Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/1862/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: T.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX C.-A. M., právne zast. JUDr. Rudolf Bezák, advokát, s miestom podnikania Krmanova 14, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 319 625, proti povinnému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o vymoženie 1 198,23 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 566/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. septembra 2021 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. septembra 2021, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 41,58 EUR.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 19.05.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 14.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2020 a vykonateľnosť dňa 14.04.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 18.06.2021 súdneho exekútora JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 5EX 566/21 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 18.06.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.09.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal náhradu výdavkov súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške 41,58 EUR (výrok II.).

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že dňa 24.06.2020 podal dovolanie, v ktorom požiadal aj o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, pričom o ňom ešte nebolo rozhodnuté. Podanie dovolania považoval povinný za dôvod na zastavenie exekúcie daný podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda za inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený tvrdenia povinného rozporoval a poukazoval naopak na to, že žiadny dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný, pričom ani podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu.

V tomto smere oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 19.5.2004. Vyšší súdny úradník po preskúmaní veci poukázal na formálnu a materiálnu právoplatnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Vo vykonávacom konaní musí exekučný súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá odkladný účinok a ani nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti. Až prípadné právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní, resp. o návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu by zakladalo dôvod pre odklad, respektíve zastavenie exekúcie. Keďže podanie dovolania nemá odkladný účinok a nie je ani dôvodom v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť, teda povinný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku neuviedol a nepreukázal, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako nedôvodný, zamietol. S poukazom na ustanovenia § 199a ods. 1 a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, priznal oprávnenému výdavky na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil v zásade rovnakými tvrdeniami aké uviedol v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. So závermi, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník nesúhlasil. Povinný opätovne uviedol, že voči exekučnému titulu podal dovolanie spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Ním podané dovolanie spĺňa všetky predpoklady na to, aby ho súd považoval za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenie exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 3.5.2011, z ktorého má za to, že v prípadoch v ktorých Najvyšší súd SR zrušil exekučný titul, na podklade podaného dovolania, počas už vedenej exekúcie, resp. až v čase kedy exekúcia bola už aj ukončená z dôvodu vymoženia exekvovanej pohľadávky, čím nebolo možné zmeniť nezákonný dôsledok takejto exekúcie, vzhľadom na zásadu zákazu navrátenia do predošlého stavu, keďže vymožením pohľadávky došlo ku skončeniu exekučného konania. Preto má povinný za to, že ak by súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, išlo by o procesné rozhodnutie, ktoré by nebránilo oprávnenému opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, ak by Najvyšší súd SR podanému dovolaniu nevyhovel. Povinný poukázal aj na to, že on netvrdil, že podané dovolanie má odkladný účinok, ale tvrdil, že napriek tomu, že exekučný titul bude právoplatný a vykonateľný, bude existovať prekážka vymáhateľnosti právneho nároku z dôvodu podaného dovolania. Vyšší súdny úradník sa týmito skutočnosťami podľa názoru povinného dostatočne nevysporiadal. Na základe všetkých, vyššie uvedených skutočností navrhuje povinný napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu zastaviť a oprávneného zaviazať nahradiť trovy súdneho exekútora. Náhradu trov exekučného konania si povinný neuplatnil.

6. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý sa k nej vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že povinný vo svojej sťažnosti prakticky zopakoval dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom so všetkými týmito dôvodmi sa už exekučný súd vysporiadal v napádanom uznesení. Oprávnenému preto neostáva iné, len zotrvať na svojom stanovisku, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko vykonateľnosť exekučného titulu nebola odložená, a to napriek tomu, že povinný o to Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadal. Pokiaľ ide o aplikabilitu § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku, povinný neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie z tam uvedeného dôvodu. Skutočnosť, že v prípade nezastavenia exekúcie bude táto vykonaná, nezakladá dôvod zastavenia podľa § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vlastným definičným znakom a účelom exekúcie je, aby bola vykonaná, a to v rozsahu exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku nie je ani skutočnosť, že po vykonaní exekúcie nebude možný návrat do predošlého stavu. Uvedené je však úplne prirodzené. Keď povinný nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu (t. j. svoju povinnosť), musí rátať s tým, že oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie a že táto bude vykonaná vymožením dlžnej pohľadávky. To však nevylučuje oprávnenie povinného, v prípade, že bude v dovolacom konaní úspešný, domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému. Zásada zákazu do

predošlého stavu preto neznamená vylúčenie práv povinného smerujúcich k odstráneniu prípadnej ujmy, ktorá mu bola spôsobená vedením exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol neskôr zrušený. Požiadavka povinného, aby exekučný súd zastavil exekúciu bez toho, aby bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu, je tak podľa názoru oprávneného absurdná. Akceptovaním takého prístupu by bol inštitút právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov nepoužiteľný a zbytočný a rovnako bezúčelná by bola aj právomoc Najvyššieho súdu SR povoliť odklad vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého dovolaním, keď prakticky každé dovolanie by, podľa názoru povinného, malo vyvolávať vznik skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie exekúcie podľa § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený taktiež uvádza že v neposlednom rade je nutné pozastaviť sa aj nad hospodárnosťou postupu povinného, ktorý nenáležitým spôsobom brojí proti nútenému výkonu rozhodnutia ukladajúcemu, na pomery povinného, zaplatenie bagateľnej pohľadávky. Odôvodňujúc vyššie uvedeným oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosť povinného zamietol. Oprávnený zároveň navrhuje, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 100 %.

7. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj s tvrdeniami oprávneného. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k skutočnostiam uvedeným povinným v podanej sťažnosti konštatuje, že rozhodnutie predložené exekučnému súdu oprávneným ako exekučný titul je právoplatné a vykonateľné. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. Súd opätovne zdôrazňuje, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Vyšší súdny úradník preto správne poukázal na to, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.

Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, keď sa v podstate v podanej sťažnosti domáha toho, aby exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nesúhlasí s rozhodnutí iného všeobecného súdu SR. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. z 3.5.2011. Pri uvedenom náleze súd však zdôrazňuje, že tento vychádza z právnej úpravy Exekučného poriadku, ktorá už nie je účinná. bol podstatným spôsobom novelizovaný účinným od 01.04.2017.

15. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci tým, že sa nezaoberal dostatočne obsahom návrhu na zastavenie exekúcie, súd uvádza, že s týmto tvrdením povinného nemožno súhlasiť. Povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie, sú pritom v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, uvedené taxatívne. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach povinného o nespokojnosti s nezákonnosti exekučného titulu a z toho dôvodu podanom dovolaní. S takýmito tvrdeniami povinného sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne a v dostatočnom rozsahu. Povinný súdu nepreukázal, že by dovolací súd o jeho podaniach rozhodol v súlade s jeho právnym názorom a založil by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Jediným dôvodom, o ktorom povinný tvrdil, že je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti exekučnému titulu. Samotné podanie dovolania, však celkom nepochybne nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t.j. takým, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu. Medzi skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu patrí napríklad premlčanie, praktická nevykonateľnosť exekučného titulu, či nedostatok hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod. Tvrdenie povinného, že vymáhateľnosti vykonateľného exekučného titulu bráni podanie dovolania, tak nemá oporu v zákone. Súd ho preto považoval za nedôvodné.

16. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o podaní dovolania, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu (stále) právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

18. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

19. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

23. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, súd priznal oprávnenému, ktorý bol úspešný v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, trovy jeho právneho zastúpenia. Povinný si náhradu vynaložených trov neuplatňoval. Oprávnený si uplatnil náhradu trov exekučného konania v návrhu na vykonanie exekúcie (uvedené v poverení na vykonanie exekúcie) a následne aj v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vrátane sťažnosti povinného. Súd konštatuje, že oprávnený má v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, (vrátane konania o sťažnosti), v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, nárok na náhradu účelne vynaložených trov, a to výdavkov na jeho právne zastupovanie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, z ktorej si trovy uplatnil sám oprávnený, t.j. vo výške 11983,23 EUR, súd konštatuje, že oprávnený má, v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle , , a ods. 2 písm. c), vyhl. MS SR č. v platnom znení, za dva úkony právnej služby, ktorými sú vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, vo výške á 30,71 EUR a režijný paušál 2x 10,87 EUR v roku 2021. Keďže náhradu trov za úkon právnej služby, za „vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ oprávnenému priznal v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník, súd rozhodoval iba o trovách oprávneného súvisiacich s podanou sťažnosťou povinného, ktoré oprávnený žiadal nahradiť. Súd tak priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 30,71 EUR za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2021, vo výške 10,87 EUR, čo je spolu suma 41,58 EUR.

24. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

25. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).