Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: A. I., bytom J., U. XXX/X, zastúpený S.. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 06. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 06. 2021, spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. 03. 2021 a vec vracia žalovanej na nové konanie.

Krajský súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 06. 2021 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 03. 2021 o priznaní starobného dôchodku od 14. 12. 2020 v sume 149,90 eur mesačne, zvýšený od 01. 01. 2021 podľa a v znení neskorších predpisov na 159,30 eur mesačne, potvrdil.

II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaný správny orgán zdôraznil najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca žiadosťou zo dňa 17. 12. 2020 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14. 12. 2020.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62 rokov veku s pripočítaním 8 kal. mesiacov, ktorý dovŕšil dňa 14. 12. 2020, z toho dôvodu mu bol aj od tohto dňa priznaný.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodol o sume starobného dôchodku podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

5. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kal. rokov 1984-2019 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu získal aspoň 22 kal. rokov podľa

6. Úhrn osobných mzdových bodov žalobcu za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 10,0654.

7. V rozhodujúcom období žalobca získal 5227 dní dôchodkového poistenia, to znamená 14,3206 rokov dôchodkového poistenia podľa

8. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bode je 0,7029.

9. Podľa sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1 sa pri počíta v r. 2019 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.

10. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu .

11. Aktuálna dôchodková hodnota k 14. 12. 2020 je 13,6361 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2019 - 12,6657 eur a indexu 1,07661290.

12. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok je 180,10 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,7624 x 17,3233 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 = 180,10 eur mesačne.

13. Žalobcovi bolo na nárok na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia. Vymeriavacie základy sú zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia a sú zhodnotené správne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

14. Pretože žalobca je i sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, suma starobného dôchodku sa podľa , , znižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení od 01. 09. 2012 o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení a za obdobie od 01. 01. 2017 o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

15. Pomerná suma starobného dôchodku pripadajúca za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je od 01. 09. 2012 - 45,08907973 eur mesačne, 16/91 z tejto sumy 7,92775024 eur mesačne a pomerná suma starobného dôchodku pripadajúca na obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení od 01. 01. 2017 predstavuje 0,88298261 eur mesačne a 17/91 tejto sumy je 0,16495270 eur mesačne.

16. Suma starobného dôchodku žalobcu 180,10 eur sa preto znižuje o 39,29413442 eur mesačne na 140,90 eur mesačne.

17. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa a sa zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o sumu 9,- euro na sumu 149,90 eur mesačne.

18. Podľa v znení , poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku

a/ získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného dôchodkového poistenia,

b/ uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, nárok na dôchodok podľa o sociálnom zabezpečením policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a c/ suma starobného dôchodku, vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe sumy dôchodkov podľa v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkovo vyplácaných z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Žalobca ku dňu, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok získal 6323 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo je 17 rokov a 118 dní.

Nezískal teda najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia, a teda nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

19. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil nárok žalobcu, keď do celkovej doby poistenia nezapočítal dobu poistenia, ktorá mu bola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

20. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

21. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

22. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003.

23. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 11. 2003 č. -8904, bol žalobcovi podľa a nasledujúce o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 11. 2003. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 26 rokov a 34 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 03. 10. 1977 do 03. 10. 1979, t.j. 2 roky a doba trvania služobného pomeru podľa od 28. 09. 1979 do 31. 10. 2003 v trvaní 26 rokov a 34 dní, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Zamestnanie colník, ktorú žalobca vykonával v predchádzajúcich obdobiach nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.

24. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, s pripočítaním 8 kal. mesiacov, ktorý dovŕšil dňa 14. 12. 2020, odkedy mu bol priznaný starobný dôchodok.

25. Prvostupňový správny orgán pri výpočte dôchodku vychádzal z ustanovení k 14. 12. 2020 získal 6323 dní dôchodkového poistenia, čo je 17 rokov a 118 dní, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok.

26. Suma starobného dôchodku je určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

27. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobie je 10,0654.

28. V rozhodujúcom období získal 5227 dní dôchodkovo poistenia, čo znamená 14,3206 rokov dôchodkového poistenia.

29. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod 0,7029.

30. Podľa sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2020 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu . Ku dňu vzniku nároku žalobca získal 6323 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 17,3233 rokov dôchodkového poistenia.

31. Aktuálna dôchodková hodnota k 14. 12. 2020 je 13,6361.

32. Suma starobného dôchodku u žalobcu je 180,10 eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

33. Suma starobného dôchodku žalobcu bola 180,10 euro, bola znížená o 39,29413442 eur mesačne na 140,90 eur mesačne, pretože žalobca bol sporiteľom v zmysle o starobnom dôchodkovom sporení. Suma starobného dôchodku sa mu ďalej zvýšila podľa a odo dňa priznania dôchodku o 9,- eur na sumu 149,90 eur.

34. Žalobcovi bol prepočítaný dôchodok aj na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b. Žalobca však nezískal 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

III.

35. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej uvádzal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , a ďalšie, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórií a je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom ale aj SR.

Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovanej považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu.

IV.

36. V písomnom vyjadrení zo dňa 06. 08. 2021 žalovaný žiadal, aby súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu spísanou dňa 17. 12. 2020 prvostupňový správny orgán žalovaného rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2021 priznal

žalobcovi starobný dôchodok od 14. 12. 2020 v sume 149,90 eur mesačne, zvýšený od 01. 01. 2021 podľa a na 159,30 eur mesačne.

37. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 11. 2003 č. -8904, bol žalobcovi podľa a nasledujúce o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 11. 2003. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 26 rokov a 34 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 03. 10. 1977 do 03. 10. 1979, t.j. 2 roky a doba trvania služobného pomeru podľa od 28. 09. 1979 do 31. 10. 2003 v trvaní 26 rokov a 34 dní. Nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Zamestnanie colník, ktorú žalobca vykonával v predchádzajúcich obdobiach nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.

Z ustanovení a vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Žalovaný poukázal, že žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2003, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

Ďalej žalovaný uviedol vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.

V.

38. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.

39. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa pridržiaval v plnom rozsahu písomne podanej žaloby. Poukázal na skutkové dôchodky ako právnu argumentáciu žaloby a žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na nové konanie žalovanej. Poukázal na najnovší rozsudok NSSR č. zo dňa 29. 10. 2019, ktorý rozhodol v obdobnej veci a potvrdil správnosť jeho argumentácie.

VI.

40. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa a (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z

nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa o sociálnom poistení, v znení , poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 17. 12. 2020 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14. 12. 2020.

42. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 11. 2003 č. -8904, bol žalobcovi podľa a nasledujúce o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 11. 2003. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 26 rokov a 34 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 03. 10. 1977 do 03. 10. 1979, t.j. 2 roky a doba trvania služobného pomeru podľa od 28. 09. 1979 do 31. 10. 2003 v trvaní 26 rokov a 34 dní, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Zamestnanie colník, ktorú žalobca vykonával v predchádzajúcich obdobiach nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. , ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového

poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

43. Žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jeho rozhodnutia za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR ( zo dňa 13. 08. 2013, zo dňa 30. 11. 2015) aj v mnohých ďalších zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( v spojení s ), nakoľko tieto sú v zmysle , analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

44. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 11. 2003 č. -8904, bol žalobcovi podľa a nasledujúce o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 11. 2003. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 26 rokov a 34 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 03. 10. 1977 do 03. 10. 1979, t.j. 2 roky a doba trvania služobného pomeru podľa od 28. 09. 1979 do 31. 10. 2003 v trvaní 26 rokov a 34 dní, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Zamestnanie colník, ktorú žalobca vykonával v predchádzajúcich obdobiach nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.

45. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa a nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

46. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa .

Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).