Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: C. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B.O. XX, XXX XX Ž. G. Ž.: D. O. - C. D. D. O., D. D. O. A. XX, XXX XX J., o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 17.01.2019 podal žalobu proti žalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, 2/ Okresný súd Žilina, 3/ Krajský súd Žilina a žiadal, aby žalovaní boli povinní zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -119 zo dňa 29.07.2021 bolo konanie voči žalovanému 2/ a žalovanému 3/ zastavené podľa .

3. Žalobca v žalobe uviedol, že zaplatenia nemajetkovej ujmy 10.000,- eur sa domáha titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia v zmysle a 9 Dňa 20.01.2015 Okresnému súdu Žilina bola doručená žiadosť žiadateľa W. Y., v ktorej žiadal o poskytnutie informácií - všetkých rozsudkov OS Žilina v spojení s KS Žilina žalobcu C. J.. OS žilina v režime vydal rozhodnutie dňa 11.02.2015 sp.zn. právoplatné 21.03.2015 a sprístupnil všetky rozsudky na žalobcu v anonymizovanom vyhotovení. Žiadateľ W. Y. vo svojej žiadosti uviedol informácie o osobných údajoch žalobcu ako meno, priezvisko a dátum narodenia a na základe týchto nebolo možné v zmysle v režime čokoľvek sprístupniť na osobu žalobcu. Žalobca poukázal na ustanovenie a OS Žilina nikdy nedisponoval súhlasom žalobcu s poskytnutím informácií o osobných údajoch. V spisovej dokumentácii OS Žilina sa nachádzajú vykázania doručení všetkých písomností, ktoré súd doručoval žiadateľovi W. Y.. Žiadateľ vo svojej žiadosti zreteľne a jasne uviedol chránené údaje žalobcu, meno, priezvisko a dátum narodenia. neumožňoval OS Žilina sprístupniť na žalobcu akýkoľvek rozsudok tohto súdu nakoľko s anonymizovaným rozsudkom by bolo veľmi ľahké identifikovať, resp. stotožniť osobu žalobcu v súdnych rozhodnutiach. OS Žilina postupoval nesprávnym úradným postupom a následne vydal nezákonné rozhodnutie. Žalobca sa cíti konaním OS Žilina poškodený zvlášť, keď konanie tohto súdu nebolo náhodné, pretože v zastúpení vtedajšieho predsedu súdu I.. J. konal v priamom úmysle podstatne sťažiť pobyt žalobcu vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca vychádza vo svojom úsudku z citácií judikátu ESĽP, že sudca pozná zákon. Žalobca je rokmi v nepriateľskom vzťahu so zástupcami Okresného súdu

Žilina, ktorí sú sudcami a zároveň funkcionármi tohto súdu. Táto skutočnosť je podchytená vo viacerých spisoch OS Žilina, pričom táto skutočnosť tvorí motív ku pomste voči žalobcovi za profilovanie sa v justičnom priestore v postavení predsedu občianskeho združenia R. Ú. so sídlom v Žiline. Žalobca sa domáhal nápravy aj na Krajskom súde Žilina podnetom, ktorý obsahoval skutočnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby. KS Žilina, ako odvolací orgán - revízny orgán v plnej miere participoval na nesprávnom úradnom postupe a nezákonnom rozhodnutí. KS Žilina kolegiálne maskoval porušenia zákonov zo strany OS Žilina. Dôvodom bola stavovská sudcovská obvyklosť, ale aj nepriateľský vzťah, ktorý rokmi panuje medzi žalobcom a sudcami OS a KS Žilina. KS Žilina podal žalobcovi vyjadrenie zo dňa 20.12.2017 sp.zn. , v ktorom skonštatoval, že OS Žilina konal zákonným spôsobom. Žalobca nikomu neudelil súhlas k tomu, aby boli zverejnené jeho osobné údaje v režime zákona pri požiadavke o sprístupnenie súdnych rozhodnutí. OS Žilina pri vybavovaní žiadosti W. Y. zákonným spôsobom nevyzval žiadateľa na predloženie písomného súhlasu na zverejnenie osobných údajov žalobcu. Bez tohto v rozpore so zákonom vydal nezákonné rozhodnutie, na podklade ktorého vydal žiadateľovi súdne rozhodnutia na žalobcu, čím ho zjavne identifikoval ako určitú osobu k vydaným súdnym rozhodnutiam. Žalobca sa nad rámec bežných opravných prostriedkov domáhal nápravy aj u predsedníčky Najvyššieho súdu SR, ktorá však podnet neriešila ako vecne a miestne nepríslušný orgán. Žalobca podal prostredníctvom OS Trenčín podanie zo dňa 08.03.2018 k žalovanému a to žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia v konaní OS Žilina, sp.zn. ISprI/9/2015 a na KS Žilina sp.zn. Spr446/2017. Žalovaný potvrdil vykázanie doručenia podnetu v oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, žiadosť žalobcu prijal dňa 23.03.2018. Žalovaný vo svojom oznámení uvádza doslova primitívne vyjadrenia, ktorými sa snažil obhájiť konanie OS a KS Žilina a zároveň zlegalizovať nelegálny postup a rozhodovanie v danej veci. Žalovaný vo svojom oznámení uviedol, že žiaden orgán nevyslovil porušenie zákona, a preto údajne nevznikol dôvod na konanie v zmysle Žalobca dáva do pozornosti tento zaužívaný špinavý spôsob vybavovania podnetov, ktorým sa ,,vybavujú ponosy“ sťažovateľov na postup a rozhodnutia sudcov a súdov. Ignorovanie porušovania zákonov zo strany žalovaného vopred berie sťažovateľom vyhliadky na dosiahnutie súdnej ochrany. Spôsob vybavovania podnetov žalobcu má iba jeden význam, a to vopred zmariť žalobcovi všetky vyhliadky na úspešný súdny proces v dosiahnutí odškodnenia za nezákonné zaobchádzanie so žalobcom a zbavenie sa zodpovednosti zo strany žalovaného. Žalobca si je vedomý svojich ústavných práv a že iba zákonný súd, ktorý je nestranný a nezaujatý vie rozoznať nezákonný postup a rozhodovanie oboch súdov. Žalobca zo skúseností vie, že Slovenská republika v zastúpení žalovaným sa neustále správa k občanovi SR výslovne macošsky a odníma ak nie iba redukuje občianske práva zaručované SR, ktorá vyslovuje, že každý občan SR sa môže domáhať svojich práv na nestrannom a nezávislom súde. Žalovaný sa doslova hrá so žalobcom na ,,slepú babu“, keď predstiera zákonnosť v postupe a rozhodovaní OS Žilina a KS Žilina. Žalovaná vec je čo do náročnosti samotného prípadu doslova primitívneho charakteru, pretože žalobca disponuje radom súdnych rozhodnutí, ktoré mu dávajú jasne za pravdu a že táto žaloba je plne spôsobilá na prejednanie v zmysle SR, že právo žalobcu je vopred predvídateľné na úspech v súdnom konaní. Žalobca poukazuje na zákerný spôsob vo forme vybavovania jeho podnetov zo strany súdov, ktoré by z povahy svojho zriadenia a ústavnosti mali konať zákonne, nevyhýbať sa zodpovednosti a nediskriminovať občana SR - žalobcu na jeho právach. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že spôsob, akým vybavoval žalovaný žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, sa žalovaný stavia do polohy hlupáčika a to zjavne účelového. Žalobca na podporu oprávnenosti svojej žaloby poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2015 sp.zn. a zo dňa 26.10.2015 sp.zn. , v zmysle ktorých k takto podanej žiadosti, ako ju podal žiadateľ Ivan Horváth nie je možné sprístupňovať informáciu v právnom režime OS Žilina potvrdil - verifikoval, že fyzická osoba, teda žalobca s uvedenými osobnými údajmi sa nachádza v jeho registri. Podľa rozsudkov NS SR sa jasne konštatuje, že komunikácia medzi povinnou osobou, teda OS Žilina a žiadateľom, na základe nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené v spojení so a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že OS Žilina v rámci procesného postupu pri vybavovaní žiadosti pred poskytnutím informácie neoveruje identitu žiadateľa a údaje poskytuje aj e-mailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov. Ďalej žalobca na preukázanie tvrdení a unesenia dôkazného bremena, no zvlášť na zviditeľnenie obrazu slovenského súdnictva navrhol oboznámiť sa a sprístupniť spis OS Žilina spolu so spisom KS Žilina Spr446/2017 a ďalej vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých označil a oboznámiť a zprocesniť rozhodnutie OS Prievidza zo dňa 25.04.2018 sp.zn. , ako aj vypočuť predsedu tohto súdu I.. O. Š., G.. k spôsobom sprístupňovania informácií prostredníctvom

tohto súdu, a ďalej navrhol výsluch svedkov pracovníkov žalovaného, ako aj sudkyňu OS Ružomberok. Žalobca trvá na navrhovanom rozsahu dokazovania a spôsobu jeho vykonania, pretože v tomto prípade ide o extrémny zásah do práv žalobcu a do jeho vnútornej integrity občana SR. Ďalej si vyhradil právo na ďalšie doplnenie dokazovania v rámci koncentračnej zásady, pretože v čase podania žaloby ešte nemal v držbe dôkazy, ktoré bude na isto vyžadovať vykonať a to sú notárske zápisnice a výsluchy svedkov ktorí budú vykresľovať intenzitu zásahu do vnútornej integrity osobnosti zo strany tretích osôb. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal žalobca, aby žalovaný bol povinný zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy sumu 10.000,- eur aj s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.02.2020 žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že konaním a rozhodnutím Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline bolo zasiahnuté do ,,vnútornej integrity osobnosti“, čo môže evokovať to, že by sa mohol domáhať zadosťučinenia v zmysle a nasledujúce . V prípade zásahu do osobnostných práv žalobcu podľa ustanovení by žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca, ako titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody považuje nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina, ktorý sprístupnil informácie na základe žiadosti o informácie podľa žiadateľovi W. Y., ktorý žiadal sprístupniť všetky rozsudky vydané vo vzťahu ku žalobcovi OS Žilina a KS v Žiline, pričom žalobcu v žiadosti o informácie identifikoval osobnými údajmi. Za nezákonné rozhodnutie žalobca považuje rozhodnutie OS Žilina zo dňa 11.02.2015 sp.zn. o čiastočnom nesprístupnení informácií v rozsahu anonymizácie osobných údajov v sprístupnených rozhodnutiach. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že prišlo k porušeniu , keďže nepreukázal, že jeho osobné údaje boli Okresným súdom Žilina spracúvané v informačnom systéme Okresného súdu Žilina a na základe takéhoto spracúvania aj tretej osobe sprístupnené. OS Žilina mohol vyhotoviť fotokópie súdnych rozhodnutí z jednotlivých spisov a následne na nich anonymizovať osobné údaje. V takomto prípade by nebolo možné hovoriť o sprístupnení informácie o osobných údajoch, ktoré sú spracovávané v informačnom systéme súdu v zmysle citovaného zákona. Pretože žalobca nepreukázal, že prišlo k sprístupneniu informácie o osobných údajoch, ktoré by boli spracovávané v informačnom systéme OS Žilina, tak z toho možno vyvodiť, že nepreukázal porušenie Žalovaný poukázal aj na to, že OS Žilina žiadateľovi sprístupnil rozhodnutia v anonymizovanej podobe, takže k porušeniu tohto ustanovenia ani nemohlo dôjsť. Žalobca neuviedol, aké iné ustanovenie malo byť sprístupnením anonymizovaných informácií porušené. Ďalej žalovaný sa vyjadroval k výkladu definície nesprávneho úradného postupu podľa Poukázal na to, že z ustálenej judikatúry a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov v prípade, ak postup súdu nájde svoj bezprostredný odraz v rozhodnutí súdu, tak nie je možné domáhať sa náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ale výlučne titulom nezákonného rozhodnutia. Skutočnosť, že OS Žilina sprístupnil informácie znamená, že súd rozhodol o ich sprístupnení. Uvedené však nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, keďže ide o rozhodnutie súdu na základe žiadosti o sprístupnenie informácií. OS Žilina vydal rozhodnutie sp.zn. , ktorým rozhodol o čiastočnom nesprístupnení informácií v rozsahu vykonanej anonymizácie. Ak teda žalobca namieta pochybenie OS Žilina, tak nie je možné sa náhrady škody domáhať titulom nesprávneho úradného postupu, ale hypoteticky výlučne titulom nezákonného rozhodnutia. Zároveň rozhodnutie OS Žilina s poukázaním na nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, nakoľko nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia, tzn., nikdy nebolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a teda nie je titulom spôsobilým pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o vyjadrenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. Spr446/2017, na ktoré poukazuje žalobca, tak v zmysle alebo nie je možné považovať toto vyjadrenie či už za nezákonné rozhodnutie alebo za nesprávny úradný postup. Na základe tohto žalobca nedisponuje žiadnym titulom, na základe ktorého by sa mohol úspešne domáhať náhrady nemajetkovej ujmy. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že z vyplýva subsidiarita peňažnej kompenzácie nemajetkovej ujmy, ku ktorej má prísť až v tom prípade, ak nepostačuje žiadna iná forma zadosťučinenia. Ak sa žalobca teda domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tak je potrebné, aby vysvetlil, prečo v jeho prípade nie je postačujúce samotné konštatovanie porušenia práva, a teda, že nie je dostatočným zadosťučinením. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Ani samotná existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu neznamená automaticky nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale je nevyhnutné nie len tvrdiť, ale najmä preukázať dopad rozhodnutia, alebo nesprávneho

úradného postupu, jeho vplyv a následky na žalobcu vo všetkých oblastiach pôsobenia tak, ako sú uvedené v , pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že prišlo k prípadnému vzniku nemajetkovej ujmy. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k príčinnej súvislosti s tým, že musia byť splnené tri podmienky súčasne, a to nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup a vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. Žalovaný poukázal na to, že aj v prípade, ak by neboli rozhodnutia v trestných veciach žalobcu sprístupnené na základe žiadosti, tak žiadateľ mal možnosť osobitným podaním požiadať o lustráciu súdnych rozhodnutí žalobcu, na základe ktorého by mu boli poskytnuté spisové značky právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkajú žalobcu a následne by mohol požiadať o sprístupnenie právoplatných rozsudkov po vykonaní anonymizácii osobných údajov. Zároveň akákoľvek tretia osoba, ak disponuje spisovými značkami konaní žalobcu, tak má možnosť v anonymizovanej podobe sa oboznámiť s právoplatnými rozhodnutiami, ktoré sú zo zákona zverejnené. Nie je teda zrejmé, ako by právoplatné rozhodnutia žalobcu boli spôsobilé žalobcovi privodiť akúkoľvek nemajetkovú ujmu. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k úrokom z omeškania s tým, že rozsudok má konštitutívny charakter, a až nesplnením povinnosti v paričnej lehote sa žalovaný môže dostať do omeškania s úhradou nemajetkovej ujmy. Žalovaný sa vyjadril aj k návrhu žalobcu na dokazovanie, kde uvádzal, že nie je zrejmé, akým spôsobom by výsluch žalobcom navrhnutých svedkov, tzn., sudcov Okresného súdu Žilina, Krajského súdu Žilina alebo zamestnancov Ministerstva spravodlivosti mohol viesť k preukázaniu žalobcom uplatneného nároku a takéto dokazovanie je nadbytočné a nehospodárne. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.10.2020 zotrval na tvrdeniach podľa žaloby. Poukázal na to, že úkony, ktoré smerovali k vybaveniu žiadosti žiadateľa W. Y. museli prebiehať vo forme lustrácie na podklade mena, priezviska a dátumu narodenia žalobcu. Osobné údaje teda boli jednoznačne spracovávané v informačnom systéme Okresného údu Žilina, pretože bez zadania osobných údajov žalobcu do identifikátora by nebolo možné vylustrovať všetky rozsudky na žalobcu a následne ich sprístupniť žiadateľovi. Súd teda pracoval s osobnými údajmi žalobcu, ktoré poskytol žiadateľ a to, že rozsudky dodatočne anonymizoval je irelevantné, čo do posúdenia správnosti postupu a rozhodovania OS Žilina. Žiadateľ neuviedol vo svojej žiadosti žiadne spisové značky, na základe ktorých by mu boli sprístupnené požadované rozsudky. Je nesporné, že ak súd vydá nezákonné rozhodnutie, tak je nezákonný aj samotný postup, ktorý k takémuto konaniu vedie a to lustrácie na meno, priezvisko a dátum narodenia. OS Žilina nekonal správne a mal žiadosť W. Y. v danej podobe odmietnuť a nevyhovieť v sprístupnení informácií na žalobcu. Správnosť takéhoto postupu potvrdzujú aj iné rozhodnutia OS Žilina, KS Žilina a dokonca aj Ministerstvo spravodlivosti SR a žalobca doplnil spisové značky konkrétnych rozhodnutí a tieto aj predložil. Ak by OS Žilina mal záujem konať zákonne a spravodlivo ohľadne osoby žalobcu, tak vybavovanie žiadosti by prebiehalo cez výzvu na žiadateľa o sprístupnenie informácií na predloženie písomného súhlasu žalobcu podľa druhá časť prvej vety Žalobca preukázal, že jeho osobné údaje boli OS Žilina spracúvané na podklade žiadosti W. Y. a následne vydaného rozhodnutia OS Žilina zo dňa 20.01.2015 sp.zn. . Nesprávnym úradným postupom je úmyselné opomenutie zákonnej povinnosti v procese vybavovania žiadosti vyžiadať si od žalobcu písomný súhlas tak, ako to vyžaduje zákon. Pokiaľ žalovaný uvádza, že rozhodnutia súdov nemožno považovať za nezákonné rozhodnutia, pretože nespĺňajú takéto atribúty, a to, že neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť, tak toto neobstojí, pretože odvolací Krajský súd v Žiline má z úradnej povinnosti vydať zákonné rozhodnutie, ktorým by porušenie zákona konštatoval. Ak by z povahy veci nebolo možné zistiť porušenie zákona zo strany OS Žilina a KS v Žiline na základe predložených dôkazov, tak žalobca by nemal možnosť utiahnuť dôkazné bremeno v zmysle .

6. Na pojednávaní 3.11.2021 žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok na základe obidvoch titulov a to tak titulom nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo vydané Okresným súdom Žilina sp.zn. zo dňa 11.02.2015 a zároveň aj titulom nesprávneho úradného postupu v konaní, ktoré viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ďalej žalobca doplnil, že hoci žiaden súd nevyslovil pochybenie v uvedenom konaní, tak už samotné rozhodnutie je v rozpore so zákonom a so zaužívanou rozhodovacou praxou. Podľa dostupných judikovaných rozhodnutí súdy rozhodujú nielen na podklade vyslovených nezákonných rozhodnutí, ale z povahy veci, teda ak sa odkláňa príslušné rozhodnutie od rozhodovacej praxe. Doplnil, že zo strany bývalého predsedu Okresného súdu Žilina I.. J. voči osobe žalobcu došlo k úmyselnému sankčnému postihu jeho osoby s tým, že mu chcel totálne znepríjemniť pobyt vo výkone trestu a úmysel je zrejmý z toho, že podľa judikatúry ESĽP vyplýva, že sudca pozná

zákon. Musel teda vedieť, že koná v rozpore so zákonom, keď sprístupnil na podklade chránených osobných údajov rozhodnutie, ktorým identifikoval osobu žalobcu vo vzťahu ku chráneným osobným údajom, čo zákon nepripúšťa. Žalobca ďalej zotrval na navrhovaných dôkazoch a uviedol , že všetky navrhované dôkazy majú preukázať tú celú suitu osôb, ktoré sa cítili ohrozené činnosťou organizácie, v ktorej pôsobil žalobca pri sprehľadňovaní ich tzv. toxickej činnosti v justícii. Organizácia predkladala orgánom činným v trestnom konaní počas viacerých rokov podania a kontrolovala a monitorovala diania na súdoch a prokuratúre a o toto sa snažili a majú to zapísané, ako vyplýva aj zo zápisu združenia na Ministerstve vnútra pri registrácii. Vedeli, že to nebude jednoduché, ale že sa bude postupovať takým inkvizičným spôsobom proti osobe žalobcu a ostatným členom, že hrozilo aj rozpustenie združenia len preto, že si mysleli, že sú nejaké nekalé živly a združenie dokladalo dôkazy a policajti doslova potvrdili aj prevzatie, ale listiny sa stratili a v uznesení o zastavení trestného konania sa nakoniec konštatovalo, že žiadne doklady ani nedodali. V tomto smere teda žalobca vidí celú tú pokútnosť tohto konania. Ďalej uviedol, že akýkoľvek úkon, ktorý urobil vo vzťahu k okresnému súdu, kde bol bývalý predseda I.. J. alebo k I.. T., tak tam dochádzalo vždy k obhajobe a zakamuflovaniu nejakého pokútneho konania s tým, že keď žalobca inicioval napríklad podnet na začatie disciplinárneho konania, či už ako funkcionára alebo ako sudcu, tak sa mu to vracalo s tým, že mal návštevy policajtov, rôzni ľudia sa mu vyhrážali. Zároveň len napĺňali účel združenia tak, ako bol schválený. Počas výkonu trestu žalobca dostával oznámenia od spoluodsúdených, že skupina preventívnej bezpečnostnej služby toho, ktorého ústavu motivovala väzňov, aby si na základe zákona o sprístupnení informácií vyžiadali na žalobcu papiere a takéto údaje im boli poskytnuté tak, ako aj v tomto prípade, keď žiadosť podával W. Y.. Žalobca uviedol, že z týchto dôvodov potrebuje, aby bol umožnený výsluch osôb, ktorých navrhol, pretože budú len dve možnosti a to, buď budú hovoriť pravdu a veci sa ukážu a keď nebudú hovoriť pravdu, tak má žalobca dôkazy, že nehovoria pravdu a ako svedkovia budú potom stíhaní za krivú svedeckú výpoveď.

7. Žalobca ďalej špecifikoval, že požaduje titulom nezákonného rozhodnutia sumu 5.000,- eur a titulom nesprávneho úradného postupu sumu 5.000,- eur.

8. V záverečnom vyjadrení uviedol, že pri oboznamovaní spisovej dokumentácie nebol konštatovaný súhlas dotknutej osoby a tento sa v spise nenachádza. Na základe tohto žiadateľ nemohol byť vybavený v tom režime, v akom bol vybavený. Žalobca žiadal, aby sa žalovaný k tomu postavil seriózne a že zákon platí pre každého a každý môže očakávať v zmysle článku 1 ods. 1 SR, že je nejaká predvídateľnosť správa a v týchto dimenziách sa bude človek orientovať. Žalobca uviedol, že je absolútne sklamaný fungovaním justície ako takej, lebo má neskutočné skúsenosti s tým, akým spôsobom bolo s ním zaobchádzané, jednoducho boli inkvizičné procesy. Ďalej uviedol, že si uvedomuje v rámci tohto konania, že možno zvolil nesprávny spôsob domáhania sa škody prostredníctvom zákona o zodpovednosti za škodu ale dúfal, že z povahy veci súd vyhodnotí tieto veci a rozsah dokazovania iným spôsobom. Ďalej očakával, že žalovaný preukáže, že má vplyv na úradníkov, ktorý vykonávajú denno-denne nejaké činnosti a žalobca preukázal, že v iných konaniach, pokiaľ išlo o iné osoby bolo konané zákonnou formou, napríklad, keď žalobca žiadal sprístupniť informácie na sudcov, tak mu vyhovené nebolo, pretože taký je zákon. Pokiaľ išlo o osobu žalobcu, tak zrazu zákon taký nebol a došlo k sprístupneniu informácií. Ďalej uviedol, že je teda diskriminovaný a chce rovnaké zaobchádzanie, aby si všetci boli rovní pred zákonom a toto očakával aj od tohto súdneho konania a spoliehal sa na to, že má právo na súdnu ochranu.

9. Na pojednávaní 03.11.2021 žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení a poukázal na to, že pokiaľ žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy na základe dvoch titulov a to za nesprávny úradný postup a za nezákonné rozhodnutie, tak je potrebné, aby žalovaný sumu rozčlenil vo vzťahu ku každému jednotlivému titulu. Zároveň je potrebné, aby preukázal, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy je v príčinnej súvislosti s tým ktorým titulom, ako aj opodstatnenosť požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ postup súdu smeruje k vydaniu rozhodnutia, pričom sprístupnenie informácie, či už úplné alebo čiastočné je rozhodnutím sui generis, tak sa môže domáhať žalobca náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy len titulom nezákonného rozhodnutia. V danom prípade je potrebné poukázať na , pričom ako vyplýva zo skutkového stavu v právnej veci žalobcu, tak rozhodnutie nespĺňa atribút pre nezákonné rozhodnutie tak, ako to vyžaduje zákon o zodpovednosti štátu za škodu. Doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ako navrhuje žalobca je nadbytočné, keďže v tomto prípade absentuje už prvá zložka, a to je titul. Žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania. V záverečnom vyjadrení žalovaný zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a to, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu

za škodu a žalobca v danom konaní nepreukázal titul, nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani opodstatnenosť výšky, ktorej sa domáha a nepreukázal ani príčinnú súvislosť , ako jednu z troch základných zložiek na úspešné uplatnenie náhrady škody voči štátu. Vzhľadom na uvedené, žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

10. Na základe dokazovania vykonaného oboznámením spisu Okresného súdu Žilina mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

11. Dňa 15.01.2015 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená žiadosť W. Y. podľa a žiadal informácie, v bode 1- rozsudok C. J., L.. XX.XX.XXXX súdeného OS Žilina v spojení KS Žilina - všetky rozsudky. Dňa 20.01.2015 bola žiadosť postúpená Okresnému súdu Žilina v bode 1. Dňa 22.01.2015 Okresný súd Žilina vyzval W. Y., aby doplnil žiadosť o informáciu, ktorý konkrétny rozsudok C. J. žiada sprístupniť a aby oznámil spisovú značku konania. Dňa 30.01.2015 W. Y. doplnil žiadosť a uviedol, že žiada sprístupniť všetky rozsudky C. J., L.. XX.XX.XXXX. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina -7 zo dňa 11.02.2015 o žiadosti žiadateľa W. Y. doručenej súdu dňa 20.01.2015 bolo rozhodnuté tak, že sa nevyhovuje podľa o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s a o správnom konaní čiastočne žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií, v ktorej požadoval žiadateľ sprístupniť rozsudky C. J., L.. XX.XX.XXXX, súdeného Okresným súdom Žilina v spojení s Krajským súdom v Žiline - všetky rozsudky. Týka sa to konečných rozhodnutí vo veci páchania trestných činov, nakoľko z rozhodnutí boli vylúčené zákonom chránené údaje v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že Okresný súd Žilina vyhľadávaním zistil, že eviduje rozsudky C. J. pod sp.zn. XT/XX/XXXX, XT/XXX/XXXX+XTo/XX/XXXX, XT/XX/XXXX S. XXT/XX/XXXX a tieto neboli žiadateľovi sprístupnené v celom znení, ale v anonymizovanej podobe.

12. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

16. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 9 ods. 1, 4 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup, alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej

pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonym rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

19. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa , o slobodnom prístupe k informáciám v znení k 31.12.2015 informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s prechádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

21. Podľa o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík, alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

22. Žalobca podal žalobu, kde sa domáhal v zmysle citovaných ustanovení náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina a žiadal zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od podania žaloby do zaplatenia. Zároveň špecifikoval, že žiada titulom nezákonného rozhodnutia sumu 5.000,- eur a titulom nesprávneho úradného postupu sumu 5.000,- eur. Žalobca svoj nárok odôvodnil tak, že dňa 20.01.2015 Okresnému súdu Žilina bola postúpená žiadosť W. Y. o informácie v zmysle a tento požadoval sprístupniť rozsudok C. J.T. L.. XX.XX.XXXX súdeného OS Žilina v spojení s KS Žilina - všetky rozsudky. Okresný súd Žilina žiadateľovi W. Y. sprístupnil rozsudky žalobcu v anonymizovanej podobe a vydal rozhodnutie sp.zn. zo dňa 11.02.2015, kde čiastočne žiadosti žiadateľa nevyhovel z dôvodu, že z rozhodnutí boli vylúčené zákonom chránené údaje v zmysle , tzn., že tieto rozhodnutia boli sprístupnené v anonymizovanej podobe. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú konkrétne spisové značky rozsudkov, ktoré sa týkajú žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina nemal sprístupniť tieto rozsudky na základe toho, že žiadateľ uviedol osobné údaje žalobcu a postupom okresného súdu bolo potvrdené, že žalobca s uvedenými osobnými údajmi sa nachádza v súdnych registroch. Došlo teda k porušeniu ustanovení o ochrane osobných údajov. Na základe tohto žalobca uvádzal, že zo strany Okresného súdu Žilina išlo o nesprávny úradný postup a jeho výsledkom bolo nezákonné rozhodnutie zo dňa 11.02.2015, ktorým

len čiastočne Okresný súd Žilina nevyhovel žiadosti žiadateľa W. Y. a tomuto sprístupnil rozhodnutia v anonymizovanej podobe.

23. Tá skutočnosť, že bola splnená podmienka a nasledujúce a to, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku a žalovaný nárok neuspokojil vyplynula z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.02.2020, ktorý výslovne uviedol, že žalobca žiadosťou, ktorá bola Ministerstvu spravodlivosti doručená dňa 23.03.2018 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle a ministerstvo listom zo dňa 05.09.2018, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.09.2018 oznámilo výsledok predbežného prerokovania a to, že žiadosti vyhovené nebolo pre nepreukázanie podmienok zodpovednosti štátu za škodu.

24. Súd ďalej skúmal splnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k takému záveru, že pokiaľ žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení , ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Žilina zo dňa 11.02.2015, právoplatné 21.03.2015, tak žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Aktívna vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana, ktorá je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa rozhoduje v súdnom konaní. Ako aj vyplýva z citovaného ustanovenia , tak právo na náhradu škody, ktorá je spôsobená nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa citovaného zákona, takéto právo má aj ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ako vyplynulo zo spisu žalobca nebol účastníkom konania, pretože predmetom bola žiadosť žiadateľa W. Y. podaná v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií). Na základe tohto je zrejmé, že žalobca ani nemohol byť účastníkom tohto konania a zároveň nebola ani splnená tá podmienka, že s ním konané ako s účastníkom nebolo, hoci s ním malo byť konané. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa priznáva právo na náhradu škody len účastníkom konania, ktorí boli poškodení nezákonným rozhodnutím je zrejmé, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie a nie je mu priznané právo v zmysle hmotnoprávnych ustanovení , aby sa domáhal náhrady škody titulom vydaného nezákonného rozhodnutia a tak, boli splnené podmienky, aby žaloba v časti, kde sa domáhal žalobca náhrady škody podľa , teda spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, bola ako nedôvodná zamietnutá.

25. Súd ďalej skúmal, či žalobca spĺňa podmienky aktívnej vecnej legitimácie, aby sa domáhal náhrady škody podľa § 3 ods. 1 písm. d), teda škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Ako vplýva z citovaného § 9, tu už nie je významné, či poškodený bol účastníkom konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu ale podstatné je iba to, či poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Štát teda v tomto prípade zodpovedá za škodu aj iným osobám ako účastníkom konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ďalej súd skúmal, či v konaní Okresného súdu Žilina v konaní sp.zn. došlo skutočne k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako tvrdil žalobca. V konaní bolo nesporne preukázané, že žiadateľ W. Y. podal žiadosť, ktorá bola doručená 20.01.2015 Okresnému súdu Žilina a v tejto žiadosti uviedol, že žiada o informácie: rozsudok C. J., L.. XX.XX.XXXX súdeného OS Žilina v spojení KS Žilina - všetky rozsudky. Na výzvu súdu zo dňa 22.01.2015 žiadateľ uviedol, že žiada sprístupniť všetky rozsudky C. J., L.. XX.XX.XXXX. Na základe tohto podľa rozhodnutia OS Žilina sp.zn. zo dňa 11.02.2015, právoplatné 21.03.2015 nebolo vyhovené žiadosti čiastočne, s tým, že z rozhodnutí boli vylúčené zákonom chránené údaje a z odôvodnenia vyplýva, že boli sprístupnené požadované rozsudky v anonymizovanej podobe a sú uvedené konkrétne spisové značky rozsudkov C. J., L.. XX.XX.XXXX. V spise sa nenachádza súhlas C. J. so zverejnením rozsudkov, ktoré boli sprístupnené žiadateľovi.

26. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -26 zo dňa 20.12.2017 vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti, ktorá namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.01.2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Podľa nálezu vyplýva, že Najvyšší súd v rozsudku sp.zn. z 28.01.2015 výslovne konštatoval, že ,,Žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia. Fyzická osoba bola v

žiadosti identifikovaná údajmi podľa o ochrane osobných údajov. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime , pretože ich poskytnutím informácie by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi, nachádza sa v jej registri a že sp.zn. Er sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby ( ). Senát dospel k záveru, že komunikácia medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené , a to s ohľadom i na skutočnosť, že povinná osoba si pred poskytnutím žiadosti v rámci procesného postupu neoveruje identitu žiadateľa a údaje poskytuje e-mailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov.“ Ústavný súd konštatoval, že vzhľadom na uvedené, je právny názor Najvyššieho súdu podľa ktorého k takto formulovanej žiadosti sťažovateľky nie je v okolnostiach danej veci s odkazom na zákona o slobode informácií možné sprístupniť požadovanú informáciu, ústavne udržateľný, akceptovateľný. Ani tento názor Najvyššieho súdu, ktorý vychádza zo správneho výkladu a aplikácie príslušných zákonných ustanovení na prípad sťažovateľky, nemôže byť z pohľadu Ústavného súdu hodnotený ako svojvoľný, či arbitrárný. Vzhľadom na tento vyslovený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28.01.2015 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -26 zo dňa 20.12.2017 súd konštatuje, že postup Okresného súdu Žilina v konaní sp.zn. , ktorým bolo čiastočne vyhovené žiadosti žiadateľa W. Y. o sprístupnenie informácií, a to rozsudkov žalobcu, ktoré eviduje Okresný súd Žilina došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

27. Pri vymedzení pojmu nesprávny úradný postup orgánu štátu súd vychádzal z ustálenej judikatúry a to podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ktorý je možné aplikovať aj na a podľa ktorého ,, bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Podľa uznesenia Krajského súdu v Nitre z 11.06.2008 sp.zn. ,,Za nesprávny právny postup možno v prvom rade považovať činnosť príslušných orgánov, ktorá je v rozpore so zákonom, a teda jeho konkrétnym ustanovením, keď príslušný orgán pri svojom postupe porušuje svoje povinnosti stanovené právnym predpisom. Všeobecne možno za nesprávny úradný postup označiť každý postup štátneho orgánu alebo správneho orgánu, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci.“ Na základe takéhoto výkladu ustanovenia a nasledujúce , ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom možno konštatovať, že v danom prípade postup Okresného súdu Žilina v konaní sp.zn. je nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že sa žalobca nemôže domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, keď zároveň tvrdí, že sa domáha náhrady škody aj titulom nezákonného rozhodnutia a to v totožnom konaní, tak tu súd konštatuje, že ,,Ak výsledkom nesprávneho úradného postupu je rozhodnutie, ktoré bolo následne zrušené pre nezákonnosť, zrušené rozhodnutie konzumovalo dôsledky nesprávneho úradného postupu, a teda nevznikli dva rôzne tituly na náhradu škody“(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.08.2009 sp.zn. ). V danom prípade ale ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia, žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa náhrady škody na základe nezákonného rozhodnutia sp.zn. zo dňa 11.02.2015 v zmysle a nasledujúce citovaného zákona, a to práve z toho dôvodu, že nebol účastníkom tohto konania a ani s ním nemalo byť konané ako s účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené pri takomto výklade, že žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu práve s prihliadnutím a to, že žalobca nebol účastníkom uvedeného konania, kde bolo vydané rozhodnutie by malo za následok formalistický prístup a odmietnutie spravodlivosti žalobcovi, aby sa tento mohol domáhať náhrady škody v zmysle

28. Súd zároveň ale skúmal v konaní, či sú splnené aj ďalšie podmienky, a to, či žalobcovi vznikla škoda uvedeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina a či je tu príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy, a ako špecifikoval v prípade nesprávneho úradného postupu vo výške 5.000,- eur. ,,Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže

tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritéria, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady.“ (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.05.2013 sp.zn. ). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31.01.2012 sp.zn. ,,Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je požadovaná náhrada.“ Podľa rozsudku Najvyššieho rozsudku ČR z 26.04.2007 sp.zn. ,,Príčinná súvislosť medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá a medzi vznikom škody je jednou zo základných podmienok zodpovednosti za škodu v občianskom práve, a to bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na princípe zavinenia alebo o zodpovednosť objektívnu (bez zreteľa na zavinenie). O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, teda, ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo.“

29. Súd vychádzal z týchto rozhodnutí a dospel k takému záveru, že v konaní žalobca nepreukázal ani vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V danom prípade ide o sporové konanie, kde sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Žalobca v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia. Žalobca v konaní sa vyjadroval k tej skutočnosti, ako nesprávne postupoval Okresný a Krajský súd v Žiline, ako tu došlo k úmyselnému konaniu, ktorého účelom bolo zasiahnuť do integrity žalobcu. Ďalej sa vyjadroval k činnosti občianskeho združenia, ktorého účelom je ,,sprehľadňovanie toxickej činnosti v justícii“. Ďalej uvádzal, že združenie podávalo viacero podnetov, ktorým ale vyhovené nebolo a naopak, bolo postupované inkvizičným spôsobom proti žalobcovi a ďalším členom a dochádzalo tu k návštevám policajtov, vyhrážkam a dostával žalobca aj oznámenia o spoluodsúdených, že sú väzni motivovaní, aby žiadali papiere na žalobcu. Žalobca sa vyjadroval k činnosti súdov vo všeobecnosti ale v ničom netvrdil, v čom spočívala ujma, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina v konaní sp.zn. , kde sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy tak, ako táto vyplýva z ustanovenia , Žalobca navrhol doplniť rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, sudcov a pracovníkov súdov a pracovníkov Ministerstva spravodlivosti s tým ale, že vôbec v konaní neuviedol, k akým skutočnostiam navrhuje výsluch týchto svedkov. Uvádzal len toľko, že žiada ich vypočuť k okolnostiam za akých došlo ku sprístupňovaniu súdnych rozhodnutí na žalobcu a zistenie motivácie takéhoto konania na určenie dôvodnosti žiadanej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Súd dospel k takému záveru, že výsluch svedkov k týmto okolnostiam je nadbytočný, nakoľko postup súdu je zrejmý z pripojeného spisu sp.zn. a žalobca ani len netvrdil, že títo svedkovia majú byť vypočutí k spôsobenej ujme, nakoľko ani v písomných podaniach a ani ústne na pojednávaní nešpecifikoval, v čom spočívala ujma spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina v konaní sp.zn. . Zároveň, keďže žalobca ani netvrdil, a ani nepreukázal spôsobenú ujmu, tak nemohla byť v konaní preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a údajnou ujmou, ktorá vznikla žalobcovi.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže síce v konaní bol preukázaný nesprávny úradný postup ale nebola ani tvrdená a ani preukázaná škoda, ktorá mala spočívať v ujme spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom a nebola ani preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a údajnou ujmou, tak súd konštatuje, že neboli splnené všetky , a tak bola žaloba ako nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá.

31. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tak podľa citovaného ustanovenia bola žalovanému priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia