Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-38-2018.pdf
PDF · 141.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: euroAWK, spol. s.r.o., so sídlom Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, IČO: 35 808 683, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/24089/KVJ zo dňa 29.01.2018, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/24089/KVJ zo dňa 29.01.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka, stavebného úradu č. 10611/2017/10-UKSP/Ko, AQ 32 zo dňa 30.11.2017 zrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Mestská časť Bratislava - Petržalka, ako príslušný stavebný úrad, svojím rozhodnutím č. 10611/2017/10-UKSP/Ko, AQ 32 zo dňa 30.11.2017 uložil žalobcovi podľa § 106 ods. 4 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) súhrnne pokutu vo výške X.XXX,-EUR za užívanie 13 ks reklamných stavieb (ďalej len „RS“) typu billboard s rozmermi informačných plôch 5,1 x 2,4 m (s informačnou plochou 12,24 m2) v katastrálnom území Petržalka, ktoré stavebný úrad zistil dňa 12.10.2017 z verejne prístupného miesta na pozemku:
- parc. č. XXX v lokalite Furdekova - Lachova - l ks,
- parc. č. XXX/X v lokalite Romanova - parkovisko, Romanova - Kutlíkova - 3 ks,
- parc. č. XXX/XX v lokalite Kutlíkova - 2 ks,
- parc. č. XXX/XX v lokalite Kutlíkova - l ks,
- parc. č. XXXX/X v lokalite Romanova - 2 ks,
- parc. č. XXXX v lokalite Pajštúnska - Romanova - l ks,
- parc. č. XXXX/X v lokalite Jantárova - Lietavská - l ks,
- parc. č, XXXX/X v lokalite Pajštúnska - l ks,
- parc, č. XXXX/X v lokalite Jiráskova - Nám. republiky - 1 ks, bez predpísaného povolenia stavebného úradu.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, ako príslušný odvolací orgán, ktorý svojím rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/24089/KVJ zo dňa 29.01.2018 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Žaloba.
3. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.02.2018 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu nesprávneho postupu správneho orgánu v zmysle § 106 ods. 6 stavebného zákona a nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže sa vôbec nezaoberal otázkou premlčania v zmysle § 107 ods. 1 stavebného zákona.
4. Žalobca namieta, že v zmysle odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny orgán ustálil ako deň porušenia povinnosti podľa § 106 stavebného zákona, deň miestneho zisťovania dňa 12.10.2017, čo podľa názoru žalobcu nie je správne a uvedenú skutočnosť namietal titulom premlčania nároku na uloženie pokuty v zmysle § 107 ods. 1 stavebného zákona, v podanom odvolaní. Žalobca je názoru, že deň, kedy sa stavebný úrad o porušení povinnosti podľa § 106 stavebného zákona dozvedel (subjektívna lehota), je deň podania žiadosti o dodatočné povolenie reklamných stavieb, ktorú žalobca na stavebný úrad podal dňa 31.07.2015. Podľa názoru žalobcu, neobstojí tvrdenie stavebného úradu, že o porušení povinností sa úrad dozvedel až ohliadkou dňa 12.10.2017. V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal aj na skutočnosť, že stavebný úrad sa o porušení povinností dozvedel aj pri ukladaní pokút žalobcovi v období od 19.04.2016 do 17.05.2016. Zároveň žalobca uviedol, že užíval reklamné stavby bez predpísaného povolenia od momentu, kedy žalobcovi skončilo predchádzajúce stavebné povolenie. Ide o štyri povolenia na 13 reklamných zariadení: 1. rozhodnutie č. UKSP 7358/Tj/La - 39 zo dňa 09.07.2007 (vydané na dobu do 31.03.2009), 2. rozhodnutie č. 12/03/18656/NT/Va174 zo dňa 27.11.2003 (vydané na dobu do 31.12.2008), 3. rozhodnutie č. 12/03/14268/NT/Val 18 zo dňa 27.08.2003 (vydané na dobu do 31.08.2008), 4. rozhodnutie č. 12/04/01136/NT/Va13 zo dňa 30.01.2004 (vydané na dobu do 28.02.2009). Z uvedeného vyplýva, že žalobca užíva predmetné reklamné zariadenia bez povolenia od roku 2008, resp. od roku 2009. V kontexte uvedeného žalobca uviedol, že danú situáciu riešil žiadosťou o dodatočné povolenie reklamných stavieb, ktorú na stavebný úrad podal dňa 31.07.2015, o ktorej stavebný úrad dodnes nerozhodol.
5. Žalobca namieta odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu i vo vzťahu k tvrdeniu, že ide o trvajúci správny delikt, k spáchaniu ktorého došlo momentom uplynutia doby, na ktorú bolo žalobcovi právo užívať reklamné zariadenie udelené. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona, uplynula prvostupňovému orgánu objektívna lehota 3 rokov na uloženie pokuty najneskôr dňa 31.03.2012 (posledné rozhodnutie zo dňa 09.07.2007). Prvostupňový orgán tak účelovo vykladá § 106 ods. 6 stavebného zákona, že pokutu môže uložiť každú chvíľu vytváraním „časových období“ (prvostupňové rozhodnutie str. 3), nakoľko § 107 od. 1 stavebného zákona, jednoznačne upravuje, dokedy stavebný úrad môže pokutu uložiť.
6. Žalobca uviedol, že uvedenú argumentáciu použil i v podanom odvolaní, pričom žalovaný v svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil, prečo napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v súlade s § 107 stavebného zákona, t.j. otázkou premlčania nároku na uloženie pokuty, ktorá je v tomto konaní podľa názoru žalobcu rozhodujúcou sa nezaoberal vôbec, resp. len okrajovo na poslednej strane svojho rozhodnutia kde uviedol, že „ ... ak stavebný úrad uvedie len dátum zistenia porušenia zákona, pričom v danom prípade musí byť dodržané ustanovenie § 107 ods. 1 stavebného zákona, čo v danom prípade stavebný úrad urobil a za koniec sa považuje právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, nakoľko dané vplýva z ustanovenia § 106 ods. 6 staveného zákona. ...“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa vôbec nezaoberal otázkou, kedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení povinností žalobcu, t.j. kedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota a vôbec neriešil otázku objektívnej premlčacej lehoty. Takýmto postupom žalovaného nie je možné pochopiť, prečo žalovaný považuje lehoty na uloženie pokuty za zachované. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a tým pádom ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR rozhodnutia sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009, sp.zn. 24Sp/24/2013.
III. Vyjadrenie žalovaného.
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 02.05.2018, doručeným súdu dňa 04.05.2018 s tým, že pri vybavovaní odvolania postupoval v súlade so zákonom, rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto námietky žalobcu nezodpovedajú skutočnosti. Žalobu žiadal ako neodôvodenú zamietnuť.
8. K jednotlivým námietkam, ktoré žalobca uviedol, žalovaný odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2018/24089/KVJ zo dňa 29.01.2018, v ktorom konštatoval, že stavebný úrad postupoval v konaní o správnom delikte procesne správne a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo malo za následok, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a je preskúmateľné v celom rozsahu. Žalovaný odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, nakoľko v odvolacom konaní nezistil zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 59 ods. 3 správneho poriadku. Keďže námietky žaloby sú totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie svojho napadnutého rozhodnutia č. OU-BA- OVBP2-2018/24089/KVJ zo dňa 29.01.2018.
9. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že z dikcie ust. § 106 ods. 6 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že pokutu podľa ods. 4 stavebného zákona možno účastníkovi konania uložiť opakovane, a to až do odstránenia nedostatkov, pričom pri ukladaní pokuty sa musí rešpektovať ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona, t. j. stavebný úrad môže účastníkovi konania uložiť pokutu za porušenie zákona na úseku stavebného poriadku za kumulatívneho dodržania subjektívnej a objektívnej lehoty. Subjektívna dvojročná lehota začína plynúť odo dňa, keď sa stavebný úrad dozvedel o porušení alebo nesplnení povinnosti (v čase vykonania miestnej ohliadky dňa 12.10.2017 účastník konania užíval predmetné reklamné stavby bez predpísaného povolenia stavebného úradu) a trojročná objektívna lehota začína plynúť odo dňa, keď došlo k porušeniu zákona alebo keď povinnosť mala byť splnená, pričom subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej lehoty. Správne vymedzenie času protiprávneho konania je obligatórnou náležitosťou výrokovej časti rozhodnutia o uložení pokuty, a to aj pre rešpektovanie ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona. V danom prípade aj s poukazom na ust. § 106 ods. 6 stavebného zákona možno konštatovať, že stavebný úrad bol oprávnený za dané porušenie zákona účastníka konania sankcionovať, a to bez ohľadu na to, že predmetné reklamné stavby (zariadenia) sa nepretržite užívajú od roku 2008, resp. 2009 bez príslušného povolenia stavebného úradu, nakoľko v danom prípade je účastníka konania možné sankcionovať opakovane, až do doby odstránenia nedostatkov. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný dôvody podanej žaloby za neopodstatnené, nemajúce oporu v príslušných zákonných predpisoch.
IV. Replika žalobcu.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo 16.05.2018, doručenej súdu dňa 22.05.2018 s tým, že s názorom žalovaného, že o porušení povinnosti sa žalovaný dozvedel dňa 12.10.2017 t.j. deň vykonania miestnej ohliadky, nesúhlasí a to z dôvodu, že žalobca už dňa 31.07.2015 podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby v zmysle § 142d stavebného zákona, kedy sa žalovaný nepochybne dozvedel o tom, že žalobca má reklamné stavby umiestnené bez stavebného povolenia. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby sa nelegálne reklamné stavby, ktoré v pôvodnom znení stavebného zákona neboli definované, sa zlegalizovali, preto fáza od podania žiadosti o legalizáciu stavby podľa § 142d stavebného zákona až do právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, sa vníma tak, že vlastníci reklamných stavieb sú chránení pred sankciami za svoje porušenia. Minimálne nemožno hovoriť o opakovanom porušovaní, keďže pôvodne nelegálne stavby sa majú zlegalizovať. Preto žalobca musí počkať na rozhodnutie stavebného úradu vo veci žiadosti o legalizáciu stavby, lebo až týmto rozhodnutím bude vedieť, či jeho stavba bude zlegalizovaná alebo ju bude musieť odstrániť. Vzhľadom na uvedené, nemožno hovoriť o opakovanom porušovaní povinností tak, ako uvádza žalovaný.
11. Žalobca opakovane poukázal na skutočnosť, že žalovaný o žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa 31.07.2015 právoplatne nerozhodol, pričom uložená pokuta sa týka obdobia po podaní žiadosti o dodatočné povolenie stavby a keďže neexistuje rozhodnutie ktorým by bola uložená žalobcovi povinnosť
reklamné stavby odstrániť titulom neoprávnenej stavby, bez povolenia, preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty je predčasné.
12. Vo vzťahu k objektívnej lehote, žalobca na margo vyjadrenia žalovaného uviedol, že žalovaný sa k otázke kedy začala plynúť, opäť nevyjadril.
V. Administratívne konanie.
13. Z administratívneho spisu súd zistil, že mestská časť Bratislava - Petržalka dňa 12.10.2017 uskutočnila miesme zisťovanie užívania reklamných stavieb typu billboard s informačnými plochami s rozmermi 5,1 x 2,4 m, bez povolenia (povolenie do roku 2008 a do roku 2009), z ktorého bolo zistené, že na parc. č. XXX - l ks obojstranná RS - Furdekova/Lachova, s nápisom „kačacie hody ...", parc. č. XXX/X - 1 ks obojstranná RS, Romanova/parkovisko, s nápisom „Love..." -2ks jednostranná RS do tvaru „V“, Romanova/Kutlíkova, s nápisom „značky ceny ...", „prejdite k nám ...", parc. č. XXX/XX -2 ks jednostranná RS do tvaru „V“, Kutlikova, s nápisom „neplaťte za servis!“, „nezávislý kandidát ...", parc. č. XXX/XX - l ks jednostranná RS - Kutlíkova, s nápisom „dobrý župan...“, parc. č. XXXX/X - 2 ks obojstranná RS - Romanova/Rovniankova, s nápisom „Reštaurácia Engerau ...“, „ Wüstenrot...“, parc. č. XXXX - l ks jednostranná RS -Pajštúnska/Romanova, s nápisom „pre naj Petržalku...", parc.č. XXXX/X-1ks obojstranná RS-Jantárová/Lietavská, s nápisom „MERKURY MARKET..“, parc. č. XXXX/X - l ks obojstranná RS - Pajštúnska/Jiráskova, s nápisom „Love...", parc. č. XXXX/X - l ks obojstranná RS - Jiráskova/Nám.republiky, s nápisom „Love...“. Všetkých 13 ks RS bolo v čase miestneho zisťovania užívaných bez povolenia stavebného úradu.
14. Stavebný úrad listom č. 10611/2017/10-UKSP/Ko, AQ zo dňa 26.10.2017 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona, stanovil termín ústneho prejednania správneho deliktu s poučením o možných následkoch nedostavenia sa na stanovený termín bez náležitého ospravedlnenia.
15. Dňa 27.11.2017 sa na stavebnom úrade uskutočnilo za účasti žalobcu ústne prejednanie správneho deliktu, o ktorom bola spísaná zápisnica. Splnomocnený zástupca žalobcu J. T. uviedol, že za niektoré RS už pokutu zaplatili k rozhodnutiu zo dňa 27.06.2016 a keďže začalo konanie o dodatočnom povolení, a tohto času už je konanie v štádiu o odstránení, ktoré je dočasne prerušené; tak má zato, že kým nebude právoplatne rozhodnuté, že RS nie je možné dodatočne povoliť, nemala by byť opakovane ukladaná pokuta za tie isté RS. Spoločnosť je ochotná zaplatiť pokutu za tie RS, za ktoré pokuta ešte nebola uložená.
16. Následne stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie č. 10611/2017/10-UKSP/Ko, AQ 32 zo dňa 30.11.2017, ktorým uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona a uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,-EUR.
17. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 20.12.2017, ktorého odvolacie dôvody sú totožné zo žalobnými námietkami, t.j., že nárok na uloženie pokuty je premlčaný s poukazom na ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona. O odvolaní rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/24089/KVJ zo dňa 29.01.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 02.12.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4
SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
VII. Právne posúdenie žaloby.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
23. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácii viditeľných z verejných priestorov, Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
24. Podľa § 43 ods. 3 stavebného zákona, najväčšou informačnou plochou podľa odseku 2 sa rozumie kolmý priemet jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu.
25. Podľa § 106 ods. 4 písm. b ) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške XXX €.
26. Podľa § 106 ods. 6 stavebného zákona, pokutu podľa odseku 4 možno uložiť aj opakovane, a to až do odstránenia nedostatkov.
27. Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
28. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
29. Podľa § 142d ods. 2 stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.
30. Podľa § 142d ods. 3 zákona č. 293/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) s účinnosťou od 02.01.2015, vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
31. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
32. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
33. Podľa § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
34. Podľa § 32 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
35. Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
36. Podľa § 47 ods.1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
37. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
38. Podľa § 47 ods.3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VIII. Závery správneho súdu.
39. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/24089/KVJ zo dňa 29.01.2018 a prvostupňového správneho orgánu č. 10611/2017/10-UKSP/Ko, AQ 32 zo dňa 30.11.2017, ktorými bola žalobcovi uložená súhrnne pokuta vo výške X.XXX,-EUR za užívanie 13 ks RS. Spornou je otázka uloženia sankcie za správny delikt v zmysle § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona, keď správne orgány tvrdia, že o porušení povinnosti sa dozvedeli dňa 12.10.2017, kedy stavebný úrad pri ohliadke na mieste zistil, že žalobca užíval 13 ks RS bez stavebného povolenia; a spornou je i otázka možnosti premlčania uloženia pokuty v zmysle § 107 ods. 1 stavebného zákona.
40. Správny súd konštatuje, že zákon č. 293/2014 Z.z. zaviedol s účinnosťou od 02.01.2015 legálnu definíciu reklamnej stavby v ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona, ktorý zároveň ustanovil postih za nepovolené uskutočnenie alebo užívanie RS v § 106 ods. 4 stavebného zákona a zároveň v prechodných ustanoveniach v § 142d ods. 3 zákona, zákonodarca ustanovil opatrenia na odstránenie nedostatkov z predchádzajúceho obdobia s určením časového limitu na odstránenie nedostatkov do 31.07.2015.
41. V preskúmavanej veci správne orgány rozhodli o uložení pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca tým, že užíval 13 ks RS bez povolenia stavebného úradu. Pojem správny delikt nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise a pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Sankcia za správny delikt tak má plniť funkciu trestu v širšom zmysle tohto slova. Tým sa zároveň verejnoprávne sankcie zásadne odlišujú od súkromnoprávnych - súkromnoprávne sankcie totiž plnia funkcie reparačné, reštitučné a satisfakčné, ale nie funkciu represívnu. Rozlíšenie represívneho charakteru sankcie za správny delikt je dôležité, pretože na rozhodovanie o takýchto deliktoch sa vzťahuje pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výklad tohto pojmu Európskym súdom pre ľudské práva sa vyznačuje autonómnosťou, ktorá spôsobuje, že trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá v zmysle vnútroštátnych trestnoprávnych kódexov sa za trestnú nepovažuje, ale je zaradená medzi protiprávne konania postihované sankciami z oblasti správneho, disciplinárneho alebo procesno-poriadkového práva. Dôležitá pre posúdenie je predovšetkým závažnosť sankcie. (Košičiarová, S.: Rada Európy, princípy správneho trestania a správne disciplinárne delikty. In: Správne delikty a správne trestanie v stredoeurópskom právnom priestore - súčasnosť a vízie. Bratislava, 2010, s. 107.21) 42. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 31.07.2015 požiadal žalobca ako stavebník o dodatočné povolenie 12 ks reklamných stavieb, na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXXX, XXX/XX, XXXX/X, XXXX/X P. W.. Ú.. L. a to v súvislosti s novelou zákona č. 293/2014 Z.z. uvedenou v odseku 39. tohto rozhodnutia. Stavebný úrad so stavebníkom žiadosť o dodatočné povolenie RS prerokoval a následne žiadosť rozdelil na konanie o dodatočné povolenie a konanie o nariadení odstránenia RS. Konanie o dodatočné povolenie stavieb k rozhodnutiu stavebného úradu o uložení pokuty, právoplatne rozhodnuté nebolo. V konaní o nariadenie odstránenia stavieb, správny orgán pred rozhodnutím o uložení pokuty, vykonal dňa 12.10.2017 miestne zisťovanie. Z miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica zo dňa 12.10.2017 zo záveru ktorej vyplýva, že 13 ks RS bolo v čase miestneho zisťovania užívaných bez povolenia stavebného úradu, tak ako je uvedené v odseku 13. tohto rozhodnutia. Následne stavebný úrad listom zo dňa 26.10.2017 oznámil žalobcovi ako stavebníkovi RS začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenie § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona za 13 ks nepovolených RS, ktoré boli v oznámení špecifikované a zároveň nariadil ústne pojednávanie na deň 27.11.2017. Z ústneho prejednania bola spísaná zápisnica zo dňa 27.11.2017, ktorej obsah je uvedený v odseku 15. tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý sa ústneho prejednania zúčastnil, informoval stavebný úrad, že aktuálne prebieha vo veci žiadosti o dodatočné povolenie RS zo dňa 31.07.2015 správne konanie, ktoré nie je ukončené a zároveň, že správny orgán
oznámil stavebníkovi listom zo dňa 18.09.2017 začatie konania o odstránení stavby, ktoré je prerušené a preto nemala by byť opakovane ukladaná pokuta za tie isté RS.
43. S poukazom na skutkové okolnosti uvedené v odseku 42. tohto rozhodnutia je nepochybné, čo nie je ani medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca v čase ohliadky dňa 12.10.2017 užíval RS bez povolenia stavebného úradu, čím bol naplnený správny delikt podľa § 106 ods. 4 písm. b ) stavebného zákona. Spornou otázkou však je vyhodnotenie skutkových okolností vo vzťahu k aplikácii uloženia pokuty v zmysle zákonnej lehoty upravenej v § 107 ods. 1 stavebného zákona, ktorej márne uplynutie má za následok zánik zodpovednosti za správny delikt. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie pokuty právnickej osobe za správny delikt, z ktorej vyplýva, že pokutu môže stavebný úrad uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti ustanovenej v § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona t.j., že žalobca užíva RS bez povolenia stavebného úradu (subjektívna lehota), najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo (objektívna lehota). V kontexte uvedeného, správny súd konštatuje, že osoba dotknutá rozhodnutím správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Pričom absencia takýchto dôvodov v rozhodnutí sa považuje za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového a ani z odôvodnenia žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu vôbec nevyplýva, ako sa so zákonnou lehotou z hľadiska dodržania lehôt a to vo vzťahu k subjektívnej a objektívnej lehote vysporiadal správny orgán (od kedy do kedy a na základe akých skutočností správny orgán ustálil začiatok a koniec plynutia subjektívnej lehoty, a rovnako vo vzťahu k objektívnej lehote s dôrazom na pravidlo, že subjektívna lehota plynie vždy v rámci objektívnej lehoty, čo znamená, že objektívna lehota určuje časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť). Tieto informácie z rozhodnutí správnych orgánov vôbec nevyplývajú. Ako správny súd už uviedol, predmetné lehoty sú prekluzívne, z čoho vyplýva, že s nedodržaním zákonom stanovenej lehoty (uplynutím času) je spojený zánik nároku a zánik samotného práva, na čo správny orgán prihliada ex offo, teda aj vtedy keď ich uplynutie nie je účastníkom namietané.
44. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, že správny orgán nesprávne ustálil ako deň porušenia povinnosti podľa § 106 stavebného zákona, deň miestneho zisťovania dňa 12.10.2017, ale podľa názoru žalobcu deň, kedy sa stavebný úrad o porušení povinnosti podľa § 106 stavebného zákona dozvedel (subjektívna lehota), je deň podania žiadosti o dodatočné povolenie RS, ktorú žalobca na stavebný úrad podal dňa 31.07.2015, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Pre správne vyhodnotenie začiatku plynutia lehoty ustanovenej v § 107 ods. 1 stavebného zákona je potrebné sa vysporiadať s pojmom kedy sa stavebný úrad dozvedel o tom, že žalobca porušil, resp. nesplnil povinnosť uloženú v § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona t.j., že žalobca užíva RS bez povolenia stavebného úradu. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že ust. § 107 stavebného zákona neviaže plynutie lehoty na začatie správneho konania vo veci postihu za porušenie zákona za správny delikt, ale na vedomosť správneho orgánu, bez ohľadu na to, či správne konanie bolo alebo nebolo začaté. Sám žalobca uviedol, že užíval predmetné RS bez povolenia stavebného úradu od roku 2008, resp. od roku 2009 a v dôsledku novely stavebného zákona zákonom č. 293/2014 Z.z., ktorý zaviedol s účinnosťou od 02.01.2015 definíciu RS (§ 43 ods. 2 stavebného zákona) a zároveň ustanovil postih za nepovolené uskutočnenie alebo užívanie RS (§ 106 ods. 4 stavebného zákona), žalobca dňa 31.07.2015 podal na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie RS. Ďalej žalobca uviedol, že o predmetnej žiadosti nebolo do rozhodnutia o uložení pokuty právoplatne rozhodnuté, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, preto podľa názoru správneho súdu je nepochybné, že stavebný úrad o tom, že žalobca porušil, resp. nesplnil povinnosť uloženú v § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona t.j., že žalobca užíva RS bez povolenia stavebného úradu, sa legitímne dozvedel žiadosťou o dodatočné povolenie RS podanou žalobcom na stavebný úrad dňa 31.07.2015. O tom, že žalobca dňa 31.07.2015 doručil stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie predmetných RS, medzi účastníkmi konania nie sporné. Z uvedeného potom podľa názoru súdu vyplýva, že dvojročná subjektívna lehota začala plynúť od dňa 31.07.2015 a jej koniec pripadol na 31.07.2017. Vo vzťahu k trojročnej objektívnej lehote, ktorej začiatok sa viaže ku dňu keď k porušeniu povinnosti došlo resp. kedy povinnosť mala byť splnená, správny súd poukazuje na žiadosť žalobcu o dodatočné
povolenie RS podanú na stavebný úrad dňa 31.07.2015, a to v dôsledku novely (zákon č. 293/2014 Z.z.) stavebného zákona, ktorá v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 02.01.2015 v § 142d ods. 3, ustanovila povinnosť vlastníkom reklamných zariadení užívaných podľa predpisov platných do 01.01.2015 a postavených bez povolenia alebo v rozpore sním, požiadať do 31.07.2015 2015 o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Zo skutkových okolností, ktoré nie sú medzi účastníkmi konania sporné o.i., že žalobca dňa 31.07.2015 doručil stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie predmetných RS, vyplýva, že žalobca si povinnosť uloženú ust. § 142d ods. 3 zákona č. 293/2014 Z.z. splnil, preto k porušeniu povinnosti, ktorá je dôležitá pre počítanie objektívnej lehoty, nedošlo (objektívna lehota-najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo). To, že stavebný úrad vo veci žiadosti o dodatočné povolenie predmetných RS, v súlade s § 142d ods. 3 zákona č. 293/2014 Z.z. právoplatne nerozhodol, nemožno bremeno „porušenia povinnosti“ preniesť na ťarchu žalobcu.
45. Časový limit právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie je možné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí doby od protiprávneho konania, stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie) a dôvody procesné (márnym uplynutím doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).
46. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, keď správny orgán nesprávne vyhodnotil, že pri neoprávnenom užívaní RS bez povolenia stavebného úradu ide o trvajúci správny delikt, k spáchaniu ktorého došlo momentom uplynutia doby, na ktorú bolo žalobcovi právo užívať reklamné zariadenie udelené, vyhodnotil súd ako dôvodnú. Na tomto mieste správny súd opäť zdôrazňuje, že osoba dotknutá rozhodnutím správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Pričom absencia takýchto dôvodov v rozhodnutí sa považuje za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, ku ktorým RS a v dôsledku akých rozhodnutí uplynulo právo užívať predmetné RZ (v kontexte všetkých skutkových okolností možno len predpokladať, že išlo o rozhodnutia vydané pred účinnosťou novely zákona č. 293/2014 Z.z.), pričom správne orgány vôbec nevyhodnotili im známu skutkovú situáciu, vyplývajúcu z činnosti správnych orgánov, že žalobca novelu zákona č. 293/2014 Z.z. plne rešpektoval a aj naplnil, keď žiadosťou o dodatočné povolenie reklamných stavieb v zmysle § 142d ods. 3 zákona č. 293/2014 Z.z., ktorú na stavebný úrad podal dňa 31.07.2015, o ktorej však stavebný úrad dodnes právoplatne nerozhodol. Inak povedané, žalobca predmetné RS, bez stavebného povolenia, užíva od doby, kedy mu k RS skončilo stavebné povolenie (možno len predpokladať že od roku 2008, resp. od roku 2009 a to v zmysle stavebného zákona účinného v danom období, ktorý nedefinoval reklamnú stavbu). Až novela zákona č. 293/2014 Z.z. s účinnosťou od 02.01.2015 reklamnú stavbu definovala a v súvislosti s ňou boli prijaté zákonné opatrenia v § 142d ods. 3 cit. zákona, na odstránenie nedostatkov z predchádzajúceho obdobia s určením časového limitu na odstránenie nedostatkov, čo žalobca v súlade s citovanou novelou splnil, keď do 31.07.2015 podal žiadosť o dodatočné povolenie RS. Predmetná novela stavebného zákona tiež zakotvila podmienky pre ukladanie pokút v zmysle § 106 ods. 4 písm. b) zákona. Preto skutočnosť, že stavebný úrad vo veci žiadosti o dodatočné povolenie RS zo dňa 31.07.2015 nerozhodol, nemožno bremeno zodpovednosti zo spáchania trvajúceho správneho deliktu prenášať na žalobcu. Rovnako k tvrdeniu správnych orgánov, že ide o trvajúci správny delikt, správny súd poukazuje na čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“), v zmysle ktorého sa požaduje, aby štát zabezpečil v správnom konaní obvineným zo správneho deliktu procesné práva, ktoré im prináležia v zmysle Dohovoru, aj keď im naše vnútroštátne právo takýto rozsah práv nepripisuje. Zo súdnej praxe vyplýva, že keď priebeh trestného činu trvá dlhší čas a pozostáva z viacerých protiprávnych útokov, môže ísť o pokračovací trestný čin, trestný čin trvajúci alebo hromadný trestný čin. Ide o prípady, v ktorých je vylúčený súbeh správnych deliktov. Pojem trvajúci trestný delikt teória správneho práva síce pozná, ale nie je obsiahnutý v žiadnej právnej úprave, a preto je nutné odvodiť ho z trestného práva. Trestný zákon zakotvuje legálnu definíciu trváceho trestného činu „Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.“ Dôležité je podotknúť, že sa postihuje udržiavanie protiprávneho stavu. Trváci trestný čin je nutné posúdiť ako jedno konanie bez ohľadu na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Za trvajúci správny delikt teda možno považovať konanie spočívajúce vo vyvolaní a udržiavaní
protiprávneho stavu alebo len udržiavanie protiprávneho stavu, pričom nie je potrebné jeho vyvolanie, a je ukončený okamžikom odstránenia protiprávneho stavu. V kontexte uvedeného správny súd uzatvára, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, boli vydané podľa stavebného zákona účinného v čase vykonania miestnej obhliadky dňa 12.10.2017, t.j. v čase kedy stavebný zákon definoval RS ako aj ukladanie pokút v zmysle § 106 ods. 4 písm. b) zákona za užívanie RS bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Avšak správne orgány nezohľadnili skutočnosť, že žalobca sám ukončil protiprávny stav už dňa 31.07.2015, kedy doručil stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie predmetných RS (v zmysle § 142d ods. 3 zákona č. 293/2014 Z.z.), o ktorej však stavebný úrad ešte právoplatne nerozhodol. Protiprávny stav by mohol odstrániť aj správny orgán, ak by rozhodol o žiadosti vo veci dodatočného povolenia predmetných RS zo dňa 31.07.2015 a ak by žalobca následne udržiaval protiprávny stav, išlo by už o nový skutok, t.j. nový trváci správny delikt. Ak vychádzame z analógie legis, zákon sankcionuje u trváceho správneho deliktu práve udržiavanie protiprávneho stavu (znakom trváceho správneho deliktu je konanie žalobcu ako páchateľa, spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu; na dobu páchania trváceho správneho deliktu sa hľadí ako na jeden skutok a jeden správny delikt, až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu).
47. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, keď žalovaný v svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil, prečo napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v súlade s § 107 stavebného zákona, pričom otázkou premlčania nároku na uloženie pokuty sa nezaoberal vôbec, vyhodnotil súd ako dôvodnú. Správny súd opäť zdôrazňuje, čo je zásadným nedostatkom preskúmavaného rozhodnutia, že osoba dotknutá rozhodnutím správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Pričom absencia takýchto dôvodov v rozhodnutí sa považuje za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke žalobcu o premlčaní nároku na uloženie pokuty, uvedenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa žalovaný mal s náležitou odbornou starostlivosťou v súlade s § 107 ods. 1 stavebného zákona vysporiadať a to vo vzťahu plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty pri uložení pokuty. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku.
48. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že v preskúmavanom rozhodnutí ide o správny delikt právnickej osoby, pri ktorej je deliktuálna zodpovednosť vyvodzovaná bez ohľadu na zavinenie, t.j., že takáto osoba sa dopustila konania, ktorého následok je v rozpore so zákonom (protiprávnosť konania) a napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle zákona), že sankcia v zmysle stavebného zákona (§ 106 ods. 4 písm. b)) sa ukladá na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. netreba dokazovať zavinenie. Pri tomto správnom delikte (§ 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona) sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, t.j. povinnosti uloženej stavebným zákonom. Postačuje, aby boli naplnené požiadavky protiprávnosti konania a znaky skutkovej podstaty vymedzenej v zákone, čo však v preskúmavanej veci, podľa názoru súdu s poukazom na ods. 44. tohto rozhodnutia, nebolo naplnené. V zmysle odôvodnenia prvostupňového stavebného úradu, boli predmetné RS užívané na základe povolení vydaných stavebným úradom v zmysle stavebného zákona účinného do 01.01.2015, ktorých platnosť pominula v roku 2008 resp. v roku 2009 a žalobca dňa 31.07.2015 v zmysle novely stavebného zákona podal žiadosť správnemu orgánu o vydanie stavebného povolenia, o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté. Preto skutočnosť, že predmetné RS sú užívané bez príslušného stavebného povolenia, čo bolo stavebným úradom zistené pri miestnej obhliadke dňa 12.10.2017, podľa názoru súdu, nebolo
stavebným úradom vyhodnotené správne ako deň, kedy sa stavebný úrad dozvedel o porušení povinnosti, a to z dôvodu skutkových okolností, ktoré boli známe stavebnému úradu. Žalobca majúci vedomosť o tom, že svoju povinnosť v zmysle ust. § 142d ods. 3 zákona č. 293/2014 Z.z. splnil včas (žiadosť o dodatočné povolenie RS dňa 31.07.2015). Preto skutočnosť, že stavebný úrad o žiadosti vo veci žiadosti o dodatočné povolenie predmetných RS právoplatne nerozhodol, nemožno preniesť na ťarchu žalobcu, t.j., že porušil povinnosť podľa § 142d ods. 3 zákona č. 293/2014 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 4 písm. b) stavebného zákona.
49. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú postihnuté takými vadami ako nedostatočné odôvodnenie a nesprávne právne posúdenie (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP), ktoré ich robí nepreskúmateľnými, je potrebné ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP, bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť.
IX. Trovy konania.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).