Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-9-2021.pdf
PDF · 202.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej (sudkyne spravodajkyne) v právnej veci žalobcu THS Kežmarok, s.r.o., so sídlom Garbiarska 19, Kežmarok, IČO: 17081815, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100016802/2021 zo dňa 07.01.2021, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ,,správca dane“) oznámil žalobcovi dňa 17.01.2019 výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018.
2. Dňa 15.02.2019 sa konalo ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica. Hlavným predmetom bolo predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018. Prevažujúci predmet činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období bol internetový nákup a predaj tovaru, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Spoločnosť mala 9 zamestnancov, ktorí boli zamestnaní na základe pracovnej zmluvy.
3. Dňa 26.03.2019 bol správcom dane spísaný úradný záznam s predmetom: doručenie dokladov Kriminálnym úradom finančnej správy. Správca dane dňa 26.03.2019 od Kriminálneho úradu finančnej správy osobne prevzal doklady spoločnosti žalobcu - dodávateľské faktúry od spoločnosti xyz, s.r.o., 2 x CD nosič, rok 2018, účtovný denník, hlavná kniha, predvaha, kniha záväzkov, kniha pohľadávok, zoznam DPH dokladov, analytická evidencia DPH, zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 20.11.2018.
4. Kriminálny úrad finančnej správy spísal zápisnicu o podaní vysvetlenia dňa 20.11.2018 s I.. T. P., ktorý bol vyzvaný, aby podal vysvetlenie týkajúce sa obchodnej spoločnosti žalobcu. Uviedol, že je konateľom žalobcu od roku 1991. V rokoch 2016, 2017 až do spísania zápisnice spoločnosť vykonávala maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť. Oprávnenie konať za spoločnosť má iba Ing. T. P.. Pri vybavovaní obchodných vzťahov s dodávateľmi rokoval väčšinou on, v niektorých prípadoch jeho syn D.
P.. Pozná spoločnosť xyz, s.r.o., majú obchodný vzťah a je to konkrétne v roku 2018. Nepozná konateľov, pretože sa s nimi nikdy osobne nestretol. K nadviazaniu obchodných vzťahov so spoločnosťou xyz, s.r.o. došlo tak, že kontakt vznikol telefonicky alebo e-mailom, presne si nepamätá, má denne na skype cca 2 000 ľudí. Na otázku pri obchodných rokovaniach kto konkrétne jednal za spoločnosť xyz, s.r.o. a kto za spoločnosť žalobcu uviedol, že nepamätá sa, aby prebehlo obchodné rokovanie, pretože v jeho spoločnosti to nie je štandardný postup. Využíva možnosti elektronickej komunikácie, kde v prípade záujmu o spoluprácu ich klient osloví s ponukou, ktorú ich spoločnosť po zvážení buď bude akceptovať, alebo nie. Kritérium je v tomto prípade dobrá, resp. zaujímavá ponuka, dodanie a vybavovanie reklamácie. Na otázku, či bola vyhotovená nejaká konkrétna zmluva, dohoda, objednávka na dodávky tovaru alebo služieb vo vzťahu k xyz, s.r.o. uviedol, že objednávka funguje systémom skype - e-mail - telefón na základe ich požiadavky alebo ponuky dodávateľa. Potvrdenie ich objednávky je prijatie tovaru, zo strany dodávateľa doručenie tovaru so všetkými dokladmi, ktoré s dodaním tovaru súvisia. Spoločnosť xyz, s.r.o. vystavila faktúry za dodanie tovarov alebo služieb, viď evidencia došlých faktúr. Všetky faktúry sú riadne zaevidované v účtovníctve spoločnosti, ktoré boli predložené ku kontrole. Na otázku, či skutočne došlo k dodaniu služieb, resp. tovarov, ktoré boli fakturované spoločnosťou xyz, s.r.o. uviedol, že áno, došlo, všetky prijaté tovary boli riadne predané, evidencia predaja je riadne zaevidovaná v účtovníctve na konkrétnych zákazníkov. Jednalo sa o mobilné zariadenie, spotrebnej elektroniky ako apple tablety a playstation konzoly. Tovar od spoločnosti xyz, s.r.o. prijímajú zamestnanci, za sklad je konkrétne zodpovedný zamestnanec T. U.. V jeho neprítomnosti majú oprávnenie prijímať došlý tovar aj iní zamestnanci. Tovar prijímajú v sídle spoločnosti na ulici Garbiarska XX, B. a to konkrétne v zadnej časti, kde sa nachádza prijímacia rampa. Za prijatý tovar platí vo všetkých prípadoch bankovým prevodom, resp. formou dobierky kuriérom. I.. T. P. uviedol, že spoločnosť je na trhu od roku 1991, má veľmi dobre vybudovaný v rámci EÚ kredit, je prosperujúcou spoločnosťou, snaží sa vychádzať s obchodnými partnermi. No však ako sa zachová obchodný partner v tom ktorom obchodnom vzťahu predvídať nevie.
5. Dňa 05.06.2019 sa konalo ústne pojednávanie s hlavným predmetom: daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018, pokračovanie vo výkone daňovej kontroly. Správca dane oboznámil daňový subjekt, že dňa 26.03.2019 boli správcovi dane odovzdané Kriminálnym úradom finančnej správy doklady spoločnosti žalobcu, dodávateľské faktúry od spoločnosti xyz, s.r.o., ktoré boli zaistené žalobcovi dňa 15.01.2019 Kriminálnym úradom finančnej správy, pobočka východ Košice. Uvedené doklady boli odovzdané k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február až august 2018 a september 2018. Správca dane požiadal daňový subjekt o predloženie jednotlivých dokladov s tým, že k spôsobu nadobudnutia, resp. prevzatia tovaru od dodávateľa xyz, s.r.o. sa daňový subjekt vyjadrí v dohodnutom termíne do 20.6.2019.
6. Správca dane požiadal Daňový úrad Košice o vykonanie miestneho zisťovania a vypočutie svedka, preverenia skutočností u daňového subjektu xyz, s.r.o., z dôvodu, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je uvedený ako dodávateľ daňový subjekt xyz, s.r.o.
7. Daňový úrad Košice zaslal správcovi dane odpoveď na dožiadanie zo dňa 23.07.2019, v ktorom uviedol, že daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje a ani nepreberá poštové zásielky. Dňa 16.04.2019 vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla, o čom bol spísaný úradný záznam. Na uvedenej adrese sa nachádza dvojpodlažný dom, ktorý nie je označený popisným číslom ani sa tam nenachádza žiadne označenie spoločnosti. Správca dane dňa 30.04.2019 vykonal miestne zisťovanie z dôvodu overenia prevádzkových priestorov na adrese P. XXX, P.. O uvedenom správca dane spísal úradný záznam. Dňa 03.05.2019 správca dane zaslal v zmysle ustanovenia § 26 ods. 7 Daňového poriadku výzvu na zapožičanie dokladov adresovanú daňovému subjektu a ďalšiu výzvu v tej istej veci adresovanú terajšiemu konateľovi spoločnosti bezúspešne, zásielky boli vrátené správcovi dane z dôvodu neprevzatia adresátom v odbernej lehote. V rámci vykonávania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2018 zaslal oznámenie Obci Vinné k nehnuteľnosti, ktorá sa týka adresy sídla spoločnosti xyz, s.r.o. Správcovi dane sa pri vykonávaní predmetnej daňovej kontroly nepodarilo získať žiadne účtovné ani daňové doklady. V rámci vyhľadávacej činnosti z internej databázy finančnej správy správca dane zistil, že sú začaté daňové kontroly DPH aj za zdaňovacie obdobia apríl, máj, jún a august 2018.
8. Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce predvolal xyz na výsluch svedka. Žalobca bol upovedomený o vypočutí svedka dňa 16.06.2019. Bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 27.06.2019. Ústneho pojednávania sa zúčastnil svedok xyz. Za žalobcu sa nedostavil nikto. Hlavným predmetom
ústneho pojednávania bolo vypočutie svedka xyz, v postavení bývalého konateľa a spoločníka v období od 28.03.2018 do 22.10.2018 v spoločnosti xyz, s.r.o., v súvislosti s preverovaním dodávateľsko- odberateľských vzťahov a uskutočniteľných zdaniteľných plnení v zdaňovacom období február až september 2018 medzi spoločnosťami xyz, s.r.o. a žalobcom a preverením dodania tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťou xyz, s.r.o. pre odberateľa žalobcu. Svedok pri ústnom pojednávaní predložil zmluvu o prevode obchodného podielu xyz, s.r.o. zo dňa 25.09.2019 uzatvorenú medzi xyz a xyz, preberací protokol zo dňa 12.10.2018 o prevzatí dokladov od xyz, konateľa spoločnosti xyz, s.r.o. preberajúcim xyz. Svedok uviedol, že bol v období od 28.03.2018 do 22.10.2018 konateľom spoločnosti xyz, s.r.o., ktorú odkúpil. Hlavným predmetom činnosti bola kúpa a predaj rôzneho tovaru za účelom zisku. Na výkon podnikateľskej činnosti používal skladové priestory na ulici SA. ktoré boli v prenájme, spoločnosť si nepamätá. Na otázku, či spoločnosť mala zamestnancov, akú činnosť vykonávali uviedol, že nevie, nepamätá si, či mal zamestnancov. Spoločnosť žalobcu pozná. Na otázku, ako sa spoločnosť xyz, s.r.o. nakontaktovala na spoločnosť žalobcu, resp. kto jej ju odporučil uviedol, že on ich oslovil, podrobnosti si nepamätá. Pri rokovaní za spoločnosť xyz, s.r.o. vystupoval svedok a za spoločnosť žalobcu D. P.. V období február až september 2018 spoločnosť xyz, s.r.o. nemala splnomocneného zástupcu, ktorý by bol oprávnený jednať za spoločnosť xyz, s.r.o. pri uzatváraní obchodných vzťahov. Faktúry pre odberateľa žalobcu, ktoré boli predložené k nahliadnutiu, vystavil a podpísal svedok. Predmetom predložených faktúr bol predaj elektroniky. Daňový subjekt zaúčtoval predmetné faktúry vo svojom účtovníctve a viedol evidenciu DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Tieto faktúry zaúčtoval za spoločnosť xyz, s.r.o. do účtovníctva spoločnosti xyz, s.r.o. svedok. Bol zodpovedný za podávanie daňových priznaní na DPH, kontrolných výkazov, viedol účtovníctvo v zdaňovacom období február až september 2018. Na otázku, kde sa uskutočnili rokovania, ktorých výsledkom bolo uzavretie obchodov, následne fakturovaných spoločnosťou xyz, s.r.o. uvedenými faktúrami pre spoločnosť žalobcu uviedol, že komunikácia prebiehala telefonicky. Zmluvy medzi spoločnosťou xyz, s.r.o. a žalobcom, na základe ktorých sa predmetný obchod uskutočňoval, neboli uzavreté. Za spoločnosť xyz, s.r.o. faktúry vystavil a zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti svedok. Spoločnosť viedla skladovú evidenciu. Na otázku, akým spôsobom boli predmetné faktúry doručené spoločnosti žalobcu uviedol, že e-mailom a@b.c Na otázku, aké súvisiace doklady boli zo strany spoločnosti xyz, s.r.o. vystavené k predmetným faktúram, ktoré by preukazovali dodávku konkrétneho tovaru uviedol, že faktúra hneď slúži ako dodací list. Miesto dodania tovaru zo strany spoločnosti xyz, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu bolo na prevádzke spoločnosti žalobcu Y. XX, B.. Tovar odovzdával za spoločnosť xyz, s.r.o. svedok prepravnej spoločnosti DPD s.r.o. Prepravca ho doručil. Tovar bod dodaný, prepravený pre žalobcu prepravnou spoločnosťou DPD s.r.o. Fakturovaný tovar predmetnými faktúrami spoločnosti žalobcu spoločnosť xyz, s.r.o. nadobudla od rôznych dodávateľov, súkromných osôb. Na otázku, akým spôsobom sa spoločnosť xyz, s.r.o. skontaktovala so svojím potencionálnym dodávateľom dodávateľmi uviedol telefonicky. Na otázku, kto vystupoval pri obchodných rokovaniach za dodávateľa a kto za spoločnosť xyz, s.r.o., kde sa uskutočnili tieto obchodné rokovania uviedol, že s nikým osobne nerokoval, všetko bolo objednávané cez internet. Na otázku, akým spôsobom dodal potencionálny dodávateľ predmetný tovar spoločnosti xyz, s.r.o., kde bolo miesto jeho dodania, akým spôsobom sa uskutočnila preprava, uviedol tovar chodil na dobierku. Na otázku, kto predmetný tovar za potencionálneho dodávateľa odovzdával a kto ho za spoločnosť xyz, s.r.o. preberal a aké doklady preukazujúce dodanie tohto tovaru s jeho pomenovaním a v príslušných množstvách boli pri tomto dodaní okrem faktúr vystavené, uviedol všetko preberal na dobierku. Zo strany spoločnosti xyz, s.r.o. bolo účtované o nadobudnutí tovaru. K úhrade za dodanie tovaru zo strany spoločnosti xyz, s.r.o. dodávateľovi došlo v hotovosti. Doklady spoločnosti xyz, s.r.o. odovzdal pri predaji firmy pánovi A..
9. Svedok predložil preberací protokol zo dňa 12.10.2018, ktorým je potvrdené prevzatie dokladov od konateľa spoločnosti xyz, s.r.o. xyz preberajúcim xyz. Ďalej predložil zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 25.09.2018 uzavretú medzi xyz ako prevodcom a xyz ako nadobúdateľom.
10. Dňa 16.04.2019 bol spísaný úradný záznam Daňovým úradom Košice, pobočka Michalovce s predmetom: miestne zisťovanie vykonané dňa 16.04.2019 u daňového subjektu xyz, s.r.o. Miesto zisťovania: F. XXX - sídlo spoločnosti. Predmet miestneho zisťovania: overenie sídla spoločnosti a prevádzkových priestorov u daňového subjektu xyz, s.r.o. Miestnym zisťovaním boli zistené nasledovné skutočnosti: Dňa 16.04.2019 sa zamestnanci správcu dane dostavili na adresu sídla spoločnosti xyz, s.r.o., F. XXX, za účelom preverenia sídla spoločnosti a prevádzkových priestorov. Na uvedenej adrese sa nachádzal dvojpodlažný dom, ktorý nebol ničím oplotený. V čase výkonu miestneho zisťovania sa tam nikto nenachádzal. V blízkosti domu, ani na dome sa nenachádzalo žiadne popisné číslo, ani žiadne
označenie spoločnosti xyz, s.r.o. O uvedenej skutočnosti správca dane vyhotovil fotodokumentáciu. Následne sa zamestnanci správcu dane zastavili na obecnom úrade vo Vinnom, kde pracovníčka po predložení fotodokumentácie potvrdila, že je to nehnuteľnosť, ktorá má popisné číslo XXX, o konkrétnejších údajoch k danej nehnuteľnosti sa nevedela vyjadriť.
11. Dňa 02.05.2019 bol spísaný úradný záznam Daňovým úradom Košice, pobočka Michalovce. Predmetom úradného záznamu bolo miestne zisťovanie vykonané dňa 30.04.2019 u daňového subjektu xyz, s.r.o. Miesto zisťovania: P. XXX, P. - prevádzkareň. Predmet miestneho zisťovania: overenie prevádzkových priestorov a vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu xyz, s.r.o. na adrese P. XXX, Svidník. Miestnym zisťovaním boli zistené nasledovné skutočnosti: Zamestnanci správcu dane sa dňa 30.04.2019 dostavili na adresu prevádzkových priestorov daňového subjektu xyz, s.r.o. - P. XXX, Svidník, za účelom preverenia prevádzkových priestorov a vykonávania ekonomickej činnosti daňového subjektu. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza niekoľkopodlažná budova. V čase vykonávania miestneho zisťovania sa v dolnej časti budovy nachádzali rôzne predajne, na vyšších poschodiach budovy súkromné byty. Správca dane na uvedenej adrese nenašiel žiadne označenie prevádzky spoločnosti xyz, s.r.o., nikoho zo spoločnosti xyz, s.r.o., ani žiadnu poštovú schránku s označením prevádzky spoločnosti xyz, s.r.o. Zamestnanci správcu dane v rámci miestneho zisťovania vyhotovili fotodokumentáciu vonkajšej časti budovy.
12. Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce vyzval spoločnosť xyz, s.r.o., aby zapožičal správcovi dane písomnosti, listiny a iné veci špecifikované vo výzve, týkajúce sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov a uskutočnených zdaniteľných plnení v zdaňovacom období február až september 2018 medzi spoločnosťami xyz, s.r.o. a žalobcom. Zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote.
13. Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce vyzval N. A., aby zapožičal správcovi dane písomnosti, listiny a iné veci špecifikované vo výzve, týkajúce sa dodávateľsko - odberateľských vzťahov a uskutočnených zdaniteľných plnení v zdaňovacom období február až september 2018 medzi spoločnosťou xyz, s.r.o. a žalobcom. Zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote.
14. Obec Vinné odpoveďou zo dňa 07.05.2019 Daňovému úradu Košice, pobočka Michalovce oznámila, na základe výzvy zo dňa 23.04.2019, že súpisné číslo XXX v obci F. má rodinný dom, vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti na základe listu vlastníctva je T. Y.. Daň za predmetnú stavbu aj napriek výzve nebola uhradená od roku 2011. K trvalému resp. prechodnému pobytu na nehnuteľnosti nie je prihlásený nikto a nie je známe, kto sa na uvedenej adrese zdržiava.
15. Dňa 20.11.2019 bol spísaný úradný záznam s predmetom: nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty daňového subjektu xyz, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2018 vykonanej Daňovým úradom Prešov, pobočka Humenné, protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty zo dňa 22.08.2019. Správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu xyz, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2018, z ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 22.08.2019. Zistené skutočnosti uvedené v protokole správca dane použije pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 u žalobcu.
16. V spise sa nachádza protokol Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 22.08.2019 z daňovej kontroly vykonanej u kontrolovaného daňového subjektu xyz, s.r.o. daň z pridanej hodnoty za obdobie máj 2018.
17. Dňa 21.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Za daňový subjekt žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil I.. T. P., konateľ spoločnosti a predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie sa s vykonanými úkonmi a zisteniami správcu dane v priebehu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018. Správca dane konateľa žalobcu oboznámil s vykonanými úkonmi a zisteniami v priebehu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018.
18. Správca dane výzvou zo dňa 17.10.2019 vyzval spoločnosť xyz s.r.o., aby vydala správcovi dane písomnosti týkajúce sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov a uskutočnených zdaniteľných plnení v
zdaňovacom období február - september 2018 medzi spoločnosťou xyz s.r.o. a spoločnosťou xyz, s.r.o. Zásielka sa vrátila správcovi dane s tým, že adresát je neznámy.
19. Žalobca dňa 20.12.2019 správcovi dane doručil vyjadrenie k zápisnici zo dňa 21.11.2019. Uviedol, že spoločnosť používa účtovný systém Helios Orange, tovary a ich pohyb je riadne účtovne evidovaný, žalobca riadne tovar prijal a vydal konkrétnemu zákazníkovi, predkladá kompletný položkovitý výpis pohybov tovarov, t. j. na strane vstupu prijaté faktúry a v náväznosti na daný vstup na strane výstupu konkrétneho zákazníka s uvedením priezviska a mena, resp. názvu spoločnosti evidovaného na vydaný doklad. Konečný príjemca predaného tovaru na základe prijatej objednávky e-mailom, resp. telefonicky je identifikovateľný menom, priezviskom, adresou dodania, e-mailom a telefónnym číslom. Navrhol dodatočné vypočutie bývalého konateľa spoločnosti xyz s.r.o., prípadne osoby, ktorej predal spoločnosť.
20. Správca dane vyhotovil dňa 17.01.2020 protokol z daňovej kontroly daňového subjektu žalobcu s predmetom daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie: daň z pridanej hodnoty september 2018. Na základe výsledku vykonanej daňovej kontroly bol u daňového subjektu žalobcu zistený rozdiel dane oproti vyrubenej dani vo výške 12 900,66 eur. Žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Výzva mu bola doručená dňa 21.01.2020. Žalobca doručil výhradu a vysvetlenia k správe a k predloženiu dôkazov.
21. Dňa 27.05.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 17.01.2020 z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu žalobcu. Za daňový subjekt sa zúčastnil Ing. T. P., konateľ spoločnosti. Žalobca nesúhlasil s výsledkom kontroly. Žalobca predložil fotokópiu vyjadrenia sa k požiadavke spoločnosti žalobcu xyz zo dňa 22.05.2020, v ktorom uvádza, že ako bývalý majiteľ spoločnosti xyz, s.r.o. na základe požiadavky majiteľa spoločnosti žalobcu zo dňa 03.12.2019 a opätovnej požiadavky zo dňa 22.05.2020 chcel potvrdiť, že tovary dodané spoločnosťou xyz, s.r.o. v kontrolovanom období boli spoločnosti žalobcu riadne dodané tak, ako bolo potvrdené jeho osobou v decembri 2019 a bol informovaný, že jeho kontaktné údaje boli poskytnuté Daňovému úradu Poprad, je prístupný dostaviť sa na Daňový úrad Poprad z dôvodu doplnenia informácií.
22. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad rozhodnutím číslo 101003805/2020 zo dňa 08.06.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z. z. vyrubil daňovému subjektu žalobcovi rozdiel dane v sume 12 900,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 24.10.2018 23 690,68 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 36 591,34 eur, rozdiel dane v sume 12 900,66 eur.
23. Dňa 05.06.2020 bolo podpísané plnomocenstvo konateľom xyz, s.r.o. xyz, ktorým splnomocňuje xyz, aby mohol zastupovať v celom rozsahu práv a povinnosti spoločnosť xyz, s.r.o., teda aby mohol zastupovať ako konateľa pri všetkých právnych úkonoch v daňovom konaní pri kontrolách s odberateľom žalobcom. V tejto súvislosti mu zapožičal doklady od spoločnosti xyz, s.r.o.: vystavené faktúry, dodávateľské faktúry, DPH výkazy, výpisy z účtov. Splnomocnenec môže v tejto súvislosti podpisovať všetky doklady a vykonávať všetky právne úkony s tým spojené. Uvedené plnomocenstvo spolu s osvedčením pravosti podpisu bolo predložené ako príloha k odvolaniam proti rozhodnutiu správcu dane.
24. Žalovaný rozhodnutím číslo 100016802/2021 zo dňa 07.01.2021 podľa § 74 ods. 4 zákona číslo 563/2009 Z. z. rozhodnutie číslo 101003805/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z. z. vyrubil rozdiel dane v sume 12 900,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 žalobcovi potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
25. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie deklarovaného dodania tovaru (spotrebnej elektroniky) od dodávateľa xyz, s.r.o. a uplatnením odpočítania dane z tohto dodania porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona.
26. Pri dokazovaní správca dane zistil, že dodávateľ xyz, s.r.o. nekomunikuje, nepreberá zásielky, jeho konateľ sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu, nepodarilo sa ho ani predviesť. Bývalý konateľ nevedel o spoločnosti, či mala zamestnancov, nepozná vlastníka skladovacích priestorov, nevedel preukázať, od koho bol tovar nadobudnutý. V sídle spoločnosti vo Vinnom sa nikto nezdržiava, nie je tam nikto prihlásený k trvalému ani prechodnému pobytu i keď nehnuteľnosť má vlastníka, za ktorú nie je uhradená daň z nehnuteľností obci Vinné od roku 2011. Miestnym zisťovaním pri kontrole iného daňového subjektu bolo zistené, že sídlom xyz, s.r.o. vo F. XXX je záhradná chatka vo viniciach, ktorej majiteľ zomrel, a nikto tam nebýva. Bývalý konateľ tejto spoločnosti xyz svoje tvrdenie o dodaní tovaru pre žalobcu verbálne potvrdil, toto tvrdenie ničím nepreukázal, nepredložil žiadne doklady. S odberateľom mal iba telefonický kontakt, žiadne zmluvy uzatvorené neboli, osobne s nikým nerokoval. Spoločnosť xyz, s.r.o. mala od marca do augusta 2018 sídlo v Michalovciach, P. XXXX/XX v rodinnom dome, ktorého majiteľ uviedol, že v ňom nikdy nesídlila žiadna spoločnosť. Spoločnosť xyz s.r.o., subdodávateľ pre xyz, s.r.o., je nekontaktná. Od marca do júla 2018 sídlila v Púchove, kedy pôsobila pod názvom W. s.r.o., pričom jej vtedajší konateľ sa vyjadril, že za spoločnosť konal osobne a nevystavoval žiadne faktúry, lebo spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Samotný kontrolovaný subjekt sa nevedel vyjadriť a nepreukázal, ako bol nakupovaný tovar, spotrebná elektronika, od xyz, s.r.o. dodaný
- doručený.
27. Ak nebolo preukázané nadobudnutie tovaru spoločnosťou xyz, s.r.o., obchodný vzťah medzi xyz s.r.o. a xyz, s.r.o. nemohol zakladať nadobudnutie tovaru spoločnosťou xyz, s.r.o., ktorá ho nemohla dodať pre žalobcu. Keďže vo svetle týchto objektívnych skutočností sa nepreukázal pôvod, resp. existencia obchodovaného tovaru, správca dane v tomto prípade nepriznal právo na odpočítanie dane od dodávateľa xyz, s.r.o. Námietky a poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 4Sžf/7/2011 sú v tomto prípade neopodstatnené.
28. Nemožno sa stotožniť s tým, že kontrolovaný subjekt nemohol a nemal ako vedieť, že v reťazci dodávok konal alebo koná niekto podvodne, pričom žalobca poukazuje na judikáty Európskeho súdneho dvora. Obchodný vzťah s dodávateľom tovaru prebiehal telefonicky alebo emailom, osobný kontakt nebol nadviazaný ani žiadna spoločná dohoda na obchod, konateľa spoločnosti nepozná. Takýto spôsob komunikácie nevylučuje možnosť nekalého konania zo strany dodávateľa, resp. neznalosť pôvodu dodávaného tovaru. Keďže nebol preukázaný pôvod tovaru, je na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo dodávateľ reálne nenakúpil, keďže to nepreukázal. Je vecou daňového subjektu, prijať pri takomto obchodovaní všetky opatrenia, ktoré možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti samotnej veci.
29. Daňový subjekt poukázal na princíp neutrality, ktorý v tomto prípade nemá opodstatnenie. Uvedenému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňová povinnosť nevznikla z titulu dodania tovaru, ale z titulu jej uvedenia na faktúre podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. V danom prípade právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, preto nevznikol kontrolovanému daňovému subjektu nárok na odpočítame dane od dodávateľa xyz, s.r.o. Daňový subjekt tieto tvrdenia správcu dane ničím nevyvrátil, preto jeho názor o opodstatnenosti odpočtu dane z pridanej hodnoty nie je namieste.
30. Pri vykonávaní kontroly daňový subjekt neuniesol ťarchu dôkazného bremena a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa xyz, s.r.o., lebo mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z dodania tovaru, ktorého pôvod a existencia nebola preukázaná. To bolo dôvodom, prečo správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane. Kontrolovaný daňový subjekt postupoval v rozpore so zákonom a porušil ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
31. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci.
32. V daňovom a súdnom konaní zostali sporné faktúry za predaj mobilných zariadení spotrebnej elektroniky: Apple tablety a Playstation konzoly. Žalovaný nespochybňuje reálnu existenciu tohto tovaru a uskutočnenie zdaniteľných plnení, ale spochybňuje, že dodávateľom bola spoločnosť xyz, s.r.o. Správca dane pri výkone daňovej kontroly pracoval s informáciami, ktoré neboli v danom čase nijako relevantné, pretože spoločnosť dodávateľa sa stala nekontaktnou až po tom, ako dodala tovary žalobcovi, a teda spoločnosť žalobcu nemala ako vyvodiť v danom čase, že skutočne ide o rizikového dodávateľa. Svedok N. A. ako súčasný konateľ spoločnosti xyz, s.r.o., v tom čase nebola osoba, s ktorou spoločnosť žalobcu obchodovala a dojednávala obchod. Vtedajší konateľ spoločnosti xyz s.r.o. xyz sa dostavil na ústne pojednávanie a ako svedok potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru pre spoločnosť žalobcu, prostredníctvom spoločnosti xyz, s.r.o.
33. Vo vyjadrení žalobcu, zo dňa 19.12.2019, pre správcu dane bolo uvedené, že osoby xyz s e-mailovou adresou a@b.c, s telefonickým kontaktom +XXX XXX XXX XXX a osoba N. A. s e-mailovou adresou a@b.c a s telefonickým kontaktom +XXX XXX XXX XXX sú kontaktné. Vo vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu zo dňa 27.05.2020 sa uvádza, že na ústnom pojednávaní bola doručená správcovi dane kópia dokumentu, ktorým xyz potvrdzuje dodanie tovarov pre spoločnosť žalobcu, za kontrolované obdobie apríl - september 2018 ako dodávateľ xyz, s.r.o. pre odberateľa žalobcu. Dňa 08.06.2020 bol spoločnosti žalobcu doručený originál dokumentu vo forme plnomocenstva overený notárom, ktorým xyz udeľuje plnomocenstvo pre xyz pre všetky úkony súvisiace s daňovým konaním voči odberateľovi žalobcovi. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že osoby xyz a xyz sú kontaktné.
34. Ak správca dane vypočul v žalobcovej daňovej kontrole svedka I.. R. U., mal ho na tento procesný úkon vopred upozorniť a predvolať. Tým, že správca dane žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu z ústneho pojednávania o výsluchu svedka vytesnil, odobral mu v daňovej kontrole jedno z jeho základných procesných práv, a to právo dávať svedkom a znalcom otázky na ústnom pojednávaní. Daňové úrady majú vo všeobecnosti tendenciu kamuflovať ústne pojednávanie ako miestne zisťovanie, aby naň nemuseli prizvať daňový subjekt. V žalovanom prípade išiel daňový úrad ešte ďalej, pretože ústne pojednávanie zrealizoval (a ani sa to nepokúsil zakryť), ale následne ho zaznamenal vo forme úradného záznamu a považuje ho za zákonne získaný dôkaz v súlade s § 24 daňového poriadku. Ak by ale súdy akceptovali procesný postup správcu dane, vedeli by daňové úrady vytesniť daňové subjekty zo všetkých výsluchov svedkov, pretože by svedkov vypočuli na ústnom pojednávaní bez prítomnosti daňového subjektu a následne by zápisnicu z ústneho pojednávania transformovali do úradného záznamu. Žalobca takýto postup považuje za nezákonný, pretože by tým bolo porušené imanentné právo daňového subjektu dávať svedkom otázky na ústnom pojednávaní. Porušenie práva kontrolovaného daňového subjektu dávať svedkom otázky interpretuje striktne aj platná súdna judikatúra, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/63/2012 zo dňa 11.06.2013.
35. Správca dane sa dopustil minimálne troch procesných chýb: nerešpektovanie práva dávať svedkom otázky + nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly tretieho daňového subjektu + nevykonanie dôkazov navrhovaných daňovým subjektom. Na strane 6 v treťom odseku napadnutého rozhodnutia žalovaný píše, že správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu xyz, s.r.o., Svidník, za kontrolované zdaňovacie obdobie DPH 05/2018. Žalovaný nezdôvodnil, prečo správca dane do administratívneho spisu daňového subjektu vôbec nahliadol a akú to má nadväznosť a logickú súvislosť so žalovaným prípadom. Odhliadnuc od toho správca dane podľa názoru žalobcu znovu vykonal dôkaz nekonformným spôsobom a porušil jednu zo základných zásad správy daní týkajúcu sa bezprostrednosti vykonávania dôkazov. Žalobca v kontexte odkazuje na citovaný judikát, podľa ktorého je v daňovom konaní potrebné preferovať vykonanie dôkazov bezprostredným spôsobom, aby sa mohol daňový subjekt s takto vyprodukovanými dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa kvalifikovane ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa názoru žalobcu, ak chcel správca dane vyprodukovať dôkaz z daňovej kontroly spoločnosti xyz, s.r.o., mal vypočuť konateľa tejto spoločnosti ako svedka v súlade s § 25 daňového poriadku a predvolať na ústne pojednávanie daňový subjekt.
36. Daňový subjekt navrhol vykonať ako dôkaz opakovaný výsluch svedkov xyz (exkonateľa spoločnosti xyz, s.r.o.) a N. A. (súčasného konateľa spoločnosti xyz, s.r.o.). Správca dane sa s týmto návrhom na vykonanie dokazovania nevysporiadal a nevykonal ho. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného (predposledný odsek na strane 6) ani nevyplýva, či správca dane nakoniec opakovaný výsluch obidvoch svedkov vykonal. Faktom je, že daňový úrad opakovaný výsluch svedkov xyz a N. A. nevykonal. Dôkazná povinnosť daňového subjektu ale nie je absolútna. Podľa platnej súdnej judikatúry, ak daňový subjekt navrhne v daňovej kontrole alebo vyrubovacom konaní dôkazy, ktoré správca dane nevykoná, dochádza k čiastočnému prenosu dôkaznej povinnosti na správcu dane. Tak to bolo aj v žalovanom prípade a zamietnutím návrhu na opakovaný výsluch exkonateľa a konateľa spoločnosti xyz, s.r.o., došlo k prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní na správcu dane. Žalovaný a správca dane preto v žalovanom prípade porušili ustanovenia § 24 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Právny názor o čiastočnom prenose dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na daňový úrad odobruje aj platná súdna judikatúra, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015.
37. Z plnomocenstva vyplýva, že obidve osoby sú kontaktné, pretože xyz plnomocenstvo podpísal úradne overeným podpisom na notárskom úrade T.. C. C. v L. dňa 05.06.2020 a centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O388901/2020. Plnomocenstvo bolo správcovi dane doručené ako príloha podaním zo dňa 07.07.2020. Správca dane si podľa poradového čísla úradne overeného podpisu mohol overiť autentickosť podpisu v centrálnom registri osvedčených podpisov na webovej stránke Notárskej komory SR www.notar.sk. Keďže svedok xyz plnomocenstvo podpísal a svedok xyz plnomocenstvo prijal a aktivizoval, dokazuje to, že obidve osoby boli v daňovom konaní kontaktné. Je problém správcu dane, že sa mu nepodarilo oboch svedkov predvolať. Ak sa svedkovia nedostavili na ústne pojednávanie na základe predvolania dobrovoľne, mal ich správca dane predviesť za asistencie polície alebo Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS). Štátny rozpočet SR nebol na deklarovaných zdaniteľných obchodoch na DPH stratový. Dodávateľ spoločnosť xyz, s.r.o., uviedol DPH na výstupe v daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze za kontrolované zdaňovacie obdobia a odviedol daň do štátneho rozpočtu. Žalovaný to v napadnutom rozhodnutí ani nespochybňuje. Daňové kontroly je vždy potrebné vnímať v časovom kontexte. Daňové úrady v praxi daňové kontroly vykonávajú často po niekoľkých rokoch po uplynutí kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Preto aktuálna nekontaktnosť dodávateľov v čase výkonu daňových kontrol neznamená, že dodávatelia neboli kontaktní v priebehu plynutia kontrolovaných zdaňovacích období a v čase realizácie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010. Podľa právneho názoru žalobcu správca dane dôkazné bremeno v žalovanom prípade neuniesol.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
38. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane preveroval doklady predložené daňovým subjektom, ktorými deklaroval právo na odpočítanie dane. Okrem dokladov verifikoval aj informácie podané daňovým subjektom a preveroval fakturovaný tok tovaru, jeho pôvod, aby odstránil pochybnosti o jeho existencii a jeho dodávateľovi. Zistenia správcu preukázali, že deklarovaný dodávateľ xyz, s.r.o. nie je kontaktný, nepreberá zásielky. V sídle spoločnosti sa nikto nezdržiava. Bývalý konateľ spoločnosti (xyz) verbálne potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu, no ničím to nepreukázal a nepotvrdil, nepredložil žiadne doklady, s odberateľom žiadna zmluva neexistuje. Subdodávateľ spoločnosti xyz, s.r.o. spoločnosť xyz s.r.o. je nekontaktná. Konateľ tejto spoločnosti, ktorá od marca do júla 2018 sídlila v Púchove pod názvom W. s.r.o., sa vyjadril, že za túto spoločnosť konal osobne on, a spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a nevystavovala žiadne faktúry. Správca dane pri preverovaní pôvodu tovaru bral do úvahy i skutočnosť, že žalobca sa nevedel vyjadriť a nepreukázal, ako bol nakupovaný tovar od xyz, s.r.o. dodaný - doručený. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť xyz, s.r.o. nemohla byť vlastníkom tovaru, ktorý nenadobudla, a preto jej nevznikla daňová povinnosť, preto následne odberateľovi žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona. Toto považoval správca dane za rozhodujúce pre nepriznanie práva na odpočet dane u žalobcu. V danom prípade žalobca ani jeho dodávateľ nepredložili správcovi dane pri vykonávaní daňovej kontroly relevantné dôkazy, že k deklarovanému zdaniteľnému obchodu skutočne došlo, pričom s poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a ustanovenia
§ 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za podmienok stanovených zákonom odpočítanie dane.
39. Svedok I.. R. U. bol vypočúvaný v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu, preto námietka žalobcu, že správca dane ho mal na tento procesný úkon vopred upozorniť a predvolať, je nedôvodná, keďže nešlo o výpoveď svedka pri výkone kontroly u žalobcu. Postup správcu dane bol v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. V danom prípade správca dane získal dôkaz nahliadnutím do spisu z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu.
40. Vo vzťahu k námietke ohľadom návrhu na opakovaný výsluch svedkov je zrejmé, že správca dane aplikoval zásadu objektívnej pravdy, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukáže a nepotvrdí tvrdenie daňového subjektu, lebo daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je preto na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, akú dôkaznú silu a schopnosť z realizovaného dokazovania vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré už má v priebehu konania k dispozícii. Navyše v tom čase správca dane už disponoval informáciami o dodávateľovi tovaru, u ktorého nebol potvrdený pôvod tovaru.
41. Správca dane vo vydanom rozhodnutí nepripísal žalobcovi zodpovednosť za konanie dodávateľa, ako to v žalobe namieta. Preverovaním dodávateľa chcel správca dane získať dôkaz na preukázanie deklarovaných obchodov kontrolovaného daňového subjektu. Doklady predložené neboli, dodávateľ je nekontaktný a nebol preukázaný pôvod deklarovaného tovaru.
42. V súvislosti s touto námietkou žalovaný upriamuje pozornosť tiež na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená, že pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. oprávnené.
43. Z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynula nepreukázateľnosť obchodovaného tovaru a jeho existencia u deklarovaného dodávateľa. Na základe toho prijal správca dane záver, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu nedošlo tak, ako to daňový subjekt a jeho dodávateľ deklarovali, a kontrolovanému daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane.
44. Z ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že daňová povinnosť vzniká uskutočnením zdaniteľného obchodu, a nie jeho deklarovaním v daňovom priznaní, v kontrolnom výkaze a odvedením dane do štátneho rozpočtu, ako to namieta žalobca.
45. Predložené a získané listinné doklady, svedecké výpovede a iné dôkazy správca dane vyhodnotí a ustáli na ich základe záver. V tomto prípade dospel k záveru, že v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu od uvedeného dodávateľa a uplatnením odpočítania dane z neho porušil kontrolovaný daňový subjekt ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 tohto zákona.
46. Podľa žalovaného správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na základe získaných dôkazov jednoznačne spochybnil existenciu tovaru, ktorý mal byť žalobcovi dodaný dodávateľom a jeho subdodávateľom, preto neuznanie odpočítania dane bolo zo strany správcu dane opodstatnené.
47. Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i vo svojom rozhodnutí žalovaný považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
48. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 07.12.2021.
49. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov číslo 101003805/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 900,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018.
50. Z hľadiska posúdenia nároku žalobcu na uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2018, právne významnou skutočnosťou je zistenie správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal uskutočnenie deklarovaného dodania tovaru (spotrebnej elektroniky) od dodávateľa - xyz, s. r. o. tak, ako to bolo deklarované vo faktúrach predložených správcovi dane.
51. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
52. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
53. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
55. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
57. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
58. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
59. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
60. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
61. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
62. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
63. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
64. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
65. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
66. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
67. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
68. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.
69. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
70. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
71. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vrátane prvostupňového správneho orgánu, je zrejmé, že dňa 15.02.2019 začal správca dane s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 u žalobcu ako daňového subjektu.
72. Žalobca si za zdaňovacie obdobie september 2018 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 12 900,66 EUR z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa xyz, s. r. o. v počte 11, celkovo základ dane 64 503,34 EUR, 20 % DPH 12 900,66 EUR, celkom 77 404 EUR, za dodanie tovaru - spotrebnej elektroniky.
73. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval Protokol č. 100195074/2020 zo dňa 17.01.2020, týkajúci sa aj zdaňovacieho obdobia september 2018, ku ktorému žalobca doručil svoje vyjadrenie. Správca dane následne so žalobcom prerokoval dňa 27.05.2020 pripomienky k Protokolu.
74. Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101003805/2020 zo dňa 08.06.2020. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale konštatoval, že na základe preverovaných faktúr nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosťou xyz s.r.o., ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ, a teda žalobca si právo na odpočítanie dane z faktúr uplatnil neoprávnene. Keďže nebolo preukázané, že došlo k vzniku daňovej povinnosti na strane spoločnosti xyz s.r.o., ktorá mala byť uplatnená voči žalobcovi, právo na odpočítanie dane si žalobca uplatnil neoprávnene. Žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z týchto dôvodov žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený xyz, s.r.o.
75. Správny súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, resp. vyzval na predloženie podkladov. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.
76. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, spoločnosti xyz, s. r. o. správny súd z obsahu spisu zistil, že táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani mechanizmy na dodanie tovaru. Konateľ spoločnosti (v období deklarovaného dodania tovaru a vystavenia faktúr) nevedel od koho mal prenajaté skladové priestory, nepamätal si, či mal zamestnancov. Tovar mala spoločnosť xyz s.r.o. nadobudnúť od
dodávateľov, súkromných osôb, ktorých konateľ vo svojej výpovedi nekonkretizoval. K úhradám malo dôjsť v hotovosti. Doklady spoločnosti odovzdal dňa 12.10.2018, podľa preberacieho protokolu, N. A..
77. Dňa 25.09.2018 (posledné preverované zdaňovacie obdobie na základe daňovej kontroly u žalobcu je september 2018) bola uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu medzi xyz (konateľom spoločnosti xyz s.r.o.) ako prevodcom a xyz ako nadobúdateľom. Touto zmluvou xyz previedol na N.a celý svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti xyz s.r.o.
78. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či bol zdaniteľný obchod reálne uskutočnený, a to preverovaním vykonávaným aj v dodávateľskej spoločnosti. Napriek tvrdeniu bývalého konateľa spoločnosti xyz s.r.o. o dodaní tovaru, žiadnym iným spôsobom nedokázal preukázať reálny základ pre vystavenie faktúr, a preto nemožno jeho vyjadrenie považovať za dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu.
79. Navyše je potrebné dodať a zdôrazniť, že práve výpoveď bývalého konateľa spoločnosti xyz s.r.o. v krátkom časovom úseku od deklarovaného dodania tovaru (september 2018), výsluch uskutočnený dňa 27.06.2019, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o dodaní akéhokoľvek tovaru žalobcovi, keď žiadne konkrétne skutočnosti vo výpovedi neuviedol. Neuviedol mená, názvy svojich dodávateľov, nevedel od koho mal prenajaté skladové priestory a naviac ani si nepamätal, či vôbec mal zamestnancov.
80. Doklady od spoločnosti xyz s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť, napriek dvom výzvam zaslaným na adresu sídla spoločnosti a jej aktuálnemu konateľovi.
81. Správca dane bol oprávnený preveriť reálnosť dodávky tovaru, ako aj doplneným dokazovaním preveriť vzniknuté pochybnosti. Dôvodné pochybnosti správcu dane vychádzali jednak zo skutočnosti, že dodávateľ žalobcu nemal žiadnych zamestnancov ani mechanizmy na dodanie tovaru, ale aj z okolnosti na strane subdodávateľov.
82. Skutočnosť, že konateľ dodávateľa ani nemal vedomosť o činnosti spoločnosti (neuviedol mená, názvy subdodávateľov, nevedel či mal zamestnancov a od koho si prenajímal skladové priestory), sama osebe spochybňuje realizáciu zdaniteľného obchodu, ktorý mala pre žalobcu dodať spoločnosť xyz, s. r. o.
83. Podporne správca dane poukázal aj na závažné a dôvodné pochybnosti na strane subdodávateľa. Správca dane zistil, že spoločnosť xyz s.r.o. mala byť dodávateľom spoločnosti xyz s.r.o. Ing. R. U., ktorý bol konateľom spoločnosti xyz s.r.o. v období od 21.03.2018 do 05.06.2018 uviedol, že spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Správca dane v protokole z daňovej kontroly na str. 9 poukazuje na personálnu prepojenosť spoločnosti xyz s.r.o. a xyz s.r.o. osobou xyz. Poukázal na to, že xyz bol konateľom spoločnosti xyz s.r.o., ktorá v kontrolných výkazoch uvádzala ako odberateľa xyz s.r.o., teda musel vedieť o spolupráci týchto dvoch spoločnosti. Zároveň bol splnomocnený na elektronickú komunikáciu so správcom dane za obe tieto spoločnosti.
84. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.
85. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v daňovom konaní z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.
86. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.
87. V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi), pričom žalobca v daňovom konaní riadne nepreukázal, že spoločnosť xyz, s. r. o. mu tovar dodala, pričom si túto spoločnosť vybral za svojho dodávateľa, hoci táto nemala zamestnancov a mechanizmy na dodanie tovaru. Žalobca teda nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.
88. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení, absentuje bez pochybností preukázané dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre. Zistenia správcu dane oprávnene vzbudzujú dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, na základe ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).
89. Žalobca preukázal iba splnenie formálnych podmienok na odpočet - faktúrami a inými listinnými dôkazmi. Faktúry sú iba listinné dôkazy, ktoré nepreukazujú kto, aké osoby a aký dodávateľ, tovar dodal. Neodstránil pochybnosti správcu dane a nepreukázal reálnosť obchodu medzi ním a jeho dodávateľom.
90. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.
91. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou v na účtovnom doklade.
92. Na priznanie nároku na odpočet DPH nestačí len vyhotovenie faktúr s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Listinné dôkazy sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázaná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Dôkazy musia byť vystavené na materiálnom reálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť, ako aj právna skutočnosť, reálne preukázané.
93. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt „preukazuje", teda má preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti na uplatnenie odpočtu dane, inak nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca namieta, že bývalý konateľ spoločnosti xyz s.r.o., svojou výpoveďou, potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu. xyz iba ústne svojou výpoveďou a v písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2020 potvrdil, že tovary dodané spoločnosťou xyz s.r.o. boli žalobcovi riadne dodané. Avšak jeho tvrdenia, nie sú podložené žiadnymi inými relevantnými dôkazmi. Navyše jeho výpoveď však vzbudzuje odôvodnené pochybnosti s poukazom na to, že o obchodoch svojej spoločnosti nemal vedomosti a od spoločnosti xyz s.r.o. neboli predložené žiadne doklady k deklarovaným obchodom. Žalobca nevysvetlil, prečo sa rozhodol obchodovať so spoločnosťou xyz s.r.o., pokiaľ ju nepoznal, ani jej štatutárneho zástupcu. Mal si preveriť spoločnosť, s ktorou sa rozhodol obchodovať, uzatvárať obchody v nemalom rozsahu, zistiť minimálne základné informácie. V tomto smere žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia, nesplnil si
svoju vysvetľovaciu povinnosť. Pokiaľ nepoznal spoločnosť xyz s.r.o., jej štatutárneho zástupcu, tieto skutočnosti si ani v minimálnom rozsahu nepreveril, sám sa vystavil riziku, že v prípade spochybnenia deklarovaného dodania tovaru, tieto skutočnosti nebude vedieť preukázať.
94. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správny súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
95. Rozhodnutie žalovaného nie je arbitrárne ani zmätočné. Žalobca v žalobe neuviedol, v čom by mala spočívať arbitrárnosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie správcu dane (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) spolu s rozhodnutím žalovaného (rozhodnutie o odvolaní) tvoria jeden celok. To, že rozhodnutie správneho orgánu je stručné, neznamená táto skutočnosť sama osebe jeho nepresvedčivosť. Žalobca iba všeobecne namieta, že rozhodnutiu žalovaného chýba kvalifikované odôvodnenie a je bez relevantnej právnej argumentácie. Neuviedol, čo konkrétne chýba, aké odôvodnenie a právna argumentácia, k akej skutočnosti. Preto nie je dôvodná jeho námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Práve naopak, z rozhodnutia správcu dane aj žalovaného, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, na základe akých skutočnosti nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH. Zároveň pri tomto žalobnom bode III.1. žalobca namieta aj nedostatočne zistený skutkový stav. Ani túto žalobnú námietku však absolútne vôbec nekonkretizuje, v čom vidí nedostatočne zistený skutkový stav. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nedostatočne zistený skutkový stav správnym orgánom sú dve rôzne žalobné námietky, ktoré sa zakladajú na odlišných skutkových a právnych tvrdeniach žalobcu. Žalobca musí v žalobe žalobný bod vymedziť tak, aby bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP) a súd nie je oprávnený skúmať a vyhľadávať namiesto žalobcu v čom by mohla spočívať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného s poukazom na rovné postavenie účastníkov konania v správnom súdnictve (§ 5 ods. 9 SSP).
96. Žalobca namietal, že spoločnosť dodávateľa sa stala nekontaktnou až potom ako dodala tovary žalobcovi a že žalobca nemal ako vyvodiť, že ide o rizikového dodávateľa. Opätovne správny súd poukazuje na to, že žalobca neuviedol, aké opatrenia prijal na preverenie svojho dodávateľa, pokiaľ sa rozhodol nadviazať s ním obchodnú spoluprácu a uzavrieť obchody nie v zanedbateľnom počte a rozsahu. Nepreveril si, že či spoločnosť dodávateľa má tovar, zamestnancov, skladové priestory. Ani len osobne nerokoval s konateľom dodávateľa. Takže nie je dôvodná námietka žalobcu, že nemal ako zistiť, že ide o rizikového dodávateľa, keďže na zistenie tejto skutočnosti neprijal žiadne opatrenia.
97. Skutočnosť, či osoby xyz, bývalý konateľ spoločnosti xyz s.r.o. a xyz, aktuálny konateľ spoločnosti xyz s.r.o., sú kontaktné alebo nie, na ktorú poukazuje žalobca v žalobe, nie je relevantná. xyz bol vypočutý ako svedok počas daňovej kontroly, nebolo konštatované, že táto osoba je nekontaktná. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Kľúčovou je výpoveď bývalého konateľa spoločnosti xyz s.r.o., xyz, ktorý nevedel sa vyjadriť o obchodoch a fungovaní spoločnosti, doklady spoločnosti xyz s.r.o. neboli predložené a ostatné skutočnosti, ktoré správca dane zistil, ohľadom spoločnosti xyz s.r.o. ako aj spoločnosti xyz s.r.o., len podporne odôvodňujú pochybnosti vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou xyz s.r.o. žalobcovi. Aj neskoršie zistenia ohľadom spoločnosti dodávateľa, môžu dokresľovať a podporovať iné zistenia a závery správcu dane získané z iných vykonaných dôkazných prostriedkov.
98. InY. konateľ spoločnosti xyz s.r.o., nebol vypočutý ako svedok počas daňovej kontroly žalobcu. I.. R. U. bol vypočutý ako svedok v daňovej kontrole daňového subjektu xyz, s.r.o. Táto skutočnosť vyplýva z protokolu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, č. 102014700/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, s ktorým mal žalobca možnosť sa oboznámiť. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že ho mal správca dane na výsluch svedka predvolať a že nemohol svedkovi klásť otázky. Nie je ani dôvodný odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/86/2013, pretože Ing. R. U. nebol vypočutý ako svedok počas daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu ani dožiadaným správcom dane.
99. Ďalej žalobca namietal nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly iného daňového subjektu, a to konkrétne spoločnosti xyz, s.r.o. Správca dane nie je povinný osobitne zdôvodňovať, čo ho viedlo k nahliadnutiu do spisu iného daňového subjektu. Jednou z činnosti správcu dane je aj vyhľadávacia činnosť (§ 36 Daňového poriadku). Akú súvislosť malo nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty daňového subjektu xyz, s.r.o., je ozrejmené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.11.2019, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu, ale aj v protokole zo dňa 17.01.2020 a rozhodnutí správcu dane zo dňa 08.06.2020, kde správca dane uvádza, aké skutočnosti z protokolu z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu xyz, s.r.o. zistil vo vzťahu k preverovaným zdaniteľným obchodom. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s protokolom z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu xyz, s.r.o. a taktiež bol aj oboznámený so skutočnosťami, ktoré správca dane z tohto protokolu hodlal použiť, a to minimálne už na pojednávaní konanom dňa 21.11.2019, o ktorom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.
100. Získaním informácií nahliadnutím do spisov tretích osôb nedochádza ako žalobca namieta k obchádzaniu inštitútu svedka. Žalobca bol s týmito informáciami oboznámený, mohol nahliadnuť do spisu, vyhotoviť si fotokópie, mohol sa k nim vyjadriť. Jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku navrhovať dôkazy, a teda aj výsluch akýchkoľvek svedkov, aj tých, ktorí už boli vypočutí v inom daňovom konaní, mu zostalo zachované. Žalobca nenavrhol vypočuť ako svedka Ing. R. U.. Preto je jeho námietka, že nemohol klásť svedkovi otázky, nedôvodná. Informácie získané nahliadnutím do spisu iného daňového subjektu, neboli jediným a hlavne nie nosným dôkazom, použitým v daňovom konaní. Správca dane vykonal aj výsluch svedka a vlastné dokazovanie v rámci daňovej kontroly žalobcu.
101. Žalobca navrhoval opätovný výsluch svedka xyz a výsluch svedka N. A.. Nepochybil správca dane, pokiaľ tieto návrhy žalobcu neakceptoval a dôkazné prostriedky nevykonal, pretože svedok xyz bol počas daňovej kontroly vypočutý, o jeho výsluchu bol žalobca upovedomený, avšak ústneho pojednávania sa bez uvedenia dôvodu nezúčastnil. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v žalobe, že správca dane sa s týmto návrhom na vykonanie dokazovania nevysporiadal, pretože k tomuto návrhu sa správca dane vyjadruje na strane 9 rozhodnutia zo dňa 08.06.2020. Žalobca ani v žalobe neuvádza, z akých dôvodov navrhoval opätovne vypočuť xyz, keďže už raz vypočutý bol počas daňovej kontroly. Neuvádza ani z akého dôvodu navrhuje vypočuť N. A., ktorý nebol v čase deklarovaného zdaniteľného plnenia a vystavenia sporných faktúr konateľom spoločnosti xyz, s.r.o., a preto k akým skutočnostiam by mal vypovedať a čo by sa malo jeho výpoveďou preukázať. Z týchto dôvodov ani správny súd nevzhliadol potrebu ich vypočutia.
102. Žalobca nekonkretizoval žiadne rozhodnutie, keď uvádza, že : ,,podľa platnej súdnej judikatúry, ak daňový subjekt navrhne v daňovej kontrole alebo vyrubovacom konaní dôkazy, ktoré správca dane nevykoná, dochádza k čiastočnému prenosu dôkaznej povinnosti na správcu dane“. Nie je dôvodná námietka, že zamietnutím návrhu na opakovaný výsluch exkonateľa a konateľa spoločnosti xyz s.r.o. došlo k prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní na správcu dane. Ad absurdum, takýmto postupom by akýkoľvek nedôvodný návrh na vykonanie dokazovania, viedol k presunu dôkazného bremena na správcu dane. Žalobca však v prejednávanej veci, ocitol sa v dôkaznej núdzi a po dôvodnom spochybnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, nevedel poskytnúť ani preukázať základné fakty o deklarovanom dodaní tovaru žalobcovi spoločnosťou xyz s.r.o. Nenastali tak skutočnosti, na presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane.
103. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžf/41/2013 a 3Sžf/1/2010, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe súd uvádza, že žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet nie z dôvodu porušenia povinnosti tretích osôb, ale z dôvodu, že sám nevedel preukázať, že došlo k dodaniu tovaru jeho dodávateľom. Dodanie tovaru od konkrétneho dodávateľa deklaroval sám žalobca a na ňom teda spočívalo bremeno deklarovanú transakciu aj reálne preukázať. Rozsudok sp. zn. 7Sšf/41/2013 vychádzal z iných skutkových okolností aké sú v danej veci. Správca dane neuznal daňovému subjektu oprávnenosť výdavkov pri dani z príjmov, z dôvodu nepreukázania účelu. Najvyšší súd konštatoval, že daňové orgány nevenovali náležitú pozornosť pri správnom určení dane, či žalobcom ako daňovým subjektom boli ním uplatnené výdavky vynaložené v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, na ktoré skutočnosti nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Najvyšší súd v tomto rozsudku sa nezaoberal otázkou presunu dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane, poukázal síce v rozsudku na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v časti, ktorú cituje aj žalobca v žalobe, avšak nevysvetlil ako mala byť aplikovaná vo vzťahu k rozhodovanej veci.
104. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd dospel k právnemu záveru, že zo skutkových okolností nevyplýva vznik nároku na odpočet dane. Na základe daňovými orgánmi zisteného skutkového stavu, nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane.
105. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
106. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).