Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-241-2021.pdf
PDF · 79.76 KB
Case nature
Subarea
5S/241/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, IČO: 30 810 710, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UNMS/03449/2021-211-011820/2021 zo dňa 12.08.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.09.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 16.09.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UNMS/03449/2021-211-011820/2021 zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 136/2021/600-1617 zo dňa 11.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o uložení pokuty vo výške X.XXX,- eur za porušenie ustanovení § 16 ods. 2 písm. e), 17 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške X.XXX,XX EUR, a to do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca mal zato, že na uloženie vyššie uvedenej pokuty nebol dôvod, nakoľko v doterajšom konaní dostatočne preukázal, že k žalovaným tvrdenému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca je presvedčený a má za dostatočne preukázané, že postup žalovaného a rovnako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia prvého stupňa bol v rozpore so zákonom. Napriek tomu je to práve žalovaný, ktorý má znášať nepriaznivé následky vo forme značnej finančnej škody. Z vyššie uvedených dôvodov tak výkonom napadnutého rozhodnutia bude žalobca nútený znášať značnú finančnú škodu, hoci je presvedčený, že k porušeniu povinnosti nedošlo, žalovaný konal arbitrárne, v rozpore zákonom a žalobcovi uložil sankciu za povinnosti, ktoré mu zákon neukladá. Žalobca má preto zato, že priznanie odkladného účinku až do preskúmania a rozhodnutia o napadnutom rozhodnutí je nevyhnutné. Okrem vyššie uvedeného, boli žalobcovi v zmysle protokolov o kontrole, vypracovanými inšpektormi Slovenského metrologického inšpektorátu, uložené aj nápravné opatrenia. Ak by bol žalobca povinný, v zmysle povinnosti uloženej v protokoloch, meniť všetky systémy meradiel, týkajúce sa dotknutých prevádzok, znamenalo by to pre žalobcu značnú hospodársku
ujmu. Žalobca by tak bol nútený meniť a znova nastaviť systém aktuálnych meradiel. Tento postup žalobca považuje za absurdný, pretože tvrdí, že podľa zákona mu zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť používania kalibrovaných meradiel, tak ako sa nesprávne domnieva a tvrdí žalovaný. Žalobca by musel vynaložiť značné finančné prostriedky, aby splnil tieto povinnosti, hoci mu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov. Žalobcovi tak hrozí značná finančná a hospodárska škoda, z povinností, ktoré mu uložil žalovaný nad rámec zákona, resp. v rozpore s ustanovením § 52, ods. 6 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže žalobca má za to, že žiadne ustanovenia citovaného zákona neporušil.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 29.11.2021 a predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí z dôvodu, že podmienky ustanovené v § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku nie sú v prípade žalobcu splnené a žalobcovi nehrozí závažná ujma ani značná hospodárska škoda. Ďalej bol toho názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozsahu požadovanom žalobcom by bolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko nesplnením opatrení, ktoré boli žalobcovi uložené inšpektorátom, by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo poškodeniu zdravia ľudí a spotrebiteľov na trhu potravín, a to z dôvodu nezabezpečenia vhodných skladovacích podmienok chladených a mrazených potravín skladovaných a predávaných na prevádzkach žalobcu.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody v súvislosti so znášaním zaplatenia uloženej pokuty vo výške X.XXX,.- eur a nápravných opatrení, ktoré mu boli nariadené v protokoloch Slovenského metrologického inšpektorátu. Správny súd však v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú a hospodársku situáciu. Nepredložil v tomto smere žiadne doklady, na základe ktorých by správny súd mohol posúdiť a vyhodnotiť tvrdenia žalobcu. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej a hospodárskej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal. Samotná výška žalovaným uloženej pokuty sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy ani značnej hospodárskej škody na strane žalobcu. Napadnutým, ako aj prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená len peňažná pokuta a nie aj povinnosť smerujúca meniť všetky systémy meradiel, týkajúce sa dotknutých prevádzok, čím podľa tvrdenia žalobcu má dôjsť k značnej hospodárskej škode. Žalobcom namietané protokoly sú len podkladovými rozhodnutiami žalovaného, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie a ktorých zákonnosť bude posudzovaná správnym súdom v tomto konaní v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Protokolmi žalovaný nemôže autoritatívne ukladať povinnosti, a preto v súvislosti s protokolmi žalobcovi nevznikla povinnosť meniť systémy meradiel. Žalovaný však ním v protokoloch zistené nedostatky a ich neodstránenie zohľadnil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým žalobcovi uložil pokutu, bez akýchkoľvek ďalších povinností. Správny súd má zato, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia uloženej pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.
14. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).