Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu Z. T., bytom E. XX, XX XXX E., podnikajúca v SR do X.X.XXXX pod obchodným menom MarzenaZabawa - JUPITER, IČO: 45 842 663, so sídlom Centrálna 274, 08901 Svidník, Slovenská republika, právne zastúpený JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou so sídlom J.M. Geromettu 146/1, Žilina proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, za účasti O. E. E., bytom M. XXX, XX-XXX M., S., občan S., v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 13.1.2020 č.15641-3/2019-BA takto:

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. januára 2020 číslo 15641-3/2019-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník zo dňa 9. septembra 2014 číslo: 5376-10/2014-SK.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa o sociálnom poistení, odvolanie zamestnanca Grzegorza Kazimierza Karolka a žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. 5376-10/2014-SK, zo dňa 9. septembra 2014, vo veci zániku sociálneho poistenia zamestnanca, zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník.

2. Uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vydala dňa 9.9.2014 rozhodnutie č. 5376-10/2014- SK, ktorým rozhodla, že pánovi O. E. E., nar. 3.. U. XXXX ako zamestnancovi žalobcu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 7. augusta 2013. Proti tomuto rozhodnutiu podali obaja odvolanie. V podstate podobne uviedli, že rozhodnutie je založené na nepresne a neúplne zistenom skutkovom stave, namietli nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia, absenciu konkrétnych skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ku konštatovanej kontrole vykonanej pobočkou Svidník uviedli, že v tom čase mal zamestnanec vydaný formulár PD A1 s trvajúcou platnosťou, čo nebolo brané do úvahy, navyše požiadal o vydanie nového formulára, ktorý mu nebol vydaný, nebola mu podaná ani žiadna odpoveď. Podľa ich názoru pobočka Svidník konala v rozpore s Nariadením i zákonom, keď ako inštitúcia dotknutého štátu nerozhodla o uplatniteľnej legislatíve, a na ne-preukázanie reálneho výkonu činnosti

na území SR neboli stav úplne a riadne zistený. Sociálna poisťovňa pobočka Svidník odignorovala skutočnosť, že zamestnávateľ mal miesto podnikania v SR, mal v prenájme osobitnú miestnosť ako kanceláriu, že sám určoval zamestnancovi pracovný časový rámec spravidla počas 10 dní, pracuje jeden deň 4 hodiny, v určenom období žalobcu informuje, kedy vykoná prácu, prevezme letáky, vykonáva prácu v teréne. Navrhovali zrušenie rozhodnutia.

3. Žalovaná ďalej konštatovala, že prerušila konanie o odvolaniach účastníkov dňa 22.9.2015, v súvislsoti s pokračovaním v konaní poukázala na § 193 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na to, že podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Svidník bol zamestnávateľ zapísaný v živnostenskom registri na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení v období od 1. októbra 2010 do 4. apríla 2017, od 1. októbra 2010 sa prihlásil do registra zamestnávateľov, vedeného Sociálnou poisťovňou, bol v registri zamestnávateľov registrovaný do 31. marca 2017, prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou (ďalej len „register poistencov“), od 1. júna 2012.

4. Ďalej poukázala na európsku úpravu sociálneho zabezpečenia nariadeniami (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

5. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

6. Citovala čl. 11 (3) (a) a 13 (3) základného nariadenia a zdôraznila, že ako príslušná inštitúcia na určovanie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, povinná vykonať správne posúdenie dôležitých skutkových okolností. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle totiž môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade Sociálna poisťovňa. Citovala čl. 16 (1), (2), (3) vykonávacieho nariadenia.

7. Uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Svidník vydala dňa 1.10.2012 formulár PD A1, ktorým určila, že na zamestnanca sa v období od 1.6.2012 do 7.8.213 vzťahujú predpisy sociálneho zabezpečenia SR. Poľská inštitúcia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych v Lubline (ďalej len ZUS v Lubline) ako príslušná inštitúcia podaním zo dňa 16.6.2014 oznámila žalovanej, že zamestnanec podlieha od 8.8.2013 právnym predpisom Poľska. Na základe tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa pobočka Svidník rozhodla, že sociálne poistenie zamestnanca podľa slovenskej legislatívy zaniklo 7.8.2013.

8. Námietky zamestnávateľa a zamestnanca, uvedené v odvolaní, nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

II.

Priebeh administratívneho konania

9. Z priloženého administratívneho spisu žalovanej vyplýva z registračného listu, že žalobca bol registrovaný ako zamestnávateľ od 1.10.2010 do 31.3.2017, pričom zamestnanca prihlásil od 1.6.2012, z formuláru A1 vyplýva, že zamestnanec bol prihlásený a podliehal právnym predpisom SR od 1.6.2012 do 7.8.2013.

10. V spise sa nachádza oznámenie poľského orgánu sociálneho zabezpečenia ZUS v Lubline zo dňa 27.11.2013 adresované zamestnancovi žalobcu a doručované aj žalovanej, v ktorom ZUS oznámila zamestnancovi, že od 8.8.2013 podlieha poľským právnym predpisom podľa čl. 11 ods. 3 (a) základného nariadenia, čomu predchádzalo určenie slovenskej legislatívy na obdobie od 1.6.2012 podľa čl. 13

(3) základného nariadenia s konštatovaním, že slovenskej legislatívne podliehal od 1.6.2012 podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia v dôsledku zamestnania na území SR u slovenského zamestnávateľa - žalobcu, za súbežného vykonávania činnosti SZČO v Poľsku, pričom mu bol vystavený formulár A1 od 1.6.2012 do 7.8.2013. ZUS konštatovala komunikáciu so Sociálnou poisťovňou v otázke vykonanej kontroly u slovenského zamestnávateľa a zistenia schránkovej podstaty zamestnávateľa bez skutočného vykonávania zamestnania. Zdôraznila, že zamestnancom s už vystaveným formulárom zo strany Sociálnej poisťovne ich nebude rušiť, avšak po ukončení jeho platnosti bude rozhodnuté o uplynutí poistenia. Zamestnanec bol poučený, že toto dočasné určenie uplatniteľnej legislatívy na základe dostupných dokladov nadobudne právoplatnosť do dvoch mesiacov od informovania slovenskej inštitúcie, ak tá proti tomuto určeniu nevznesie námietky.V dodatočnom oznámení z 16.7.2014 ZUS oznámila žalovanej, že zamestnanec s určením uplatniteľnej legislatívy nesúhlasil, preto poľská pobočka vydala rozhodnutie, proti ktorému podal odvolanie, ktoré bolo predložené na súd.

11. V administratívnom spise je ďalej záznam č. 208-6/2013-SK o vykonaní vonkajšej kontroly u žalobcu za účelom preverenia sídla zamestnávateľa a reálneho výkonu činnosti zamestnancov. Bolo konštatovaná návšteva pracovníkov Sociálnej poisťovne v mieste sídla žalobcu, kde sa nachádza aj kancelária P.. B. B. - B., v ktorej pracuje P.. B. ako splnomocnený zastupovať žalobcu, žalobca tam nebol prítomný, ani žiaden z jeho zamestnancov.

12. Následne najskôr dňa 9.9.2014 Sociálna poisťovňa pobočka Svidník vydala rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 7.8.2013, proti ktorému žalobca i jeho zamestnanec podali odvoanie, o ktorom dňa 13.1.2020 rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím po predchádzajúcom prerušení odvolacieho konania dňa 22.9.2015.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

13. V podanej žalobe žalobca najskôr konštatoval skutkový stav, teda že zamestnancovi žalobcu bol vydaný formulár PD A1, v zmysle ktorého podlieha od 1.6.2012 do 7.8.2013 slovenskej legislatíve, pričom jeho situácia sa ani po tomto dátume nezmenila, tzn. bol zamestnanec v Slovenskej republike a SZČO v Poľsku.

14. Žalovanej bolo doručené zo strany ZUS Lublin oznámenie zo dňa 16.6.2014, v ktorom ZUS uvádza, že stanovisko o určenej uplatniteľnej poľskej legislatíve vychádza z toho, že žalovaná bez ďalšieho tvrdí, že zamestnávateľ je schránková firma a k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území Slovenskej republiky nedochádza, a že od 08.08.2013 má podliehať zamestnanec poľskej legislatíve. Žalovaná vychádzala z kontroly uskutočnenej u Žalobcu za obdobie od 01.10.2012 do 14.03.2013. Zamestnanec v zmysle poľských právnych predpisov využil prostriedky možnej právnej obrany, nakoľko nesúhlasí s takto určenou uplatniteľnou legislatívou, pričom toto konanie nebolo do dnešného dňa v Poľsku právoplatne skončené, a teda uplatniteľná legislatíva nie je určená. Žalobca ďalej konštatoval priebeh administratívneho konania, v ktorom najskôr Sociálna poisťovňa pobočka Svidník vydala dňa 9.9.2014 rozhodnutie č. 5376-10/2014-SK o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu uplynutím dňa 07.08.2013, proti ktorému sa obaja odvolali, pričom žalovaná najskôr odvolacie konanie prerušila a potom o odvolaniach rozhodla dňa 13.1.2020 tak, že ich zamietla a potvrdila rozhodnutie pobočky. Žalobca mal za to, že predmetným žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do jeho práv a právom chránených záujmov v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročila svoju právomoc danú jej Zákonom o SP, v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne zistila a vyhodnotila skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis.

15. K otázke prekročenia právomoci citoval čl. 2 ods. 1, čl. 11, čl. 13 ods. 3, čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia, tiež čl. 16 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia ( ďalej len „vykonávacie nariadenie").

16. V prvom rade namietol, že otázka, či zamestnanec žalobcu spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Vychádzajúc zo stavu veci, nie je sporné, žeby mal zamestnanec žalobcu bydlisko v Poľsku. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je okrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. S ohľadom na uvedené a najmä s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietal oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník) ako aj správneho orgánu druhého stupňa - žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu podľa bod prvý o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Ak by aj konajúci súd mal za to, čo však zásadne žalobca rozporuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, resp. žalovaná ako odvolací orgán, má v tomto smere pôsobnosť v zmysle Zákona o SP (... do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch...), potom namietame samotnú existenciu spornosti ako predpokladu aplikácie tohto ustanovenia Zákona o SP. Podporiac uvedené poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.12.2016.

17. V tejto súvislosti poukázal na zjednocujúci záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. k tejto otázke.

18. Ďalej namietol nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy.

19. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č . 883/ 2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1") toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a) Prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b) Prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

20. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s(dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

21. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 , ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1 , žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

22. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

23. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti. 24. Podľa bodu 10 rozhodnutia č . A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. 0 svojom rozhodnutí informuje aj dotknutá osobu a prípade aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

25. Bez ohľadu na uvedené, ak by aj správny súd mal za to, že žalovaná konala v medziach SR a má v zmysle Zákona o SP oprávnenie na vydanie rozhodnutie podľa bod prvá, čo však žalobca zásadne rozporoval, namietol zákonnosť procesného postupu vydania Rozhodnutia a to v dvoch rovinách: 1. Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 2. Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach

26. S poukazom na procesný vývoj uvedený v tejto správnej žaloby je objektívne verifikovateľná rozdielnosť v stanoviskách členských štátoch vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu, pri zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom resp. vykonávacom nariadení (čl. 16 ods. 4), ako aj v rozhodnutí č. A1, mal prebehnúť medzi ZUSa žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Uvedené v administratívnom spise žalovanej absentuje, nie je v ňom objektívny dôkaz, a teda máme za to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej legislatívy (poľskej), resp. jej zmena z určenia slovenskej uplatniteľnej legislatívy, je len bez ďalšieho zisťovania a predkladania dokumentov zrkadlom dikcie Žalovanej, ktorej zákon v konečnom dôsledku takéto oprávnenie ani nepriznáva.

27. V ďalšej časti vyjadril názor o nesprávnosti prerušenia odvolacieho konania zo strany žalovanej, toto konanie považoval za účelový postup žalovanej, nakoľko žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedla ani sa nezaoberala tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu právoplatne ukončený (na tomto mieste si dovoľuje žalobca dať konajúcemu súdu do pozornosti, že v Poľsku súdne konania ku dnešnému dňu pokračujú a neboli právoplatne skončené. V tomto kontexte mal za to, že počas prerušenia konania, žalovaná nevykonala činnosti smerujúce k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu, čo preukazuje aj fakt, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia sú len zistenia, ktoré boli žalovanej známe už pred prerušením, ktoré sú podľa samotnej žalovanej v kontexte prerušenia konania práve z dôvodu zistenia presného skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia nedostatočné. Žalobca má za to, že žalovaná mala prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať sa poľského styčného orgánu ZUS v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil žalobca opravné prostriedky v Poľsku, a či v čase vydania Rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku. Uvedené by malo byť potom rovnako súčasťou administratívneho spisu žalovanej, a preto má žalobca za to, že je aj v tomto ohľade administratívny spis žalovanej nie je úplný.

28. V ďalšej časti žaloby namietol záver o nepreukázaní reálneho výkonu činnosti na území SR s poukazom na vykonanú kontrolu za obdobie od 1.10.2010 do 14.3.2013, pričom vo vzťahu k posudzovanému obdobiu, t.j. od 7.8.2013 sa reálny výkon činnosti ani nepreveroval, takže vonkajšia kontrola nemohla byť podkladom rozhodnutia žalovanej.

29. Podľa nálezu Ústavného súdu , sp . zn . L ÚS zo dňa 10.09.2014 „ Ak sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky, je potom úlohou všeobecných súdov, aby v rámci postupu podľa a nasl. a v medziach podanej žaloby preskúmali, či prijatý záver správneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne objasnenie alebo či nejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mat' za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu".

30. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol nezákonné rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vráti Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

31. Žalovaná vo vyjadrení najskôr popísala priebeh administratívneho konania na oboch stupňoch.

32. Ďalej uviedla, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie")v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(ďalej len „vykonávacie nariadenie") v znení neskorších zmien a doplnkov. Poukázala na pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Citovala článok 11 (3) (a), článok 13 (3) základného nariadenia.

33. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale najmä reálny výkon činnosti. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t. j. pracovnou zmluvou, ešte nezakladá zamestnancovi automaticky právo na aplikáciu čl. 13 (3) základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Podľa judikatúry Súdneho dvora je možné vyložiť pracovný pomer tak, že za pracovníka musí byť považovaný každý, kto vykonáva skutočnú a efektívnu činnosť...(rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Mattem a Cikotic C-10/05).

34. V súvislosti s posúdením správnosti uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci základného a vykonávacieho nariadenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto Sociálna poisťovňa bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

35. Spomenula vykonanú kontrolu dňa 14.3.2013 na preverenie sídla zamestnávateľa a reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR so zdôraznením, že žalobca ani zamestnanec nepredložil dôkazy na preukázanie týchto skutočností.

36. Poukázala na článok 3 (2) vykonávacieho nariadenia, pritom pre správnu aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia v danom prípade bolo potrebné vyriešenie základnej otázky, či žalobca 1, na území Slovenskej republiky reálne vykonáva pracovnú činnosť, kľúčové a vzhľadom k tomu bolo povinnosťou žalobcov v preskúmavacom konaní predložiť, alebo navrhnúť také dôkazy, ktoré by nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že zamestnanci zamestnávateľa na území Slovenskej republiky skutočne aj vykonávali prácu dojednanú v pracovných zmluvách. Na základe získaných podkladov Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že žalobca 1 reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky.

37. Sociálna poisťovňa, v zmysle článku 76 (4) prvá veta základného nariadenia, oznámila zistené skutočnosti poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych (ďalej len „ZUS”). ZUS, Oddzial w Lublinie, v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, zaslala Sociálnej poisťovni oznámenie č. UBS1/ UE/200000/450/649/2013/75020301750, zo dňa 27. novembra 2013, ktorým ZUS, na základe analýzy

zhromaždených podkladov určila, že zamestnanec, v súlade s článkom 11 (3a) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, podlieha od 8. augusta 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym.

38. Keďže medzi dotknutými inštitúciami sociálneho zabezpečenia neexistovali protichodné stanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009.Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu poukazujúce na absenciu zmierovacieho dialógu nie sú opodstatnené.

39. Sociálna poisťovňa, ktorá vedie register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov“), je povinná kontrolovať správnosť údajov v tomto registri. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je Sociálna poisťovňa povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci so stavom právnym.

40. Do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou (ďalej len „register poistencov“) bol zamestnanec zamestnávateľom prihlásený na obdobie od 1. júna 2012 do 30. apríla 2016. Zamestnanec mal vystavený formulár PD A1 č. 12-00041805-320-010-A-1725695, zo dňa 1. októbra 2012, s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky na obdobie od 1. júna 2012 do 7. augusta 2013. Sociálna poisťovňa spomínanou vonkajšou kontrolou zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár PD A1 v celom rozsahu za neplatný, ale nechala uplynúť jeho platnosť. Skončením platnosti vystaveného formulára PD A1 s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklarovala, že zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve do dňa 7. augusta 2013, čím odstránila dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov a zosúladila skutkový stav so stavom právnym.

41. Následne jediný procesný postup, ktorý mohla využiť Sociálna poisťovňa, ústredie, vzhľadom na definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou inštitúciou, čím bolo nepochybné, že zamestnanec od 8. augusta 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, bol, v rámci odvolacieho konania, prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím teda Sociálna poisťovňa len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi uplynutím určeného dňa zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

42. K námietke žalobcov týkajúcej sa nezákonnosti prerušenia odvolacieho administratívneho konania uviedla, že Sociálna poisťovňa prerušila administratívne konanie z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorých zodpovedanie mohlo mať vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. na postup žalovanej v iných skutkovo obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa sa nikdy nevyjadrila v tom zmysle, že odvolacie konanie prerušila z dôvodu potreby zisťovať závery prípadných administratívnych, resp. súdnych konaní v Poľskej republike.

43. Prípadné administratívne, resp. súdne konania prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Sociálna poisťovňa nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, príp. súdnych konaní vedených v Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu. Súčasne však podotýkame, že aj za predpokladu, že by prebiehalo súdne konanie v Poľskej republike, Sociálna poisťovňa nie je účastníkom takéhoto konania, nie je o výsledkoch informovaná zo strany súdu a keďže definitívnosť určenia uplatniteľnej legislatívy nie je viazaná na výsledok súdneho konania, ani inštitúcie členských štátov príslušné

na určovanie uplatniteľných právnych predpisov sa o takýchto prípadných prebiehajúcich konaniach navzájom neinformujú.

44. Je síce pravdou, že vonkajšiu kontrolu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vykonala za obdobie do 14. marca 2013, avšak zamestnanec ani zamestnávateľ za obdobie po 14. marci 2013 nepredložili Sociálnej poisťovni ani ZUS žiadne relevantné dôkazy preukazujúce reálny výkon činnosti zamestnanca, ani inými dôkazmi nevyvrátili skutočnosti zistené kontrolou a v administratívnom konaní, hoci im táto povinnosť vyplýva priamo z článku 3 (2) vykonávacieho nariadenia.

45. Na základe uvedeného navrhla žalobu zamietnuť.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

46. Na základe správnej žaloby má správny súd v tejto veci preskúmať rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom, že zamestnancovi žalobcu- občanovi Poľskej republiky a vykonávajúcemu samostatne zárobkovú činnosť v tomto štáte zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi žalobcu so sídlom v SR podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 7.8.2013.

47. Rozhodujúcim žalobným dôvodom bolo, že žalovaná prekročila svoju právomoc danú jej Zákonom o sociálnom poistení, teda žalobca namietal oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník) ako aj správneho orgánu druhého stupňa - žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o zániku povinného poistenia zamestnanca žalobcu.

48. Odpoveď na túto námietku mala rozhodujúci vplyv aj na ďalšie skúmanie rozhodnutia a postupu žalovanej i prvostupňového orgánu (na relevantnosť ďalšieho skúmania jeho zákonnosti z pohľadu ostatných žalobných námietok), a to z dôvodu, že preskúmanie právomoci (oprávnenia) štátneho orgánu

- orgánu verejnej správy, je základnou otázkou už len z pohľadu , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

49. Aby správny súd mohol vyriešiť túto rozhodujúcu otázku prekročenia právomoci žalovanou i prvostupňovým orgánom verejnej správy, musel preskúmať dôvodnosť argumentov smerujúcich proti zákonnosti, správnosti určenia inej ako slovenskej uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu ku konkrétnej osobe v rozhodnom čase.

50. V tejto súvislosti žalobca namietal nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy, pričom zákonnosť procesného postupu vydania Rozhodnutia napadol v dvoch rovinách: a) Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 b) Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach

51. Namietol aj to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keďže neboli dodržané jeho základné pravidlá a ani zmierovací dialóg neprebehol.

52. Ďalej namietol záver o nepreukázaní reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky zamestnanca žalobcu s poukazom na vonkajšiu kontrolu vykonanú za obdobie od 01.10.2010 do 14.03.2013.

53. V skúmanom administratívnom konaní sa riešili otázky sociálneho poistenia fyzickej osoby vystupujúcej na území SR v postavení zamestnanca zamestnávateľa -žalobcu so sídlom v SR, za súčasného pôsobenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby v Poľskej republike.

54. Podľa ) o sociálnom poistení v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna

poisťovňa. Podľa odseku (3) konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“). Podľa odseku (4) predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach a podľa odseku (5) predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

55. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

56. Podľa čl. 11 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

57. Podľa čl. 11 ods. 3písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu;

58. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

59. V čl. 14 Nariadenia č. 987/2009ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(vykonávacie nariadenie) sú obsiahnuté spresnenia týkajúce sa článkov 12 a 13 základného nariadenia

60. Podľa čl. 14 ods. 5 vykonávacieho nariadenia na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá:

a) udržiava činnosť v jednom členskom štáte a zároveň vykonáva inú činnosť v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na dĺžku trvania alebo povahu tejto inej činnosti;

b) nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

61. Toto ustanovenie však bolo zmenené Nariadením č. 465/2012 z 22.5.2012 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 došlo k zmene Nariadenia č. 987/2009 tak, že článok 14 odsek 5 sa nahrádza v časti b) a znie: „5b. Na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Článok 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku“.

62. Podľa čl. 16 ods. 1 tohto nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

63. Podľa čl. 16 ods. 2 tohto nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

64. Podľa čl. 16 ods. 3 tohto nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

65. Podľa čl. 16 ods. 4 tohto nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

66. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

67. Podľa čl. 16 ods. 5 tohto nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

68. Jedným zo žalobných dôvodov bola námietka, že postup, ktorého výsledkom bolo určenie uplatniteľnej legislatívy v tejto veci nebol v súlade s právom. S tým žalobným dôvodom sa správny súd nestotožnil.

69. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala komunikácia medzi žalovanou a príslušnou inštitúciou sociálneho poistenia v Poľskej republike (ZUS). Táto skutočnosť nie je sporná, účastníci konania to potvrdili, v administratívnom spise je obsiahnutá príslušná listina ZUS adresovaná zamestnancovi žalobcu rade a doručená tiež žalovanej. V rámci vzájomného informovania v súvislosti s uplatniteľnosťou konkrétnej legislatívy na tohto zamestnanca žalobcu žalovaná dostala informáciu od príslušnej poľskej inštitúcie, v ktorej tá uviedla, že došlo k určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy u tejto osoby podľa čl. 11 (3) základného nariadenia, čomu predchádzalo oznámenie žalovanej adresované ZUS ohľadom zistení z vykonanej kontroly u žalobcu, z ktorých vyplynuli závery o schránkovej povahe žalobcu.

70. Podľa názoru správneho súdu tento proces bol súladný s postupom, ako ho vymedzilo vykonávacie nariadenie v čl. 16, keďže poľská inštitúcia žalovanej oznámila podaním zo dňa 27.11.2013, že v dôsledku žalovanou predložených skutkových a právnych argumentov, ktoré prijala bez výhrad, v súlade s čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia za uplatniteľnú legislatívu u zamestnanca žalobcu v období od 8.8.2013určuje poľskú legislatívu. Proti tomuto žalovaná nenamietala, určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy sa preto stalo definitívnym, s týmto vedomím a v týchto intenciách o dočasnom a následne definitívnom určení uplatniteľnej legislatívy informovala dotknutého zamestnanca žalobcu aj ZUS.

71. Uvedený postup preto správny súd hodnotí ako proces určenia uplatniteľnej legislatívy striktne v súlade s čl. 16 (2), (3), (4) vykonávacieho nariadenia so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia avšak v spojení s čl. 14 vykonávacieho nariadenia v znení úpravy nariadením č. 465/2012.

72. Napokon tento postup bol správny aj z pohľadu rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 883/ 2004, ktorého porušenie žalobca tvrdil. Z vyššie uvedeného je evidentné, že bod 5, 6, 7, 9, 10 rozhodnutia č. A1 (citované v časti žalobcových argumentov) boli v plnom rozsahu rešpektované, a žalovaná ako žiadajúca (oznamujúca) strana a poľská inštitúcia ako dožiadaná (informovaná) strana postupovali v súlade s právom.

73. Z uvedeného vyplýva, že postup, ktorého výsledkom bolo určenie uplatniteľnej legislatívy v prípade zamestnanca žalobcu bol správny a žiadna z námietok žalobcu o absencii dialógu, zmierovacieho

postupu, zmierovacieho dialógu v tomto ohľade neobstála. Rozhodnutie dožiadanej poľskej strany po predchádzajúcej vzájomnej výmene listín bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako rozhodnutie o určení uplatniteľnej legislatívy po dohode príslušných inštitúcii sociálneho zabezpečenia dvoch členských štátov.

74. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs/1/2018zo dňa 4.12.2018 (ďalej len veľký senát), ktorý jednoznačným spôsobom vyriešil nateraz otázky súvisiace s dohodou inštitúcií dvoch členských štátov v otázke uplatniteľnej legislatívy a konaním sociálnej poisťovne.

75. V prvom rade vyslovil, že „Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne“.

76. V druhom rade vyslovil, že „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve“.

77. Správny súd preto uzatvára, že evidentne dohoda v tejto veci bola dosiahnutá a na jej základe bola určená uplatniteľná legislatíva ohľadom sociálneho poistenia žalobcu na obdobie po 8.8.2013 po predchádzajúcom uplatňovaní slovenskej legislatívy v dôsledku prihlásenia žalobcu do registra a vystavenia príslušného formulára Sociálnou poisťovňou. V tomto rozsahu preto ani žaloba nebola dôvodná.

78. V nadväznosti na druhý citovaný výrok rozhodnutia veľkého senátu však musel správny súd uznať dôvodnosť tých žalobných dôvodov, ktoré smerovali proti právomoci žalovanej (správny súd dodáva aj Sociálnej poisťovne pobočka Svidník)po určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo veci konať a vydať napadnuté rozhodnutia.

79. S poukazom opäť na rozhodnutie veľkého senátu, ktorý na základe podnetu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešil svojou podstatou úplne identický prípad, a ktorý konštatoval„...Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie inštitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských štátov EÚ určia príslušnú uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálne poistenie dotknutej osoby sa bude aplikovať príslušná právna úprava štátu takto určená dohodou a dotknutá osoba bude podliehať pod právomoc štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Uvedená skutočnosť vylučuje právomoc druhého členského štátu konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na sociálne poistenie dotknutej osoby bola vyriešená práve na základe dohody uzavretej inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskej únie“ musel správny súd vyhodnotiť napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Svidník za odporujúce právu, keďže boli vydané, a orgány verejnej správy konali, hoci podľa práva už konať, a preto ani vydať rozhodnutie nemohli. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že obsahom rozhodnutí bolo fakticky len deklarovanie, že poistný vzťah žalobcu so štátom po konkrétnom dni zanikol, ani skutočnosť, že zámerom orgánov verejnej správy bolo zosúladiť skutkový stav a právny stav.

80. Teda orgány verejnej správy konali napriek tomu, že v zmysle práva, z dôvodu, že bola vo veci určená legislatíva a tým právomoc orgánu iného členského štátu, už konať nemohli.

81. Správny súd už len dodáva, že tento postup správneho súdu, kedy zrušuje rozhodnutia orgánov verejnej správy v konaniach o správnych žalobách podaných za skutkových a právnych okolností aké sú aj tie v skúmanej veci, je okrem vyššie citovaného zjednocujúceho rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (ktorý predstavuje

zjednocujúci záväzný podklad pre rozhodovanie správnych súdov prvej inštancie) potvrdzovaná aj aktuálnejšou, evidentne v takýchto prípadoch už ustaľujúcou sa, rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu. Napr. rozsudkom sp. zn. zo dňa 3.12.2020 najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 7.11.2019, ktorým boli zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne oboch stupňov za rovnakých skutkových a právnych okolností.

82. Na základe vyššie uvedených skutočností, ďalšie žalobné dôvody už neboli relevantné pre rozhodnutie, správny súd podľa , podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, musel zrušiť tak rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Svidník.

83. O trovách konania rozhodol podľa a priznal žalobcom, ktorí mali vo veci celkom úspech voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ustanovením ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( .). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa ( v sociálnych veciach), (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa . sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).