociálnom poistení s tým, že podľa evidenčného materiálu, ktorý sa nachádza v Sociálnej poisťovni, ústredie, doba pracovnej činnosti colníka od 1. marca 1973 do 30. novembra 1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nebolo možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať ust. a určiť vek nároku na starobný dôchodok inak, ako ustanovuje o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa prvostupňového orgánu žaloba nezískal žiadnu dobu zamestnania zaradenú do zvýhodnenej pracovnej kategórie, a preto mu nárok na starobný dôchodok ku dňu 7. novembra 2009 nevznikol. V rozhodnutí prvostupňový orgán uviedol, že žalobca dovŕšil vek 62 rokov k 7. novembru 2009, podľa o sociálnom poistení. Prvostupňový orgán poukázal na ust. , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zistil najmä z oznámenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 15. apríla 2014, že od 1. júla 2008 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok a celková doba výkonu štátnej služby je 26 rokov a 281 dní. Z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, tak pre nárok na starobný dôchodok prvostupňový orgán dobu služby v rozsahu 26 rokov a 281 dní nehodnotil. Prvostupňový orgán konštatoval, že zosúladil aplikačnú prax so všeobecným názorom NS SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok

za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Na základe týchto záverov prvostupňový orgán žiadosť žalobcu zamietol.

9. Rozhodnutím žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1.7.2020 bolo o odvolaní žalobcu rozhodnuté tak, že odvolanie bolo zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. , o sociálnom poistení, v znení , v znení , , , , uvedeného zákona o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že žalobca v odvolacom konaní namieta nezohľadnenie doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie jeho sumy a žiada zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, získanú účastníkom konania tak vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalovaný poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že pre nárok na starobný dôchodok musia byť splnené obidve podmienky, a to doba dôchodkového poistenia 15 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku, ktorý je 62 rokov veku poistenca. K 7. novembru 2009 účastník konania získal 11 rokov a 23 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z dôvodu, že k 7. novembru 2009 nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, podľa žalovaného nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1010701/1/176354/2014 zo dňa 15. apríla 2014 vyplynulo, že účastníkovi konania

- žalobcovi bol od 1. júla 2008 priznaný výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 1. marca 1973 do 30. novembra 1999. Zároveň Finančné riaditeľstvo SR v uvedenom potvrdení zo dňa 15. apríla 2014 oznámilo, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalovaný poukázal na ust. v znení a uviedol, že žalobca vykonával funkciu colníka, ktorá nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Pokiaľ žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, tak mu nemohla byť táto doba zohľadnená do celkovej doby dôchodkového poistenia. Ak doba výkonu funkcie colníka bola zaradená do III. pracovnej kategórie, tak nebolo možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pri určení sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Ak žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 26 rokov a 281 dní a pretože žalobca bez zohľadnenia tejto doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, na vznik nároku na starobný dôchodok získal 4038 dní obdobia dôchodkového poistenia, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 15. augusta 2012 sa týka skutkovo odlišnej veci a netýka sa účastníkov konania. Pokiaľ ide o právny názor Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 15. apríla 2015, dosiaľ nebol zovšeobecnený, a preto sa nejedná o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, a preto podľa žalovaného je potrebné zohľadniť právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení č.k. -19 z 10. novembra 2011. Inak bolo rozhodované vo veci výkonu zamestnania colníka len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky žalovaného zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. a miestne príslušný podľa ust. v konaní podľa ustanovenia a nasl. ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušil podľa ust. a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa ust. .

11. Krajský súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal v zmysle vyhlášky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pretože podľa ust. predmetnej vyhlášky išlo o vec, ktorá nezniesla odklad

vzhľadom na dátum podania žaloby, charakteru správnej veci a právnej istoty, ktorá sa účastníkovi dáva rozhodnutím vo veci, za súčasného zabezpečenia ochrany zdravia osôb, ktoré sa pojednávania zúčastnili.

12. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch správnej žaloby. Poukázal na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu. Nesúhlasil s postupom a názorom žalovaného, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov vo vzťahu výkonu funkcie zaradených do I., II., kategórie činností. Právny zástupca žalobcu poukázal na článok 33 Dohovoru č. 128, za použitia ktorého, ak sa stretnú dávky, tak je to dôvod len na krátenie dávky, nie na jej nepriznanie. Právny zástupca žalobcu zotrval na tom, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky pre rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku.

13. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomných vyjadreniach. Ďalej bolo poukázané na to, že neumožňuje dobu výkonu služby colníka hodnotiť pre starobný dôchodok.

14. Krajský súd primárne hodnotil, či žaloba žalobcu bola podaná včas. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 07.07.2020 a žaloba žalobcu bola odoslaná podľa č.l. 15 spisu dňa 14.07.2020, t.j. žaloba žalobcom bola podaná včas.

15. Podľa ust. (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa ust. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“) obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa ust. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa ust. v znení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa ust. v znení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, , neustanovuje inak.

21. Podľa ust. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej

zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (Čl. 154c ), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6.12.2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 13. novembra 2019. Žalobca namietal tak nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z nerešpektovania ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj iných rozhodnutí krajských súdov, keď podľa žalobcu celková doba dôchodkového poistenia bola žalovaným posúdená v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu postup žalovaného nebolo možné zdôvodniť podľa ust. , keď toto ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku, a nie celkovú dobu poistenia.

24. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože podľa jeho názoru v súvislosti so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. keď dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov.

25. Z pripojeného administratívneho spisu, rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného nebolo sporné, že žalobca podľa ust. , dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov veku k 7. novembru 2009. Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, ale ani to, že obdobie zamestnania - funkcia colníka od 01.03.1973 do 30.11.1999 podľa oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica datovaného 15.04.2014, nebola zaradená v zozname do I. ani do II. pracovnej kategórie činností. Nebolo rozporované ani to, že pre účely výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01. marca 1973 do 30. novembra 1999. Sporná zostala celková doba dôchodkového poistenia, keď žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, pretože mal za to, že žalovaný celkovú dobu dôchodkového poistenia posúdil v rozpore s právnymi predpismi ako aj v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Spornou bola otázka započítania alebo nezapočítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. a nasledujúce ustanovenia . Žalobca namietal nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý mal za to, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať ust. , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia do zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného, ktorý konštatoval, že ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, sa podľa , táto doba nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, preto nebola žalobcovi zhodnotená táto doba na nárok na starobný dôchodok.

26. Krajský súd po oboznámení sa s doloženým administratívnym spisom prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu mal za preukázané, že žalobca v odvolaní vo vzťahu k svojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, a to v odvolaní zo dňa 2.5.2020 poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, medzinárodný Dohovor č. 128, konkrétne čl. 33. Vzhľadom k rozsahu tohto odvolania žalobcu krajský súd konštatuje, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí, jeho odôvodnení nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, keď sa v potrebnom a dostatočnom rozsahu nevyjadril k rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú rozsiahlu rozhodovaciu činnosť žalobca v odvolaní poukazoval. K nevysporiadaniu sa žalovaným s rozhodnutiami najvyššieho súdu, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, keď nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán sú povinné zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, ktoré sú mu známe, či už z iniciatívy účastníka alebo z princípu oficiality jeho činnosti. Krajský súd poukazuje na judikatúru súdov v tom, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i

zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. Krajský súd má za to, že nebol správny postup žalovaného, pokiaľ pri celkovej dobe dôchodkového poistenia nezobral do úvahy zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka len z toho dôvodu, že nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, ale do III. kategórie funkcií. Správny súd sa nestotožnil s postupom žalovaného, pokiaľ dobu služby colníka žalobcu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nehodnotil ako dobu dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.

27. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia, zabezpečenia rôznych skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.

28. Krajský súd poukazuje na právnu vetu judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013), z ktorej vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. mal žalovaný hodnotiť celkovú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme. Krajský súd má za to, že odkaz žalovaného na ust. nie je namieste, pretože bez ohľadu na to, či služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií podľa už uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, dochádzalo k ukráteniu na právach, ak nebola zohľadnená celková doba účasti na dôchodkovom poistení.

29. Krajský súd v súvislosti s rozhodnutím žalovaného a nevysporiadaním sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu s odkazom na žalobu žalobcu, poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.09.2017. Pokiaľ pre dobu dôchodkového poistenia nebola započítaná doba služobného pomeru žalobcu ako colníka len z toho titulu, že nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, išlo o nesprávny postup žalovaného. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme s výnimkou prípadov podľa ust. , ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

30. Krajský súd je názoru, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka bolo zohľadnené v období dôchodkového poistenia podľa . V danej veci je zrejmé, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku. Bolo zrejmé, že služobný pomer žalobcu ako colníka nebol zaradený do I. ani do II. pracovnej kategórie.

31. Správny súd má za to, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) malo to za následok nesprávne právne vyhodnotenie.

32. Krajský súd má za to, že bol vecne správny poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 15.08.2012 (zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 6/2013), z ktorého vyplýva názor nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

33. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa ust. , vyhodnotí dobu dôchodkového poistenia žalobcu tak, aby zohľadnila aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, túto v rámci svojho rozhodovania vyjadrí, zhodnotí, zdôvodní svoje rozhodnutie spôsobom, ktorý dáva základ pre záver o riadnom zdôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy, za akceptovania princípu právnej istoty, t.j. aby sa v rovnakých prípadoch, ktoré sú za rovnakých podmienok, dala rovnaká právna odpoveď. Podľa správneho súdu Sociálna poisťovňa, ústredie, založila svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby dôchodkového poistenia žalobcu, ktorá má založiť nárok žalobcu na starobný dôchodok, preto v ďalšom konaní opätovne posúdi žiadosť žalobcu, rozhodne podľa platnej právnej úpravy a so zohľadnením aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Názorom právnym, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný podľa ust. .

34. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . V súdnom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne správny súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej

len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.