Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-178-2021.pdf
PDF · 96.12 KB
Case nature
Subarea
3Co/178/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., O. XX proti žalovaným: 1. C. J.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., E. XX, 2. P. J., nar. X.X.XXXX, bytom v T., E. XX, o vypratanie bytu a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 37C/37/2020-50 zo dňa 8. marca 2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobkyňa v konaní o vypratanie bytu a vydanie bezdôvodného obohatenia, dňa 9.2.2021 podala na súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia, doplnený podaním zo dňa 18.2.2021. ktorým sa domáha, aby súd nariadil Územnému bytovému družstvu, Košice-Ťahanovce, IČO: 00 594 725, Bukureštská 12, Košice účtovať a prijímať platby za užívanie bytu č. X na P. poschodí, E. XX, T. od C. J. S. P. J., E. XX, T., a to až do právoplatného ukončenia tohto sporu, ako aj žalovaným nariadiť platiť poplatky spojené s užívaním bytu č. X na P. poschodí na E. XX, T. Územnému bytovému družstvu, Košice - Ťahanovce, IČO: 00 594 725, Bukureštská 12, Košice, a to až do právoplatného ukončenia tohto sporu. Návrh odôvodnila tým, že nemá dostatok prostriedkov na vlastnú obživu a nieto na úhradu poplatkov spojených s užívaním bytu za cudzie osoby, ktoré v byte bývajú bez akéhokoľvek oprávnenia. Preto je okamžite potrebné nariadiť toto neodkladné opatrenie, aby sa škody na vrub žalobkyne nezvyšovali. Zároveň sa jedná o spravodlivé dočasné usporiadanie vzťahov, keďže žalovaní bývajú v byte bez oprávnenia a žalobkyni účtuje ÚBD Ťahanovce poplatky za ich bývanie, čo je príkra nespravodlivosť, vzhľadom na skutkový stav.
3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 324 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 až 3 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že aj keď žalobkyňa podala predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej a to z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, samotná existencia dlhu ale nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je potrebné osvedčiť aj skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna, teda že povinný z bezdôvodného obohatenia konal tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadnej exekúcie, čo ale žalobkyňa neučinila, a to ani jediným dôkazom. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia voči Územnému bytovému družstvu, Košice-Ťahanovce, IČO: 00 594 725, Bukureštská 12, Košice účtovať a prijímať
platby za užívanie bytu č. X na P. poschodí, E. XX, T. od C. J. S. P. J., E. XX, T., a to až do právoplatného ukončenia tohto sporu, t.j. voči tretej osobe, voči ktorej nie je možné nariadiť povinnosť inej osobe ako strane sporu (viď rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/467/2016), keďže táto tretia osoba nie je označená ani na strane žalovaných v konaní vo veci samej s tým, že žalovaní nemajú žiaden právny vzťah k tretej osobe, pričom tento vzťah sa neupraví ani vo veci samej. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.
4. Žalobkyňa sa ďalej domáha, aby žalovaní boli povinní platiť poplatky spojené s užívaním bytu č. X na P. poschodí na E. XX, T., Územnému bytovému družstvu, Košice - Ťahanovce, IČO: 00 594 725, Bukureštská 12, Košice, keďže aj v tejto časti ide o totožný návrh ako predchádzajúci návrh žalobkyne, ktorý súd zamietol a ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaní boli povinní spoločne a nerozdielne platiť k rukám žalobkyne každomesačne ku 4. dňu v mesiaci sumu 156,40 eur od mesiaca vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia tohto konania s odkazom na ust. § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, keďže povinnosťou vlastníka a nie nájomcu, resp. užívateľa je uhrádzať zálohové platby za plnenia spojené s užívaním a preddavky na tvorbu fondu a až na základe konečného vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v danom dome, súd prvej inštancie aj v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, dávajúc do pozornosti aj jeho neurčitosť a materiálnu nevykonateľnosť.
5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a ako prvé poukazovala na nesprávne právne posúdenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žiadala bezodkladnú a spravodlivú úpravu pomerov medzi stranami sporu a to do skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tým sa predíde ďalším sporom. Napriek tomu jej súd neposkytol ochranu, pričom ÚBD Ťahanovce ju plánuje žalovať za dlh, ktorý nespôsobila a to napriek tomu, že nemá finančné prostriedky, živí 4 nezaopatrené deti a nemá zamestnanie a preto ani objektívne nemôže platiť poplatky za žalovaných, pričom žalovaní bývajú neoprávnene v nehnuteľnosti patriacej žalobkyni a žalobkyňa sa v tomto konaní domáha ich vypratania, aj keď objektívnu zodpovednosť na danom stave majú práve žalovaní. Nesúhlasila ani s tým, že nemožno nariadiť neodkladné opatrenie i subjektu mimo strán konania, pričom citovala ustanovenia CSP, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR. Mala za to, že jej návrh je jasný a určitý a právny vzťah medzi ňou a ÚBD Ťahanovce je daný zmluvou o správe bytu, čo je v danej veci postačujúce. Predmetný návrh nespôsobí ďalšie škody, pričom rozhodnutie súdu je veľmi formálne. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a to tak, že ÚBD Košice-Ťahanovce, IČO: 00594 725, Bukureštská 12, Košice sa nariaďuje účtovať a prijímať platby za užívanie bytu č. X na P. poschodí, E. XX, T. M. C. J. S. P. J., E. XX, T., a to až do právoplatného ukončenia tohto sporu a P. J. S. C. J., E. XX, T. sa nariaďuje platiť poplatky spojené s užívaním bytu č. X na P. poschodí na E. XX, T. Územnému bytovému družstvu, Košice-Ťahanovce, IČO: 00 594 725, Bukureštská 12, Košice, a to až do právoplatného ukončenia tohto sporu.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 329 ods. 1 CSP.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po preskúmaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, rovnako dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobkyne, keďže žalobkyňa žiadnymi relevantnými dôkazmi v konaní nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP a to naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu so zreteľom na obavu, že exekúcia bude ohrozená, prameniacu, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že žalovaní znemožňujú, prípadne sťažujú reálnu vykonateľnosť prípadnej exekúcie a to tým, že by ovplyvňovali svoje majetkové pomery, prípadne sa bránili splneniu povinnosti a keďže tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný vo veci samej na
vypratanie bytu a vydanie bezdôvodného obohatenia, dôvodnosť uplatneného nároku, konkrétne voči žalovaným, ktorí sú vo veci pasívne vecne legitimovaní, sa dôsledne vyrieši v konaní vo veci samej, čím sú odvolacie námietky žalobkyne v spore nedôvodne uplatnené.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ust. § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania.
16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany.
17. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
18. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
19. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
20. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
21. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.
22. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
23. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
24. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.
25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
26. Citované ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d/ CSP spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov alebo strpieť určité obmedzenia, teda predpokladá uloženie povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávnych záväzkov.
27. Odvolací súd po preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia dospel k záveru, že v danom prípade neodkladná úprava pomerov vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci neprichádzala do úvahy.
28. Odvolací súd z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, z dôvodu ich neosvedčenia v rozsahu potrebnom pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa len žiadala nariadiť neodkladné opatrenie aj voči tretej osobe s tým, že v tomto smere odvolací súd poukazuje, že aj keby bola dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia voči tretej osobe, v danom prípade voči Územnému bytovému družstvu, Košice-Ťahanovce, IČO: 00 594 725, Bukureštská 12, nakoľko žaloba vo veci samej smeruje len voči žalovaným, ktorí bez právneho titulu podľa žalobkyne užívajú byt č. X na X. poschodí v T., E. XX, nie je možné bez existencie akéhokoľvek právneho vzťahu medzi žalovanými a ÚBD Košice-Ťahanovce navrhovanú povinnosť uložiť ÚBD Košice-Ťahanovce, t.j. aby účtovalo a prijímalo platby od žalovaných za užívanie predmetného bytu, ako aj nariadiť žalovaným UBD Košice-Ťahanovce platiť poplatky spojené s užívaním predmetného bytu, a to až do právoplatného skončenia tohto sporu, keďže práve žalobkyňa je v právnom vzťahu s ÚBD Košice-Ťahanovce a práve jej podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. ako vlastníčke predmetného bytu zo zákona vyplýva táto povinnosť a nie nájomcovi, resp. užívateľovi predmetného bytu, ktorý je v právnom vzťahu s vlastníkom bytu, t.j. žalobkyňou, nie s treťou osobou, ktorou je ÚBD Košice-Ťahanovce.
29. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu s tým, že o nároku na náhradu trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci s odkazom na ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, ako aj § 255 ods. 1 CSP.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).