Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoCsp-36-2021.pdf
PDF · 106.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: W. M., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/ X, XXX XX Z., proti žalovanému: GENERALI POISŤOVŇA, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709332, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie sumy 1.314,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17Csp/51/2020-138 zo dňa 11.05.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie alebo súd“) rozhodol, cit.:
„I. Žalobu zamieta.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Vec právne odôvodnil podľa § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.314,80 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % od tretieho dňa po doručení žaloby až do zaplatenia. Nárok právne odôvodnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.314,80 eur, na základe poistnej zmluvy uzatvorenej 13.08.2020 medzi ním a žalovaným, v rámci ktorej malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu zmluvy o investičnom sporení. Žalobca nemal v úmysle uzavrieť zmluvu, na základe ktorej bude počas troch rokov platiť poplatky, za ktoré v konečnom dôsledku nedostane žiadne protiplnenie. Poukázal na úžernícke poplatky a na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v poistnej zmluve. Žalobca preto predmetnú poistnú zmluvu považuje za neplatnú, tiež aj pre nedodržanie zákonom predpísanej formy podľa § 40 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy došlo k hrubému nepomeru medzi poplatkami a reálnym plnením poskytnutým spotrebiteľovi, v dôsledku čoho je poistnú zmluvu potrebné posúdiť ako absolútny neplatný právny úkon od samého začiatku. Celkovo žalobca zaplatil žalovanému titulom poistnej zmluvy sumu 1.333,80 eur (37,05 eur x 36 mesiacov), pričom žalovaný po skončení poistného vzťahu vyplatil žalobcovi sumu len 19 eur.
4. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko z prehľadu úhrad platieb poistného vyplýva, že platby poistného boli uhrádzané z bankového účtu, ktorého majiteľom je A. M.. K meritu veci žalovaný uviedol, že žalobca si mylne zamieňa sporenie s poistením. Žalobca dňa 13.08.2015 uzatvoril so žalovaným životné poistenie na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a v rámci neho si dojednal aj tzv. investičné životné poistenie s dobou poistenia 30 rokov. V poistení sa klient zabezpečuje pre prípad vzniku udalosti, ktorá môže v budúcnosti nastať. Ak nastane, poisťovňa mu vyplatí dohodnutú sumu. Ide o poistnú udalosť. V danom prípade si žalobca dojednal životné poistenie ako tzv. investičné životné poistenie, pričom v investičnom životnom poistení platí klient poistné, ktorým si kryje nejaké riziko, teda poisťuje sa pre prípad nejakej budúcej udalosti. Okrem toho platí poistné, ktoré za neho poisťovňa investuje do cenných papierov. Výnosy a straty z takéhoto investovania pripisuje poisťovňa na účet, ktorý sa väčšinou volá osobné konto alebo osobný účet. Túto sumu poisťovňa vyplatí v momente, ktorý je dohodnutý v poistnej zmluve, napr. pri dožití sa určitého veku, pričom investičné životné poistenie nie je sporenie. Žalobca bol informovaný o poistení, podmienkach poistenia, o výške mesačného poistenia, poistnej zmluve, poistných podmienkach, informáciách o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na uplynutie objektívnej premlčacej trojročnej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom zdôraznil, že každá splátka sa premlčí aj samostatne odo dňa zročnosti jednotlivej splátky. Žalobca podal žalobu na súd 05.07.2020, premlčané sú preto všetky úhrady splatné pred 05.07.2017.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 13.08.2015 uzavretá zmluva o životnom poistení na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej bolo dohodnuté aj tzv. investičné životné poistenie s dobou poistenia 30 rokov, pri splátkach vo výške 37,05 eur mesačne, a to po obdobie 36 mesiacov. Žalobca zaplatil žalovanému titulom poistnej zmluvy sumu 1.333,80 eur. Na základe žiadosti žalobcu došlo k ukončeniu poistného vzťahu v zmysle čl. 14 bod 2 informácie o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy. Následne žalovaný vyplatil žalobcovi odkúpnu hodnotu vo výške 19 eur, ktorá bola vyčíslená podľa vzorca na výplatu tzv. odkúpnej hodnoty poistenia, pričom odkúpny poplatok bol vo výške 244,02 eur, poplatok za zrušenie poistenia s výplatou odkúpnej hodnoty vo výške 7,30 eur a odkúpny poplatok stanovený ako 1 % z hodnoty podielových jednotiek, v tomto prípade to bolo 90 %, t. j. 236,72 eur. Žalobca v konaní preukázal zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2020, ktorou A. M. postúpila na žalobcu predmetnú pohľadávku vo vzťahu k spoločnosti Generali poisťovňa a.s., a to doposiaľ nevymoženú časť pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 1.314,80 eur.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Z obsahu poistnej zmluvy súd nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Poistná zmluva predstavuje poistnú zmluvu s dohodnutým investičným životným poistením s dobou poistenia 30 rokov. Žalobca vo vyjadrení na pojednávaní potvrdil, že vedel, že poistná zmluva sa uzatvára na dlhú dobu. Účelom poistnej zmluvy nebolo sporenie. Investičné životné poistenie pritom znamená, že časť sumy poistného sa zhodnocuje. Poistné podmienky podľa názoru súdu nepredstavujú neprijateľné zmluvné dojednanie. Pokiaľ žalobca namietal, že poistnú zmluvu uzavrel v pobočke VÚB a.s., keď zamestnankyňa žalovaného sa ho snažila presvedčiť o výhodnosti poistenia, v tomto súd nevidel psychické násilie, v dôsledku ktorého by prejav vôle uzavrieť poistnú zmluvu nebol slobodný a spôsobil by absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd nezistil žiaden dôvod neplatnosti právneho úkonu, poistná zmluva predstavuje platný právny úkon a plnenie realizované žalobcom v prospech žalovaného titulom poistnej zmluvy nepredstavuje bezdôvodné obohatenie. Keďže žalobca nepreukázal existenciu bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu súd žalobu zamietol.
7. K žalovaným uplatnenej námietke aktívnej legitimácie súd uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2020 uzavretej medzi A. M. a žalobcom vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. A. M. na žalobcu platne postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému titulom uzatvorenej poistnej zmluvy.
8. K žalovaným vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku, na ktorú súd prihliadol, konštatoval, že právo premlčané nie je. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a v prípade, ak by boli zistené nekalé podmienky, v poistnej zmluve by sa aplikovala desaťročná objektívna premlčacia doba. V prípade, že neboli zistené nekalé podmienky zmluvy, je potrebné aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje druh konania, keď ide o nárok spotrebiteľa a nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, ktorý t. č. k 15.04.2021 ukončil štúdium na vysokej škole v L. republike, žije u tety, príjem má z úspor, je slobodný, nemá príjem. Finančná situácia žalobcovi neumožňuje, aby uhradil trovy konania žalovaného bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb žalobcu. Navyše vzhľadom na predmet podnikania žalovaného, týmto nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do jeho majetkovej sféry.
10. Proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že právny predchodca žalobcu si bol vedomý skutočnosti, že uzatvára poistnú zmluvu, v rámci ktorej bolo dohodnuté aj investičné poistenie s dobou poistenia na 30 rokov, pričom časť zaplateného poistenia žalovaný investoval a po uplynutí dohodnutej doby sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi výnosy. V prípade ukončenia poistenia pred uplynutím dohodnutej doby bola žalobcovi vyplatená len tzv. odkúpna hodnota poistenia, keďže poskytnuté finančné prostriedky boli investované. Žalobca bol s týmito skutočnosťami uzrozumený. Žalobca argumentoval v konaní neprijateľnými zmluvnými podmienkami, avšak súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná zmluva tieto neobsahuje. Žalobca si musel byť vedomý, že žalobe súd nevyhovie, a preto pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prihliadať aj na šikanózny výkon práva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/62011 zo dňa 31.10.2011. Zdôraznil, že základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov sporového konania, je zásada úspechu vo veci. K dôvodu hodnému osobitného zreteľa, ktorým má byť nepriaznivá finančná situácia, uviedol, že žalobca má možnosť nájsť si zamestnanie. Navyše žalobca nijakým spôsobom tvrdenú finančnú situáciu nepreukázal. Predmetný spor nepovažuje za spotrebiteľský, preto dôvod nepriznania nároku na náhrad trov konania považuje za nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II., zmenil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Uviedol, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľská zmluva musí byť v konaní posudzovaná v súlade so zásadami spotrebiteľského konania a ochrany slabšej strany v spore. Poplatky sú v rámci poistnej zmluvy uvedené nejasne a pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľne, čo výrazne ovplyvnilo rozhodovanie o uzavretí zmluvy. Nie je jasné ani to, aké protiplnenie je za poplatky poskytnuté. Nie je uvedené, ktoré poplatky sa týkajú zmluvy žalobcu a ktoré nie. V prípade, že by uvedený poisťovací vzťah ukončil neskôr, tak by prišiel o podstatne viac peňazí, pretože zaplatené poplatky by boli podstatne vyššie ako reálny zisk. Skutočnosť, že iba časť poplatkov bola pripisovaná na poistenie a časť na investovanie, nemení nič na tom, že z celkovej sumy na sporenie vo výške 540 eur zostalo len 19 eur, čo nie je viac ako 3 %. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich vyjadreniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej považuje za správne.
13. Žalobca v replike uviedol, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
14. Žalovaný vo svojej replike namietal aplikáciu ust. § 257 CSP v danom prípade s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/6/2011 zo dňa 31.10.2011. V ďalšom zopakoval argumentáciu uvedenú už v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
15. Žalobca v duplike uviedol, že zmluva je v hrubom nepomere k spotrebiteľovi tým, že spotrebiteľ nemôže na sporení niečo získať, práve naopak, ide o garantovanú stratu, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu neprimeraných poplatkov. V zmysle platnej judikatúry je už dávno prelomená zásada, že podpis
na zmluve zakladá jej platnosť bez ohľadu na jej obsah alebo okolnosti jej uzavretia. V ďalšom sa pridŕža svojich stanovísk uvedených v priebehu konania a žiadal odvolací súd, aby rozhodol tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
17. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.314,80 eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj žalobný nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.08.2020 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, ktorou mu zároveň žalovaný vnútil aj uzatvorenie zmluvy o investičnom sporení, pričom túto zmluvu nemal žalobca v úmysle uzavrieť. Na základe tejto zmluvy mal platiť poplatky, za ktoré nedostal žiadne reálne protiplnenie, a ktoré mali byť obsahom neprijateľných zmluvných podmienok. V dôsledku uvedeného žiadal, aby súd posúdil uzavretú zmluvu o investičnom sporení za neplatnú pre rozpor s ust. § 40 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Konanie sa začína doručením žaloby, ktorá je procesným úkonom, ktorým si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva a obracia sa tak na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj osobitné náležitosti. Existencia riadne podanej žaloby je základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná, alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na jej doplnenie alebo opravu pod následkom odmietnutia podania.
19. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. V civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je súd viazaný žalobným nárokom tak, ako ho žalobca vymedzil v podanej žalobe, a teda nesmie stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 216 ods. 2 CSP. Z uvedeného vyplýva, že súd je viazaný nielen žalobnou žiadosťou formulovanou v žalobnom petite, ale aj skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa tak riadi zásadou formálnej pravdy.
20. Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa žalobcovi ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom relevantných skutkových okolností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom a plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti (relevantný skutkový dej) vyplýva z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Povinnosť uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcovi vyplýva § 132 ods.1 CSP.
21. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.
22. V posudzovanej veci žalobca neuviedol v podanej žalobe všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej sumy vo výške 1.314,80 eur s príslušenstvom, ktorá má predstavovať rozdiel medzi platbami ním vykonávanými v období od roku 2015 do roku 2018 a sumou vo výške 19 eur, ktorá bola žalobcovi vyplatená. Žalobca nemôže v žalobe opis rozhodujúcich skutočností nahradiť len odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods.2 CSP), a preto sa nemôže v preskúmavanej veci odvolávať len na k žalobe priložené dôkazy. V danej veci žalobca porušil svoju procesnú povinnosť uviesť v žalobe úplný a pravdivý opis rozhodujúcich skutočností. V danom prípade nejde o vadu žaloby, pretože v nej neabsentuje žiadna náležitosť. Žaloba obsahuje skutkové tvrdenia do tej miery, že na jej podklade bolo možné v konaní pokračovať a súd nemal povinnosť so žalobcom k žalobe pripojených dôkazov zisťovať, či žalobca vyčerpávajúco uviedol všetky relevantné skutočnosti na preukázanie v žalobnom petite uplatňovaného peňažného nároku.
23. Ako vyplýva zo spisu v prejednávanej veci si žalobca dojednal životné poistenie ako tzv. investičné životné poistenie. V investičnom životnom poistení platí klient poistné a okrem toho platí poistné, ktoré za neho poisťovňa investuje. Výnosy a straty takéhoto investovania pripisuje poisťovňa na účet na tzv. „osobné konto“ alebo na „osobný účet“. Túto sumu poisťovňa vyplatí v momente, ktorý je dohodnutý v poistnej zmluve, v danom prípade bola zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzavretá na 30 rokov. Podstatou týchto produktov je najmä to, že ide o produkty na dlhú dobu. Pri poistnej zmluve dojednanej ako investičné životné poistenie, vznikol žalobcovi nárok na výplatu tzv. odkupnej hodnoty poistenia. Ako vyplýva z tvrdenia žalovaného hodnota osobného účtu žalobcu ku dňu zániku zmluvy predstavovala 263,02 eura a odkupný poplatok bol vo výške 244,02 eura (poplatok za zrušenie poistenia s výplatou odkupnej hodnoty vo výške 7,30 eura a odkupný poplatok stanovený ako percento z hodnoty podielových jednotiek vo výške 236,72 eura). Nedoplatok, ani preplatok na poistnej zmluve nebol, a preto vznikol žalobcovi nárok na výplatu odkupnej hodnoty vo výške 19 eur, ktorá mu bola vyplatená ako rozdiel medzi hodnotou osobného účtu (263,02 eura) a odkupným poplatkom (244,02 eura). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobca na pojednávaní dňa 11. 05. 2021 pred súdom vo svojej výpovedi potvrdil, že vedel, že poistná zmluva bola uzavretá na dobu 30. rokov, že ide o investičné životné postenie a že časť poistnej sumy sa zhodnocuje.
24. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď zamietol žalobu z dôvodu neunesenia povinnosti tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností. Konajúcemu súdu neprináležalo v danej veci aktívne prevziať iniciatívu a zisťovať z listinných dôkazov; pripojených žalobcom k žalobe; na základe akých konkrétnych skutočností sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky a ustaľovať si tak predmet konania po skutkovej stránke. V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to, čo strana v konaní netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov, či strana nimi preukázala to, čo v konaní tvrdila. V posudzovanej veci správne súd prvej inštancie žalobu zamietol pre absenciu vymedzenia podstatných rozhodujúcich skutočností.
25. K odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa aplikácie ust. § 257 CSP súdom prvej inštancie, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania.
26. Podľa ust. § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované ustanovenie svojím charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu a je výnimkou pri uplatňovaní zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom, alebo z časti dôvodom hodných osobitného zreteľa, tak musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnení. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane strán sporu. Z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP ide o posúdenie celého komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia.
27. Je nepochybné, že v predmetnom konaní žalovaný mal úspech, keď súd žalobu zamietol. Odvolací súd má za to, že v danej veci bolo opodstatnené pri rozhodovaní o náhrade trov konania brať zreteľ na finančnú a sociálnu situáciu žalobcu, ako na dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu ust. § 257 CSP. Ako už uviedol súd prvej inštancie, žalobca je nezamestnaný, čo vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni, žije z úspor a býva u svojej tety. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku aplikácie ust. § 257 CSP majetková sféra žalovaného ako podnikateľského subjektu nebude ohrozená. V porovnaní s možným ohrozením základných životných potrieb žalobcu s tým, že žalovaný ako úspešná strana konania nebude mať nahradené trovy konania, sa javí ako spravodlivé nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
28. Pretože odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom ani žalovaným v súdenej veci nie sú naplnené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho výroku o trovách s použitím ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, keďže žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní.
30 Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).