Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému R. B., L.. XX.X.XXXX, G. J. K., Č.. K.. XXX, zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 3.385,89 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -129 zo 16.2.2021 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.385,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.9.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.11.2019, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobu uzavrel so žalovaným dňa 11.4.2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 003821111080416, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.600 € a žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v 95 pravidelných mesačných splátkach. Nesplácaním úveru riadne a včas podľa predpísaných splátok žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, z ktorého dôvodu ho právny predchodca listom zo dňa 6.7.2017 vyzval na úhradu dlžnej čiastky. Napriek výzve žalovaný dlh neuhradil, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 10.8.2017, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 16.8.2017. Nedoručená zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 8.9.2017, pretože žalovaný si ju neprevzal v odbernej lehote. Keďže pohľadávku neuhradil ani v dodatočnej 7-dňovej lehote, od 16.9.2017 je žalovaný v omeškaní.

3. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a namietal absenciu obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu ju považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva podľa žalovaného neobsahovala celkovú výšku úveru a je v nej uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že reálne čerpal len sumu 3.528 €, keďže mu bol okamžite započítaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 72 €. Ďalej poukázal na to, že v RPMN neboli zohľadnené náklady spojené s poistením úveru, pričom zo zmluvy nevyplýva, že úver nebol podmienený uzavretím poistenia. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti, keď

nepredložil doručenky k žiadnej z predložených upomienok a ani jedna z upomienok nepredstavuje výzvu v zmysle zákona. Podotkol, že na vyhlásenie predčasnej splatnosti sú potrebné dva právne úkony, to výzva a vyhlásenie predčasnej splatnosti. Zosplatnenie úveru považoval za neplatné, preto sa domnieval, že splátky splatné do 25.3.2017 sú premlčané a zároveň, že žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastane až po vyhlásení meritórneho rozhodnutia vo veci samej. V súvislosti s neplatným zosplatnením poukázal aj na podmienky postúpenia bankovej pohľadávky, ktorú možno postúpiť len ak je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tvrdil, že žalobca existenciu výzvy nepreukázal, pričom za takú výzvu nemožno považovať výzvu pred vyhlásením predčasnej splatnosti ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Tretiu upomienku ako aj výzvu na predčasné splatenie považoval za neplatné právne úkony pre ich neurčitosť, keďže sa v nich neuvádza, pre ktorú splátku bola mimoriadna splatnosť vyhlásená. Žalovaný mal za to, že v dôsledku nesplnenia podmienok pre predčasnú splatnosť úveru a následne postúpenie pohľadávky, žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. - 4, , , , , (ďalej len ,Z“), , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,Ú“), o bankách. Predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Prednostne sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že tento nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Negatívny záver o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu prijal na základe skutočnosti, že vykonaním dokazovaním zistil nedodržanie zákonného postupu pre vyhlásenie predčasnej splatnosti, čím došlo k nesplneniu podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky. V súvislosti s postupom pri vyhlásení predčasnej splatnosti súd uviedol, že pôvodný veriteľ nedodržal zákonný postup, keď výzvu podľa realizoval dňa 6.7.2017, teda pred uplynutím lehoty troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením splátky, ktorý sa do omeškania dostal so splátkou splatnou dňa 25.5.2017. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že tak výzva podľa ako aj žiadosť o splatenie celého zostatku úveru naraz podľa , musia byť dlžníkovi riadne doručené, inak je predčasné splatenie úveru neplatné. Skonštatoval, že žalobca v konaní predložil len poštové podacie hárky, ale nie doručenky, ktoré by svedčili o ich úspešnom doručení dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že zosplatnenie celého zostatku dlhu je neplatné. S poukazom na zákona o bankách potom skonštatoval, že v dôsledku neplatného zosplatnenia úveru, pohľadávka banky nebola v postúpenom rozsahu, t. j. v celom rozsahu splatná, keď konečná splatnosť mala nastať až dňa 25.3.2024, preto ju pôvodný veriteľ nemohol platne postúpiť. V závere zdôraznil aj to, že pôvodný veriteľ ani nemal právo od žalovaného vyžadovať splatenie celého úveru naraz, keďže pri uzatváraní zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou a bonitu žalovaného riadne neoveril v príslušných databázach. Nepreukázanie vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti vo forme nahliadnutia do príslušných registrov považoval v súlade s ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa ZoSÚ, z ktorého dôvodu vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov a zároveň prijal záver, že žalobcovi nevzniklo oprávnenie vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z dôvodu neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní žalobu zamietol a ďalšími námietkami sa už nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa zákona č. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , a . Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore. Mal za to, že túto riadne preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré zaslal aj žalovanému doporučenou zásielkou. Ohľadom podmienok podľa zákona o bankách uviedol, že tieto boli splnené, lebo právny predchodca žalobcu žalovaného v omeškaní s plnením dlhu vyzval na úhradu dlžnej čiastky výzvou označenou ako ,,Tretia upomienka“, ktorej zaslanie preukázal predloženým poštovým podacím hárkom. Výklad súdu prvej inštancie k ust. , podľa ktorého môže veriteľ výzvu podľa tohto ustanovenia realizovať až po uplynutí 3 mesiacov, považoval za nesprávny. Poukázal na to, že lehota 3 mesiacov sa týka veriteľovej možnosti dlh zosplatniť, nie výzvy, ktorou veriteľ dlžníka na túto možnosť musí upozorniť. Zároveň bol toho názoru, že zo zákona nevyplývajú žiadne ďalšie špeciálne podmienky pre túto výzvu. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením účinnosti prejavov vôle pôvodného veriteľa, keď súd tieto považoval za neúčinné v dôsledku nepreukázania ich riadneho doručenia. Odôvodnenie v tejto časti považoval za zmätočné a arbitrárne a poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v tejto problematike. Mal za to, že

tak podmienky pre zosplatnenie úveru ako aj postúpenie pohľadávky boli dodržané, preto je daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore. Na záver podotkol, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach postúpenia pohľadávky, ale o podmienkach za splnenia ktorých nedôjde k porušeniu bankového tajomstva. Uvedené dedukoval zo systematického začlenenia tohto ustanovenia ako aj z dôvodovej správy k spomínanému zákonu. Pokiaľ zákonodarca zaradil § 92 ods. 8 zákona o bankách do časti Ochrana klientov a bankové tajomstvo, z hľadiska systematického a teleologického výkladu nemožno dospieť k záveru, že cieľom zákonodarcu bolo upraviť náležitosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky, prípadne jeho platnosť, a teda pôsobiť ako lex specialis k . Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.385,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.9.2017 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prejavil súhlas s napadnutým rozhodnutím a závery súdu prvej inštancie považoval za správne. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách poukázal judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej predmetné ustanovenie neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta súvisiace s postúpením pohľadávky a v prípade postúpenia pohľadávky v rozpore s týmto ustanovením ide o neplatný právny úkon. Zároveň prezentoval názor, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať výzvu pred vyhlásením predčasnej splatnosti ani oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, keďže neobsahujú upozornenie na postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tvrdil, že pôvodný veriteľ nedodržal ani zákonný postup pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, keď ,,tretiu upomienku“ a výzvu na úhradu s upozornením na možnosť využitia práva veriteľa úver zosplatniť zasielal žalovanému 6.7.2017, teda pred uplynutím 3-mesačnej lehoty. Zároveň mal za to, že žalobca nepreukázal, že od doručenia výzvy podľa do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uplynulo 15 dní. Upomienku ako aj výzvu na predčasné splatenie úveru považoval za neplatné právne úkony pre ich neurčitosť, keďže v nich nebola uvedená splátka, ktorá mala predčasné zosplatnenie vyvolať. Keďže nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti, pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, a preto považoval postúpenie pohľadávky za neplatné, v dôsledku čoho vyvodil záver o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Žalobca v replike len odkázal na už uvedenú argumentáciu v odvolaní.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (), oprávnenou osobou ( až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario, preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.12.2021 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

10. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , a , t. j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa ust. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne

realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami ( ) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu ().

12. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

14. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí prijal záver o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Z dôvodu neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a z toho dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, ktorej zročnosť v postúpenom rozsahu ešte nenastala, nemal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú. K záverom súdu prvej inštancie o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza:

15. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Z jazykového znenia citovaných ustanovení jasne vyplýva, že 3 - mesačná lehota podľa plynie v súvislosti s právom veriteľa úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie niektorej splátky, ak súčasne upozorní dlžníka na uplatnenie tohto práva najneskôr 15 dní predtým, než k uplatneniu tohto práva pristúpi. To znamená, ak sa dlžník omešká s úhradou splátky, veriteľ musí čakať tri mesiace, po uplynutí ktorých môže úver zosplatniť, ale zároveň, počas ktorých je povinný na využitie tohto práva dlžníka upozorniť. Lehota 15 dní pre zrealizovanie výzvy podľa tohto ustanovenia plynie v rámci 3 - mesačnej lehoty stanovenej pre právo veriteľa úver predčasne zosplatniť.

18. Z prehľadu úhrad na č. l. 36 je zrejmé, že platobná disciplína žalovaného nebola ideálna, keď sa opakovane dostával do omeškania s úhradou splátok, v dôsledku čoho mu boli účtované upomienky pre nezaplatené splátky. Právny predchodca žalobcu však právo úver predčasne zosplatniť vtedy nevyužil a podľa v spojení s dňom splatnosti nasledujúcej splátky, po uplynutí lehoty troch mesiacov, mu toto právo zaniklo. Poslednú splátku žalovaný uhradil 20.4.2017 a ďalšie splátky už neuhradil. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu mohol využiť toto právo až pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.5.2017. Predčasnú splatnosť vyhlásil ku dňu 11.8.2017 (č. l. 40). Nedodržal tak zákonný postup pre zosplatnenie úveru, a to konkrétne lehotu troch mesiacov, až po uplynutí ktorej mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Ak žalovaný neuhradil splátku splatnú dňa 25.5.2017, dňom 26.5.2017 sa dostal do omeškania. Následne mal právny predchodca čakať tri

mesiace, do 26.8.2017, a až týmto dňom mohol vyhlásiť úver za predčasne splatný. Keďže nedodržal zákonnú lehotu podľa nemohlo dôjsť k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

19. V dôsledku neplatného zosplatnenia úveru potom právny predchodca postúpil pohľadávku, ktorá v postúpenom rozsahu nebola splatná, čím porušil ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň porušil aj ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky), podľa ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Postúpenie pohľadávky je preto potrebné v súlade s v spojení s považovať za neplatný právny úkon a žalobca preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

20. V súvislosti s námietkou žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje len podmienky, za splnenia ktorých nedôjde k porušeniu bankového tajomstva odvolací súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.3.2018 sp. zn. , v ktorom vyjadril svoj právny názor na túto problematiku nasledovne: ,,Pre správne pochopenie významu a povahy takejto úpravy podľa názoru dovolacieho súdu nepostačuje vychádzať z jej zaradenia do konkrétnej časti zákona či dokonca do určitého zákona (keďže ten môže obsahovať a v prípade tu spomínaného bankového zákona mimo akúkoľvek pochybnosť i reálne obsahuje prvky verejnoprávnej aj súkromnoprávnej regulácie), ale nevyhnutným je práve posúdenie, či posudzovaná úprava reguluje správanie subjektov verejného práva alebo naopak dopadá na súkromnoprávne konanie... Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI ) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou.“

21. Pokiaľ ide o posudzovanie účinnosti prejavov vôle veriteľa akými sú výzva v zmysle a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, v súvislosti s ktorými súd prvej inštancie uviedol, že žalobca síce predložil poštový podací hárok preukazujúci zaslanie týchto písomností, avšak nemal za preukázané ich doručenie a považoval ich za neúčinné, odvolací súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. , v ktorom uviedol, že: ,,Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie "dostane do jeho dispozičnej sféry" nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností.“

22. Vychádzajúc zo skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel k vecne správnemu záveru (aj keď z iných dôvodov) a z toho, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok potvrdil v súlade s .

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).