Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/71/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnej: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., L. XXX/XX, o vymoženie 668,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22. mája 2019 č. k. -18 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. marca 2021 č. k. -48 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I.) a uložil oprávnenému, aby súdnemu exekútorovi nahradil trovy exekúcie vo výške 71,09 eura, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , Exekučného poriadku, ., , a , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a uviedol, že návrhom zo dňa 04. 11. 2011 požiadal oprávnený súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 10. 11. 2011. Poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5403 098454*, bolo súdnemu exekútorovi súdom prvej inštancie udelené dňa 23. 11. 2011. Súdny exekútor doručil dňa 11. 12. 2017 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete zároveň špecifikoval trovy exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že v priebehu exekúcie bola preukázaná nemajetnosť povinnej, a teda majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Po preskúmaní spisu súd prvej inštancie konštatoval, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal všetky šetrenia o stave majetku povinnej, tak ako mu to ukladá Exekučný poriadok. V rámci exekučného konania nebol zistený žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že nastali okolnosti, ktoré predpokladá citované zákonné ustanovenie [ Exekučného poriadku]

- a teda majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, na základe čoho súd exekúciu zastavil v zmysle citovaného ustanovenia. Súd prvej inštancie preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov, ako aj exekútorský spis a dospel k záveru, že hotové výdavky spočívajúce v poštovnom boli riadne preukázané doručenkami vloženými do spisu a súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v správnej výške. Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie súd prvej inštancie dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy vo výške 71,09 eura. K náhrade trov exekúcie zaviazal súd prvej inštancie oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie odvolanie. Uviedol, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Konštatoval, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinnou je fyzická osoba v produktívnom veku (32 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Bol toho názoru, že ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne. V rámci exekučného konania nebol zistený žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie „bez akejkoľvek konkretizácie“, aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácii dospel súdny exekútor a následne aj exekučný súd k záveru, že majetok povinnej nestačí na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Mal za to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmaval (aspoň to nie je zrejmé z obsahu uznesenia), či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Tvrdil, že mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, pričom úspešné uplatnenie jeho práva na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou. Podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá ma trvalý pobyt v SR. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Na základe uvedeného žiadal uznesenie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného a tvrdil, že v predmetnej veci bola vylustrovaná, priebežne od začatia exekučného konania, negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Uviedol, že pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinnej nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , Krajského súdu v Nitre sp. zn. ). Poukázal aj na tú skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 1. apríla 2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31. marca 2017). Dodal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci ().

4. K vyjadreniu súdneho exekútora sa písomne vyjadril oprávnený, ktorý zotrval na svojich argumentoch vyjadrených v podanom odvolaní. Dodal, že v súvislosti s vykonanou lustráciou v registri CRE, táto nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinná disponuje, a teda či povinná je alebo nie je nemajetná.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

6. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 10. novembra 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom Malacky, Dukelských hrdinov doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1110007307 zo dňa 30. marca 2011 vydaného Union zdravotná poisťovňa a. s. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie bolo súdnemu exekútorovi súdom prvej inštancie doručené dňa 1. decembra 2011. Súdny exekútor doručil dňa 11. decembra 2017 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor predložil dňa 6. mája 2019 súdu prvej inštancie kompletný spisový materiál resp. exekučný spis. Oprávnený dňa 16. mája 2019 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie a doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby ich odvolací súd bezdôvodne opakoval.

13. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

14. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní pripojený exekučný spis EX 5108/2011, na základe ktorého získal prehľad o majetkových pomeroch povinnej a na základe ktorého si overil vykonané šetrenie súdneho exekútora, keďže konštatovanie nemajetnosti povinnej osoby v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch s poukazom na dlhodobý charakter stavu nemajetnosti. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinnej uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej nezakladá prekážku „res iudicata“ pre začatie exekučného konania o

novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinnej nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ().

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie, ako aj od tohto výroku závislého výroku o trovách súdneho exekútora ako vecne správne podľa potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).