Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2C/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu Mesto Veľký Krtíš, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00 319 651, proti žalovaným 1/. P. K., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Ž. X, XXX XX V. A., zastúpenému Mgr. Michalom Zálešákom, advokátom so sídlom Heyrovského 214, Bratislava, X/ T. K., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Ž. X, XXX XX V. A., X/ V. K., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Ž. X, XXX XX V. A., X/ V. K., Z.. XX. XX. XXXX, B. Ž. X, XXX XX V. A., X/ P. K., Z.. XX. XX. XXXX, B. Ž. X, XXX XX V. A.Š., X/ P. K., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Ž. X, XXX XX V. A., žalovaní v 3/, 4/ rade zastúpení žalovanými v 1/ a 2/ ako zákonnými zástupcami, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ sú p o v i n n í vypratať byt č. XX na II. poschodí bytového domu súp. č. XXX, postavenom na parcele CKN č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. V. A., nachádzajúci sa vo Veľkom Krtíši na ulici Ž. Č..X pozostávajúci z jednej izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia, bez ďalšej bytovej náhrady a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/, 2/, 6/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalobcovi sa voči žalovaným 3/, 4/, 5/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. 03. 2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať byt s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný 1/ v právnom postavení nájomcu s ním ako vlastníkom uzavrel dňa 18. 07. 2018 Zmluvu o nájme bytu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol byt č. XX na II. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parc. C KN č. 2475 a zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre obec a k. ú. a Veľký Krtíš, nachádzajúci sa na ulici Ž. X, V. A., pozostávajúci z 1 izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30. 09. 2018, štvrťročne predlžovaný, naposledy Dodatkom č. 5 k nájomnej zmluve č. XXXXXXXXXX do 31. 12. 2019 a skončil uplynutím tejto doby, v zmysle . Žalovaní boli písomne vyzvaní na vypratanie bytu, avšak byt naďalej bez právneho dôvodu užívajú. Pokiaľ ide o bytovú náhradu poukázal na ust. , v zmysle ktorého žalovaní nemajú právo na bytovú náhradu.

2. Žalobca k žalobe pripojil Výzvu na vypratanie bytu adresovanú žalovanému 1/ zo dňa 09. 11. 2020, Zmluvu o nájme bytu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 18. 07. 2018, Dodatok č. 5 k nájomnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2019 o ďalšom predĺžení nájmu bytu. V priebehu konania predložil sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01. 01. 2019 do 03. 11. 2021, správu z Domova sociálnych

služieb „SLATINKA“ Lučenec zo dňa 16. 06. 2021, úradné záznamy z Mestskej polície Veľký Krtíš zo dňa 18. 01. 2019, 09. 03. 2019, 23. 08. 2019, 23. 01. 2021, 25. 03. 2021.

3. Uznesením zo dňa 12. 04. 2021 č.k. -22, súd vyzval žalovaných, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne sa vyjadrili k žalobe, doručenej súdu dňa 09. 03. 2021, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú s tým, aby vyjadrenie k žalobe predložili s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis . 4. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 05. 2021 okrem iného uviedol, že v predmetnom byte býva so synom - žalovaným v 6/ rade. Sú sociálne znevýhodnenými osobami. Ďalej uviedol, že nemá kam ísť bývať. Jeho zlá sociálna a finančná situácia, nepriaznivá situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu ako aj nedostatok voľných bytov vo Veľkom Krtíši mu sťažujú možnosti pri hľadaní náhradného bývania. Navyše je všeobecne známou skutočnosťou, že bytový dom na Ž. R. Č.. X obývajú tie najslabšie a najviac znevýhodnené sociálne vrstvy obyvateľstva. Jedná sa o sociálne vylúčenú rómsku komunitu. Je náramne zriedkavé, ak si obyvateľ tohto domu nájde ubytovanie v inom bytovom či rodinnom dome, a to či už z dôvodu chudoby, nedostatku ponuky na trhu s nehnuteľnosťami či z dôvodu diskriminácie. V prípade, že dôjde k jeho vysťahovaniu, stane sa bezdomovcom. Žalovaný 1/ zdôraznil, že predmetné konanie je nevyhnuté vnímať aj z hľadiska základných ľudských práv a slobôd garantovaných SR a medzinárodnými zmluvami, ktoré majú v zmysle SR prednosť pred zákonom, vrátane Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Nútené vypratanie nehnuteľnosti totiž nevyhnutne znamená vážny zásah do jej práv. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, Najvyššieho súdu ČR. Taktiež poukázal na to, že jeho vysťahovanie ako sociálne znevýhodnenej osoby ide proti záväzkom, ktoré si kladie žalobca vo svojich strategických dokumentoch a jej vysťahovanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. K vyjadreniu žalovaný pripojila Komunitný plán sociálnych služieb mesta Veľký Krtíš programovacie obdobie 2018-2022, ako aj Programový rozpočet mesta Veľký Krtíš 2020 - 2022.

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 28. 05. 2021 uviedol, že trvá na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že vo vyjadrení žalovaného 1/ k podanej žalobe absentuje právna argumentácia, ktorá by bola spôsobila vyvrátiť jeho tvrdenie o tom, že žalovaní predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu. Rovnako tak neobstojí výklad, v zmysle ktorého by vyhlásenie a trvanie núdzového stavu zakladalo pre žalobcu povinnosti napríklad v oblasti zabezpečenia ubytovania najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. V prípade žalovaných nejde o náhlu núdzu vyvolanú pandémiou ochorenia COVID - 19, ale o situáciu, kedy si aj na základe jeho výzvy museli byť vedomí toho, že uplynutím dohodnutej doby nájmu, počnúc 01. 01. 2020, užívajú byt bez právneho dôvodu. Žalovaným bol poskytnutý dostatočný časový priestor k tomu, aby si mali možnosť nájsť nové bývanie, nakoľko žalobca sa domáha ochrany vlastníckeho práva až po uplynutí vyše roka od okamihu kedy tento zásah do jeho práv začal. Zdôraznil tú skutočnosť, že priamo úmerne s predlžovaním doby trvania zásahov žalovaných do jeho vlastníckeho práva narastá aj ujma, ktorú z on znáša tým, že sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohacujú, nakoľko predmet nájmu bezodplatne užívajú od okamihu uplynutia dohodnutej doby nájmu. Vychádzajúc z predpokladu, že výška bezdôvodného obohatenia je rovná výške nájmu platí, že ku dňu 30. 04. 2021 dosiahla výška takto získaného bezdôvodného obohatenia čiastku 1.496,33 Eur. Poukázal na to, že je povinný hospodáriť so svojím majetkom v prospech rozvoja mesta a za tým účelom je povinný svoj majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Teda v zmysle uvedeného je povinný najmä: udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi a viesť majetok v účtovníctve.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 07. 07. 2021 uviedol, že dáva do pozornosti súdu šetrenie Verejnej ochrankyne práv JUDr. Márie Patakyovej, PhD., ktorého výsledkom je zistenie, že Mesto Veľký Krtíš, t.j. žalobca v tomto konaní, porušil práva obyvateľov bytového domu na ulici Ž. X (vrátane žalovanej). Konaním a nečinnosťou žalobcu došlo k porušeniu práva na ochranu pred nezákonným výkonom vlastníckeho práva podľa a práva na adekvátne bývanie podľa čl. 11 ods. 1 Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V správe Verejnej ochrankyne práv zo šetrenia, sa konštatuje, že generalizované nepredĺženie nájomných zmlúv

obyvateľom bytového domu zo strany žalobcu bez individuálneho zdôvodnenia nesplnenia podmienok opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy bolo v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 VZN žalobcu č. 2/2018 a s kritériom bezpečnosti právnych vzťahov vyplývajúcim z medzinárodného práva. V tejto súvislosti by chcela upozorniť aj na netransparentné prideľovanie nájomných bytov v Meste Veľký Krtíš, ktoré je upravené vo VZN č. 2/2018 v znení VZN č. 13/2019. Podľa platnej úpravy o uzatvorení nájomnej zmluvy rozhoduje primátor mesta na základe odporúčania bytovej komisie. Primátor výsostne rozhoduje o uzatvorení nájomnej zmluvy, dĺžke nájmu, jeho predĺžení či nepredĺžení. Kritériá, na základe ktorých sú nájomné byty prideľované, pritom nie sú zverejnené. Zápisnice zo zasadnutí bytovej komisie neobsahujú žiadne relevantné informácie, podľa čoho bytová komisia prijíma odporúčania (viď napr. priloženú zápisnicu zo zasadnutia komisie zo dňa 18. 03. 2021). Zápisnice zo zasadnutí bytovej komisie boli dokonca zverejnené až ex post dňa 22. 04. 2021, a to vrátane zápisníc zo zasadnutí z roku 2019. V dôsledku prijatia VZN č. 13/2019 bolo dokonca vypustené ustanovenie § 5 ods. 2 VZN č. 2/2018, podľa ktorého: „Komisia môže odporučiť uzavretie nájomnej zmluvy prednostne s obyvateľom mesta, ktorý sa ocitol v nepriaznivej životnej situácii.“ Takýto spôsob rozhodovania o nájomných bytoch, ktorý sa bytostne dotýka aj žalovaných, je v rozpore s princípmi právnej istoty a transparentnosti, na ktorých je založená dobrá verejná správa (napr. v zmysle Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (2007). Takáto právna úprava by nemala mať v demokratickom právnom štáte miesto a nemala by požívať právnu ochranu. Verejná ochrankyňa práv vo svojej správe tiež dospela k záveru, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti podľa Stavebný zákon v platnom znení. Hoci z hlásení nájomníkov (obyvateľov bytového domu na ulici Ž. X) malo Mesto Veľký Krtíš vedomosť o potrebe opráv na bytovom dome, v rozpore so zásadou oficiality nepostúpilo vec v zmysle Stavebného zákona krajskému stavebnému na konanie a rozhodnutie vo veci nariadenia nevyhnutných úprav, nariadenia neodkladných zabezpečovacích prác či nariadenia vypratania stavby, kedy by žalobca bol ako vlastník stavby dokonca povinný zabezpečiť nájomcom bytovú náhradu. Podľa stanoviska žalobcu zaslaného Verejnej ochrankyni práv je pritom práve zlý stav bytového domu dôvodom, pre ktorý inicioval žaloby proti obyvateľom bytového domu vrátane žalovaných. Ak tomu tak je, v súlade so zásadou oficiality bol žalobca povinný začať konanie podľa a nasl., resp. Stavebného zákona, čo však neurobil a príčinu svojho nekonania nevysvetlil. Ak tomu tak nie je, nie je zásah do práva žalovaných na ochranu obydlia a rodinného života spočívajúci vo vyprataní bytu nevyhnutný v demokratickej spoločnosti zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Podľa nálezu -85: „Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. , , ) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti“. Inými slovami, zásah musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť.“ Ďalej uviedla, že žalobca napriek svojej povinnosti konať, ktorá mu vyplývala zo zákona, ostal v tomto smere nečinný, a to na úkor práv nájomníkov bytového domu. Konal tak zjavne v rozpore s ako aj v rozpore s SR. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovanej nemožno takémuto protiústavnému výkonu vlastníckeho práva poskytnúť právnu ochranu. Verejná ochrankyňa práv ďalej upozornila žalobcu, že vysťahovanie komunity z bytového domu na ulici Ž. X musí spĺňať štandardy v zmysle medzinárodného práva vrátane požiadavky, aby vysťahovanie neviedlo k bezdomovectvu dotknutých osôb ani k vzniku situácie, kedy by tieto osoby boli vystavené porušovaniu ich ľudských práv. Taktiež poukázala na to, že aj mimo núdzového stavu má žalobca vo vzťahu ku svojím obyvateľom určité povinnosti v zmysle , o Obecnom zriadení. Poukázala na Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 - rámcový dokument, ktorý schválila vláda SR. Stratégia je národným záväzkom vlády SR definujúcim smerovanie verejných politík s cieľom zmien v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov. Vysťahovanie celej rómskej komunity z bytového domu na Ž.j ulici vo Veľkom Krtíši je v priamom rozpore s uvedeným dokumentom. Stratégia je pritom dokumentom, ktorý vytvára rámec nielen národných, ale aj regionálnych a lokálnych politík, a teda sa ňou majú riadiť mestá aj obce. Žalobca nerieši sociálne vylúčenie predmetnej rómskej komunity a nijakým spôsobom neprispieva k zlepšeniu kvality ich bývania, ktoré výrazne vplýva aj na iné oblasti života týchto osôb

- vrátane prístupu k zamestnaniu, vzdelaniu a pod. Naopak, žalobca vedie súdne konania s cieľom vysťahovať celú komunitu o počte desiatok ľudí, nezaujíma sa, v akej situácii sú tieto osoby, či majú kam ísť. Je iluzórne si myslieť, že si bez akejkoľvek pomoci zo strany mesta nájde také množstvo ľudí zo sociálne vylúčenej komunity náhradné ubytovanie. K vyjadreniu pripojil Stratégiu rovnosti, inklúzie a

participácie Rómov do roku 2030, Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Veľký Krtíš číslo: , Žiadosť o pridelenie bytu, Čestné vyhlásenie, Potvrdenie o príjme, Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Veľký Krtíš číslo: , Žiadosť o pridelenie bytu, Čestné vyhlásenie, Potvrdenie o príjme, Zápisnicu zo zasadnutia komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a bývanie zo dňa 18. 03. 2021, Upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu zo dňa 06. 05. 2021 číslo 2485/2020/VOP.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021.

8. Poverený pracovník žalobcu na pojednávaní trval na podanej na žalobe. Ďalej uviedol, že dlh z titulu užívania bytu ku dňu 03. 11. 2021 predstavuje sumu vo výške 1.982,52 Eur. Zdôraznil, že vzhľadom na predmet sporu - vypratanie bytu, ktorého nájom zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu, t.j. ku 31. 12. 2019, nie je na mieste spájať si takto uplatnený nárok s vysťahovaním celej komunity, ako to predostiera právny zástupca žalovaného 1/. Ďalej uviedol, že žalobca toho času neeviduje zo strany žalovaných jednak ani snahu čo i len o čiastočné splácanie uvedenej pohľadávky, ale ani snahu o riešenie bytovej otázky. Teda sa možno dôvodne domnievať, že deklarovaná hrozba bezdomovectva v prípade žalovaných nebude až tak akútna ako ju predostiera právny zástupca žalovaného 1/ a aj s ohľadom na správu z Domova sociálnych služieb v Lučenci, kde poskytovanie sociálnej služby bolo skončené na vlastnú žiadosť. Ďalej poukázal okrem platobnej nedisciplíny v priebehu nájomného vzťahu aj na problematické správanie sa žalovaných, ktorí opakovane páchali priestupky v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Zák. o priestupkoch spočívajúce v rušení nočného kľudu vyvolaného vplyvom nadmerným užitím alkoholických nápojov. Za uvedených okolností teda preto podľa jeho názoru nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby naďalej trpel zásadou výkonu jeho vlastníckych práv. Ak sa žalovaní odvolávajú na údajný rozpor jeho konania s dobrými mravmi, je úlohou súdu zohľadniť správanie sa strán sporu vzhľadom k významu , a to nie len vo vzťahu k žalobcovi ako aj vo vzťahu k žalovaným. Na záver uviedol, že uloženie povinnosti žalovaným vypratať byt bez zabezpečenia bytovej náhrady nie je v rozpore s dobrými mravmi ani vo svetle nálezu Ústavného súdu z ktorého nárok na poskytnutie náhradného bytu priamo nevyplýva a preto navrhuj, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v znení petitu našej žaloby.

9. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že v predmetnom bytovom dome býva už po dobu asi 14 rokov s tým, že pred tým mala zmluvu o nájme bytu uzavretú jeho matka Elena Botošová, ktorá umrela asi v roku 2018 a po jej smrti zmluvu o nájme bytu uzavrel on. Potvrdil to, že v roku 2019 nájomné riadne neplatili pretože mali nedostatok finančných prostriedkov. V tom období bol zamestnaný len v období 3 mesiacov asi od novembra 2019 do februára 2020, pracoval v pracovnej agentúre v Nitre, avšak ho v dôsledku covidu prepustili zo zamestnania, pričom jeho bola len poberateľkou invalidného dôchodku. Navyše niekedy v tomto období, sa zistilo onkologické ochorenie u ich dcéry P. - žalovanej 5/, čo ich stálo nemálo finančných prostriedkov. Poukázal na to na to, že on oznámil pracovníkovi žalobcu pánovi Mlynárovi, že nevládzu platiť nájomné, na čo mu tento povedal, že to zaplatia, keď sa zamestnajú. Dohodli len ústne, nič nespisovali. Potvrdil aj to, že manžela s deťmi boli určitý čas v domove v Lučenci, avšak odtiaľ museli odísť, pretože syn V. z tohto zariadenia ušiel počas karantény. Pokiaľ ide o rušenie nočného kľudu, doma sa zdržiaval v dvoch prípadoch, tvrdil, že mali oslavu, pričom keď sa oslavuje v ostatných bytoch, nikto na nikoho políciu nevolá. Žiadosť o pridelenie bytu nepodali, pretože má takú vedomosť, že ostatným nájomníkom z ich bytového domu boli žiadosti zamietnuté.

10. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o skutkový stav žalovaní obývajú byt, ktorý má byť vyprataný už dlhšiu dobu ako sú tri roky od kedy bola uzatvorená nájomná zmluva v ktorej bol teda žalovaný 1/ uvedený ako nájomca, keďže už pred tým obývali tento bytový dom z toho dôvodu, že matka žalovaného 1/ bola nájomníčkou v tomto bytovom dome. Žalovaní sú 6 členná rodina, kde žalovaný 1/ aj so synom dochádzajú za robotou, pričom zvyšní 4 členovia rodiny sú doma, z toho dve deti sú maloleté. Dcéra , ktorá obýva byt, ktorý má byť vyprataný, je onkologickým pacientom. Žalovaní si skúšali nájsť byt, teda bývanie na inom mieste, avšak toto sa im nepodarilo. K námietke žalobcu, že žalovaní nespadajú do všeobecného vysťahovania, ktoré sa koná v bytovom dome na ulici Ž. X, uviedol, že k otázkam predlžovania zmlúv sa môžu vyjadriť samotní žalovaní, avšak žalobca postupoval voči žalovaným v rovnakom čase ako voči ostatným obyvateľom na ulici Ž. X/. Teda aj súdne konanie bolo začaté v rovnakom čase a tak isto výzvy na vypratanie nehnuteľnosti boli doručované v rovnakých časových obdobiach. Pokiaľ ide teda o vlastnícke právo žalobcu toto nespochybňujú, avšak podľa nich aj toto má svoje hranice a sú dané či už SR článkom 20 ods. 3, alebo aj

Obč. zákonníka. Tak isto u vlastníka nehnuteľností v prípade domu na ulici Ž. X je vlastníkom mesto, tak existuje povinnosť vlastníka nehnuteľnosti starať sa o svoj majetok, teda o stavby vo svojom vlastníctve a udržiavať ich v stave spôsobilom na riadne užívanie. Pokiaľ ide o vlastnícke právo to nespochybňujú, avšak z hľadiska výkonu vlastníckeho práva ktorého sa domáha žalobca, je tu rozpor s dobrými mravmi a rozpor s medzinárodným právom. Zdôraznil, že žalobca sám nedodržal svoje vlastné právne predpisy, kedy v prípade žalovaných, ako aj ostatných obyvateľov domu na ulici Ž. X pri ich nájomných zmluvách nepostupoval v súlade s vlastným VZN 2/2018, konkrétne ustanovením § 4 ods. 3 podľa ktorého malo byť v nájomných zmluvách uvedené právo nájomcu na opakované predĺženie nájomných zmlúv za určitých okolností a tak isto mali byť nájomcovia minimálne tri mesiace vopred teda pred nejakým plánovaným nepredlžením zmluvy mali byť o tomto informovaní, čiže sám žalobca si tieto povinnosti uložil vlastným VZN-kom a nedodržal ich. Žalobca v žiadnom prípade nezohľadňoval pri predlžovaní a nepredlžovaní nájomných zmlúv postavenie žalovaných, kde sú aj maloleté deti a je potrebné zohľadniť ich najlepší záujem a teda si vyžaduje nejakú opatrnosť pri konaní s rodinou kde sú aj maloleté deti. Tak isto nie je zrejmé, či žalobca nejakým spôsobom zisťoval či sú žalovaní možno nejakými chorými osobami alebo aj sociálne znevýhodnenými osobami ktorí si vyžadujú špeciálny prístup v tom, že je im potrebné poskytnúť asistenciu aspoň pri hľadaní náhradného bývania. Sú v zložitejšej situácii pokiaľ ide o zabezpečenie si tohto náhradného bývania, jednak sú sociálne znevýhodnenou skupinou obyvateľstva, takisto sú príslušníci rómskej komunity a teda v ich prípade je zložitejšie nájsť si náhradné bývanie na súkromnom trhu s bývaním. Poukázal na správu verejnej ochrankyne práv, kde je konštatované porušenie práv nájomníkov domu na ulici Ž. X vrátene žalovaných. Ďalej uviedol, že je potrebné zohľadniť spôsob akým sú prideľované byty v Meste Veľký Krtíš resp. akým spôsobom sú predlžované nájomné zmluvy a teda akým spôsobom sa rozhoduje, čo je podľa nich netransparentné a teda táto ľubovôľa štatutárneho orgánu mesta pri uzatváraní nájomných zmlúv vlastne sa odzrkadlila aj pri vysťahovaní obyvateľov bytového domu na ulici Ž. X, kedy vlastne bez nejakého odôvodnenia z pozície moci sa rozhodol nepredĺžiť en bloc všetkým obyvateľom nájomné zmluvy. Vidia tu rozpor so strategickými dokumentami mesta, pričom odkazujú na vyjadrenie, ktoré podali so stratégiou vlády pre inklúziu rómskej komunity do roku 2030. Taktiež vidia rozpor s medzinárodným právom s tým, že toto konanie je potrebné vnímať aj vo svetle medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktoré majú prednosť pred zákonom a teda vidia toto konanie ako nejaké posúdenie vlastníckeho práva verzus práva na ochranu obydlia a rodinného života, kedy pri zásahu v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd je potrebné teda skúmať, že či zásah bol v súlade so zákonom, či bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a či bol primeraným, pričom sa domnievajú, že vzhľadom na postup mesta, ktoré nedodržalo pri nepredlžovaní nájomných zmlúv vlastné VZN-ko, nepostupovalo v súlade so zákonom. Aj s odkazom na judikatúru ústavného súdu toto vysťahovanie nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a nebolo ani primeraným krokom, keďže zásah zbavenia strechy nad hlavou a zbavenie obydlia je najdrastickejším zásahom do práv na ochranu obydlia a teda sa domnievajú, že toto konanie nie je primerané ani v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva napr. Stanko vz. SR. Na záver uviedol, že žalobca nebol žiadnym spôsobom nápomocný zraniteľnej komunite a sociálne znevýhodnenej na ulici Ž. X, keďže im neposkytol žiadnu pomoc hoci dobre vie, že táto komunita je v nejakom slabšom postavení a tak isto tam nevykonal vôbec nejakú komunitnú činnosť alebo terénnu sociálnu činnosť, ktorými bolo možné odstrániť určité neželané javy. Žiadal súd, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

11. Žalovanými 3/ a 4/ sú maloleté deti, ktoré sú zastúpené ich zákonnými zástupcami - žalovanými 1/, 2/. Žalovaní 5/ a 6/ boli na pojednávanie riadne predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, z dôležitých dôvodov nepožiadali o odročenie pojednávania, preto potom súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

12. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že ona chce, aby súd rozhodol tak, že by v byte zostali, kým si niečo nenájdu, a to hlavne kvôli maloletým deťom a ich chorej dcére. Potvrdila, že bola v kontakte s pracovníkmi komunitného centra vo Veľkom Krtíši, ktorí jej pomohli nájsť si ubytovanie v Domove sociálnych služieb v Lučenci a taktiež jej boli nápomocní aj pri vybavovaní ubytovania v domove v Nitre. Zdôraznila, že oni sa snažia nájsť si bývanie, naposledy boli pozerať rodinný dom vo Veľkej Čalomiji, ktorý si chceli prenajať. K rušeniu nočného kľudu uviedla, že toto spôsobila Ľ. A., ktorej umožnila oslavy v jej byte.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/, 2/, oboznámením sa s Výzvou na vypratanie bytu adresovanú žalovanému 1/ zo dňa 09. 11. 2020, Zmluvou o nájme bytu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 18. 07. 2018, Dodatkom č. 5 k nájomnej zmluve č XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2019 o ďalšom predĺžení nájmu bytu, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01. 01. 2019 do 03. 11. 2021,

Programovým rozpočtom mesta Veľký Krtíš 2020 - 2022, Komunitným plánom sociálnych služieb Mesta Veľký Krtíš, Stratégiou rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, Upovedomením o výsledkoch vybavovania podnetu, vypracovaným Verejnou ochrankyňou práv zo dňa 06. 05. 2021, Zápisnicou zo zasadnutia Komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a bývanie zo dňa 16. 07. 2020 a zo dňa 18. 03. 2021, Potvrdením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku žalovanej 2/, Stanoviskom k výsledkom vybavenia podnetu zo dňa 01. 06. 2021, Všeobecne záväzným nariadením Mesta Veľký Krtíš č. 2/2018 o prideľovaní a hospodárení s nájomnými bytmi vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš v znení VZN č. 13/2019, ako aj potvrdeniami o vyplatenej dôchodkovej dávke žalovanej 2/ za roky 2019, 2020 a 2021.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako vlastník bytu Č.. XX v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parc. C KN č. 2475 a zapísanom na LV Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre k.ú. a obec Veľký Krtíš, uzatvoril so žalovaným 1/ dňa 18. 07. 2018 Zmluvu o nájme bytu č. XXXXXXXXXX. Predmetný byt sa nachádza na ulici Ž. X, V. A. na II. poschodí bytového domu, pozostáva z 1 izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30. 09. 2018, následne bol predlžovaný, naposledy Dodatkom č. 5 k nájomnej zmluve č. XXXXXXXXXX do 31. 12. 2019. Žalovaný 1/ bol písomne vyzvaný na vypratanie bytu, a to listom žalobcu zo dňa 09. 11. 2020, ktorý bol doručený dňa 12. 11. 2020. Žalovaný 1/ spolu so svojou rodinou (žalovanými 2/ - 6/) predmetný byt nevypratal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ je v súčasnej dobe zamestnaný (spolu so žalovaným 6/) v spoločnosti JJ 25, s.r.o. so sídlom Štefánikova 21/111, Trnava, s miestom výkonu práce Šurany. Žalovaná 2/ je invalidnou dôchodkyňou, v súčasnej dobe poberá dôchodok 124,60 Eur. Žalovaní 1/, 2/ majú vyživovaciu povinnosť k maloletým žalovaným 3/, 4/, žalovaná 5/ je plnoletá, je onkologickou pacientkou. Z Upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu mimovládnej organizácie Európske centrum pre práva Rómov, Verejnou ochrankyňou práv SR zo dňa 06. 05. 2021, vyplýva, že konaním a nečinnosťou Mesta Veľký Krtíš ohľadne bytového domu súp. č. XXX na ulici Ž. Č.. X, V. A., došlo k porušeniu práva na ochranu pred nezákonným výkonom vlastníckeho práva podľa a práva na adekvátne bývanie podľa čl. 11 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Verejná ochrankyňa práv poukázala na to, že je neprípustné generalizované opakované uzatváranie nájomných zmlúv na dobu určitú v trvaní troch mesiacov bez individuálneho posúdenia bezpečnosti právneho vzťahu. Tiež je neprípustné generalizované nepredlžovanie nájomných zmlúv v prípade potreby posúdenia technického stavu nájomných bytov. Ďalej poukázala na to, že Mesto Veľký Krtíš malo v prípade zlého technického stavu bytového domu postupovať niektorým zo spôsobov podľa ustanovení až stavebného zákona.

15. Podľa ; má každý právo vlastniť majetok.

16. Podľa ; obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

17. Podľa ustanovenia , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

18. Podľa ; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa ; ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

20. Podľa ; bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

21. Podľa ; náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

22. Podľa , pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.

23. Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami; pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu).

24. Podľa § 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Veľký Krtíš č. 2/2018 o prideľovaní a hospodárení s nájomnými bytmi vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš (ďalej len „VZN č. 2/2018“) v znesení VZN č. 13/2019; doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najmenej tri mesiace a najviac tri roky.

25. Podľa § 4 ods. 3 VZN č. 2/2018; v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto nariadení. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude prenajímateľ informovať nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.

26. Podľa § 5 ods. 5 VZN č. 2/2018; nájomca bytu, ak má záujem o opakované uzavretie nájomnej zmluvy, je povinný 30 kalendárnych dní pred ukončením jej platnosti požiadať prenajímateľa o opakované uzavretie nájomnej zmluvy.

27. Podľa o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní; doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky okrem prípadov, a) ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom; pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov alebo b) ak nájomcom je osoba podľa , ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov.

28. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vlastníkovi poskytuje v ust. proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak v , ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsahu oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

29. V tomto spore sa žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a to žalobou na vypratanie nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že byt, ktorý sa má vypratať, sa nachádza v obytnom dome, ktorého vlastníkom je žalobca a žalovaným v čase rozhodovania súdu nesvedčí žiaden právny titul, na základe ktorého by predmetný byt užívali. Žalovanému 1/ (s rodinou) ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie bytu dohodnuté (naposledy na základe Dodatku č. 5 k nájomnej zmluve od 24. 10. 2019 do 31. 12. 2019). Ustanovenie a nasl. upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia sa použijú výlučne na nájom bytu, pričom ustanovenie jednoznačne vylučuje aplikáciu ustanovenia na nájom bytu, teda pri nájme bytu sa neuplatní automatické predĺženie nájomného vzťahu zo zákona, ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Súd je toho názoru, že v danom prípade došlo k platnému zániku nájmu bytu a žalovaným nevzniklo právo na bytovú náhradu, keďže neboli splnené podmienky stanovené v ust. Je teda nesporné, že od 01. 01. 2020 žalovaní predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu.

30. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre záver, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, potrebné náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného

subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2016).

31. V prejednávanom spore len s odkazom na ustanovenie prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť, ktorá môže bezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie bytu zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady (Nález Ústavného súdu SR ), resp. určením dlhšej než zákonnej lehoty k vyprataniu (zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14. 10. 2009, sp. zn. Cpjn 6/2009). Súd je toho názoru, že zamietnutie žaloby v tomto prípade neprichádza do úvahy, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe by neobnovila nájomný vzťah medzi stranami a žalovaní by naďalej byt užívali bez právneho dôvodu.

32. Je nesporné, že žalovaní 1/, 2/ v predmetnom byte bývajú už 14 rokov (najprv mala nájomnú zmluvu k bytu uzavretú matka žalovaného 1/, po jej smrti žalovaný 1/, a to od 18. 07. 2018) na základe opakovane predlžovaných nájomných zmlúv na dobu 3 mesiacov, pričom od 01. 12. 2020 užívajú byt bez právneho dôvodu. Žalovaný 1/ je v súčasnej dobe zamestnaný, žalovaná 2/ je na invalidom dôchodku. Žalovaní počas celej doby nájmu neplatili nájomné riadne a včas. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal neplatnosť ustanovenia VZN č. 2/2018 ohľadne opakovaného uzatvárania nájomných zmlúv na dobu určitú troch mesiacov s odkazom na ustanovenie , súd poukazuje na ust. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktoré umožňuje uzatváranie nájomných zmlúv najviac na tri roky (okrem tam uvedených výnimiek). Podľa názoru súdu uzatváraním nájomných zmlúv na dobu určitú - tri mesiace, žalobca neobchádza chránený nájom bytu s cieľom zjednodušeného ukončenia užívania bytu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), ale robil tak z dôvodu, aby nájomníci platili nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Ustanovenie VZN č. 2/2018, preto nie je možné považovať za neplatné. Súd sa oboznámil aj s obsahom Upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu mimovládnej organizácie Európske centrum pre práva Rómov, Verejnou ochrankyňou práv SR zo dňa 06. 05. 2021, ktoré nie je pre súd záväzné. Okrem toho súd má za to, že v prípade žalovaných nejde o prípad v rámci hromadného vysťahovania rómskej komunity z predmetného bytového domu, nakoľko v tomto prípade bol naposledy dohodnutý nájom do 31. 12. 2019 (v ostatných veciach do 30. 09. 2020), avšak nič na tom nemení, že aj v tomto prípade žalobca uzatváral zmluvy na dobu určitú (tri mesiace), bez individuálneho posúdenia splnenia podmienok pre nájom bytu aj na dobu dlhšiu ako tri mesiace. Povinnosťou žalobcu však bolo aj v tomto prípade žalovaných upozorniť na to, že ďalší dodatok s nimi už nebude uzatvorený, a to s odkazom na ustanovenie VZN č. 2/2018. Je síce pravdou, že žalobca si túto povinnosť nesplnil, avšak od ukončenia nájmu do podania žaloby na súd uplynul viac ako rok, pričom žalovaní mali možnosť si odvtedy vyriešiť otázku bývania. Žalovaná 2/ pri svojom výsluchu potvrdila, že v rámci spolupráce s Komunitným centrom vo Veľkom Krtíši jej bolo zabezpečené bývanie v Domove sociálnych služieb v Lučenci (spolu s maloletými deťmi a dcérou P. - žalovanou 6/), avšak len na obdobie od 03. 05. 2021 do 14. 05. 2021, pričom poskytovanie sociálnych služieb bolo ukončené na vlastnú žiadosť žalovanej 2/.Túto skutočnosť žalovaná 2/ pri svojom výsluchu potvrdila a uviedla, že tomu tak bolo z dôvodu, že syn V. z tohto zariadenia ušiel. Žalovaná 2/ pri svojom výsluchu taktiež potvrdila aj to , že jej komunitné centrum bolo nápomocné pri zabezpečení ubytovanie v domove v Nitre (v čase keď žalovaný 1/ bol zamestnaný v Nitre). Súd zdôrazňuje, že z vyjadrení žalovaných 1/, 2/ nevyplýva, či sa v súčasnej dobe obrátili na komunitné centrum, aby im pomohlo zabezpečiť bývanie v domove v blízkosti miesta výkonu práce žalovaného 1/. Okrem toho aj keď sa žalovaný 1/ zamestnal, nedostavil sa k žalobcovi s tým, aby situáciu riešil, uviedol, že tak urobí teraz ( len po pojednávaní), keď je doma. Teda napriek nepriaznivej životnej situácii žalovaní nevyvíjajú takú aktivitu v spolupráci so žalobcom aby si zabezpečili náhradné bývanie, pričom v tomto smere nepredložili žiadny dôkaz. Taktiež súd zohľadnil aj správanie žalovaných, najmä žalovanej 2/, pokiaľ ide o záznamy z Mestskej polície Veľký Krtíš ohľadom rušenia nočného kľudu(ide o 5 záznamov), pričom súd neuveril tvrdeniu žalovanej 2/, že u nej oslavovala nejaký sviatok jej kamarátka Ľuba Kováčová, pretože aj kedy tomu tak bolo, je na zvážení žalovanej 2/ komu umožní vstup do bytu, ktorý užíva a okrem toho z týchto záznamov vyplýva, že žalovaná 2/ bola pod vplyvom alkoholu. Vyvstáva potom otázka, či ide o prostredie vhodné pre výchovu maloletých detí, ako aj prostredie pre onkologickú pacientku - žalovanú 6/, ktorá s ohľadom na jej ochorenie potrebuje kľud.

33. Súd tiež skúmal tú skutočnosť, či žalobca má taký dôvod dosiahnuť okamžité vypratanie žalovaných, že by od neho nebolo možné spravodlivo žiadať, aby vypratanie bytu súd viazal na zabezpečenie bytovej náhrady. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a na zistené skutočnosti, súd potom v predmetnej veci nepovažoval za primerané viazať vypratanie bytu na poskytnutie bytovej náhrady. Súd opätovne zdôrazňuje, že zamietnutie žaloby by situáciu nevyriešilo a žalovaní by byt naďalej užívali bez právneho dôvodu a narastal by ich dlh voči žalobcovi. Súd však zohľadnil to, že žalovaní 1/, 2/ majú maloleté deti, ako aj to, že v spoločnej domácnosti s nimi žije žalovaná 6/, ktorá je dospelá, je onkologickou pacientkou, preto potom žalobe žalobcu vyhovel a žalovaným uložil dlhšiu lehotu na vypratanie bytu, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

34. O náhrade trov konania vo vzťahu ku žalovaným 1/, 2/, 6/ súd rozhodol podľa ust. , a to na základe zásady úspechu, žalobca mal voči nim plný úspech (súd určil len dlhšiu lehotu na vypratanie bytu), preto potom súd žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, 6/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vo vzťahu k žalovaným 3/, 4/, 5/ súd rozhodol podľa ust. 257 , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní 3/, 4/ sú maloletí, zastupujú ich žalovaní 1/, 2/ ako ich zákonní zástupcovia, pričom rozhodujú aj o ich bydlisku, na strane žalovanej 6/ súd zohľadnil, že je onkologickou pacientkou, preto s prihliadnutím na tieto skutočnosti žalobcovi voči žalovaným 3/, 4/, 5/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania ( ), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania ( ) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Exekučný poriadok.