Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_40C-18-2021.pdf
PDF · 102.51 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: Centrum sociálnych služieb Pod Karpatmi, so sídlom: Hrnčiarska 37, Pezinok, IČO: 31770398, zastúpeného JUDr. Dagmar Dos Santos Simoes, advokátkou, so sídlom: Panská 15, Bratislava - Staré Mesto proti povinnej: Ľ. E., J.. XX.XX.XXXX, G.: K. XX/A, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z 29.10.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Elektronickým návrhom podaným 29.10.2021, doplneným písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 03.11.2021, sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnej zdržať sa vyhotovovania, šírenia, sprístupňovania a zverejňovania fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov spojených so žalobcom spôsobilých neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a zároveň odstrániť a vymazať zo svojho mobilného zariadenia a z akéhokoľvek jej známeho iného zariadenia alebo nosiča dát všetky vyhotovené fotografie, obrazové snímky, podobizne, zvukové záznamy a obrazovo-zvukové záznamy spojené so žalobcom spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.
2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnil, že počas svojho pôsobenia vykonával svoju činnosť veľmi svedomito, aby zabezpečil najlepšiu možnú odbornú starostlivosť o prijímateľov sociálnej služby (ďalej len „prijímatelia“). Ako štátne zariadenie si navrhovateľ zakladá na tom, aby o prijímateľov bolo riadne a odborne postarané a aby si udržal dobré meno a povesť jedného z najlepších sociálnych zariadení na celom území Slovenskej republiky. Skoro neustále bol plne obsadený, nakoľko sa vyznačuje odbornosťou, spoľahlivosťou a istotou v starostlivosti o prijímateľov. Za vykonávanie odbornej starostlivosti bola navrhovateľovi 14.06.2021 udelená medaila so stužkou „Za zásluhy o rozvoj mesta“ za mimoriadne osobné a profesionálne nasadenie, ktorým personál i vedenie navrhovateľa zmierňovali dopady pandémie v zariadení a za obetavú každodennú starostlivosť personálu a dobrovoľníkov počas pandémie na čele s vedúcou S.. M. N.. Navrhovateľovi bolo 19.08.2021 Bratislavským samosprávnym krajom udelené ocenenie za príkladnú prácu a obetavosť počas prvej vlny pandémie. Na navrhovateľa a jeho zamestnancov boli stále dobré ohlasy a prijímatelia ako aj ich rodinní príslušníci boli veľmi spokojní a vďační za odbornú starostlivosť, ktorá im bola poskytovaná, o čom svedčia poďakovania na facebookovej stránke navrhovateľa. O odbornej starostlivosti a kvalite poskytovaných služieb sa uverejňuje aj v rôznych časopisoch a iných médiách.
3. Povinná bola zamestnancom navrhovateľa na pozícii opatrovateľ na základe pracovnej zmluvy od 11.05.2010 do 09.07.2021. Hlavnou pracovnou náplňou povinnej podľa pracovnej zmluvy bola starostlivosť o prijímateľov sociálnej služby resp. klientov žalobcu (ďalej len „príjmatelia“) a to najmä podávať im jedlo a tekutiny a v prípade, že prijímatelia nie sú schopní samostatne fungovať, pomáhať im sa pohybovať, vykonávať hygienu a intímnu hygienu. Žalobca mal za to, že počas pracovného pôsobenia žalovanej bola táto zo strany bývalej riaditeľky PaedDr. I. N. presadzovaná a chránená aj
napriek neodbornosti a neetickému správaniu žalovanej voči zamestnancom a prijímateľom. Zdôraznil, že žalovaná bola počas prvej vlny pandémie ako prvá práceneschopná a ňou zostala aj po celý čas prvej vlny, keď bola od 13.04.2021 až do 19.07.2021 dočasne práceneschopná z dôvodu bližšie nešpecifikovanej choroby. Navrhovateľ mal za to, že povinná sa takto úmyselne pomstila navrhovateľovi, novej riaditeľke a zamestnancom navrhovateľa, nakoľko od 01.10.2020 po zmene riaditeľky už nebola chránená a tak boli voči nej podávané sťažnosti či už zo strany zamestnancov navrhovateľa alebo prijímateľov. Všetky sťažnosti boli s povinnou riešené a vyvodené dôsledky, keď jej bol odobraný osobný príplatok a bola preradená z nepretržitej prevádzky na jednosmennú prevádzku z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny a následne bol 09.07.2021 s povinnou okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) v spojení s § 64 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Povinná bola zo strany navrhovateľa poučená a oboznámená s Pracovným poriadkom pri nástupe do práce ako aj s Etickým kódexom na pracovisku, s ktorým bola opätovne oboznámená 09.10.2020. Povinná bola poučená a oboznámená, že v zmysle Smernice o ochrane osobných údajov z roku 2014 a jej dodatkov je prísne zakázané vyhotovovať, uchovávať, či ďalej rozmnožovať alebo distribuovať akékoľvek obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy zachytávajúce prijímateľov v intímnych alebo chúlostivých situáciách, napríklad pri obliekaní, vyzliekaní, hygiene vrátane prebaľovania, pri lekárskom vyšetrení a pod. Výnimkou je iba vyhotovovanie fotodokumentácie o stave dekubitov prijímateľa na účely evidencie a za účelom poskytnutia týchto záznamov zdravotným poisťovniam alebo iným oprávneným subjektom. Povinná sa aj napriek tomu správala k prijímateľom úmyselne neeticky až nemorálne, keď vystavovala prijímateľov hrozným podmienkam a tak im spôsobovala ujmu na ich ľudskej dôstojnosti, dehonestovala ich osobnosť a česť a správala sa bez štipky súcitu, dokonca ich vystavovala takým podmienkam, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie ich zdravotného stavu, napríklad tým, že im neponúkala tekutiny a otvárala okná, aby prijímateľom bola zima a nemusela vykonávať intímnu hygienu.
4. Povinná nechávala dlho sedieť alebo ležať prijímateľov v ich vlastných exkrementoch. Počas konzumácie večere nerešpektovala súkromie iných prijímateľov a prebaľovala iných prijímateľov a vykonávala intímnu hygienu. Navrhovateľ mal za to, že počas týchto úkonov si povinná aj niektorých prijímateľov fotografovala, čím spôsobovala prijímateľom aj navrhovateľovi neoprávnené zásahy do ich dobrého mena a dobrej povesti, nakoľko tieto fotografie následne aj rozposlala na niektoré inštitúcie a orgány, tak ako sama tvrdila, čoho dôkazom je, že ich jednoznačne doručila na Inšpektorát práce Bratislava. Navyše sa povinná správala k prijímateľom často neúctivo, arogantne a vulgárne, aby u prijímateľov vyvolala strach a tak sa zbavila povinnosti o nich starať. Navrhovateľ mal za to, že povinná sa úmyselne správala nemorálne k prijímateľom a zanedbávala svoje pracovné povinnosti, aby tak spôsobila neoprávnenými zásahmi navrhovateľovi poškodenie jeho dobrej povesti tým, že sa prijímatelia budú verejne sťažovať a verejnosť začne pochybovať o odbornosti žalobcu a dosiahne spochybnenie dôveryhodnosti navrhovateľa v očiach verejnosti.
5. Navrhovateľ sa dozvedel o konaní povinnej a jej porušení predmetnej smernice, až počas kontroly pracovníkov Inšpektorátu práce Bratislava 10.06.2021 na základe sťažnosti povinnej, ktorú osobne podpísala a ktorej súčasťou boli aj fotografie obnažených tiel prijímateľov vrátane fotografií intímnej povahy, ktoré povinná sama neodôvodnene a neoprávnene vyhotovila a rozšírila bez akéhokoľvek súhlasu. Z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania neboli navrhovateľovi sprístupnené predmetné fotografie, ale bolo mu oznámené, že na základe výzvy súdu alebo policajného vyšetrovateľa Inšpektorát práce Bratislava fotografie sprístupní zo spisu pod registračným číslom IPBA/IPBA_ODD PPV/ KON/2021/1897. Navrhovateľ podčiarkol, že počas kontroly neboli u neho zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľ mal za to, že povinná podala predmetnú sťažnosť s úmyslom spôsobiť mu škodlivý následok a tak ohroziť, poškodiť alebo zničiť jeho dobrú povesť a tak sa pomstiť navrhovateľovi za preloženie na inú pracovnú pozíciu a odobratie osobného príplatku. Svojím konaním povinná neoprávnene zasiahla do dobrej povesti navrhovateľa s úmyslom spôsobiť mu škodlivý následok. Povinná sprístupnila inkriminované fotografie obnažených tiel a genitálií prijímateľov tretej osobe, ktoré vyhotovila v rozpore so smernicou a bez súhlasu a vedomia prijímateľov s úmyslom spôsobiť ujmu navrhovateľovi.
6. Navrhovateľ mal za to, že konanie povinnej odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy vzájomných vzťahov, nakoľko konanie povinnej objektívne ohrozuje resp. narúša dobrú povesť navrhovateľa a zároveň v budúcnosti aj môže narušiť a ohroziť dobrú povesť žalobcu tým, že nie je kontrolovateľné, akým ďalším tretím osobám povinná sprístupní, rozšíri a zverejní fotografie a tak spochybní dôveryhodnosť navrhovateľa v očiach verejnosti, čo môže mať škodlivý následok, že prijímatelia nebudú
mať záujem byť umiestňovaní u navrhovateľa a zároveň navrhovateľ nebude mať dostatok pracovníkov z dôvodu zlej povesti. Navrhovateľ sa bude domáhať ochrany dobrej povesti aj žalobou voči povinnej.
7. Navrhovateľ po vykonanej kontrole Inšpektorátom práce Bratislava vo veci konal a 30.06.2021 s povinnou okamžite skončil pracovný pomer. Skončenie pracovného pomeru bolo žalovanej doručené 09.07.2021 a od tohto dňa nie je zamestnankyňou navrhovateľa. Aj napriek tomu povinná prišla 20.07.2021 osobne na pracovisko, kde sa domáhala nástupu do práce po ukončení práceneschopnosti a nechcela opustiť priestory navrhovateľa. Navrhovateľ bol nútený privolať hliadku policajného zboru, aby sa mu podarilo vyviesť povinnú z jeho priestorov, kde sa chovala neprispôsobivo a vulgárne. Počas riešenia situácie príslušníkmi policajného zboru sa povinná priznala, že má vo svojom súkromnom mobilnom zariadení fotografie obnažených tiel prijímateľov a vyhrážala sa, že ich sprístupní tretím osobám. Z uvedeného bolo podľa navrhovateľa jednoznačné, že povinná má v úmysle pokračovať vo svojom konaní a tak neoprávnenými zásahmi vyvolávať škodlivý následok na dobrej povesti navrhovateľa.
8. Pre celkový obraz situácie a o osobe povinnej navrhovateľ doplnil, že na povinnú bola podaná sťažnosť dcérou jedného z prijímateľov prostredníctvom e-mailu 15.03.2021. V sťažnosti bolo uvedené, že prijímateľ musel niekoľko hodín sedieť vo vlastných výkaloch a pri žiadosti o prebalenie dostal odpoveď, že sa má najskôr najesť a až tak bude prebalený. Keď sa prijímateľ na to ohradil, že predsa nebude jesť vo vlastných výkaloch, dostal odpoveď nech teda neje. Pri kontrole a vybavovaní sťažnosti bolo zistené, že práve povinná sa takto správala k prijímateľovi. Predmetná udalosť bola potvrdená priamo prijímateľom, ktorý uviedol, že jedinou osobou, ktorá sa takto správala a uvedené vykonala, je povinná. Udalosť a neúctivé a neetické správanie povinnej voči prijímateľovi potvrdila aj zamestnankyňa navrhovateľa Mgr. M. K., ktorá pôsobila ako špeciálny pracovník a zároveň bola dôverníčkou prijímateľa, ktorý sa o pani Podhorskej vyjadruje len v superlatívoch a zdôveroval sa jej s každým problémom. Povinná bez povolenia získala súkromné číslo sťažovateľky a bez súhlasu riaditeľky alebo vrchnej sestry sťažovateľku kontaktovala za účelom prejednania sťažnosti. Povinná tak konala v rozpore so smernicami a pracovným poriadkom navrhovateľa.
9. Navrhovateľ ďalej zdôraznil aj vzťah povinnej voči jej kolegom. Povinná spôsobovala napätú situáciu a diskomfort na pracovisku a správala sa neúctivo a nemorálne k svojim kolegom. Na kolegov verbálne útočila, vulgárne im nadávala, vyhrážala sa im, ohovárala ich na pracovisku aj mimo pracoviska a dopúšťala sa úmyselného sabotovania prác svojich kolegov a tým spôsobovala problémy a nepríjemnosti aj samotným prijímateľom. Zamestnanci navrhovateľa boli zo strany povinnej vystavovaní neustálemu mobbingu. Povinná sa vyhrážala kolegyni I. A. s nožom v ruke, ktorý mal 30 cm dlhú čepeľ, že ju zapichne a kolegyňu D. O. 03.10.2020 verbálne napadla, že jej doláme ruky a nohy, ak si ju bude „brať do papule“. Táto situácia sa stala mimo pracoviska. Veľká časť zamestnancov navrhovateľa kvôli spolupráci s povinnou podala výpoveď.
10. Povinná je osoba, ktorá úmyselne a vedome klame, uvádza nepravdivo tvrdenia o jej pôsobnosti u navrhovateľa, vyhráža sa svojim kolegom, nedá sa jej veriť a vystavovala prijímateľov neskutočnému utrpeniu a spôsobovala im ujmu na ich cti a ľudskej dôstojnosti. Navrhovateľ považoval dôvodnú obavu zo šírenia fotografií prijímateľov prostredníctvom médií za preukázanú. Poukázal na tú skutočnosť, že povinnej nič nebráni, aby fotografie zverejnila, čím by poškodila nie len dobrú povesť navrhovateľa, ale hlavne by porušila práva prijímateľov na súkromie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť a zo strany povinnej je to o to nemorálnejšie, nakoľko väčšina prijímateľov je kvôli diagnóze úplne bezmocná. Navrhovateľ mal za to, že ide o plánované účelové konanie povinnej ako by sa mohla pomstiť navrhovateľovi, štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa a zamestnancom navrhovateľa. Taktiež mal za to, že skutočnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko konaním povinnej došlo k porušeniu povesti a zároveň jej konanie odôvodňuje obavu navrhovateľa, že povinná bude naďalej pokračovať v neoprávnenom konaní a bude narúšať a ohrozovať dobrú povesť navrhovateľa tým, že sprístupní tretím osobám fotografie, ktoré vyhotovila v rozpore so smernicou a v úmysle narušiť a poškodiť dobrú povesť navrhovateľa. V súčasnosti sa povinná prostredníctvom advokátskej kancelárie domáha u navrhovateľa neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a opätovného nástupu do zamestnania. Podľa navrhovateľa konaním povinnej došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti a ak by súd nevydal neodkladné opatrenie, môže dôjsť k nenapraviteľnému až škandalóznemu zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Konaním povinnej malo dôjsť a dochádza k spochybňovaniu dôveryhodnosti navrhovateľa
v očiach verejnosti, čo predstavuje protiprávny zásah do práva na dobrú povesť navrhovateľa. Pre úvahu súdu § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka len ustanovuje hľadisko primeranosti pri posúdení neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Samotné uverejnenie nepravdivého údaju dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do dobrej povesti, takýto zásah jej daný vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už nemožno spoločensky tolerovať.
11. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ za dôkazné prostriedky označil a k návrhu pripojil: zriaďovacia listina číslo 010/2009 z 22.06.2009, medaila mesta Pezinok za zásluhy o rozvoj mesta zo 14.06.2021, čestné uznanie Bratislavského samosprávneho kraja za významný čin v oblasti poskytovania sociálnych služieb z 19.08.2021, výňatok z facebookovej stránky navrhovateľa, novinové články o navrhovateľovi (a jeho terajšej riaditeľke) z 08.11.2020, 29.01., 12.02., 28.02. a 29.07.2021, pracovná zmluva s povinnou z 11.05.2010, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti povinnej z 13.04.2021, dočasné poverenie výkonom funkcie riaditeľky navrhovateľa z 21.09.2020, uznesenie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja č. 345/2021 z 12.02.2021, návrh navrhovateľa na odobratie osobného príplatku povinnej z 23.03.2021, rozhodnutie navrhovateľa o plate povinnej z 01.04.2021, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve z 01.04.2021, okamžité skončenie pracovného pomeru s povinnou z 30.06.2021, pracovný poriadok navrhovateľa účinný od 11.11.2020, etický kódex navrhovateľa účinný od 09.10.2020, dodatok č. 2/2021 k smernici o ochrane osobných údajov platný od 01.02.2021, zápisy zo 17.03. a 09.04.2021, protokol o výsledku inšpekcie práce z 10.06.2021, záznam o incidente z 20.07.2021, elektronická sťažnosť z 15.03.2021, záznam o zistení porušenia pracovnej disciplíny zo 17.03.2021, sťažnosť zamestnancov navrhovateľa na mobbing od povinnej z 24.03.2021, oznámenie Okresnej prokuratúry Pezinok z 21.05.2021 a list zástupcu povinnej z 18.08.2021.
12. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
20. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívať zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
23. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov, uvedených v citovaných ustanoveniach § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
24. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, teda navrhovateľa neodkladného opatrenia vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje procesnú povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
25. Navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol, aby súd uložil povinnej jednak zdržať sa vyhotovovania, šírenia, sprístupňovania a zverejňovania fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov spojených s navrhovateľom spôsobilých neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa a taktiež odstrániť a vymazať zo svojho mobilného zariadenia a z akéhokoľvek jej známeho iného zariadenia alebo nosiča dát všetky vyhotovené fotografie, obrazové snímky, podobizne, zvukové záznamy a obrazovo-zvukové záznamy spojené s navrhovateľom spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa. Takto naformulovaný petit neodkladného opatrenia je nevykonateľný, keďže exekučný súd by bol nútený pri výkone uznesenia o neodkladnom opatrení posudzovať, ktoré z fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov spojených s navrhovateľom sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa. Je nemysliteľné, aby sa exekučný súd musel vo vykonávacom konaní niečím takým zaoberať.
26. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že povinná mala k sťažnosti adresovanej Inšpektorátu práce Bratislava pripojiť ňou vyhotovené fotografie obnažených tiel prijímateľov. Takéto tvrdenie nepreukázal žiadny listinný dôkaz predložený navrhovateľom. Z protokolu o výsledku inšpekcie z 10.06.2021 vyplynulo, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (teda nie podmienky, v ktorých je prijímateľom poskytovaná sociálna služba), dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a dodržiavania predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Kontrolované bolo obdobie od januára do apríla roku 2021. Inšpektorát práce Bratislava konštatoval, že navrhovateľ neporušil ustanovenia zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a nezistil porušenia v rozsahu dozorovanej oblasti bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci so zameraním na dodržiavanie povinností zamestnávateľa vo vzťahu k zákazu fajčenia a oboznamovania a informovania zamestnancov z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípade pracovnoprávnych vzťahov inšpektorát práce zistil porušenia § 90 ods. 4, § 130 od. 5 a § 104 Zákonníka práce. Z protokolu o výsledku inšpekcie taktiež vyplýva, že kontrola bola vykonaná vo vzťahu k trom zamestnankyniam navrhovateľa. Zo žiadneho predloženého listinného dôkazu nemá súd za osvedčené, že povinná k sťažnosti podanej Inšpektorátu práce Bratislava pripojila akékoľvek ňou vyhotovené fotografie obnažených tiel prijímateľov. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že bolo právo povinnej ako zamestnankyne navrhovateľa podať sťažnosť na porušenie predpisov v oblasti
pracovnoprávnych vzťahov, v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Z tohto dôvodu podanie sťažnosti na inšpektorát práce nemohlo byť neoprávneným konaním zo strany povinnej.
27. Navrhovateľ odvodzuje hmotnoprávny nárok (právo na ochranu dobrej povesti) od ustanovenia § 19b Občianskeho zákonníka. Predpokladom ochrany podľa tohto ustanovenia je neoprávnenosť zásahu, pričom zodpovednosť tretej osoby je objektívnej povahy a tá je daná iba vtedy, ak je príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (nezákonnosťou) zásahu. Pokiaľ ide o sťažnosť na porušenie pracovnoprávnych predpisov, táto nemohla byť neoprávnenou (nezákonnou) a jej podaním povinná nemohla neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa.
28. V tomto prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému by sa mala poskytnúť neodkladná ochrana ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že povinná mala vyhotovené fotografie obsahujúce obnažené telá prijímateľov doručiť aj iným tretím osobám ako Inšpektorátu práce Bratislava, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ sa domáha, aby súd neodkladným opatrením nariadil povinnej zdržať sa vyhotovovania, šírenia, sprístupňovania a zverejňovania fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov, ale v návrhu ani v žiadnom listinnom dôkaze sa nespomína vyhotovovanie zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov povinnou. Navyše priznanie sa povinnej v prítomnosti príslušníkov policajného zboru, že v súkromnom mobilnom zariadení má fotografie obnažených tiel klientov a že ich bude naďalej rozosielať, je tiež len tvrdením žalobcu. Predložený záznam o incidente z 20.07.2021 je podpísaný riaditeľkou žalobcu a štyrmi jeho zamestnancami (vrátnik, ošetrovateľka, opatrovateľka, prevádzkový pracovník). Ak aj povinná povedala, že fotky bude naďalej rozosielať, je otázne komu ich rozosielala (ak ich rozosielala) predtým a aké následky malo údajné rozosielanie fotografií na postavenie navrhovateľa, keď ani z návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov nevyplýva, že by vyšiel negatívny článok v novinách o navrhovateľovi alebo by na jeho facebookovú stránku boli pridané negatívne príspevky. Zjavne nevhodné správanie povinnej voči prijímateľom a zamestnancom navrhovateľa navrhovateľ vyriešil, keď s povinnou okamžite skončil pracovný pomer. Je nespochybniteľným právom povinnej domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na všeobecnom súde a ani podanie takejto žaloby nemôže byť neoprávneným zásahom do dobrej povesti navrhovateľa.
29. Vzhľadom na neosvedčenie nároku navrhovateľa, ktorému sa mala poskytnúť neodkladná ochrana ani potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia podaný elektronicky 29.10.2021 a doplnený písomne 03.11.2021 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.