Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-44-2022.pdf
PDF · 102.38 KB
Case nature
Subarea
6Co/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľa: Centrum sociálnych služieb Pod Karpatmi, so sídlom: Hrnčiarska 37, Pezinok, IČO: 31770398, zastúpeného JUDr. Dagmar Dos Santos Simoes, advokátkou, so sídlom: Panská 15, Bratislava - Staré Mesto proti odporkyni: Ľ. E., J.. XX.XX.XXXX, G.: K. XX/A, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 40C/18/2021-119 zo dňa 01.12.2021 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej súd uložil zdržať sa vyhotovovania, šírenia, sprístupňovania a zverejňovania fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov spojených so žalobcom spôsobilých neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a zároveň odstrániť a vymazať zo svojho mobilného zariadenia a z akéhokoľvek jej známeho iného zariadenia alebo nosiča dát všetky vyhotovené fotografie, obrazové snímky, podobizne, zvukové záznamy a obrazovo-zvukové záznamy spojené so žalobcom spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.
2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ozrejmil skutkové zdôvodnenia žaloby, v ktorých navrhovateľ poukázal na svoje zásluhy a ocenenia pri výkone svojej činnosti zariadenia sociálnych služieb a svoju dobrú povesť, dodal, že o odbornej starostlivosti a kvalite ním poskytovaných služieb sa uverejňujú články aj v rôznych časopisoch a iných médiách. Odporkyňa bola jeho zamestnancom na pozícii opatrovateľ na základe pracovnej zmluvy od 11.05.2010 do 09.07.2021, ktorej hlavnou pracovnou náplňou bola starostlivosť o prijímateľov sociálnej služby, resp. klientov žalobcu (ďalej len "prijímatelia") a to najmä podávať im jedlo a tekutiny a v prípade, že prijímatelia nie sú schopní samostatne fungovať, pomáhať im sa pohybovať, vykonávať hygienu a intímnu hygienu. Navrhovateľ mal za to, že počas pracovného pôsobenia odporkyne bola táto zo strany bývalej riaditeľky K.. I. N. presadzovaná a chránená aj napriek neodbornosti a neetickému správaniu voči zamestnancom a prijímateľom. Zdôraznil, že odporkyňa bola počas prvej vlny pandémie ako prvá práceneschopná a ňou zostala aj po celý čas prvej vlny, keď bola od 13.04.2021 až do 19.07.2021 dočasne práceneschopná z dôvodu bližšie nešpecifikovanej choroby, čím sa zjavne úmyselne pomstila navrhovateľovi, novej riaditeľke a zamestnancom navrhovateľa, nakoľko od 01.10.2020 po zmene riaditeľky už nebola chránená a tak boli voči nej podávané sťažnosti, či už zo strany zamestnancov navrhovateľa alebo prijímateľov. Všetky sťažnosti boli s povinnou riešené a vyvodené dôsledky, keď jej bol odobraný osobný príplatok a bola preradená z nepretržitej prevádzky na jednosmennú prevádzku z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny a následne bol 09.07.2021 s povinnou okamžite skončený pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) v spojení s § 64 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Odporkyňa bola zo strany navrhovateľa poučená a oboznámená s Pracovným poriadkom pri nástupe do práce, ako aj s Etickým kódexom na pracovisku; bola poučená, že v zmysle Smernice o ochrane osobných údajov z roku 2014 a jej dodatkov je prísne zakázané vyhotovovať, uchovávať, či ďalej rozmnožovať alebo distribuovať akékoľvek obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy zachytávajúce prijímateľov v intímnych alebo chúlostivých situáciách, napríklad pri obliekaní, vyzliekaní, hygiene vrátane prebaľovania, pri lekárskom vyšetrení a pod., výnimkou je iba vyhotovovanie fotodokumentácie o stave dekubitov prijímateľa na účely evidencie a za účelom poskytnutia týchto záznamov zdravotným poisťovniam alebo iným oprávneným subjektom. Odporkyňa sa aj napriek tomu správala k prijímateľom úmyselne neeticky až nemorálne, keď vystavovala prijímateľov hrozným podmienkam a tak im spôsobovala ujmu na ich ľudskej dôstojnosti, dehonestovala ich osobnosť a česť a správala sa bez štipky súcitu, dokonca ich vystavovala takým podmienkam, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie ich zdravotného stavu, napríklad tým, že im neponúkala tekutiny a otvárala okná, aby prijímateľom bola zima a nemusela vykonávať intímnu hygienu, nechávala dlho sedieť alebo ležať prijímateľov v ich vlastných exkrementoch. Počas konzumácie večere nerešpektovala súkromie iných prijímateľov a prebaľovala iných prijímateľov a vykonávala intímnu hygienu. Navrhovateľ mal za to, že počas týchto úkonov si odporkyňa aj niektorých prijímateľov fotografovala, čím spôsobovala prijímateľom aj navrhovateľovi neoprávnené zásahy do ich dobrého mena a dobrej povesti, nakoľko tieto fotografie následne aj rozposlala na niektoré inštitúcie a orgány, tak ako sama tvrdila, čoho dôkazom je, že ich jednoznačne doručila na Inšpektorát práce Bratislava. Navrhovateľ mal za to, že povinná sa úmyselne správala nemorálne k prijímateľom a zanedbávala svoje pracovné povinnosti, aby tak spôsobila neoprávnenými zásahmi navrhovateľovi poškodenie jeho dobrej povesti tým, že sa prijímatelia budú verejne sťažovať a verejnosť začne pochybovať o jeho odbornosti. O konaní povinnej a jej porušení predmetnej smernice sa dozvedel počas kontroly pracovníkov Inšpektorátu práce Bratislava dňa 10.06.2021 na základe sťažnosti odporkyne, ktorú osobne podpísala, a ktorej súčasťou boli aj fotografie obnažených tiel prijímateľov, vrátane fotografií intímnej povahy, ktoré povinná sama neodôvodnene a neoprávnene vyhotovila a rozšírila bez akéhokoľvek súhlasu. Z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania neboli navrhovateľovi sprístupnené predmetné fotografie, ale bolo mu oznámené, že na základe výzvy súdu alebo policajného vyšetrovateľa Inšpektorát práce Bratislava fotografie sprístupní zo spisu pod registračným číslom IPBA/IPBA-ODD PPV/KON/2021/1897. Navrhovateľ akcentoval, že počas kontroly neboli u neho zistené žiadne nedostatky a mal za to, že odporkyňa podala predmetnú sťažnosť s úmyslom spôsobiť mu škodlivý následok a tak ohroziť, poškodiť alebo zničiť jeho dobrú povesť a pomstiť sa mu za preloženie na inú pracovnú pozíciu a odobratie osobného príplatku. Svojím konaním povinná neoprávnene zasiahla do dobrej povesti navrhovateľa s úmyslom spôsobiť mu škodlivý následok. Povinná sprístupnila inkriminované fotografie obnažených tiel a genitálií prijímateľov tretej osobe, ktoré vyhotovila v rozpore so smernicou a bez súhlasu a vedomia prijímateľov s úmyslom spôsobiť ujmu navrhovateľovi. Navrhovateľ mal za to, že konanie odporkyne odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy vzájomných vzťahov, nakoľko objektívne ohrozuje, resp. narúša jeho dobrú povesť a to aj v budúcnosti tým, že nie je kontrolovateľné, akým ďalším tretím osobám odporkyňa sprístupní, rozšíri a zverejní fotografie a tak spochybní jeho dôveryhodnosť v očiach verejnosti, čo môže mať škodlivý následok, že prijímatelia nebudú mať záujem byť u neho umiestňovaní a zároveň navrhovateľ nebude mať dostatok pracovníkov z dôvodu zlej povesti. Navrhovateľ sa bude domáhať ochrany dobrej povesti aj žalobou voči povinnej; dodal, že po vykonanej kontrole Inšpektorátom práce Bratislava vo veci konal a dňa 30.06.2021 so odporkyňou okamžite skončil 09.07.2021 pracovný pomer.
3/ Súd prvej inštancie rovnako v dôvodoch napadnutého uznesenia označil dôkazy, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, konkrétne: zriaďovacia listina číslo 010/2009 z 22.06.2009, medaila mesta Pezinok za zásluhy o rozvoj mesta zo 14.06.2021, čestné uznanie Bratislavského samosprávneho kraja za významný čin v oblasti poskytovania sociálnych služieb z 19.08.2021, výňatok z facebookovej stránky navrhovateľa, novinové články o navrhovateľovi (a jeho terajšej riaditeľke) z 08.11.2020, 29.01., 12.02., 28.02. a 29.07.2021, pracovná zmluva s povinnou z 11.05.2010, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti povinnej z 13.04.2021, dočasné poverenie výkonom funkcie riaditeľky navrhovateľa z 21.09.2020, uznesenie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja č. 345/2021 z 12.02.2021, návrh navrhovateľa na odobratie osobného príplatku povinnej z 23.03.2021, rozhodnutie navrhovateľa o plate povinnej z 01.04.2021, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve z 01.04.2021, okamžité skončenie pracovného pomeru s povinnou z 30.06.2021, pracovný poriadok navrhovateľa účinný od 11.11.2020, etický kódex navrhovateľa účinný od 09.10.2020, dodatok č. 2/2021 k smernici o ochrane osobných údajov platný od 01.02.2021, zápisy zo 17.03. a 09.04.2021, protokol o výsledku inšpekcie práce z
10.06.2021, záznam o incidente z 20.07.2021, elektronická sťažnosť z 15.03.2021, záznam o zistení porušenia pracovnej disciplíny zo 17.03.2021, sťažnosť zamestnancov navrhovateľa na mobbing od povinnej z 24.03.2021, oznámenie Okresnej prokuratúry Pezinok z 21.05.2021 a list zástupcu odporkyne z 18.08.2021.
4/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm.d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 C.s.p., § 19b ods. 2, 3 Obč. zák., dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Ozrejmil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov, uvedených v citovaných ustanoveniach § 324 a nasl. C.s.p. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje procesnú povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
5/ Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého uznesenia konkretizoval, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd uložil odporkyni jednak zdržať sa vyhotovovania, šírenia, sprístupňovania a zverejňovania fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov spojených s navrhovateľom spôsobilých neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa a taktiež odstrániť a vymazať zo svojho mobilného zariadenia a z akéhokoľvek jej známeho iného zariadenia alebo nosiča dát všetky vyhotovené fotografie, obrazové snímky, podobizne, zvukové záznamy a obrazovo-zvukové záznamy spojené s navrhovateľom spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa. Podľa súdu prvej inštancie je takto naformulovaný petit neodkladného opatrenia nevykonateľný, keďže exekučný súd by bol nútený pri výkone uznesenia o neodkladnom opatrení posudzovať, ktoré z fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov spojených s navrhovateľom sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa, pričom za neprípustné považuje, aby sa exekučný súd musel vo vykonávacom konaní niečím takým zaoberať.
6/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporkyňa mala k sťažnosti adresovanej Inšpektorátu práce Bratislava pripojiť ňou vyhotovené fotografie obnažených tiel prijímateľov. Takéto tvrdenie nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Z protokolu o výsledku inšpekcie z 10.06.2021 vyplynulo, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (teda nie podmienky, v ktorých je prijímateľom poskytovaná sociálna služba), dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a dodržiavania predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Kontrolované bolo obdobie od januára do apríla roku 2021. Inšpektorát práce Bratislava konštatoval, že navrhovateľ neporušil ustanovenia zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a nezistil porušenia v rozsahu dozorovanej oblasti bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci so zameraním na dodržiavanie povinností zamestnávateľa vo vzťahu k zákazu fajčenia a oboznamovania a informovania zamestnancov z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípade pracovnoprávnych vzťahov inšpektorát práce zistil porušenia § 90 ods. 4, § 130 od. 5 a § 104 Zákonníka práce. Z protokolu o výsledku inšpekcie taktiež vyplýva, že kontrola bola vykonaná vo vzťahu k trom zamestnankyniam navrhovateľa. Zo žiadneho predloženého listinného dôkazu nemal súd prvej inštancie za osvedčené, že povinná k sťažnosti podanej Inšpektorátu práce Bratislava pripojila akékoľvek ňou vyhotovené fotografie obnažených tiel prijímateľov. V tomto kontexte uviedol, že bolo právo odporkyne ako zamestnankyne navrhovateľa podať sťažnosť na porušenie predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, z ktorého dôvodu podanie sťažnosti na inšpektorát práce nemohlo byť neoprávneným konaním zo strany povinnej. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že navrhovateľ odvodzuje hmotnoprávny nárok (právo na ochranu dobrej povesti) od ustanovenia § 19b Obč. Zák. Predpokladom ochrany podľa tohto ustanovenia je neoprávnenosť zásahu, pričom
zodpovednosť tretej osoby je objektívnej povahy a tá je daná iba vtedy, ak je príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (nezákonnosťou) zásahu. Pokiaľ ide o sťažnosť na porušenie pracovnoprávnych predpisov, táto nemohla byť neoprávnenou (nezákonnou) a jej podaním povinná nemohla neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa.
7/ Sumarizujúc vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému by sa mala poskytnúť neodkladná ochrana ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Dodal, že navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa mala fotografie obsahujúce obnažené telá prijímateľov doručiť aj iným tretím osobám ako Inšpektorátu práce Bratislava, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ sa domáha, aby súd neodkladným opatrením nariadil povinnej zdržať sa vyhotovovania, šírenia, sprístupňovania a zverejňovania fotografií, obrazových snímok, podobizní, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov, ale v návrhu ani v žiadnom listinnom dôkaze sa nespomína vyhotovovanie zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov odporkyňou. Navyše priznanie sa odporkyne v prítomnosti príslušníkov policajného zboru, že v súkromnom mobilnom zariadení má fotografie obnažených tiel klientov a že ich bude naďalej rozosielať, zostalo tiež len v rovine tvrdení navrhovateľa. Predložený záznam o incidente z 20.07.2021 je podpísaný riaditeľkou žalobcu a štyrmi jeho zamestnancami (vrátnik, ošetrovateľka, opatrovateľka, prevádzkový pracovník). Ak aj povinná povedala, že fotky bude naďalej rozosielať, je otázne komu ich rozosielala (ak ich rozosielala) predtým a aké následky malo údajné rozosielanie fotografií na postavenie navrhovateľa, keď ani z návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov nevyplýva, že by vyšiel negatívny článok v novinách o navrhovateľovi alebo by na jeho facebookovú stránku boli pridané negatívne príspevky. Zjavne nevhodné správanie povinnej voči prijímateľom a zamestnancom navrhovateľa navrhovateľ vyriešil, keď s odporkyňou okamžite skončil pracovný pomer, pričom je nespochybniteľným právom odporkyne domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na všeobecnom súde a ani podanie takejto žaloby nemôže byť neoprávneným zásahom do dobrej povesti navrhovateľa. Vzhľadom na neosvedčenie nároku navrhovateľa, ktorému sa mala poskytnúť neodkladná ochrana ani potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8/ Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom (§365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Má za to, že dostatočne preukázal naliehavosť a danosť jeho hmotnoprávneho nároku a osvedčil základné skutočnosti, a to tie, že požíva dobrú povesť, že odporkyňa má v jej moci fotografie, ktorým môže zasiahnuť do jeho dobrej povesti, čím sa sama na verejnosti pred svedkami vyhrážala. Dodal, že z dôvodu, že v čase podania predmetného návrhu prebiehala kontrola Inšpektorátu práce Bratislava, ako aj kontrola z Bratislavského samosprávneho kraja, nebolo v jeho možnostiach získať predmetné fotografie a preto navrhol súdu prvej inštancie, aby ich zabezpečil sám, čím by bol nepochybne osvedčený jeho nárok. Súd prvej inštancie však týmto smerom nekonal a v odôvodnení napadnutého uznesenia len konštatoval nepreukázanie nároku. Má tiež za to, že vyhotovenie a šírenie obnažených tiel prijímateľov sociálnej služby, ktoré vyhotovila odporkyňa sú objektívnou hrozbou spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Svoje tvrdenia preukazuje aktuálne získanými fotografiami, ktoré mu boli zaslané ako príloha Okresným súdom Bratislava III, na ktorý voči nemu podala odporkyňa žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, a tiež Protokolom o kontrole, ktorú vykonával Bratislavský samosprávy kraj na základe podnetu zo strany odporkyne, ktorá predmetné fotografie priložila aj k jej podnetu, na základe ktorého došlo k zisteniam, že starostlivosť o prijímateľov sociálnej služby je vykonávaná riadne a starostlivo. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne zistil aj to, že inšpektorát vykonával kontrolu na základe sťažnosti v niekoľkých smeroch, čím sa však nepopiera, že odporkyňa nezaslala predmetné fotografie, a že nemala v úmysle poškodzovať jeho dobrú povesť. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj v tom smere, keď skonštatoval, že nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou, nakoľko v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa mala poskytnúť neodkladná ochrana a potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Podľa navrhovateľa dôvodná obava z konania odporkyne a poškodenia jeho dobrého mena pretrváva, a preto je tu dôvodná obava z hroziacej ujmy na dobrej povesti, čo odôvodňuje navrhovanú bezodkladnú úpravu pomerov. V prejednávanej veci je podstatná okolnosť, že odporkyňa reálne a nespochybniteľne vyhotovila predmetné fotografie
obnažených tiel prijímateľov sociálnych služieb, ktoré následne šírila, na čo nemala žiadne morálne oprávnenie a nič jej nebráni v šírení predmetných fotografií pokračovať ďalej.
9/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého uznesenia a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
10/ Odvolací súd sa po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil danosť práva, ani bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov a rovnako aj s jeho záverom a nevykonateľnosti časti navrhovaného petitu neodkladného opatrenia. Odvolací súd akcentuje, že je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), preto odvolacia argumentácia navrhovateľa, ktorou vo svojej podstate modifikuje svoje skutkové tvrdenie v tom smere, že v čase podania predmetného návrhu prebiehala kontrola Inšpektorátu práce Bratislava (s iným zameraním), ako aj kontrola z BSK, z ktorého dôvodu nebolo v jeho možnostiach získať relevantné listinné dôkazy, ktoré predkladá až spolu s odvolaním, nemá v odvolacom konaní relevanciu. Neobstojí ani argument, že fotografie obnažených tiel získal až aktuálne ako prílohu k žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorú voči nemu podala odporkyňa. Ide totiž v odvolacom konaní o neprípustné nóvum (§ 366 C.s.p.). Navrhovateľ neodkladného opatrenia totiž hodnoverne nepreukázal, že predmetné listinné dôkazy nemohol bez svojej viny predložiť už v prvoinštančnom konaní. Rovnako neobstojí jeho názor, že to mal byť súd prvej inštancie, ktorý mal v jeho prospech tieto listinné dôkazy zabezpečiť z úradnej povinnosti. Zrejme uniklo pozornosti navrhovateľa, že ide o skrátené konanie (súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, viď § 328 ods. 2 C.s.p.), v ktorom majú strany sporu rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (čl. 6 ods. 1 Základných princípov C.s.p.), a v rámci ktorého sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť ich dôkazmi (čl. 8 Základných princípov C.s.p.). Súd v sporovom konaní nemôže favorizovať jednu sporovú stranu (ktorá naviac nemá status strany sporu so zvýšenou ochranou) a v jej prospech zabezpečovať dôkazy, pretože by tým porušil právo druhej strany sporu (odporkyne) na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňu nemožno sankcionovať ani zastrašovať navrhovaným neodkladným opatrením len z tohto dôvodu, že sa rozhodla napadnúť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, resp. že iniciovala voči navrhovateľovi podnet na prešetrenie dodržiavania povinností poskytovateľa sociálnej služby Bratislavskému samosprávnemu kraju a Inšpektorátu prácu, pretože ide o jej legitímne právo. Naviac, ak všetky uskutočnené kontroly zo strany BSK a Inšpektorátu práce Bratislava skončili v prospech navrhovateľa (ako sám tvrdí), nie je možné hovoriť o poškodení jeho dobrej povesti. Navrhovateľ v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že odporkyňa poskytla vyhotovené fotografie obnažených tiel prijímateľov sociálnych služieb tretím osobám (t.j. inej osobe ako súdu a štátnemu kontrolnému orgánu) s úmyslom poškodiť mu, a preto mu v tomto kontexte nemohla vzniknúť žiadna ujma na dobrej povesti (§ 19b ods. 2 Obč. zák.).
11/ Zohľadniac vyššie uvedené, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Plne procesne úspešnej odporkyni však odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).