Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/241/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, IČO: 30 810 710, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -211-011820/2021 zo dňa 12.08.2021, o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17.01.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 16.09.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V./XXXXX/XXXX- XXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. XXX/XXXX/XXX- XXXX zo dňa 11.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o uložení pokuty vo výške 8.650,- eur za porušenie ustanovení , ods. 1 písm. d), o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 8.650,00 EUR, a to do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca mal zato, že na uloženie vyššie uvedenej pokuty nebol dôvod, nakoľko v doterajšom konaní dostatočne preukázal, že k žalovaným tvrdenému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca je presvedčený a má za dostatočne preukázané, že postup žalovaného a rovnako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia prvého stupňa bol v rozpore so zákonom. Napriek tomu je to práve žalobca, ktorý má znášať nepriaznivé následky vo forme značnej finančnej škody. Z vyššie uvedených dôvodov tak výkonom napadnutého rozhodnutia bude žalobca nútený znášať značnú finančnú škodu, hoci je presvedčený, že k porušeniu povinnosti nedošlo, žalovaný konal arbitrárne, v rozpore zákonom a žalobcovi uložil sankciu za povinnosti, ktoré mu zákon neukladá. Žalobca má preto zato, že priznanie odkladného účinku až do preskúmania a rozhodnutia o napadnutom rozhodnutí je nevyhnutné. Okrem vyššie uvedeného boli žalobcovi v zmysle protokolov o kontrole, vypracovanými inšpektormi Slovenského metrologického inšpektorátu, uložené aj nápravné opatrenia. Ak by bol žalobca povinný, v zmysle povinnosti uloženej v protokoloch, meniť všetky systémy meradiel, týkajúce sa dotknutých prevádzok, znamenalo by to pre žalobcu značnú hospodársku ujmu. Žalobca by

tak bol nútený meniť a znova nastaviť systém aktuálnych meradiel. Tento postup žalobca považuje za absurdný, pretože tvrdí, že podľa zákona mu zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť používania kalibrovaných meradiel, tak ako sa nesprávne domnieva a tvrdí žalovaný. Žalobca by musel vynaložiť značné finančné prostriedky, aby splnil tieto povinnosti, hoci mu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov. Žalobcovi tak hrozí značná finančná a hospodárska škoda, z povinností, ktoré mu uložil žalovaný nad rámec zákona, resp. v rozpore s ustanovením , ods. 6 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže žalobca má za to, že žiadne ustanovenia citovaného zákona neporušil.

4. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 16.09.2021 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -211 zo dňa 07.12.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.

5. Žalobca dňa 17.01.2022 doručil správnemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil tak, že naďalej trvá na tom, že na uloženie pokuty nebol dôvod, nakoľko dostatočne preukázal, že k žalovaným tvrdenému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia bude nútený znášať značnú finančnú škodu, hoci je presvedčený, že k porušeniu povinnosti nedošlo, žalovaný konal arbitrárne, v rozpore zákonom a žalobcovi uložil sankciu za povinnosti, ktoré mu zákon neukladá. Priznanie odkladného účinku je preto až do preskúmania napadnutého rozhodnutia nevyhnutné. Okrem vyššie uvedeného boli žalobcovi v zmysle protokolov o kontrole, vypracovanými inšpektormi Slovenského metrologického inšpektorátu, uložené aj nápravné opatrenia. Ak by bol žalobca povinný, v zmysle povinnosti uloženej v protokoloch, meniť všetky systémy meradiel, týkajúce sa dotknutých prevádzok, znamenalo by to pre žalobcu značnú hospodársku ujmu. Žalobca by tak bol nútený meniť a znova nastaviť systém aktuálnych meradiel. Tento postup žalobca považuje za absurdný, pretože tvrdí, že podľa zákona mu zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť používania kalibrovaných meradiel, tak ako sa nesprávne domnieva a tvrdí žalovaný. Žalobca by musel vynaložiť značné finančné prostriedky, aby splnil tieto povinnosti, hoci mu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov. Žalobcovi tak hrozí značná finančná a hospodárska škoda, z povinností, ktoré mu uložil žalovaný nad rámec zákona, resp. v rozpore s ustanovením , ods. 6 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže žalobca má za to, že žiadne ustanovenia citovaného zákona neporušil.

6. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia. Žalovaný sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.02.2022 tak, že s návrhom nesúhlasí z dôvodov už uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2021 a zároveň sa stotožňuje s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. -211 zo dňa 07.12.2021, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

7. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US XXX/XXXX-XX zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci.

16. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody v súvislosti so znášaním zaplatenia uloženej pokuty a nápravných opatrení, ktoré mu boli nariadené v protokoloch Slovenského metrologického inšpektorátu. Správny súd však v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú a hospodársku situáciu. Nepredložil v tomto smere žiadne doklady, na základe ktorých by správny súd mohol posúdiť a vyhodnotiť tvrdenia žalobcu. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej

ujmy a značnej hospodárskej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej a hospodárskej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal. Samotná výška žalovaným uloženej pokuty sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy ani značnej hospodárskej škody na strane žalobcu. Napadnutým, ako aj prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená len peňažná pokuta a nie aj povinnosť smerujúca meniť všetky systémy meradiel, týkajúce sa dotknutých prevádzok, čím podľa tvrdenia žalobcu má dôjsť k značnej hospodárskej škode. Žalobcom namietané protokoly sú len podkladovými rozhodnutiami žalovaného, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie a ktorých zákonnosť bude posudzovaná správnym súdom v tomto konaní v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Protokolmi žalovaný nemôže autoritatívne ukladať povinnosti, a preto v súvislosti s protokolmi žalobcovi nevznikla povinnosť meniť systémy meradiel. Žalovaný však ním v protokoloch zistené nedostatky a ich neodstránenie zohľadnil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým žalobcovi uložil pokutu, bez akýchkoľvek ďalších povinností. Správny súd má za to, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok hodnoverne neosvedčil ani v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil zhodne, ako svoj predchádzajúci návrh na priznanie odkladného účinku, a nepredložil žiadne nové dôkazy preukazujúce zmenu skutkového alebo právneho stavu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.

18. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).