Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoCsp-39-2021.pdf
PDF · 113.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: U. F., A. XX.XX.XXXX, W. Q. O., P. XXX/X, o zaplatenie 1.632,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.05.2021 sp. zn. 29Csp/49/2018
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 12.05.2021 č. k. 29Csp/49/2018-170 vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 224,06 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti zamietavého výroku, t. j. o zaplatenie 5,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 224,06 € od 05.05.2015 do zaplatenia, potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 12.05.2021 č. k. 29Csp/49/2018-170.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 12.05.2021 č.k. 29Csp/49/2018-170 konanie v časti o zaplatenie 137,31 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,31 € od 05.05.2015 do zaplatenia zastavil, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.271,15 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.271,15 € od 05.05.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 56% z celkových trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.632,52 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 05.05.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok dňa 19.09.2014 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 5590503928 za nasledovných podmienok: celková čiastka na úhradu vo výške 2.668,80 €, pôžička vo výške 1.500 €, výška mesačnej splátky 45,77 € vrátane poistenia, počet mesačných splátok 60, termín konečnej splatnosti 09/2019, RPMN 28,72%, ročná úroková sadzba 28,72%, priemerná hodnota RPMN 44,06% a celkové náklady spotrebiteľa 1.168,80 €. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok ako postupcom č. 1, VÚB, a.s. banka ako
postupcom č. 2 a Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Bratislava ako postupníkom bola uzatvorená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok dňa 30.11.2017.
4. Právne vec posúdil podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1,2, § 506, § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.
5. Aj keď zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľkou je absolútnym obchodom, súd posudzoval zmluvný vzťah aj ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z.z. a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 19.09.2014.
6. Súd konštatoval, že strany sporu si v zmluve dohodli 28,72% ročný úrok z omeškania (správne ročnú úrokovú sadzbu - poznámka odvolacieho súdu). Vzhľadom na to, že maximálna výška úrokov ani pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná, je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, súd posudzoval dohodu o výške úrokov v súlade s ust. § 39 OZ, a to, či sa neprieči dobrým mravom. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Strany si dohodli výšku úrokov 28,72% ročne. Z internetovej stránky NBS súd zistil, že v septembri 2014 priemerné úroky z úverov, ktoré poskytovali peňažné ústavy Slovenskej republike, predstavovali úrokovú sadzbu 7,42% ročne a ročná percentuálna miera nákladov bola 6,99% ročne, pričom výška dohodnutých úrokov medzi účastníkmi zmluvy takmer viac ako 4-násobne prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzbu za úvery poskytované peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi stranami sporu. Preto súd mal za to, že takáto dohoda o výške úrokov odporuje dobrým mravom a v súlade s § 39 OZ je v tejto časti dohoda o úrokoch neplatná. S poukazom na ust. § 1a ods. 1,4 nar. vl. č. 87/1995 Zb. posudzoval aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Konštatoval, že nielen úroková sadzba dohodnutá v zmluve, ale aj ročná percentuálna miera nákladov viac ako dvojnásobne prevyšuje priemer RPMN, a teda zmluva v tejto časti odplaty je neplatná pre rozpor so zákonom v súlade s ust. § 39 OZ.
7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia istiny 137,31 € s príslušenstvom späť, súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie 137,31 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 05.05.2015 do zaplatenia zastavil.
8. Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že z úveru poskytnutého vo výške 1.500 € žalovaná uhradila sumu 91,54 €, sumu vo výške 137,31 € vzal žalobca späť. Dôvodne sa žalobca domáha úhrady istiny vo výške 1.271,15 € (1.500 € úver mínus 91,54 € úhrady žalovanej mínus 137,31 € späťvzatie žaloby). V prevyšujúcej časti nad sumu 1.271,15 € s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Po citácii ust. § 365 a § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 05.05.2015.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 56% z celkových trov konania podľa pomeru úspechu vo veci (úspech 78% mínus neúspech 22%). Nevzhliadol dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP ani v okolnostiach prejednávanej veci, ani v okolnostiach na strane strán sporu.
11. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 224,06 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 244,06 € od 05.05.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazala vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 44,48 €. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 28,72%. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú
sumu 1.168,80 € za 5 rokov. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 28,72% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za II. štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.06.2014 predstavovala 14,36%. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995) predstavovala 28,72%, t.j. 2x priemernej RPMN 14,36%. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej odplaty v prejednávanom spore neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty. Z uvedeného dôvodu je primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Na podporu svojho tvrdenia predložil rozhodnutia odvolacích súdov. Ďalej konštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku argumentuje nesprávne uvedenou priemernou RPMN, tento argument nemá oporu v zákone. Pre účely stanovenia priemernej RPMN sa v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z. použijú údaje v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za II. štvrťrok 2014 so stavom k 30.06.2014. Priemerná RPMN pre úvery so splatnosťou do 5 rokov vrátane a na sumu 1.500 € vrátane predstavovala 44,06% tak, ako je uvedená aj v zmluve. Výška priemernej RPMN tak v zmluve je uvedená správne a v súlade so zákonom.
13. Odvolanie žalobcu nebolo žalovanej listinne doručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
15. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. decembra o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 30. novembra 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
17. Rozsudok vo výroku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 137,31 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,31 € od 05.05.2015 do zaplatenia zastavil, a vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.271,15 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.271,15 € od 05.05.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nebol odvolaním žalovanej (ako strany oprávnenej na podanie odvolania) napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
18. Predmetom odvolacieho konania bol nárok žalobcu v zamietnutej časti (suma 224,06 € s príslušenstvom) a súvisiaci výrok o trovách konania.
19. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 224,06 € je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
21. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore so zákonom.
22. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o rozpore dojednaného úroku so zákonom. V tomto smere bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalobcu predneseným v odvolaní a to z nasledovných dôvodov.
23. Aj keď zákonodarca v ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v znení účinnom do 31.12.2014, ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.) určoval ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov, [odplata podľa osobitných predpisov (odkaz na § 53 ods. 6 OZ a § 1 a § 1a nar. vl. SR 87/1995 Z.z.) bola zavedená až s účinnosťou od 01.04.2015] , teda tieto pojmy navzájom nestotožňoval, resp. nestotožňoval odplatu a RPMN, vychádzajúc z definície pojmu odplaty v zmysle § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. (účinné od 01.06.2014) a definície pojmu ročnej percentuálnej miery nákladov a úrokovej sadzby v zmysle § 2 zákona 129/2010 Z.z. písm. i/, j/ ide o navzájom sa prekrývajúce sa veličiny.
24. Pojem odplaty pre účely zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj pre účely § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je vymedzený v § 1 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. tak, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladov, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
25. Odplata podľa ods. 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa ods. 3 za rok (§ 1 ods. 2 cit. nar. vl.).
26. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a cit. nar. vl. sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (§ 1 ods. 4 cit. nar. vl.).
27. Zároveň nariadenie vlády stanovuje aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá v zmysle § 1a cit. nar. vl. pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak.
28. Vymedzenie RPMN je obsiahnuté v § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. tak, že ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
29. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
30. Podľa názoru odvolacieho súdu výšku odplaty najlepšie vyjadruje RPMN, zahrňujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a teda nie ročná úroková sadzba, ako to nesprávne skúmal súd prvej inštancie, a to vzhľadom na to, že do odplaty nie sú zahrnuté len úroky, ale aj rôzne poplatky.
31. Pre lepšiu zrozumiteľnosť odvolací súd konštatuje, že v prípade uvedených troch pojmov - RPMN, úrok, odplata, ide o navzájom sa prelínajúce veličiny, z ktorých RPMN (v prejednávanej veci 28,72 %)
predstavuje odplatu (RPMN = odplata) a zároveň v sebe zahŕňa aj zmluvný úrok (ktorý v prejednávanej veci predstavuje 28,72 %).
32. Cieľom zákonodarcu je, aby najvyššia prípustná výška odplaty v zmysle § 1 ods. 4 v spojení s § 1a nar. vl. 87/1995 Z.z., t. j. dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, bola naplnená v prípade RPMN daného úveru.
33. Následne od 01.05.2018 odplata už nie je ani osobitnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 zák. č. 129/2010 Z.z.
34. Z hľadiska posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty je tak rozhodujúca výška RPMN daného úveru, ktorú súd porovnáva s najvyššou prípustnou výškou odplaty podľa § 1a nar. vl. 87/1995 Z.z..
35. Nesprávny je preto záver súdu prvej inštancie, že výška zmluvných úrokov nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná, nakoľko prípustnosť výšky zmluvných úrokov sa odvíja od prípustnosti výšky celkovej odplaty, ktorá je limitovaná dvojnásobkom priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
36. Vychádzajúc z ust. § 1 ods. 4 nar. vl. č. 87/1995 Zb. mal súd posudzovať prípustnosť odplaty podľa § 1a vo vzťahu k priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a nie zisťovať výšku priemerných úrokov z úverov, ktoré poskytovali peňažné ústavy v SR.
37. V prejednávanom spore bola dohodnutá výška zmluvných úrokov 28,72%, teda zmluvné úroky boli dohodnuté vo výške totožnej s výškou RPMN 28,72% (= odplata).
38. Vychádzajúc z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (19.09.2014), teda k 30.06.2014, uverejnenej v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2014, bola RPMN pre spotrebiteľské úvery nad 1 do 5 rokov vrátane vo výške 14,36%; dvojnásobok predstavuje 28,72%, teda dohodnutá výška odplaty neprevyšuje maximálnu prípustnú výšku, v dôsledku čoho dohodu o odplate (úrokoch a RPMN) nemožno považovať za dohodu v rozpore s ust. § 39 OZ, a teda neplatnú.
39. Vecne nesprávne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu žalobcu čo do sumy 224,06 € zamietol.
40. Vo vzťahu k zamietavému výroku o zaplatenie aj 5,05% úroku z omeškania ročne od 05.05.2015 do zaplatenia, bolo rozhodnutie súdu vecne správne, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
41. Suma 224,06 €, z ktorej si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, predstavovala odplatu za poskytnutý úver, výška ktorej sa rovnala dohodnutej úrokovej sadzbe za poskytnutý úver, a bola teda uplatnená titulom zmluvných úrokov.
42. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcovi nepatria úroky z omeškania z kapitalizovaného zmluvného úroku po zosplatnení úveru.
43. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
44. Peňažný záväzkový právny vzťah je právnou teóriou vo všeobecnosti ponímaný buď ako hlavný alebo vedľajší. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej čiastky peňazí. Vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Úrokovým
záväzkovým právnym vzťahom je záväzok (zmluvný alebo zákonný) zaplatiť veriteľovi určitú pomernú časť (spravidla určenú percentnou sadzbou) peňažitého záväzku hlavného. Občiansky zákonník (a v nadväznosti na neho i Obchodný zákonník) rozoznáva úroky a úroky z omeškania. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 OZ). Platia sa vedľa vlastného plnenia stanoveným percentom z tej časti dlhu, s ktorou je dlžník v omeškaní (rovnako napr. Knapp., V. a Kolektív. Občanské právo hmotné, Svazek II., Vydaní první, KODEX Praha 1995, str. 74, 75 a zo staršej literatúry napr. Lazar, J., Švestka, J. a kolektív Občanske právo hmotné, Zväzok II, Vydaní první, Panoráma Praha 1987, str. 17).
45. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinnosti dlžníka, resp. jej doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho pomeru [tým, že vedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok, vznikajú nové (ďalšie) práva a povinnosti] bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil.
46. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 OZ a jeho všeobecné chápanie v právnej teórii (porovnaj literárne odkazy vyššie) rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, k zmene ktorého (pokiaľ možno nárokovať si sankcie za omeškanie s platením), dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je, ako je vyššie uvedené, vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným spôsobom jeho zániku) zaniká (končí) i akcesorický záväzok úrokový; pretrváva iba povinnosť uhradiť už „dospelé“ úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).
47. Právo žiadať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva [teda úroky z omeškania zo zmluvných (dohodnutých) úrokov], na to veriteľ nemá právo, lebo ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané ani Občiansky ani Obchodný zákonník „nezakotvujú“ majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením.
48. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že „branie“ úrokov z úrokov (tzv. anatocismus) bolo zakázané už podľa tradície Rímskeho práva (porovnaj napr. Heyrovský, L: Dejiny a systém súkromného práva rímskeho, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 7.vydanie. Bratislava 1929, str. 412-413 alebo Kincl, Ľ, Urfus, V: Římske právo, I. vydání. Panorama Praha 1990, str. 279-280), pričom toto tiež platilo v českom práve i historicky; za platnosti Všeobecného zákonníka Občianskeho bol zákaz anatocismu prelomený len v zákonom výslovne uvedených prípadoch (porovnaj k tomu Sedláček, J.: Obligační právo, Československý akademický spolek Právnik, 2 vydaní, Brno 1933, str. 94-97, alebo Krčmář, J.: Právo obligačný, Všehrd., Praha 1926, str. 69-70).
49. Podobne z odbornej literatúry: Občiansky zákonník (komentár) I., autor Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo Eurounion 2015, str. 924, vyplýva pri otázke prípustnosti požadovať úrok z omeškania z dohodnutého úroku názor, že nie je možné požadovať úrok z omeškania z dohodnutého úroku.
50. Napokon odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 4/94, v ktorom sa riešila obdobná právna otázka. V spomínanej veci síce bola riešená otázka prípustnosti ďalších úrokov z omeškania z úrokov z omeškania, čo síce nie je náš prejednávaný prípad, avšak záver dovolacieho súdu o tom, že príslušenstvo z príslušenstva nemožno priznať, platí rovnako vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania zo zmluvných úrokov, pretože tak úroky z omeškania, ako zmluvné úroky, predstavujú príslušenstvo peňažného záväzku (podľa § 121 ods. 3 OZ).
51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, v časti zamietnutého nároku na zaplatenie 5,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 224,06 € od 05.05.2015 do zaplatenia, ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 CSP.
52. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania, keďže žalovaná zavinila čiastočné zastavenie konania uhradením časti v konaní uplatnenej sumy po začatí konania, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania
(na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnej žalovanej. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).