Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-99-2020.pdf
PDF · 162.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. GWV Slovakia s.r.o., so sídlom Veľký Lég 1216, Lehnice, IČO: 35 951 605 a 2. Obec Lehnice, Lehnice č. 89, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2020/035375-002 zo dňa 12.10.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo OU-DS- OSZP-2020/010443-16 zo dňa 08.06.2020 rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie o návrhu spoločnosti REISSWOLF Slovakia s.r.o. (terajšie obchodné meno GWV Slovakia s.r.o.) tak, že navrhovaná činnosť „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov - úprava odpadov drvením a lisovaním, paketovaním“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Úrad súčasne vyslovil, že na uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.
2.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán v konaní o odvolaní Združenia domových samospráv, o.z. rozhodnutím číslo OU-TT-OOP3-2020/035375-002 zo dňa 12.10.2020 podľa § 59 ods.2 zákona o správnom konaní výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil o podmienky, ktoré bude nevyhnutné rešpektovať v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov: · dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v časti IV.10 predloženého zámeru · ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
3.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, aby bola zabezpečená ochrana životného prostredia. Poukazoval však na to, že pri stanovovaní podmienok môže vychádzať len zo samotného zámeru, stanovísk dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúcich informácií navrhovateľa k predloženým pripomienkam. Odvolací správny orgán preskúmal všetky stanoviská dotknutých orgánov a tiež aj dotknutej verejnosti a zistil, že všetky stanoviská dotknutých orgánov sú bez pripomienok, alebo vychádzajú zo špeciálnych zákonov, ktoré majú všeobecnú platnosť, a preto ich druhostupňový správny orgán nezahrnul do podmienok rozhodnutia. Žalovaný pripomienky vznesené Združením domových samospráv, o.z. (ZDS) označil za identické s pripomienkami pre akékoľvek zisťovacie konanie bez rozdielu druhu činnosti, miesta a možného vplyvu na životné prostredie, s tým, že mnohé sú nedôvodné pre navrhovanú činnosť. Má za to, že v zmysle ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov by sa stanovisko dotknutej verejnosti malo týkať konkrétneho zámeru, avšak pripomienky ZDS v tomto zisťovacom konaní nie sú konkrétne pre navrhovanú činnosť, mnohé boli vyriešené už v samotnom zámere navrhovanej činnosti. Poukazoval na to, že činnosť zhodnocovania odpadov, ktorá je predmetom zisťovacieho konania je činnosťou existujúcou, preto mnohé požiadavky uvádzané vo vyjadrení nie sú relevantné pre toto zisťovacie konanie. Odvolací správny orgán má za to, že účasť dotknutej verejnosti v zisťovacom konaní by mala smerovať k účinnému posúdeniu skutočných a potenciálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a nie k možnosti stať sa účastníkom konania v ďalších konaniach bez ohľadu opodstatnenosti jeho pripomienok k navrhovanej činnosti. OÚ Trnava, OOP má za to, že pripomienky ZDS boli dostatočne vyhodnotené v doplňujúcich informáciách k stanovisku ZDS zámenu zaslaných navrhovateľom, ktoré sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zhrnul a zhodnotil možné vplyvy navrhovanej činnosti a následne vyhodnotil vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia - vplyv na horninové prostredie, na povrchové a podzemné vody, ovzdušie a klímu, pôdu, flóru, faunu a biotopy a tiež vyhodnotil vplyv na obyvateľstvo a dopravu. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovacej činnosti primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie tak, ako uvádza príloha č. 10 zákona o posudzovaní vplyvov. Teda v zmysle uvedeného tunajší odvolací orgán konštatuje, že OÚ Dunajská Streda správne postupoval podľa ust. § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Posúdenie, či navrhovaná činnosť sa má ďalej posudzovať alebo nie je teda dostatočne odôvodnená v napadnutom rozhodnutí.
4.
K námietke odvolateľa týkajúcej sa nevykonania konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konzultácie podľa § 63 zák. č. 24/2006 Z.z. sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní, ako ústne pojednávanie podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Okresný úrad Dunajská Streda v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. Tunajší odvolací orgán má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanoveniami § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. V uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.z.. Tým, že zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený prostredníctvom enviroportálu, bolo naplnené ustanovenia čl. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe činnosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii) informácie je už verejne dostupná v inej forme. Zo spisového materiálu nie je zrejmé, ktoré informácie o životnom prostredí mu prvostupňový správny orgán na jeho žiadosť neposkytol, keďže podklady rozhodnutia mu boli zaslané elektronicky.
5.
Rozhodnutie žalovaného žalobca napadol včas podanou žalobou, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu a v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
6.
Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii.
7.
Ďalej žalobca namietal, že dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. 1 So/115/2010 týkajúcom sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich má riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol.
8.
Samotná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Na túto skutočnosť upozornil žalobca v odvolaní a túto nezákonnosť žalovaný nijakým spôsobom neodstránil.
9.
Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Prvostupňový orgán radšej zvolil cestu vydania nezákonného rozhodnutia bez zákonom vyžadovaných náležitostí vo výrokovej časti. Žalobca sa domnieva, že za to môže najmä antagonistický prístup prvostupňového orgánu k žalobcovi. Prvostupňový orgán volí namiesto riadneho a zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby znemožnil žalobcovi výkon jeho legitímneho práva, garantovanou Európskou legislatívou, Medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR, ako aj samotnou národnou legislatívou. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že rozhodnutie podľa zákona o EIA je jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 Aarhuského dohovoru. Uplatňovať si požiadavky síce môže aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona o EIA, to spôsobuje nutnosť využívať všetky procesné prostriedky v týchto následných povoľovacích konaniach, čo následne neúmerne zaťažuje účastníkov a správne orgány v následných povoľujúcich konaniach.
10.
Ako príklad uvádza žalobca, že medzi požiadavkami špeciálne uvedenými žalobcom bola aj požiadavka na určenie toho, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe nevyplýva zo žiadneho administratívneho predpisu alebo požiadavka vypracovať projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva SR; osobitnými návrhmi opatrení boli realizácia konkrétnych zelených prvkov konkrétnymi sadovými úpravami so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami. Ani jedna z týchto požiadaviek nevyplýva zo zákona (ako sa nesprávne uvádza v prvostupňovom rozhodnutí), na rozdiel od podmienok určených prvostupňovým orgánom.
11.
Žalobca sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi. K súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú aj druhostupňovým správnym orgánom. Podľa názoru žalobcu si štátne orgány nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Žalobca je tiež toho názoru, že správny súd je
svojej podstate výnimočným opravným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti; záujem na náprave nielen nezákonnosti ale aj nesprávnosti by mali mať predovšetkým samotné správne orgány. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi, ale robia tak len z „donútenia“ zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Žalobca je teda pri podávaní správnych žalôb v súčasnosti veľmi striedmy a stále verí v kontrolnú funkciu správnych súdov, ktoré v konečnom dôsledku majú pomôcť priniesť nápravu a zlepšenie výkonu štátnej správy (nielen) v oblasti životného prostredia.
12.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odvodení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.
13.
V napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.
14.
Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.
15.
Žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán žalovaného nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový, ani odvolací orgán sa argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
16.
V písomnom vyjadrení k veci navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má za to, že pripomienky uvedené v stanovisku ZDS nie sú konkrétne pre posudzovaný zámer činnosti navýšenie kapacity spracovaných ostatných odpadov z papiera a plastu, zhodnocovanie nových druhov odpadov a likvidáciu dát uložených na elektronických nosičoch v existujúcom zariadení na zhodnocovanie odpadov. Sú pripomienkami, ktoré zasiela združenie pre akékoľvek zisťovacie konanie bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti. Žalovanému správnemu orgánu nie je jasné ako ZDS prejavilo záujem na ochrane životného prostredia, keďže v stanovisku neuviedlo, ktoré zložky životného prostredia môžu byt' navrhovanou činnosťou potenciálne ohrozované, len požaduje rozpracovať, overiť, vyhodnocovať... bez zrejmého oboznámenia sa so zámerom. Mnohé požiadavky uviedlo ZDS vo vyjadrení k zámeru navrhovanej činnosti zariadenia na zhodnocovanie odpadov napriek tomu, že sú vzhľadom na existujúcu činnosť už vyriešené (napr. dopravné napojenie, parkovacie miesta), niektoré
požiadavky sú pre navrhovanú činnosť nedôvodné, keďže činnosť' sa bude realizovať v existujúcej prevádzke (napr. navrhnúť opatrenia v zmysle § 3 ods. 3 zákona 543/2002 0 ochrane prírody a krajiny, overiť statiku stavby, overiť bonitu zaberaných plôch, vypracovať svetlotechnický posudok, overiť návrh činnosti s územným plánom...), niektoré pripomienky sú pripomienkami, ktoré skúmajú príslušné orgány pri rozhodovacej činnosti, pretože im to vyplýva z úradnej povinnosti (hydraulický výpočet aby nedošlo k preťaženiu kanalizačnej siete, preukázanie plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch...) a niektoré z požiadaviek sú nad rámec účelu, veľkosti a rozsahu navrhovanej činnosti (napr. vykonávať monitorovanie ovzdušia, navrhnúť opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia...). Žalobou napadnutý správny orgán má za to, že stanovisko verejnosti v zmysle ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov má byt' odôvodnené, teda má v ňom byť uvedené, prečo dotknutá verejnosť požaduje zapracovanie niektorej požiadavky do ďalšej dokumentácie, či sa ňou dosiahne zamedzenie možného nežiadúceho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Požadovanie zapracovávania stále nových metodík a poznatkov nad rámec legislatívne ustanovených požiadaviek bez odôvodnenia, považuje žalovaný správny orgán za neopodstatnený. Pripomína, že účelom zákona o posudzovaní vplyvov v zmysle § 2 písm. b) a d) je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a určiť opatrenia. ktoré zabránia jeho znečisťovaniu, prípadne ho zmiernia alebo zabránia jeho poškodzovaniu vplyvom navrhovanej činnosti. Vyjadrenie dotknutej verejnosti má slúžiť na upozornenie možného negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a prípadne navrhnúť opatrenie na jeho zabránenie. OÚ Trnava, OOP má za to, že požiadavky ZDS sú vznesené bez oboznámenia sa so zámerom navrhovanej činnosti. a preto sú mnohé neopodstatnené.
17.
Podľa názoru žalovaného žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Zákon o posudzovaní vplyvov nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií, konzultácie môžu byt' realizované písomnou alebo ústnou formou, pričom v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov sú ústne konzultácie vykonávané podľa § 21 zákona o správnom konaní. Podľa § 21 zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Domáhanie sa zvolania ústnych konzultácií zo strany ZDS, keď ostatné dotknuté orgány nemajú námietky k navrhovanej činnosti predloženej v zámere, je neopodstatnená aj z dôvodu, že ZDS vo vyjadrení k zámeru neuviedlo dôvod, čoho sa majú konzultácie týkať. Združenie opísalo len celé ustanovenie § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom však niektoré body tohto ustanovenia sa netýkajú zisťovacieho konania navrhovanej činnosti. Druhostupňovému správnemu orgánu nie je preto jasné, aké problémy týkajúce sa znečistenia životného prostredia z navrhovanej činnosti chce žalobca riešiť ústnymi konzultáciami s rezortným orgánom, s povoľujúcim orgánom, s dotknutými orgánmi, s dotknutou obcou, prípadne s dotknutou verejnosťou, keďže jeho stanovisko nie je konkrétne pre navrhovanú činnosť. OÚ Dunajská Streda, OSZP v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „Zariadenia na zhodnocovanie odpadov - úprava odpadov drvením, lisovaním a paketovaním“ nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. K uvedenému Okresný úrad Trnava, OOP uviedol, že má za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poznamenáva, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomné stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Zároveň uvádza, že zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle MŽP SR a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou osobou. OÚ Trnava, OOP má za to, že OÚ Dunajská Streda, OSZP pri rozhodovaní prihliadal na kritériá stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie. OÚ Dunajská Streda, OSZP v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov a úrovne spracovania zámeru. Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom, na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych
environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení za predpokladu dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov.
18.
Žalovaný má za to, že pripomienky štátnej správy ochrany prírody a krajiny a ZDS boli dostatočne vyhodnotené v doplňujúcich informáciách navrhovateľa, uvedených v odôvodnení rozhodnutia a následne sa aj prvostupňový správny orgán vyjadril k pripomienkam a požiadavkám štátnej správy ochrany prírody a krajiny a aj k požiadavkám ZDS, ako aj k jeho požiadavke na konzultácie. Okresný úrad Trnava, OSZP v odôvodnení rozhodnutia ďalej vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na zložky životného prostredia: ovzdušie a miestnu klímu, na povrchovú a podzemnú vodu, na pôdu, krajinu a biodiverzitu. V rámci zisťovacieho konania dostatočne posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno - plánovacou dokumentáciou. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ mal prístup k celému zámeru a ostatnej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, avšak nevyprodukoval počas celého zisťovacieho konania žiadnu reakciu s adekvátnou mierou odbornosti k zámeru.
19.
Ďalší účastník konania v 1 rade v písomnom vyjadrení k veci stručne uviedol, že sa jedná o existujúcu prevádzku, v ktorej došlo iba k navýšeniu kapacity zhodnocovaných odpadov, pričom jeho aktivity sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, čo by mal žalobca ako „ ekologická organizácia“ zvážiť a nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. Vyjadrenie žalobcu podľa neho neobsahuje žiadne skutkové alebo právne dôvody týkajúce sa podanej správnej žaloby, preto nepovažuje za potrebné sa k nim bližšie vyjadrovať.
20.
Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
Podľa § 23 správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému
ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
Podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
Podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
(3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
21.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa pojednávania napriek včasnému doručeniu predvolaní nezúčastnili a nepožiadali o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
22.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.10.2020 iba čiastočne zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 8.6.2020 o tom, že navrhovaná činnosť „Zariadenie na zhodnocovanie odpadov - úprava odpadov drvením a lisovaním, paketovaním“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom táto zmena spočívala v stanovení podmienky dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v časti IV.10 predloženého zámeru, s tým, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
23.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.
24.
V danom prípade navrhovateľ- spoločnosť GWV Slovakia s.r.o., predložil Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie, zámer navrhovanej činnosti na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zámer je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.
25.
Zámer musí byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa zámer týka, a musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe predložiť k nemu pripomienky. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Dunajská Streda, zverejnil tento zámer na webovej stránke http://enviroportal.sk/sk/eia/ a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému úradu.
26.
K predmetnému zámeru sa okrem dotknutých orgánov a obce nemajúcich k navrhovanému zámeru žiadne zásadné pripomienky vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 21 a 22 rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky rozhodnutia v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. Uviedol tiež doplňujúce informácie navrhovateľa zámeru k stanovisku ZDS. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej činnosti.
27.
Prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia k pripomienkam žalobcu, okrem iného, uviedol, že účelom zámeru navrhovanej činnosti je navýšenie kapacity spracovaných ostatných odpadov, z plastu a zhodnocovanie nových druhov odpadov v existujúcom zariadení na zhodnocovanie. Spoločnosť ďalej plánuje zhodnocovanie, spracovanie aj iných druhov odpadov - z plastu a aj likvidáciu dát uložených na elektronických nosičoch. Doterajšia kapacita bola do 4900 ton odpadu ročne. Zámerom je zvýšenie frekvencie využívania paketovacieho lisu a navýšenie ročnej kapacity zariadenia na úpravu odpadov. Dodržiavanie ustanovenia zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. vyplývajú zo všeobecne záväzných predpisov vo veci ochrany životného prostredia, ktoré je navrhovateľ viazaný dodržať pri výstavbe aj prevádzke navrhovanej činnosti. Jedná sa o existujúci areál, ktorý bol vybudovaný v zmysle vydaných stavebných povolení a riadne uvedený do prevádzky kolaudačným rozhodnutím. Všetky navrhované plochy pre statickú dopravu sú navrhované v rámci povrchových státí. Výpočet potreby parkovacích miest bol vykonaný podľa STN 73 6110/Z2. Platný územný plán obce nevyžaduje v danom území podzemné garáže. Navrhovanou činnosťou sa nezamýšľa vykonávať činnosť, ktorou by sa mohol ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability záujmovej lokality.
28.
V zmysle zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny tu platí I. stupeň ochrany, t.j. predmetnému územiu sa osobitná ochrana neposkytuje. Požiadavka na spracovanie samostatného dokumentu ochrany prírody je v prvom stupni ochrany a v riešenej situácii je neopodstatnená. Navrhovateľ, ako príslušné orgány budú postupovať podľa zák. č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa stavebného zákona a cestného zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a budú dodržané všetky príslušné STN. Z hľadiska navrhovanej zelene, resp. jej podielu v predmetnom území budú v rámci navrhovanej činnosti dodržané regulatívy nadefinované v príslušnej územnoplánovacej dokumentácie. V rámci navrhovanej činnosti nedôjde k výrubu drevín ani k výstavbe žiadneho objektu. Predmetom zámeru je zvýšenie kapacity zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Pri realizácii navrhovanej činnosti sa nepočíta s vytvorením lokálneho parčíka, existujúci areál má iné funkčné využitie. Vypracovanie krízového manuálu ponecháva na zváženie kompetentnému orgánu Okresného úradu Dunajská Streda, odboru krízového riadenia. Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných
predpisov a vyhlášok platných v SR, navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou. Statika nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a dokonca sa jedná o existujúci areál a existujúcu budovu. Navrhovaná činnosť bola vyhodnotená vo vzťahu k horninovému prostrediu a hydrogeologickým charakteristikám dotknutého územia. V rámci navrhovanej činnosti nebudú vytvorené parkovacie státia; V rámci posudzovanej činnosti sa neuvažuje s vybudovaním ORL, ani inej vodnej stavby. Predmetná navrhovaná činnosť nepredstavuje žiadne nové nároky na záber pôdy, nakoľko umiestnená v jestvujúcom areáli. Požadované údaje o zábere pôdy sú uvedené v kapitole IV. Príspevok ku znečisteniu ovzdušia vplyvom navrhovanej činnosti bude málo významný a neovplyvní významnejšie pomery vo vzdialenejších obytných zónach. Predpokladané vplyvy ohľadne ovzdušia, vrátane na zdravia obyvateľstva boli primerane požiadavkám na zámer pre zisťovacie konanie definované v príslušných kapitolách. Navrhovateľ pri svojej činnosti bude uplatňovať opatrenia primerane rozsahu a charakteru svojej činnosti v súlade s implementačnými podmienkami stratégie, metodikami a záväznými postupmi pre lokálnu adaptáciu uvedenej stratégie a v súlade s platnou legislatívou SR. Využitie odpadov na ďalšie zhodnotenie v rámci realizácie stavby je irelevantná, v rámci navrhovanej činnosti nedôjde k výstavbe žiadnych objektov.
29.
Správny orgán vyhodnotil predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a v tejto súvislosti konštatoval: Vplyv na horninové prostredie a pôdne pomery Stavba je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť kontaminácie horninového prostredia v etape výstavby. Negatívne vplyvy na horninové prostredie počas výstavby vyplývajú najmä z povahy činnosti - stavebná činnosť (narušenie stability horninového prostredia, výkopové práce, hutnenie zemnej pláne a pod.). Vplyvy na povrchové a podzemné vody Vplyvy na podzemné vody sú takmer totožné s vplyvmi na horninové prostredie, nakoľko obe zložky životného prostredia sú úzko prepojené. Prevádzka neovplyvní kvalitu podzemných vôd. Potenciálnym zdrojom znečistenia podzemných vôd môžu byť obdobné havarijné situácie - vplyvy majú iba povahu možných rizík. Vplyvy na ovzdušie a klímu Pri výstavbe navrhovanej činnosti dôjde k zanedbateľnému nárastu objemu výfukových splodín v ovzduší areálu a na tras prístupových ciest. Stavebné a montážne mechanizmy a súvisiaca nákladná doprava budú zdrojom prašnosti a emisií. Tento vplyv výraznejšie nezhorší kvalitu ovzdušia, bude krátkodobý a nepravidelný. Vplyvy na pôdu V posudzovanej lokalite nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy ani lesného pôdneho fondu, nakoľko sa činnosť realizuje už v existujúcej vybudovanej prevádzke na spevnených plochách, na parcelách charakterizovaných ako zastavané plochy a nádvoria. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy Činnosťou nedôjde k narušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny. Umiestnenie posudzovanej činnosti je navrhované v území, na ktoré sa vzťahuje prvý - všeobecný stupeň ochrany, bez zvláštnej územnej alebo druhovej ochrany. Vzhľadom na charakter fauny a flóry a relatívne nízku druhovú diverzitu v posudzovanej lokalite ako aj výraznú premenu pôvodných biotopov na biotopy úzko späté s ľudskou činnosťou, nie je predpoklad negatívny vplyv na faunu a flóru. Vplyv na obyvateľstvo Nosným ťažiskom hodnotenej činnosti je zhodnocovanie odpadov, tzn., že činnosti, ktoré výrazne nezaťažia životné prostredie. Negatívne vplyvy počas prevádzky sa prejavujú najmä zvýšením prašnosti a hlukovej záťaže z dopravy. Tieto vplyvy sú nevýznamne krátkodobého charakteru. Je potrebné tento vplyv minimalizovať použitím vhodnej technológie. Vplyv na dopravu Realizáciou zámeru dôjde k miernemu zvýšeniu intenzity dopravy s trvalým a postupným nárastom.
30.
Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5a príloha č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov. Okresný úrad DS, odbor starostlivosti životné prostredie nemohol vyhovieť návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti z dôvodu, že neboli predložené konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by sa dali podrobnejšie posúdiť, rozpracovať a vyhodnotiť pri ďalšom posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti.
31.
Žalovaný spochybnil skutočný záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti, s tým, že jeho pripomienky nie sú konkrétne pre navrhovanú činnosť a sú žalobcom predkladané pre akékoľvek zisťovacie konania bez rozdielu druhu a miesta uskutočňovania navrhovanej činnosti. V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, ale ani z obsahu žaloby, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej činnosti, žalobca v konaní nespochybnil správnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vo veci konajúcimi orgánmi, neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, môže tak negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite, aby jej posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. bolo potrebné.
32.
Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veci sp. zn. 14 S/30/2020, 14 S/81/2020, 14 S/16/2020 a ďalšie), v ktorých uvádza viac menej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.
33.
Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi, naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu v procese EIA k navrhovanému zámeru zo dňa 16.03.2020, v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme, na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Upozornenie podľa súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).
34.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a § 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č.10 zákona č. 24/2006 Z.z. (ktorých konkrétne ?) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa § 23 ods. 4 ( na ktoré stanovisko konkrétne?)
Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.
35.
Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR (naviac bol zverejnený dotknutou obcou Lehnice) a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 11.5.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie.
36.
Podľa zistenia súdu postupom správnych orgánov nedošlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov upravujúceho náležitosti výrokovej časti rozhodnutia takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť , ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom nedostatok určenia podmienok, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ v záujme ochrany životného prostredia povinný rešpektovať, odstránil v rámci svojej kompetencie odvolacieho orgánu žalovaný zmenou prvostupňového rozhodnutia.
37.
Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko k posudzovanému zámeru podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.
38.
Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., podľa názoru správneho orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania (§ 21 správneho poriadku), pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.
39.
Podľa zistenia súdu sa tak správny orgán nedopustil tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
40.
V rozpore s právnym názorom žalobcu rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, ako všeobecným predpisom o správnom konaní (§ 47 zákona č. 71/1967 Zb.), tak aj ustanovením § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. - určenie, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu a podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa zákona č. 24/2006 Z.z. posudzovať, ktoré a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami). Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v množstve jeho rozhodnutí, sám neuviedol, aké úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú.
41.
Podobne s súvislosti so svojou žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) nekonkretizoval, ktorá konkrétna súčasť správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom (dokladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu.
42.
Súd sám pritom takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
43.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a ďalším účastníkom konania žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168, resp.§ 169 SSP nevznikli.
44.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.