Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-194-2020.pdf
PDF · 251.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/194/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: „Hvizdáka 4, 5, 6", so sídlom ul. Jána Petrikovicha 4, 5, 6, 036 01 Martin, IČO: 36 144 568, zastúpeného zástupcom JANÍČEK LEGAL s.r.o, so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: F. S. - STRECHOSTAV, s miestom podnikania Za Jordánom 4142/1A, 036 08 Martin, IČO: 10 871 012, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom, so sídlom Q. XX, XXX XX X., v konaní o odstránenie vád diela, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/51/2019-212 zo dňa 6. marca 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/51/2019-212 zo dňa 6. marca 2020 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/51/2019-286 zo dňa 1.6.2020 a (opravným) uznesením č.k. 17Cb/51/2019-329 zo dňa 21.7.2020 p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/51/2019-286 zo dňa 1.6.2020 a (opravným) uznesením č.k. 17Cb/51/2019-329 zo dňa 21.7.2020 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bezplatne odstrániť vady diela - „Nadstavba bytového domu - sedlová strecha s valbami“ bytového domu nachádzajúceho sa v X., na ulici Q., súpisné číslo X, X, X, orientačné číslo XXXX, a to:
- doplniť chýbajúce latovanie sedlovej strechy v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou E.. N. Z. a overenou v stavebnom konaní,
- inštalovať hydroizolačnú vrstvu a difúznu fóliu chýbajúcu v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou E.. N. Z. a overenou v stavebnom konaní. Výrokom II. rozhodol, že žaloba sa vo zvyšku bezplatného odstránenia vád diela, a to:
- odstrániť príčiny stekania kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny sedlovej strechy,
- odstrániť príčiny netesností sedlovej strechy,
- odstrániť príčiny zatekania do bytu č. X, X a XX zamieta. Podľa výroku III. eventuálny petit, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady, ktoré žalobcovi vzniknú pri odstraňovaní vád diela vykonaných prostredníctvom ním zvolenej tretej osoby, ktorá vykoná odstránenie vád diela namiesto žalovaného, sa zamieta. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IV. tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na 34,34 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len ,,rozsudok“) bolo okresným súdom poukázané na žalobu žalobcu, jej odôvodnenie, obranu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe, ďalej uviedol vyjadrenie žalobcu v replike a vyjadrenie žalovaného v duplike, popísal rozsah vykonaného dokazovania, a to vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobcu a žalovaného, výpoveďami svedkov E.. W., p. M., p. S., obsahom Zmluvy o dielo zo dňa 22.8.2008, odborným vyjadrením firmy EPISS s.r.o., ktorý zistený skutkový stav právne posúdil za aplikácie ust. § 262 ods. 1, § 536 ods. 1, § 560 ods. 1, § 272 ods. 2, § 263 ods. 1, § 551 ods. 1 veta prvá, druhá, § 552 ods. 3, § 428 ods. 1, 2, 3, § 560 ods. 2, § 345 ods. 2, § 564 veta prvá, § 437 ods. 1, 5, § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby.
3. Okresný súd uviedol, že predmetom konania boli nároky z vád diela, pričom žalobca sa domáhal podanou žalobou odstránenia vád diela, eventuálne náhrady nákladov, ktoré by žalobcovi vznikli pri odstraňovaní vád treťou osobou.
4. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že zmluvný vzťah medzi žalobcom ako objednávateľom diela a žalovaným ako zhotoviteľom diela vznikol uzavretím Zmluvy o dielo dňa 22.8.2008.
5. Okresný súd zdôraznil, že v súlade s ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom, ktorá vôľa strán bola zachytená priamo v písomnej zmluve o dielo, a to v samotnom záhlaví zmluvy o dielo, kde sa uvádza, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka § 536 - § 565 zákona č. 513/1991 Z.z. v spojení s dojednaním v čl. VIII. veta prvá zmluvy o dielo. Vôľa strán prejavená priamo v ustanoveniach zmluvy o dielo bola nepochybná a medzi stranami sporná nebola. Zmluvu koncipoval žalovaný ako zhotoviteľ diela, ktorý sám do samotného záhlavia zmluvy, ako aj zmluvného dojednania v čl. VIII. zakomponoval odkaz na Obchodný zákonník a tento úmysel riadiť sa ustanoveniami Obchodného zákonníka musel byť žalobcovi ako objednávateľovi známy, keďže jasne sa tento zákon uvádza v záhlaví, aj v dojednaní čl. VIII. zmluvy o dielo. 6. Zo samotnej žaloby vyplývalo, že žalobca sa odstránenia vád diela domáha preto, že po dlhšom časovom období na bytovom dome v X., A. č. X, X, X (dnes Q. č. X., X, X), ktorého sa zmluva o dielo týkala, začalo dochádzať k zatekaniu do niektorých bytov napriek tomu, že bytový dom mal sedlovú strechu, ktorú zhotovil žalovaný. To, že v bytovom dome, v podkroví, aj v bytoch, predovšetkým v byte majiteľa pána N. došlo skutočne k hromadeniu vlhkosti, bolo preukázané výpoveďou samotného žalobcu, ako aj žalovaného, a tiež svedka X. S. a priloženou fotodokumentáciou. Podľa žalobcu k uvedenému dochádza z dôvodu, že krytina na streche je netesná voči vetrom hnanému dažďu a lietajúcemu snehu a z toho dôvodu mala byť podložená poistnou hydroizolačnou vrstvou, ktorá na diele chýba, hoci bola žalovaným fakturovaná a žalobcom uhradená. Na diele tiež absentuje príslušné latovanie a difúzna fólia, ktorá bola žalovaným fakturovaná a žalobcom uhradená. Z uvedeného sa petitom žaloby žalobca domáhal:
- odstrániť príčiny stekania kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny sedlovej strechy.
- odstrániť príčiny netesnosti sedlovej strechy.
- doplniť chýbajúce latovanie sedlovej strechy v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou E.. N. Z. a overenou v stavebnom konaní.
- odstrániť príčiny zatekania bytu č. X., X a XX bytového domu.
- inštalovať hydroizolačnú vrstvu a difúznu fóliu chýbajúcu v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou E.. N. Z. a overenou v stavebnom konaní. Pre prípad, že by žalovaný nesplnil povinnosť bezplatne odstrániť tieto vady diela, žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady, ktoré žalobcovi vzniknú pri odstraňovaní vád diela vykonaných prostredníctvom ním zvolenej osoby, ktorá vykoná odstránenie vád diela namiesto žalovaného.
7. Podľa okresného súdu, ak sa domáhal žalobca odstránenia vád diela, bolo potrebné dokazovaním jednoznačne ustáliť, čo bolo predmetom diela. V zmysle čl. I. písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 22.8.2008, predmetom zmluvy bolo vykonanie stavebných prác na objekte nachádzajúcom sa v X., na ul. A. č. X, X a X, vlastníkom ktorého je SVB A. X, X, X, a to v rozsahu podľa Ponukového listu č. 140 - predbežnej kalkulácie. Materiál potrebný na zhotovenie diela sa zaväzuje dodať dodávateľ. K tejto zmluve bol pripojený Ponukový list č. 140, na ktorý zmluva o dielo v čl. I. odkazovala, pričom predmetom tohto ponukového listu bola okrem iného pod poradovým číslom 7 fólia difúzna, pod poradovým číslom 8
kontralaty, pod poradovým číslom 9 latovanie, pod poradovým číslom 11 odkvapové plechy pod fóliu, pod poradovým číslom 12 vetrací pás pod fóliu, pod poradovým číslom 13 odvetranie odkvapu pod krytom, pod poradovým číslom 21 turbína odvetrávacia bezmotorická v počte 6 ks. Z takto dojednaného predmetu zmluvy o dielo bolo preukázané, že predmetom zmluvy okrem iného bola inštalácia položiek pod bodmi 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 Ponukového listu č. 140.
8. K pojmu „vada diela“ okresný súd odkázal na ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, ktoré ustanovenie sa aplikuje na faktické vady diela, kedy predmet diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, to znamená, zhotoviteľ porušil povinnosť vykonať a odovzdať dielo v súlade so zmluvou. Ak žalovaný ako zhotoviteľ diela mal vykonať dielo v súlade so zmluvou, tak bol povinný v súlade s touto zmluvou o dielo inštalovať položky 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 Ponukového listu č. 140. Ak toto nevykonal a takto dielo neodovzdal, tak práve absencia týchto konkrétnych položiek je vadou diela. Samotné zatekanie strechy, hromadenie kondenzátu mohlo byť už len dôsledkom týchto vád diela. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď samotného žalobcu, ktorý na prvom pojednávaní zdôrazňoval, že treba striktne odlišovať medzi vadami diela a dôsledkami vád diela, s čím sa okresný súd stotožnil.
9. Podľa okresného súdu nebolo medzi stranami sporné, že položky 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 Ponukového listu č. 140 neboli realizované, sporný bol dôvod nerealizácie týchto položiek, keď žalobca tvrdil, že toto sú vady diela, v dôsledku čoho dochádza k zatekaniu, a preto aj tieto vady reklamoval a žalovaný oproti tomu tvrdil, že došlo k ústnej dohode medzi ním a žalobcom, že tieto položky nebudú realizované a namiesto nich budú realizované iné práce, ktoré písomná zmluva o dielo neobsahovala, ktorú skutočnosť požiadavky na nerealizáciu týchto konkrétnych položiek zámenou za iné práce potvrdil aj svedok M..
10. Ak žalovaný tvrdil, že došlo medzi ním a žalobcom k ústnej dohode o nerealizácii týchto položiek, čo bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka M., tak podľa okresného súdu bolo potrebné poukázať na ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré je ustanovením kogentným podľa § 263 Obchodného zákonníka a hovorí o tom, že ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Čl. VIII. veta druhá zmluvy o dielo obsahuje dojednanie, že zmeny a doplnky tejto zmluvy musia byť vykonané formou písomného dodatku k zmluve a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že dohoda o zmene zmluvy nebola uzavretá písomnou formou, potom akákoľvek ústna dohoda o zmene diela je neplatná a žalovaný bol povinný realizovať zmluvu o dielo v zmysle predmetu vymedzeného v písomnej zmluve o dielo, teda realizovať aj položky č. 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 Ponukového listu č. 140. Ak tak neurobil, čo bolo v konaní preukázané, realizoval dielo s týmito vadami. Ak by aj žalobca ako objednávateľ diela dal pokyn, aby tieto položky neboli realizované, potom bol žalovaný ako zhotoviteľ diela, a teda odborne spôsobilá osoba, povinný podľa ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu pokynu daného žalobcom ako objednávateľom na vykonanie diela. Ak nevhodnosť pokynov prekážala riadnemu vykonaniu diela, žalovaný ako zhotoviteľ bol povinný prerušiť realizáciu diela do doby písomného oznámenia žalobcu ako objednávateľa, že trvá na vykonaní diela podľa pokynov ním daných. Takéto písomné oznámenie žalobcu, že trvá na vykonaní diela bez položiek 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 Ponukového listu č. 140, nebolo preukázané a žalovaný ho ani netvrdil. Žalovaný ako zhotoviteľ si nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto zodpovedá za vady diela vzniknuté nevhodnosťou pokynov daných mu žalobcom ako objednávateľom.
11. Okresný súd uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že žalobca ako objednávateľ vady diela reklamoval dňa 31.5.2017, aj 26.10.2018. K námietke žalovaného, že si žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť a neoznámil tieto vady včas, okresný súd na pojednávaní dňa 30.1.2020 vyslovil predbežný názor k aplikácii ust. § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, na čom zotrval. Konštatoval, že účinky uvedené v ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka nenastali, pretože vady diela spočívajúce v absencii položiek 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 Ponukového listu č. 140 sú dôsledkom skutočností, o ktorých žalovaný ako zhotoviteľ vedel v čase dodania diela. To, že žalovaný tieto položky nerealizoval, vedel už v priebehu vykonávania diela, v čase odovzdania diela, a preto účinky nesplnenia povinnosti v zmysle ust. § 428 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nemohli nastať. Z uvedeného sa preto okresný súd už ďalej splneniu, či nesplneniu notifikačnej povinnosti nevenoval.
12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vady diela v nerealizovaných položkách z Ponukového listu č. 140 skutočne existovali, tieto položky realizované neboli, za tieto vady zodpovedá žalovaný ako zhotoviteľ bez ohľadu na splnenie, či nesplnenie notifikačnej povinnosti žalobcom ako objednávateľom.
13. Okresný súd mal za nepochybné, že v zmysle zmluvy o dielo bol termín začatia prác 38. týždeň v roku 2008 a predpokladaný termín ukončenia prác bol 44. týždeň roku 2008, avšak vady žalovanému boli oznámené prvýkrát v máji 2017, keď podľa tvrdenia žalobcu sa tieto prejavili až v roku 2017. V tejto súvislosti zdôraznil, že v čl. II. zmluvy o dielo bola dojednaná záručná doba na prácu 10 rokov a záručná doba na materiál 10 rokov s tým, že v čl. VI. zmluvy o dielo bolo dojednané, že záručná doba začne plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni podpisu odovzdávacieho protokolu a vykonaní diela, ktorý podpíšu objednávateľ a zhotoviteľ. Bolo preukázané, že odovzdávací protokol bol podpísaný dňa 21.11.2008 a ak záručná doba bola dojednaná na práce a materiál 10 rokov, tak jej uplynutie sa viaže k dátumu 21.11.2018. Bolo zrejmé, že vady sa prejavili počas plynutia záručnej doby, v ktorej súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Mal za zrejmé, že žalovaný ako zhotoviteľ diela porušil povinnosť vykonať a odovzdať dielo v súlade so zmluvou, teda realizovať aj položky 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 Ponukového listu č. 140 a pretože tieto vady existovali v čase plynutia záručnej doby, tak zhotoviteľ za ne zodpovedá, keďže ide o vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť alebo spôsobené porušením povinností.
14. K výpovedi žalovaného aj svedka S., že dielo bolo realizované v zmysle projektu E.. A. a nie E.. Z., okresný súd uviedol, že z pohľadu posúdenia, či sa jedná skutočne o vady, bolo irelevantné, podľa akého projektu bolo postupované vzhľadom na presnú špecifikáciu diela uvedenú v čl. I. zmluvy, ktorá odkazuje na Ponukový list č. 140, teda položky, ktoré mali byť v rámci predmetu diela inštalované. Na okraj poznamenal, že samotný žalobca, aj svedok X. S. uviedli, že keďže tieto položky boli nacenené v ponukovom liste, tak ich musel obsahovať aj projekt E.. A..
15. To, že vady, za ktoré zodpovedá žalovaný, sa vyskytli v rámci plynutia záručnej doby, podľa okresného súdu preukázala reklamácia zo dňa 31.5.2017, kde sa uvádza, že dochádza k stekaniu kondenzátu, nafúkavaniu snehu pod zhotovenú krytinu s tým, že bolo zistené, že nedošlo k montáži paropriepustnej fólie a príslušného latovania. V ďalšej reklamácii zo dňa 26.10.2018 sa uvádza, že k zatekaniu strechy ako prejavu dochádza najmä preto, lebo plechová krytina na streche je netesná voči vetrom hnanému dažďu a lietajúcemu snehu a z toho dôvodu mala byť poistná hydroizolačná vrstva, ktorá na diele chýba, hoci bola fakturovaná a zaplatená. Súčasne v tejto reklamácii žalobca vyzval žalovaného na odstránenie reklamovaných vád v lehote 20 dní od doručenia výzvy.
16. Okresný súd s poukazom na ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka považoval porušenie zmluvy zo strany žalovaného za nepodstatné porušenie zmluvy, pretože z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalovanému ako zhotoviteľovi diela, ktorý porušoval zmluvnú povinnosť, nemohlo byť známe, že žalobca ako objednávateľ diela nebude mať záujem na takomto plnení, keďže sám takéto plnenie požadoval. Potom následne, s poukazom na ust. § 564 s použitím § 437 Obchodného zákonníka mal žalobca právo požadovať odstránenie vád podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo aj urobil a iný nárok nepožadoval s tým, že v rámci eventuálneho petitu požadoval, že ak vady nebudú odstránené, tak požaduje náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú pri odstraňovaní vád prostredníctvom ním zvolenej tretej osoby.
17. V súvislosti s eventuálnym petitom (druhý petit) okresný súd uviedol, že keďže žalobca poskytol žalovanému na odstránenie vád lehotu a v rámci tejto lehoty žalovaný vady neodstránil, tak v súlade ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka mohol požadovať zľavu z ceny diela, čo neurobil. Ak požadoval náhradu nákladov, ktoré by mu vznikli odstraňovaním vád treťou osobou, tak v tejto súvislosti okresný súd zdôraznil ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád podľa § 436 a § 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z týchto záverov preto eventuálny petit zamietol.
18. K formulácii prvého žalobného petitu okresný súd poukázal na to, že v rámci dokazovania žalobca predložil odborné vyjadrenie spoločnosti EPISS s.r.o., Nižná, ktoré vypracoval E.. V. W., ktorý bol vypočutý ako svedok na pojednávaní. Z tohto odborného vyjadrenia vyplývalo, že nerealizovaním
osadenia difúznej fólie, vetracieho pásu pod fóliu, odkvapového plechu pod fóliu a kontralát došlo k nedodržaniu projektu, a tým vzniklo porušenie správneho vetrania vzduchovej vrstvy a plochy nasávacích otvorov 1/200 strechy. Hlavným problémom vznikajúcej poruchy vo forme degradácie dreveného latovania je nesprávne pochopenie a realizácia položky projektu K3 odvetranie inštalačných šácht - vetracie hlavice 6x. Potrubie domových rozvodov vetrania vychádzajúce zo šácht je neprípustne ukončené v priestore vzduchovej vrstvy, ktoré je už aj tak slabo vetrané z dôvodu nedostatočnej plochy nasávacích otvorov pri odkvape, čím dochádza k ďalšiemu porušeniu správneho vetrania vzduchovej vrstvy, a to zaústením prídavného zariadenia produkujúceho vlhkosť a teplotu. Okresný súd skonštatoval, že toto odborné vyjadrenie predložil samotný žalobca, v ktorom sú presne špecifikované vady diela, kde sa na strane 5 odborného vyjadrenia hneď v prvom odseku uvádza, že nebolo realizované osadenie difúznej fólie vetracieho pásu pod fóliu, odkvapového plechu pod fóliu a kontralát, čo odborné vyjadrenie kvalifikuje ako porušenie projektu. Keďže aplikácia všetkých týchto položiek bola súčasťou Ponukového listu č. 140, podľa okresného súdu žalobcovi muselo byť zrejmé, že práve toto sú vady diela, ktoré spôsobujú dôsledok, a to zatekanie a vlhkosť v bytoch a v podstrešnom priestore, ako to vyplývalo z odborného vyjadrenia. Ak preto žalobca v prvom petite žaloby požadoval doplniť chýbajúce latovanie strechy v súlade s projektovou dokumentáciou a inštalovať hydroizolačnú vrstvu a difúznu fóliu, tak takto formulovaná prvá časť petitu bola jasnou formuláciou na odstránenie konkrétnych vád, a preto k odstráneniu týchto konkrétnych vád okresný súd žalovaného zaviazal.
19. K zostávajúcej časti prvého petitu, a to odstránenie príčiny stekania kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny sedlovej strechy, odstránenie príčiny netesnosti sedlovej strechy, odstránenie príčiny zatekania do bytu č. 7, 8 a 15, okresný súd konštatoval, že žalobca vzhľadom na ním predložené odborné vyjadrenie presne vedel, čo je príčinou týchto dôsledkov, aké konkrétne vady sú príčinou týchto dôsledkov, a teda iba takéhoto odstránenia vád sa mal domáhať. Ak sa domáhal odstránenia všeobecne príčiny negatívneho stavu, takáto formulácia petitu je neprípustná, pretože samotný žalobca v žalobe uviedol, že k zatekaniu strechy dochádza najmä preto, že chýba hydroizolačná fólia a iné položky, pripúšťa, že príčinou zatekania sú aj vady vo forme absentujúcej inštalácie položiek Ponukového listu č. 140, ale nie výlučne tieto vady. Okresný súd zvýraznil, že rozhodujúcim je stav v čase vyhlásenia rozsudku, v čase ktorého predsa nemohlo byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že jedinou a výlučnou príčinou, ktorej odstránenia sa žalobca domáhal a v dôsledku ktorej vzniklo zatekanie a hromadenie kondenzátu, bola absencia nerealizovaných položiek ponukového listu. V čase vyhlásenia rozsudku už týchto príčin mohlo byť príkladmo aj viac, napr. opotrebovanie strechy v dôsledku plynutia času, nepredvídateľná udalosť, pri ktorej bola porušená strecha, v dôsledku čoho začalo zatekať, teda okresný súd nemohol uložiť žalovanému odstrániť všetky príčiny, dôsledkom ktorých je zatekanie a hromadenie kondenzátu, ale len odstránenie tých príčin, teda tých konkrétnych vád diela, za ktoré žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá, a preto v zostávajúcej časti prvý petit žaloby zamietol.
20. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnom návrhu požadoval aplikáciu ust. § 265 Obchodného zákonníka, tak uvedené ustanovenie okresný súd neaplikoval, pretože žalovaný neupozornil žalobcu na nevhodnosť jeho pokynov. Ďalej, ak predkladal počas prednesu záverečného návrhu fotky, ktorými chcel preukázať, že vetrací pás bol realizovaný a tiež po aplikácii sudcovskej koncentrácie sa domáhal znaleckého posudku k odbornému vyjadreniu, ktoré návrhy odôvodňoval tým, že žalobca na predposlednom pojednávaní zmenil petit žaloby, tak okresný súd konštatoval, že k zmene petitu žaloby nedošlo, došlo len k zmene právnych dôvodov, o ktoré žalobca nárok opieral, avšak skutkové okolnosti zostali zachované. Okresný súd vyhodnotil, že nešlo o zmenu žaloby, pretože nedošlo k zmene skutkových okolností a právne posúdenie veci je v kompetencii súdu. K požiadavke žalovaného na znalecký posudok k odbornému vyjadreniu, okresný súd poukázal na to, že odborné vyjadrenie bolo predložené ešte pred prvým pojednávaním, teda žalovaný mal dostatok času tento dôkaz navrhnúť. Z uvedeného preto žalovaným navrhované dôkazy po uplatnení sudcovskej koncentrácie okresný súd nevykonal, a to s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP. Okresný súd poukázal na to, že žalobca ani žalovaný neboli pri predvolávaní na prvé pojednávanie poučení o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, ktorý nedostatok bol okresným súdom napravený priamo na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.11.2019 (č.l. 127 spisu), kde strany sporu riadne poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie a poskytol dodatočnú a dostatočne dlhú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
21. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 34,34%, pričom vychádzal
z toho, že si žalobca žalobou vrátane eventuálneho petitu uplatnil celkom šesť nárokov. Okresný súd priznal dva nároky, čo predstavuje 33,33% úspech žalobcu a 66,67% úspech žalovaného. Potom čistý úspech žalovaného predstavuje 34,34%.
22. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II., III. a IV. v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Podľa žalobcu okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva tým, že mu znemožnil vyjadriť sa k prípustnosti formulácie žalobného návrhu pred vyhlásením rozsudku, z ktorého dôvodu má konanie inú vadu. K formulácii žalobného petitu v zamietavej časti rozsudku žalobca poukázal na to, že okresný súd ho počas celého konania priamo ani nepriamo neupozornil, že jeho žalobný návrh je neprípustný, hoci tento bol riadne, určito a zrozumiteľne formulovaný. Okresný súd na prvom pojednávaní uviedol, že existenciu všetkých vád uvedených v žalobnom návrhu má za preukázanú, teda aj tých, ktoré zamietol. Podľa žalobcu, okresný súd mal postupovať tak, že ho mal po podaní žaloby vyzvať, aby odstránil údajné nedostatky žalobného návrhu, bez ktorých nemohol a nemal pokračovať v konaní. Ak by aj okresný súd nemal povinnosť bezprostredne po podaní žaloby vyzvať žalobcu na odstránenie údajných vád žalobného návrhu, mal pri vyjadrení svojho predbežného právneho názoru formulovať údajnú neprípustnosť žalobného návrhu alebo uviesť, že žalobu v tejto časti považuje predbežne za nedôvodnú a uviesť dôvody. Okresný súd tak neurobil a svoje dokazovanie smeroval k splneniu notifikačnej povinnosti žalobcu. Žalobca sa o názore okresného súdu na údajnú neprípustnosť časti žalobného návrhu dozvedel z rozsudku. Z uvedeného preto nemožno hodnotiť napadnuté rozhodnutie inak ako prekvapivé. K údajnej prípustnosti formulácie žalobného návrhu v rozsahu zamietavej časti dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/226/2012. Okresný súd pritom na strane 10 a 13 rozsudku uznal existenciu zatekania v bytoch a stekania kondenzátu na vnútornej strešnej krytine a tieto považoval za prejav vád. Tieto prejavy považoval za vady diela v rámci predbežného právneho názoru a tento nezmenil až do vyhlásenia rozsudku, pričom v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovi nebolo zrejmé, z čoho okresný súd vyvodil, že sa domáha odstránenia všetkých príčin konkrétnej vady, a ako sa mal domáhať odstránenia len tých príčin, za ktoré žalovaný zodpovedá. Žalobca zvýraznil, že žaloba sledovala a rozsudok mal zabezpečiť to, aby dielo nevykazovalo vady a rovnako aby sa nevyskytli ani prejavy vád. Rozsudok preto považoval za formalistický, pretože žalobca preukázal všetky skutočnosti zo žaloby. Dielo vykazovalo všetky namietané vady a na diele sa vyskytovali všetky prejavy vád. Podľa súdnej praxe sa objednávateľ diela môže domáhať odstránenia vád aj samotných prejavov vád, preto názor okresného súdu o údajnej nesprávnosti formulácie žaloby považoval za nesprávny a formalistický. Ak žalovaný namontuje na diele chýbajúce latovanie a difúznu fóliu a neodstráni ďalšie príčiny vád, miera vlhkosti sa v podstrešnom priestore ešte zvýši a stekanie kondenzátu sa prehĺbi a dôjde k opakovanému zatekaniu do bytov. Rovnako dôjde k zhoršeniu degradácie dreveného latovania, ktorého statika - nosnej konštrukcie je podľa odborného vyjadrenia ohrozená, ak nie narušená, a to práve kvôli kondenzátu stekajúcemu na drevené latovanie a ďalšie drevené prvky nosnej konštrukcie strechy. Tento kondenzát bude ďalej spôsobovať na drevenej konštrukcii diela výraznú pleseň, teda jeho ďalšiu degradáciu, čím sa dielo ako celok úplne znehodnotí a môže dôjsť aj k jeho zrúteniu. Podľa žalobcu stekanie kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny sedlovej strechy však nemalo iba jednu príčinu ako tvrdí okresný súd, ale tieto príčiny boli viaceré a všetky súviseli s nesprávnym a nekvalitným zhotovením diela zo strany žalovaného (odborné vyjadrenie E.. W. a jeho výpoveď). Žalobca namietal, že okresný súd rozsudkom neuložil žalovanému odstrániť hlavnú príčinu stekania kondenzátu - nevyvedenie domových rozvodov vetrania zo šácht na strechu, pričom ich nevyvedenie je zároveň technologický postup, ktorým sa hlavná príčina tohto stekania kondenzátu mala odstrániť. Okresný súd uložil žalovanému iba povinnosť doplniť chýbajúce latovanie sedlovej strechy a inštalovať hydroizolačnú vrstvu a difúznu fóliu, avšak neuložil žalovanému odstrániť ďalšie príčiny zatekania do bytov, ktorých bolo viac. Zatekanie do bytov, hoci sa jeho odstránenia žalobca domáhal a hoci jeho existenciu konštatoval okresný súd (ako prejav vady spôsobenej žalovaným), rozsudok neodstránil. Okresný súd preto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z rovnakého dôvodu má konanie inú vadu. Rozsudok v časti týkajúcej sa údajne neprípustnej formulácie žalobného návrhu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Žalobca ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce v tom, že okresný súd vôbec neodôvodnil, prečo zamietol ďalšie časti žalobného návrhu týkajúce sa netesnosti sedlovej strechy a zatekania do bytov. Existenciu zatekania do bytov sám okresný súd konštatuje, ale nie je zrejmé z rozsudku, prečo žalobu v tejto časti zamietol. Zatekanie do bytov bolo spôsobené sumárom príčin,
čo konštatovala odborne spôsobilá osoba a nie iba absenciou položiek z ponukového listu. Okresný súd však považoval za vady iba absenciu konkrétnych položiek ponukového listu a nezaoberal sa tým, že zatekanie do bytov bolo spôsobené aj neprípustným ukončením domových rozvodov vetrania vychádzajúcich zo šácht v priestore vzduchovej vrstvy a vytvorením nesprávneho vetrania vzduchovej vrstvy. Teda okresný súd sa nezaoberal tým, že dielo môže mať vady z dôvodu, že niektoré práce sú nesprávne uskutočnené žalovaným. Ukončenie domových rozvodov bolo pritom výkonom/ prácou/ ako konkrétne dielo zhotoviť. Správne vetranie vzduchovej vrstvy prirodzene nemôže byť súčasťou ponukového listu, lebo malo byť uskutočnené riadnym vykonaním prác na diele, nie konkrétnou hmotnou položkou z ponukového listu. Uvedené platí aj o netesnosti sedlovej strechy. Podľa žalobcu, písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje aj ďalšie obsahové nedostatky, chyby, a to nesprávne označuje právneho zástupcu žalobcu, je nesprávne uvedené súpisné a orientačné číslo bytového domu.
24. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu k ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným, že dielo nebude obsahovať položky č. 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 v takomto rozsahu nedošlo a takýto rozsah nevyplynul ani z vykonaných dôkazov. Žalovaný tvrdil, že sa ústne dohodol so žalovaným, že dielo nebude obsahovať difúznu fóliu, vetrací pás, podfóliu a kontralaty, čo sú položky pod č. 7, 8 a 12 ponukového listu žalovaného a nie položky č. 11, 13 a 21. Aj svedok M. potvrdil, že sa so žalobcom ústne dohodol o tom, že na diele sa nevykoná inštalácia položiek 7 a 8 a nie aj položky aj č. 9, 11, 12, 13 a 21. Okresný súd tak nesprávne zistil obsah ústnej dohody a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu tejto otázky. Žalobca poukázal na to, že medzi stranami nebolo nesporné, že k realizácii položiek 7, 8, 9, 11, 12, 13, 21 ponukového listu nedošlo. Pokiaľ ide o nespornosť rozsahu nevykonaných položiek medzi stranami, tak sám žalovaný tvrdil, že vzhľadom na obsah ústnej dohody nevykonal výlučne položky č. 7, 8 a 12, teda položky č. 11, 13 a 21 vykonal. Osobitne to platí o položke č. 21, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju vykonal, pričom žalovaný na základe odborného vyjadrenia tvrdil, že položka č. 21 sa na diele síce nachádzala, ale bola nesprávne zhotovená (nesprávne umiestnenie). Čo sa týka skutočnej realizácie jednotlivých položiek z ponukového listu, ani žalobca ani žalovaný netvrdili, že by položka č. 21 nebola realizovaná, spornou medzi stranami bola skutočnosť, že či položka bola vyhotovená riadne. Okresný súd nesprávne posúdil, keď uzavrel, že vada diela spočíva aj v absencii položky č. 21.
25. Podľa žalobcu okresný súd v namietanej časti vec nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne posúdil prípustnosť žalobného návrhu v zamietavej časti rozsudku a existenciu vád. Zdôraznil, že medzi formuláciami žalobného návrhu, napr. ,,odstrániť stekanie kondenzátu“ a ,,odstrániť príčiny stekania kondenzátu“ nie je žiadny obsahový rozdiel. Okresný súd nesprávne posúdil pojem „vada“, a tento interpretoval formalisticky. V zmysle definícií vád diela, stekanie kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny, netesnosť sedlovej strechy a zatekanie do bytov možno považovať za vady a spôsobil ich žalovaný tým, že dielo nezhotovil riadne. Pokiaľ dielo vykazovalo v zmysle odborného vyjadrenia vady aj v rozsahu zamietnutej časti žaloby, tak okresný súd nesprávne právne posúdil prípustnosť formulácie žalobného návrhu aj existenciu vád diela.
26. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil otázku podstatného porušenia zmluvy o dielo, keďže vychádzal z nesprávnych skutkových zistení ohľadom obsahu dohody. Nie je totiž správny záver okresného súdu, že dielo nebude obsahovať položky 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 z ponukového listu žalovaného a že toto požadoval žalobca od žalovaného. Tvrdenia žalovaného a svedka Beneša sa zhodujú iba v rozsahu neosadenia difúznej fólie a kontralát, čo sú položky 7 a 8 ponukového listu. Položky č. 9, 11, 12, 13 a 21 však ako súčasť ústnej dohody nevyplynuli, a preto tieto žalobca nemohol žiadať vynechať na diele. Okresný súd tak posudzoval eventuálny petit podľa ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka a nie podľa ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, hoci v danom prípade zmluva o dielo bola porušená podstatným spôsobom.
27. Pokiaľ okresný súd zamietol aj eventuálny petit, tak uvedené posúdenie považoval žalobca za nesprávne. Ako výslovne uviedol v žalobe, eventuálny petit formuloval pre prípad, že žalovaný dobrovoľne neodstráni vady diela. Eventuálny petit teda nemal žiaden súvis s voľbou nárokov na odstránenie vád diela podľa Obchodného zákonníka. Eventuálny petit bol navrhnutý v súlade s ust. § 191 ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré použil okresný súd ako dôvod na zamietnutie eventuálneho petitu, nie je v tomto prípade relevantné. Eventuálny petit sa netýkal uplatnenia nároku žalobcu z iného právneho dôvodu.
28. Hoci výrok IV. predstavuje závislý výrok, žalobca i tento výrok namietal. Podotkol, že v konaní preukázal, že na diele dochádza k neprípustnému stekaniu kondenzátu, k neprípustnej netesnosti sedlovej strechy aj zatekaniu bytov, čo konštatoval okresný súd aj odborne spôsobilá osoba. Dielo v tejto časti nebolo vykonané riadne. Napriek tomu okresný súd určil, že žalobca nebol vo vzťahu k štyrom nárokom úspešný, ktoré posúdenie miery úspechu je nesprávne, čo sa týka eventuálneho petitu, ten sa ani nemôže považovať za šiesty nárok, keďže len zakotvuje povinnosť žalovaného v prípade, že dobrovoľne nesplní povinnosti uložené mu rozsudkom. Nešlo teda o samostatný nárok. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III., IV. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
29. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 18. júna 2020 (č.l. 300 - 303 spisu). Podľa žalovaného žalobca uvádza nepresné, nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Pokiaľ žalobca poukazuje, že predmetom diela bolo dielo vymedzené v projekte E.. N. Z., tak podľa žalovaného uvedené nezodpovedá ani odseku 39. odôvodnenia rozsudku okresného súdu a ani čl. I. Zmluvy o dielo zo dňa 22.8.2008. Žalovaný vypracoval pre žalobcu Ponukový list č. 140 ako zoznam najdôležitejších stavebných prác pri rekonštrukcii strechy v rámci žalobcom určeného finančného limitu. V ponukovom liste ako v prílohe zmluvy o dielo, na ktorého obsahu sa dohodli žalobca a žalovaný, nie sú teda úplne všetky práce podľa projektu E.. Z., ale vybraté stavebné práce na rekonštrukcii strechy bytového domu. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalobcu, že okresný súd nijakým spôsobom nespochybňoval existenciu všetkých vád uvedených v žalobe a žiadnym spôsobom nespochybňoval ani formuláciu či určitosť žalobného návrhu. Je pravdou, že súd prvej inštancie od prvého pojednávania nespochybňoval žalobcom uplatnené nároky z vád, čo však neznamená, že to možno považovať za uznanie všetkých žalobcom uplatnených vád, ako sa žalobca domnieva. Nároky žalobcu z vád uplatnené žalobou, ktorá bola neúplnou, nejasnou, neurčitou a zmätočnou, napádal od počiatku žalovaný svojimi ústnymi a písomnými vyjadreniami. Žalobca žalobou uplatňoval nároky z vád diela ako uznal za vhodné, čo je prípustné v zmysle platných právnych predpisov. Vyjadrenie žalobcu, že nebol upozornený súdom na neprípustnosť žaloby, uvádza žalobca nesprávne ako odvolací dôvod v tom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o účelové tvrdenie. Za nepravdivé žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že okresný súd na prvom pojednávaní uviedol, že existenciu všetkých vád v žalobnom návrhu má za preukázanú. Podľa žalovaného nároky z vád, ako sú uvedené v žalobe žalobcu, sú neoprávnené, a to z toho dôvodu, že žalobca sa snažil opísať formulácie z odborného vyjadrenia E.. W., ale bez ohľadu na to, či ide o vady diela žalovaného alebo o dôsledky týchto vád. Rovnako to nesprávne formuloval v petite žaloby. Žalobca mal žalovať len nároky z vád diela vyhotoveného žalovaným, teda stavebných prác podľa Ponukového listu č. 140. Súd prvej inštancie musel odlíšiť, ktoré technické nedostatky sú vadami diela vykonaného žalovaným a ktoré vznikli inak a podľa toho aj rozhodol, keď žalobu v časti III. napadnutého rozsudku zamietol. Nebol žiaden dôvod, aby okresný súd priznal žalobcovi nároky na odstránenie technických problémov v podstrešnom priestore bytového domu, ktoré nevznikli v dôsledku vád diela vykonaného žalovaným. Námietky žalobcu, že okresný súd ho mal upozorniť na neprípustnosť žaloby alebo na predbežné dôvody zamietnutia žaloby, považoval za neopodstatnené. K poukazu žalobcu na uznesenia Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, žalovaný uviedol, že nejde o rovnaké prípady, pretože problém žalobcu podľa žalovaného je ten, že žalobca žiadal odstrániť technické problémy, ktoré nie sú vadami diela vykonaného žalovaným, aj keď sú opísané v odbornom vyjadrení E.. W., navyše sú v petite žaloby uvedené veľmi všeobecne. Ak žalobca poukazoval na to, že okresný súd na začiatku konania uznal existenciu zatekania a stekania kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny, žalovaný uviedol, že existencia zatekania bytov z podstrešného priestoru sa síce v súdnom konaní spomínala, ale vykonaným dokazovaním sa nepreukázala. Ak boli fľaky v bytoch na strope, mohlo ísť aj o iné príčiny vzniku. Žalovaný uviedol, že predmetom diela bolo vykonanie stavebných prác podľa Ponukového listu č. 140, a preto za vady diela vykonaného žalobcom alebo za prejavy vád tohto diela nemožno považovať technické problémy v podstrešnom priestore bytového domu žalobcu, ktoré vznikli inak ako tým, že ide o vady diela žalovaného alebo prejavy týchto vád. K námietke žalobcu, že okresný súd neuložil žalovanému, aby odstránil hlavnú príčinu stekania kondenzátu - nevyvedenie domových rozvodov vetrania šácht na strechu, pričom ich vyvedenie je zároveň technologický postup, ktorým sa hlavná príčina tohto stekania kondenzátu mala odstrániť, žalovaný uviedol, že tvorba a stekanie kondenzátu a následné problémy s poškodením drevenej časti konštrukcie strechy bytového domu žalobcu nie sú vadou diela vykonaného žalovaným a ani dôsledkom nejakej vady diela vykonaného žalovaným, a preto nebol dôvod, aby mal toto odstraňovať ako vadu jeho diela a ešte aj bezplatne. To, čo požaduje žalobca, a to vyvedenie domových rozvodov
vetrania šácht na strechu, nie je uvedené ako stavebná práca v ponukovom liste, nie je to uvedené ani nakreslené v projekte E.. Z.. Podľa žalovaného ide o nedostatok projektu. Ukázalo sa, že namontovanie 6 naprojektovaných turbín na odsávanie pár v podstrešnom priestore (položka č. 21 ponukového listu) je nedostatočné riešenie a že je potrebné silnejšie, účinnejšie odsávanie. Ide o nedostatok projektu tak, ako to bolo aj u iných bytových domov. Žalovaný žalobcovi ponúkal po obhliadke podstrešného priestoru vykonanie uvedených vývodov za odmenu, čo žalobca odmietol. Bolo by to riešenie, ktoré navrhol v odbornom vyjadrení aj E.. W.. Podľa žalovaného len osadenie kontralát a difúznej fólie, ktoré žalovaný po dohode so žalobcom neosadil, by vytváraniu kondenzátu vody nezabránili. Žalovaný mal za to, že nie je dôvod, aby mu okresný súd uložil odstrániť príčiny stekania kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny, a to bezplatne ako chce žalobca. Tvrdenia žalobcu, že mu okresný súd nesprávnym postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, považoval za nepravdivé, keď okresný súd nijako neobmedzil žalobcu pri vykonávaní jeho procesných práv. Tvrdenia, že cez strechu vnikal do podstrešného priestoru vetrom hnaný dážď a nalietaval sneh a že voda z toho je zdrojom zatekania do bytov, sa v súdnom konaní nepreukázali. Eventuálny petit navrhovaný žalobcom je podľa žalovaného neoprávnený a nesprávny a správne ho súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v odvolaní týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia existencie zamietnutých vád, podstatného porušenia zmluvy žalovaným, eventuálneho petitu a náhrady trov konania.
30. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 25.6.2020 bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi (doručenka na č.l. 313 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca nevyužil.
31. Proti tomuto rozsudku, a to výroku I. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP (č.l. 224 - 234 spisu). Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. za zmätočný, pretože nesprávne určuje bytový dom, v ktorom má žalovaný bezplatne odstrániť vady diela. Podľa žalovaného je rozsudok nevykonateľný, pretože chýbajúce kontralaty a difúzna fólia, by sa museli osadiť pod súčasné latovanie a strešnú krytinu, ktoré by sa museli demontovať a následne namontovať, čo sa bez súčinnosti žalobcu nedá urobiť, ale žalobcovi to okresný súd neuložil. V napadnutej časti je rozsudok nesprávny aj preto, že ukladá žalovanému doplniť chýbajúce latovanie, ktoré ale je na streche bytového domu urobené, inak by nebolo možné upevniť strešnú krytinu. Latovanie ako položka č. 9 z Ponukového listu č. 140 bolo riadne vykonané. Ďalej poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaný ako zhotoviteľ na základe požiadavky žalobcu ako objednávateľa a na základe ústnej dohody neosadil na strechu kontralaty (nie latovanie), čo je položka č. 8 Ponukového listu č. 140 a namiesto osadenia kontralát žalovaný vykonal iné práce. Povinnosť uložená bezplatne odstrániť chýbajúce latovanie, je nesprávne skutkové zistenie a k tomu viažuce sa odôvodnenie je nesprávne. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nerealizoval položky č. 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 21 ponukového listu, z dokazovania vyplynulo, že na základe požiadavky žalobcu a následnej ústnej dohody nerealizoval položky č. 7 a 8.. Nerealizovanie ostatných položiek sa nepreukázalo. Pokiaľ okresný súd uložil napadnutým výrokom I. inštalovať hydroizolačnú vrstvu a difúznu fóliu chýbajúcu v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou E.. N. Z. a overenou v stavebnom konaní, tak znenie tejto povinnosti nie je jasné a určité. Naviac, inštalácia hydroizolačnej vrstvy ako položka, ktorá sa má realizovať v ponukovom liste, nie je uvedená. Nevidel žiadny právny ani iný dôvod na to, aby mu bola uložená povinnosť bezplatne inštalovať hydroizolačnú vrstvu na streche, resp. pod strechou bytového domu žalobcu. V prípade inštalácie difúznej fólie (položka 7) okresný súd prevzal petit žalobcu, pričom táto vada vyplynula síce z vykonaného dokazovania, ale k inštalácii nedošlo na základe dohody žalovaného so žalobcom. Podľa žalovaného okresný súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, nevykonal obhliadku strechy zvnútra a z vonkajšej strany, nedal urobiť nový znalecký posudok, neprijal ako dôkazy fotografie preukazujúce skutočný stav strechy. Čo sa týka obsahu odborného vyjadrenia vypracovaného E.. W., tak tento svoje závery robil na základe obhliadok vykonaných dňa 5.8.2019 a 27.09.2018, teda v období, kedy nemohol sledovať javy, na ktoré sa odvoláva ako lietajúci sneh, vetrohnaný dážď, nevidel vnikanie vody do podstrešného priestoru cez plechovú krytinu. Konštatoval že paropriepustná fólia chýba a nie je urobené kontralatovanie, čo však nebolo osadené, lebo žalobca požadoval pred odovzdaním diela vykonanie iných, a to terénnych prác, na čom sa v zastúpení s E.. M. so žalovaným dohodol. E.. W. videl len následky prítomnosti vody na priestore pod strechou a informácie mal od obyvateľov bytového domu, čo je pre určenie príčin problémov pri zatekaní nepostačujúce. Podľa žalovaného viaceré závery E.. W. sú nepravdivé a zavádzajúce, pričom technické riešenie a rozsah prác boli v čase realizácie a pri prevzatí diela jasné a zrozumiteľné. Realizáciu sledovala aj dozorná rada žalobcu ako
kontrolný orgán, ktorá nemala výhrady. Žalovaný si nie je vedomý, že by pochybil pri plnení požiadaviek žalobcu a pri vykonávaní diela. Žalovaný poukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie na skutočné príčiny poškodenia drevenej konštrukcie strechy. V časti ,,Súhrnne k vyššie uvedeným chybám“ na strane 5 odborného vyjadrenia E.. W. správne uvádza, že „Hlavným problémom vznikajúcej poruchy vo forme degradácie dreveného latovania je nesprávne pochopenie a realizácia položky projektu K3
- ODVETRANIE INŠTAL. ŠÁCHT - VETRACIE HLAVICE 6x, ktoré však nemal podľa zmluvy o dielo realizovať a ani nerealizoval žalovaný pre žalobcu. Aj podľa E.. W. a žalovaného, zdrojom a príčinou zvýšenej vlhkosti v povalovom priestore pod strechou je vodná para, ktorá prichádza z kanalizácie a z odvetrania bytov do povalového priestoru, kde sa zráža a tak sa vytvára v značnom množstve kondenzát vody, ktorá ostáva v podstrešnom priestore. Tieto skutočnosti sú príčinou vzniku kondenzu vody a možného zatekania bytov, vlhnutia a plesnenia drevených konštrukcií vo vzduchovej vrstve pod strechou a ďalších dôsledkov. Za to však žalovaný ako zhotoviteľ nemôže a nie sú to vady ním vykonávaného diela, ale nedostatok projektu. Žalovaný zotrval na tom, že vykonal práce presne podľa dohody so žalobcom ako objednávateľom, a to podľa písomnej zmluvy o dielo, ponukového listu, ako aj na základe ústnej dohody, o čom svedčí záznam v Zápise o odovzdaní a prevzatí zo dňa 21.11.2008, z ktorého vyplýva, že žalobca neoznámil dňa 21.11.2008 pri preberaní diela žalovanému vady ním vykonaných prác, ktoré uvádza v žalobe. Zápis o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý podpísali žalobca a žalovaný, možno považovať za písomnú dohodu o zmene rozsahu diela s tým, že celková cena diela sa nezmení. Práve pre nedostatok finančných prostriedkov žalobca nemohol dať žalovanému vykonať všetky práce podľa projektu, ale požiadal žalovaného o vykonanie prevažnej časti prác. Žalovaný preto vypracoval Ponukový list č. 140 ako zoznam stavebných prác, podľa ktorého sa uzavrela zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Tieto práce žalovaný s výnimkou prác, ktoré nevykonal na požiadanie žalobcu a podľa ich dohody, vykonal.
32. Čo sa týka uzavretia dohody o zmene rozsahu diela, tak s požiadavkou na nevykonanie prác, osadenie difúznej fólie a kontralát a namiesto toho vykonanie iných prác v rovnakej cene prišiel žalobca, a to konkrétne E.. Q. M.. E.. M. ako zástupca žalobcu aj technický dozor mal dohliadať a dohliadal na správnosť vykonávania diela podľa stavebného povolenia, technických noriem a prišiel s návrhom na zmenu rozsahu diela s tým, že túto je možné uzatvoriť ústne, nie ako písomný dodatok zmluvy o dielo, vzhľadom na obsah úverovej zmluvy. E.. M. návrh svojej ústnej dohody žalobcovi i zdôvodnil a žalovaný s návrhom dohody na zmenu diela ústne súhlasil. Zároveň vychádzal z toho, že zástupca žalobcu mal vyššiu kvalifikáciu v stavebných činnostiach, ktorý vykonával aj funkciu stavebného a technického dozoru. Preto nevidel žalovaný dôvod na nevhodnosť pokynov žalobcu, a teda ani dôvod na to, aby žalobcu na nevhodnosť jeho návrhu, resp. jeho „pokynov“ upozornil. To, že došlo k uzavretiu ústnej dohody o zmene diela, potvrdzuje aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela, ako aj jeho obsah.
33. Žalovaný namietal, že okresný súd neprijal fotodokumentáciu, ktorá preukazovala nepravdivosť tvrdení žalobcu a čiastočne aj nepravdivosť niektorých tvrdení v odbornom vyjadrení. Žalovaný predložil fotografie z podstrešného priestoru iného bytového domu, na ktorých bolo vidno, že sa vyvára kondenz vody z výparov z potrubí z bytov, a to priamo na difúznej fólii pod osadenými kontralatami. Tento dôkaz predložil na potvrdenie toho, že neosadenie difúznej fólie a kontralát na streche bytového domu nie je príčinou vytvárania kondenzu vody z výparov z potrubí z bytov a tiež je dôkazom toho, že osadenie difúznej fólie a kontralát vytváraniu kondenzu vody nijako nezabraňuje a že kondenz vody sa v značnom rozsahu vytvára práve na difúznej fólii aj v prípade osadenia difúznej fólie a kontralát. Tým chcel preukázať, že neosadenie difúznej fólie a kontralát nemôže byť príčinou vzniku kondenzu vody v podstrešnom priestore. Súd prvej inštancie žalovaným predložené fotografie však neprijal a nezaradil do súdneho spisu. Podobne predložil na poslednom pojednávaní dňa 06.03.2020 fotografie preukazujúce nepravdivosť tvrdení žalobcu a E.. W. o neexistencii vetracieho pásu, resp. odvetrávania strechy, ktoré vyhotovil pri prehliadke strechy bytového domu žalobcu, a to z rohu susediaceho bytového domu a 10 dní pred posledným pojednávaním. Týmto by sa preukázala nepravdivosť tvrdení žalobcu, ale aj znalca E.. W.. Okresný súd tieto fotografie neprijal a nezaradil ich ako dôkazy. Na poslednom pojednávaní žalovaný požadoval vykonanie nového znaleckého posudku, obhliadku strechy bytového domu, ktoré návrhy na vykonanie dokazovania boli okresným súdom zamietnuté. Okresný súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
34. Žalovaný poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalovaný porušil povinnosť vykonať a odovzdať dielo v súlade so zmluvou, teda že nemal realizovať položky 7, 8, 9,
11, 12, 13 a 21, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože nerealizované položky boli len položky č. 7 a 8, ostatné položky boli realizované.
35. Žalovaný nepovažoval za správne, že okresný súd neskúmal splnenie notifikačnej povinnosti podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Mal za to, že použitie ust. § 428 ods. 3 nie je oprávnené a nie sú naň ani splnené podmienky. Ďalej žalovaný poukázal na to, že aj pre žalobcu platí ust. § 415, § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom podľa výsledkov dokazovania žalobca od začiatku roku 2016 neurobil nič, aby napravil zlý technický stav podstrešia. Koncom roka 2018 žalovaný v odpovedi na reklamáciu navrhol žalobcovi riešenie situácie, vyviesť vývody zo stúpačiek vzduchotechnickým potrubím na strechu, a to za odplatu, ktorý návrh žalobcom nebol akceptovaný. Žalovaný nevidel žiaden dôvod, aby musel bezplatne odstraňovať vady vyjadrené v prvom výroku napadnutého rozsudku, pretože za vzniknuté technické problémy nezodpovedá, ako aj, že k vzniku technických problémov v podstreší došlo preto, že žalobca od začiatku roku 2016 neurobil žiadne opatrenia, aby predišiel poškodeniu podstrešia, aby sa poškodenie nezväčšovalo, teda k poškodeniu došlo aj v dôsledku žalobcovho nekonania. Pokiaľ okresný súd určil, že žalovaný musí vady popísané vo výroku I. odstrániť bezplatne, tak ide o nesprávne a bezdôvodné posúdenie, keďže mu za tie práce žalobca nezaplatil a navyše to zakladá nespravodlivý stav. Žalobca sám požiadal o nevykonanie týchto prác a súčasne nesplnil svoju tzv. notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda vady neoznámil bez zbytočného odkladu po tom, ako ich zistil. Súd prvej inštancie teda vo výroku I. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ na diele vznikli vady, tieto sú vadou projektu a nie vadami žalovaného. Žalovaný namietal, že okresný súd nevysvetlil, v čom je nevhodnosť pokynov žalobcu, na čo mal žalovaný žalobcu upozorniť.
36. Podľa žalovaného, ním vykonané práce nespôsobili zlý stav strechy, najmä latovania a podstrešného priestoru, ktoré sú opísané v odbornom vyjadrení, a preto nevidí dôvod na to, aby ich musel bezplatne odstraňovať. Okresný súd tak nesprávne posúdil jeho zodpovednosť.
37. Žalovaný poukázal aj na to, že súd prvej inštancie určil lehotu na podávanie prostriedkov útoku a prostriedkov obrany do 20.12.2019 s tým, že na neskoršie podanie nemusí prihliadať, pričom žalobca uplatnil zmenu právneho dôvodu zodpovednosti za vady vo vyjadrení zo dňa 29.01.2020, teda po určenej lehote, napriek čomu uvedené uplatnenie zodpovednosti žalovaného okresný súd pripustil a naopak, vyjadrenie žalovaného k procesnému útoku ako aj návrhy na vykonanie dôkazov odmietol.
38. Pokiaľ okresný súd rozhodol o bezplatnosti odstránenia vád, tak s týmto žalovaný nesúhlasil, pretože žalobca žalovanému za nevykonané položky č. 7 a č. 8 - difúzna fólia a kontralaty zaplatil a okrem difúznej fólie ich žalovaný aj vykonal. Za kontralaty, ktoré nie sú uvedené vo výroku I., nezaplatil, ale namiesto nich žalovaný urobil v cene diela iné práce, preto nie je dôvod, aby osadil kontralaty bezplatne. Podľa žalovaného okresný súd vecne nesprávne postupoval, ak neaplikoval ust. § 265 Obchodného zákonníka, a to práve vzhľadom na rozporuplné správanie sa žalobcu po vykonaní diela, keď žalobca využil, resp. zneužil to, že žalovaný neurobil na vykonávanom diele niektoré práce podľa požiadaviek žalobcu, namiesto nich vykonal iné práce, čo žalobca využíva. Takéto konanie považoval za nepoctivé. Žalovaný mal za to, že okresný súd vo veci nesprávne rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, nevzal do úvahy viaceré podstatné skutočnosti a dôkazy, zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a rozhodol v prospech žalobcu bez preukázania oprávnenosti jeho nárokov. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
39. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.08.2020 (č.l. 336 - 340 spisu). K jednotlivým námietkam žalovaného, uvedeným v odvolaní žalobca uviedol nasledovné. K námietke nevykonateľnosti rozsudku z dôvodu nepresného označenia nehnuteľnosti, žalobca odkázal na bod 38. svojho odvolania. Pokiaľ žalovaný namietal nevykonateľnosť rozsudku z dôvodu, že žalobcovi neukladá povinnosť poskytnúť súčinnosť pri odstraňovaní vád diela v uloženom rozsahu, žalobca uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie nijako neodôvodnil, a preto je pre žalobcu nepreskúmateľné. V každom prípade platí, že povinnosť uviesť do žaloby súčinnosť žalobcu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. K námietke zmätočnosti rozsudku, pretože ukladá žalovanému doplniť chýbajúce latovanie, ktoré na diele existuje v protiklade s chýbajúcim kontralatovaním, žalobca uviedol, že touto časťou žalobného návrhu sa domáhal chýbajúceho kontralatovania, teda inými slovami nemohol sa domáhať doplnenia niečoho, čo na diele existuje. Takto vymedzenú vadu diela chápala odborne
spôsobilá osoba vo svojom odbornom vyjadrení rovnako. Zúčastnené osoby nemali pochýb o význame spojenia „chýbajúce latovanie“, a čo sa tým má na mysli. Podotkol, že chýbajúca difúzna fólia, ktorú rozsudok uložil žalovanému doplniť, nemôže byť namontovaná bez toho, aby žalovaný osadil na diele aj kontralaty. Túto námietku žalovaného preto vnímal ako účelovú. Poukázal na to, že žalovaný v žiadnom zo svojich vyjadrení nenamietal, že mu nie je možné uložiť doplniť chýbajúce latovanie, pretože sa na diele nachádza. Teda zjavne mal aj žalovaný počas celého konania za to, že chýbajúcim latovaním sa má zjavne na mysli chýbajúce kontralatovanie. Podľa žalobcu uvedenú námietku nemohol žalovaný v odvolaní použiť, pretože ju nepoužil ešte pred vydaním rozsudku, teda vzniesol ju v rozpore s vyhlásenou sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Čo sa týka povinnosti žalovaného doplniť aj hydroizolačnú vrstvu, hoci sa táto nenachádza v ponukovom liste, tak žalovaný takúto námietku nevzniesol včas, pričom v tejto súvislosti poukázal na str. 14 odborného vyjadrenia, v zmysle ktorého vady diela majú byť odstránené zabudovaním poistnej hydroizolácie s odkvapovým plechom. K tvrdeniu žalovaného, že okresný súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, žalobca podotkol, že okresný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, a to tie, ktoré boli navrhnuté v lehote do 20.12.2019, čo bola lehota sudcovskej koncentrácie konania, na čo boli žalobca aj žalovaný riadne upozornení. Žalovaný v tejto lehote nepodal návrh na nariadenie znaleckého skúmania, nepredložil súkromný znalecký posudok, pričom k predloženiu týchto procesných návrhov a podaní žalovanému nič nebránilo. Nie je zrejmé žalobcovi, ako mal okresný súd vykonať obhliadku strechy zvnútra a čo sa týka predloženia fotografií, tieto boli predložené až na pojednávaní dňa 06.03.2020, kde bol vyhlásený rozsudok, teda po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že vetrací pás bol vytvorený, tak naopak, v konaní pred súdom tvrdil, že sa ústne dohodol so žalobcom, že dielo nebude obsahovať difúznu fóliu, vetrací pás pod fóliou a kontralaty, teda vo svojich tvrdeniach si protirečí. Absenciu vetriaceho pásu na diele potvrdila aj odborne spôsobilá osoba, teda námietka žalovaného je vyvrátená odborným vyjadrením. Vo vzťahu k dohode o zmene rozsahu diela žalobca podotkol, že žalovaný pred vydaním rozsudku netvrdil, že namiesto difúznej fólie a kontralát sa vykonajú aj odvetrávacie komíny na kanalizáciu pod strechu a zabezpečenie proti pádu snehu zo strechy. Žalovaný konštantne tvrdil, že namiesto difúznej fólie a kontralát sa vykoná úprava okolo vsakovacích studní. Takýto obsah dohody netvrdil ani svedok M.. Zo strany žalovaného teda došlo k opakovanej zmene skutkových tvrdení v odvolaní. Pokiaľ ide o zabezpečenie proti pádu snehu zo strechy, uvedené bolo súčasťou cenovej ponuky pod položkou č. 19, ktorá bola žalobcom uhradená. K tvrdeniu, že svedok M. mal údajne žalovanému povedať, že neosadenie difúznej fólie a kontralát nemá prečo znížiť alebo obmedziť funkčnosť strechy, žalobca uviedol, že také z výpovede svedka M. nevyplynulo. Ak by aj toto tvrdenie žalovaného bolo pravdivé, potvrdzuje úplnú absenciu odbornej starostlivosti na strane žalovaného ako zhotoviteľa. Žalovaný napriek pokynu výrobcu strešnej krytiny a projektu overeného v stavebnom konaní postupoval tak, že na diele nenamontoval difúznu fóliu ani kontralaty, hoci mal a musel vedieť o pokyne výrobcu, a pokiaľ tvrdil, že sa na tom ústne dohodol so žalobcom, nemal s tým súhlasiť a mal písomne upozorniť žalobcu na dôsledky takéhoto postupu, čo neurobil. K polemike žalovaného, či bol pokyn žalobcu na zmenu rozsahu diela vhodný alebo nevhodný, žalobca uviedol, že nevhodnosť pokynov vyplývala zo samotného výňatku z materiálu výrobcu strešnej krytiny. Žalobca upozornil, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.08.2019 uviedol, že sa so žalobcom mal dohodnúť na tom, že na diele nebude vybudovaný vetrací pás, ani v tejto časti žalobcu nijako neupozornil. Vetrací pás bol súčasťou projektu, žalovaný ho nacenil a žalobca zaplatil. Podľa odborného vyjadrenia, absencia vetracieho pásu spôsobuje narušenie správneho vetrania vzduchovej vrstvy a plochy nasávacích otvorov. Pokiaľ žalovaný na rôznych miestach odvolania namietal údajné nesplnenie notifikačnej povinnosti žalobcu, tak žalobca poukázal na to, že žalovaný túto námietku vzniesol procesne neurčitým spôsobom, a preto okresný súd na ňu nemal ani prihliadať. Zvýraznil však to, že žalovaný nerešpektuje podstatu záruky za akosť. Vady sa preukázateľne prejavili na začiatku roku 2017 a žalobca vady preukázateľne reklamoval v máji, resp. júni 2017, na čo žalovaný nereagoval do októbra 2018, kedy mu bola doručená druhá, teda opakovaná reklamácia. Ak žalovaný tvrdí, že vykonal práce presne podľa dohody a technických noriem, čo má preukazovať Zápis o odovzdaní a prevzatí diela z 21.11.2018, tak žalobca predkladá odvolaciemu súdu v elektronickej forme Znalecký posudok č. 54/2020 znaleckého ústavu: Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorý potvrdil, že vyústenie odvetrania bytových priestorov do vzniknutej vzduchovej vrstvy je v hrubom rozpore s požiadavkou technickej normy STN 73 1901, keď s riešením odvetrania do vzniknutej vzduchovej vrstvy táto technická norma neuvažuje. Preto tvrdenie žalovaného, že nemohol vedieť, aké budú dôsledky vyústenia potrubí z bytov a hromadenia výparov a vzniku kondenzu v podstrešnom priestore, je nepravdivé. Podľa žalobcu žalovaný dielo neodovzdal riadne, na diele chýba odkvapový plech pod fóliou a vetrací pás pod fóliou, čo je potvrdené v odbornom vyjadrení, ktoré položky žalobca zaplatil, tiež chýba difúzna fólia a s ňou technicky súvisiace
kontralatovanie. Tieto položky žalobca zaplatil a podľa výrobcu strešnej krytiny ich absencia na diele znižuje životnosť krovu. Ďalej podľa žalobcu dielo nevykazuje vlastnosti, ktoré by podľa technických noriem malo vykazovať, v ktorej súvislosti poukázal na závery doloženého znaleckého posudku, ktorý bez akýchkoľvek pochybností a v súlade s predloženým odborným vyjadrením potvrdzuje nekvalitné zhotovenie diela. Ďalej zvýraznil, že aj znalecký posudok chápe latovanie ako chýbajúce kontralatovanie a nekonštatuje sa v ňom, že latovanie sa na diele nachádza, čo potvrdzuje význam tohto spojenia ZP v spojení s už predloženým odborným vyjadrením. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol. K podanému vyjadreniu žalobca doložil znalecký posudok na č.l. 350 - 362 spisu.
40. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21. septembra 2020 (č.l. 408 - 410 spisu). Žalovaný k žalobcom doloženému Znaleckému posudku č. 54/2020 uviedol, že ho považuje za nový dôkaz, na ktorý sa vzťahuje ust. § 366 CSP. Zároveň bol názoru, že zo znaleckého posudku vyplýva, že je potrebné vykonať ďalšie a nové dokazovanie pred súdom prvej inštancie, vrátane ohliadky strechy zvnútra aj zvonku. Viaceré závery znaleckého posudku nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu v žalobe a jeho podaniach, viaceré ho popierajú a vyvracajú, rovnako nepotvrdzujú viaceré závery E.. W.. Podľa žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení prekrúca obsah vyjadrení E.. W., svedka E.. M.. Žalobca nesprávne tvrdí, že žalovaný nemohol v odvolaní tvrdiť viaceré veci, ak ich neuviedol v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalovaný v odvolaní reagoval na konkrétne odôvodnenie súdom, použil dôvody, ktoré považoval za správne. Žalovaný mal za to, že okresný súd mal rozlíšiť medzi pojmami latovanie, ktoré bolo vykonané a pojmom kontralaty, mal vychádzať z pojmov určených v Ponukovom liste č. 140. Ak žalobca tvrdí, že v podstate je jasné, že latovaním sa môžu myslieť kontralaty, ide o pochybné tvrdenie, pretože v Ponukovom liste č. 140 ide o dve rozdielne položky. Pri určení, čo je vada diela, čo chýba a čo treba urobiť, mal okresný súd rovnako vychádzať z položiek Ponukového listu č. 140 a len tak mohol presne určiť vady, ktoré treba odstrániť. Tvrdenia žalobcu o neprijatí dôkazov okresným súdom považoval za nesprávne. Pokiaľ ide o vetrací pás, tak žalovaný bol na začiatku konania v domnení, že na základe dohody so žalobcom neurobil ani vetrací pás, ako to tvrdil E.. W., neskôr po ohliadke zo susednej strechy zistil, že E.. W. to uvádza nesprávne a nepravdivo, vetrací pás je na streche žalobcu urobený. Na poslednom pojednávaní žalovaný okresnému súdu oznámil, že chce predložiť o tom fotografie, čo súd neprijal. Podľa žalovaného nie je pravdou, že na diele chýba odvapový plech, k čomu predkladal fotografie, ktoré neboli prijaté. Podľa žalovaného sa žalobca správa od podania žaloby špekulatívne. Sám sa nečinne prizerá ako sa jeho strecha poškodzuje, čím porušuje ust. § 415 až § 417 Občianskeho zákonníka.
41. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.9.2020 bolo vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 416 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.
42. Na to podaním zo dňa 22.10.2020 uskutočnil písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l. 418 a nasl. spisu), v ktorom tvrdenia žalovaného, že Znalecký posudok č. 54/2020 vyvracia závery odborného vyjadrenia EPISS s.r.o., a to v časti dôsledkov prenikania snehu a hnaného dažďa v časti neosadenia kontralát alebo difúznej fólie považoval za nepravdivé alebo irelevantné. Znalecký posudok konštatuje, že zhotovenie strechy žalovaným je nespoľahlivé a nezabezpečuje vodotesnosť. Zatekanie do označených bytov je zapríčinené vznikom kondenzátu a dôsledkom aktuálneho stavu strechy, preto v tejto časti nijako nevyvracia závery odborného vyjadrenia. Pokiaľ ide o neosadenie kontralát a difúznej fólie, znalecký posudok konštatuje, že tieto súčasti diela boli naprojektované, ale na diele chýbajú. Kontralaty a difúzna fólia boli riadne objednané aj zaplatené, preto znalecký posudok v tejto časti nijako nevyvracia závery odborného vyjadrenia. K neexistencii vetracieho pásu žalobca poukázal na samotné vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého sa ústne dohodol so žalobcom, že dielo nebude obsahovať difúznu fóliu, vetrací pás pod fóliou a kontralaty. Okrem toho znalecký posudok konštatuje, že vetraná dvojplášťová strecha je taká, ktorá umožňuje výmenu vzduchu medzi vzduchovou vrstvou a vzduchovým ovzduším, pričom strecha zhotovená žalovaným túto výmenu nezaisťuje. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný vo vyjadrení výslovne potvrdzuje spôsob procesnej obrany, ktorý žalobca namietal vo svojom vyjadrení. Žalovaný vo vyjadrení namieta včasnosť reklamácie žalobcu práve z dôvodu, že okresný súd považoval dohodu o zmene rozsahu diela za neplatnú, teda použil túto procesnú obranu alternatívne. Žalobca preto poukazuje na predsúdnu a súdnu procesnú obranu žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že spojenie „latovanie“ bolo nepresné a neurčité, žalobca dal do pozornosti znalecký posudok, ktorý používa rovnako pojem „latovanie“ a potvrdzuje, že paropriepustná fólia, ktorá na diele preukázateľne chýba, vyžaduje na svoju inštaláciu aj príslušné latovanie, resp. kontralatovanie. K rozsahu vykonaných
dôkazov žalobca podotkol, že okresný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli navrhnuté v lehote do 20.12.2019, čo bola lehota sudcovskej koncentrácie, na čo boli strany sporu upozornené. Navrhol, aby odvolaniu podanému žalobcom bolo vyhovené a odvolanie žalovaného zamietnuté.
43. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.10.2020 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému na vedomie (doručenka na č.l. 428 spisu).
44. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe podaného odvolania žalobcu a žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len ,,rozsudok“) potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
45. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/194/2020-440 zo dňa 29.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 30.11.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
46. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len ,,rozsudok“) preskúmavaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.05.2020 a odvolacích dôvodov žalovaného v podaní zo dňa 14. mája 2020 a z nich len tých, ktoré nemali charakter novôt, vzhľadom na vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom, splnenie ktorej vyplývalo vo vzťahu k žalobcovi z uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/51/2019-57 zo dňa 26.08.2019, vo vzťahu k žalovanému podľa uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/51/2019-85 zo dňa 16.10.2019, ďalej z postupu okresného súdu podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.11.2019, ktorým stanovil lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do 20.12.2019 s poučením, že na neskôr predložené súd nemusí prihliadať, vo väzbe na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.3.2020, kde konkrétne na č.l. 205 spisu okresný súd konštatoval, že bola stanovená lehota na uplatnenie prostriedkov procesného úkonu a procesnej obrany, najneskôr do 20.12.2019.
47. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu a žalovaného odvolací súd zvýrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmavané.
48. Z odvolania podaného žalovaným zo dňa 14. mája 2020 (č.l. 224-234 spisu) nepochybne vyplývalo, že rozsudok okresného súdu napadol vo výroku I. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) CSP. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozsudok viažuci sa k výroku I., jeho odôvodnenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
49. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 20.05.2020 (č.l. 252-259 spisu) napadol výroky II., III., IV. rozsudku okresného súdu a uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že postupom okresného súdu boli porušené práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku v zamietavej časti, jeho obsahové nedostatky a formálnosť.
50. V podstate odvolacie dôvody žalobcu ako i odvolacie dôvody žalovaného sa týkali tak procesnej ako i vecnoprávnej roviny.
51. Krajský súd primárne uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu a žalovaného, musí ísť o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.
52. Po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zákonnom ustanovení § 220 CSP spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy, a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a na základe tohto vyhodnotenia právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje dostatočné zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver zrozumiteľným spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený dostatočným spôsobom. Námietka žalobcu, že okresný súd sa nevenoval tomu, prečo zamietol časť žalobného návrhu týkajúceho sa netesnosti sedlovej strechy a zatekania do bytov, nebola zhodnotená ako dôvodná, pretože súd prvej inštancie na strane 13, posledný odsek rozsudku k tejto zamietavej časti prvého petitu žaloby vyjadril svoj záver. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že písomné vyhotovenie rozsudku trpí obsahovými nedostatkami/chybami nesprávneho označenia právneho zástupcu žalobcu, nesprávneho uvedenia súpisného a orientačného čísla bytového domu, tak je potrebné poukázať na to, že okresný súd opravným uznesením č.k. 17Cb/51/2019-286 zo dňa 1.6.2020 (právoplatné dňa 3.7.2020) a opravným uznesením č.k. 17Cb/51/2019-329 zo dňa 21.7.2020 (právoplatné dňa 26.8.2020) nesprávnosti v označení zástupcu žalobcu a identifikácie domu odstránil.
53. Spoločne k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného krajský súd uvádza, že pri ich posudzovaní sa vychádzalo zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, pretože nebol zistený dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania vykonaného okresným súdom. Rovnako z dôvodu realizovanej sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácie konania pred okresným súdom nebol zákonný priestor k tomu, aby až v odvolacom konaní, po uplynutí odvolacej lehoty, po vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného (č.l. 336 - 340 spisu), elektronickým podaním zo dňa 13.08.2020 žalobcom doložená listina, a to Znalecký posudok č. 54/2020, s dátumom vyhotovenia 28.7.2020 (č.l. 349 - 362 spisu) bola vykonaná ako dôkaz, keďže nebol preukázaný a krajským súdom zistený ani jeden z taxatívnych zákonných dôvodov vyjadrených v ust. § 366 písm. a) až d) CSP, aby na tento dôkaz bolo prihliadané. Mimo akúkoľvek pochybnosť znalecký posudok, datovaný dňa 28.7.2020, doložený až v odvolacom konaní, a to až po vyjadrení žalovaného, je opätovným zdôraznením tvrdenia procesného útoku žalobcu, že žalovaný zodpovedá za vady v záručnej dobe, odstránenia ktorých sa voči žalovanému domáha.
54. V odvolacom dôvode podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ktoré videl v tom, že ho okresný súd neupozornil, že formulácia žalobného petitu v zamietavej časti (výrok II.) je neprípustná, nevyzval ho na odstránenie údajného nedostatku žaloby a ak by aj túto povinnosť nemal, tak mal pri vyjadrení predbežného právneho názoru uviesť, že žalobu v tejto časti považuje za nedôvodnú. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojim práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pritom nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v procesnom postupe súdu, zakladá bez ďalšieho prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon priznáva relevanciu iba tým procesným pochybeniam súdu, intenzita ktorých opodstatňuje záver, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu bolo strane sporu znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv „v takej miere“, že došlo (až) k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (sp. zn. 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017). Aj podľa judikatúry najvyššieho súdu (R 24/2017) nesprávne právne posúdenie, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (sp. zn. 3Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017, 8 Cdo 49/2017). Pojem „procesný postup bol posudzovaný aj ústavným súdom v konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018.
55. Z Čl. 7 ods. 1 CSP vyplýva, že súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. Podľa ust. § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. V ustanoveniach § 132 až 136 CSP sú vymenované náležitosti žaloby, jednou z ktorých je aj žalobný návrh. Žalobca zastúpený právnym zástupcom, ktorý sa prihlásil k určitej profesnej odbornosti (Čl. 11 ods. 3 CSP) v podanej žalobe v spojení s opravou (č.l. 1-3, 153-154 spisu) určil predmet konania, popísal rozhodujúce skutočnosti, pripojil dôkazy a vyjadril žalobný návrh, ktorým bol okresný súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Ak žalobca v žalobe a následných vyjadreniach popísal skutkový stav, na základe ktorého formuloval časť žalobného návrhu (petitu), ktorou sa domáhal o.i. zaviazať žalovaného na bezodplatné odstránenie vád diela, a to odstrániť príčiny stekania kondenzátu na vnútornej strane strešnej krytiny sedlovej strechy; odstrániť príčiny netesnosti sedlovej strechy; odstrániť príčiny zatekania bytu č. 7, 8 a 15 bytového domu, tak tým identifikoval svoju požiadavku, t.j. rozsah ním požadovanej súdnej ochrany. Takto formulovaný žalobný návrh netrpel vadou nezrozumiteľnosti, ak bolo z neho zrejmé, čo ním žalobca sleduje. Bolo preto opodstatnené takto vyjadrenú žalobnú požiadavku, ktorá má základ v hmotnom práve, posudzovať a vyhodnocovať. Za stavu kvalifikovaného právneho zastúpenia žalobcu, by postupom, ktorý žiadal vykonať žalobca, došlo k porušeniu rovnosti strán v zmysle Čl. 6 CSP. K námietke, že okresný súd sa mal v rámci predbežného právneho posúdenia vyjadriť k prípustnosti či neprípustnosti tejto časti žalobného petitu, odvolací súd uvádza, že cieľom ust. § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, a ktoré sporné nie sú, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. (aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Predsa súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, nemôže a nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak aj okresný súd v odôvodnení rozhodnutia k zamietavej časti použil nie celkom správne zhodnotenie, že formulácia petitu je neprípustná, tak z celého kontextu je zrejmé, že túto časť žalobcom požadovaného nároku nezamietol z dôvodu formálneho nedostatku návrhu, ale preto, že k žalobcom všeobecne formulovanej požiadavke odstrániť ,,príčiny“, dôkazný stav splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného v tejto časti nepreukázal. Dielo je vadné, ak nedosahuje vlastnosti uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. V čl. I. zmluvy o dielo bol zadefinovaný predmet zmluvy ,,vykonanie stavebných prác..., podľa ponuk. listu č. 140“. Za stavu vedomosti žalobcu o vadách (o tom, ako sa prejavujú) a súčasne o možných príčinách ich vzniku podľa záverov ním predloženého odborného vyjadrenia, správne okresný súd aj za rešpektovania ust. § 217 ods. 1 CSP posúdil, že nemohol uložiť žalovanému odstrániť všetky príčiny, dôsledkom ktorých je zatekanie a hromadenie kondenzátu, ale len odstrániť tie konkrétne vady, za ktoré žalovaný ako zhotoviteľ (podľa dohodnutého predmetu zmluvy) zodpovedá. Uvádza odvolací súd, že ak uplatnený nárok žalobcu na bezodplatné odstránenie vád mal základ v hmotnom práve (nárok z vád), teda pracuje
s pojmom vada a nie príčina a ak žalobca vyjadril požadovaný rozsah nároku ako odstrániť príčiny (všeobecne), potom takýto nárok trpel vadou hmotnoprávneho nedostatku.
56. Odvolací súd k úplnosti len zdôrazňuje, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalobcu. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nedostatočnej odôvodnenosti alebo formálnosti súdneho rozhodnutia.
57. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní vyjadril odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a g) CSP, tak z obsahu Zápisnice pred okresným súdom zo dňa 6.3.2020 (č.l. 204-207 spisu) mal za zistené, že právny zástupca žalovaného po oboznámení sa s doterajším priebehom konania, prečítaní listín, po nahliadnutí do projektovej dokumentácie, fotodokumentácie, po prečítaní odborného vyjadrenia a fotodokumentácie, v rámci prednesu k vykonávaniu dokazovania mal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, vo vzťahu ku ktorým okresný súd zvýraznil, že na pojednávaní konanom dňa 20.11.2019 stanovil lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, najneskôr do 20.12.2019 s tým, že vzhľadom na aplikovanú sudcovskú koncentráciu už ďalšie dôkazy nevykoná. Ak žalovaný tento postup okresného súdu v odvolaní namietal, teda že mu nebolo umožnené navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, a to vykonanie nového znaleckého posudku, predloženie fotografií, preukazujúcich skutočný stav strechy, a tým preukázať nepravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj odborného vyjadrenia, tak tento odvolací dôvod nebol zhodnotený ako dôvodný. I v prípade žalovaného zvýrazňuje odvolací súd to, že bol kvalifikovane právne zastúpený (Čl. 11 ods. 3 CSP), že zo strany okresného súdu už na pojednávaní konanom dňa 9.1.2020 bolo zdôraznené, že bola aplikovaná sudcovská koncentrácia a už žiadne dôkazy okrem dôkazov, ktoré sa v listinnej podobe nachádzajú v spise, nebudú vykonané. Zvýrazňuje sa aj samotný charakter, obsah sudcovskej koncentrácie konania, keď v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd prvej inštancie na návrhy žalovaného reagoval tým spôsobom, že tieto nevykoná práve pre skôr stanovenú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany do 20.12.2019, potom nebolo možné takýto postup vyhodnotiť ako postup, ktorým by došlo k vade konania v spojení aj s Čl. 6 ods. 1 CSP. Za stavu, že žalovaný mal vytvorené rovnaké podmienky k možnosti uplatňovania prostriedkov procesnej obrany ako žalobca, potom nebolo možné vytýkať okresnému súdu, že nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ani tvrdiť, že sú tu ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania by vyvstala. Ak navrhnuté dôkazy žalovaným okresný súd nevykonal, nebolo možné tento postup vyhodnotiť ako vadu konania. Krajský súd dodáva, že vzhľadom k priebehu a vývoju celého dokazovania, tvrdení žalovaného, obrany žalovaného vykonaním dôkazov, bol postup okresného súdu v súlade s inštitútom sudcovskej koncentrácie konania. Uvedená námietka žalovaného preto nebola zhodnotená ako dôvodná. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor nielen na označovanie, ale aj predkladanie dôkazov, a pokiaľ uvedené nenaplnil, tak jeho námietku nebolo možné vyhodnotiť so záverom relevantného odvolacieho dôvodu.
58. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov okresným súdom krajský súd uvádza, že tomuto predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca základ v priebehu konania a dokazovania. V konečnom dôsledku hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Hodnotenie dôkazov okresným súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Rozsah vykonaných dôkazov hodnotil okresný súd v súlade s Čl. 15 CSP v spojení s ust. § 191 ods. 1 CSP.
59. Odvolací súd má za to, že v podstate súhrn odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného, ktoré sa vzťahovali na tvrdený nesprávny postup okresného súdu vo vedení konania a vo vykonávaní dokazovania je namieste zhrnúť pod záver prijatý krajským súdom v tom, že postup okresného súdu zaručoval obidvom sporovým stranám rovnaké podmienky pri uplatňovaní nárokov, resp. použitej obrane.
60. Krajský súd primárne uvádza, že predmetom sporu bola žaloba žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému bezplatne odstrániť vady diela eventuálne uložiť povinnosť zaplatiť náklady, ktoré žalobcovi vzniknú pri odstraňovaní vád diela vykonaných prostredníctvom ním zvolenej tretej osoby, na tom
skutkovom tvrdení, že žalovaný podľa Zmluvy o dielo zo dňa 22.08.2008 realizoval pre žalobcu dielo, v záručnej dobe sa na diele prejavili vady, ktoré žalobca reklamoval, za ktoré žalovaný zodpovedá. Od vymedzenia skutkových tvrdení žalobcu, skutkových tvrdení žalovaného, sa odvíjala dôkazná povinnosť sporových strán, pričom rozsah dokazovania, vykonaný pred okresným súdom rešpektoval dôkaznú povinnosť sporových strán za rešpektovania sudcovskej koncentrácie konania, ako aj zistenie najvýznamnejších podstatných okolností, potrebných pre rozhodnutie sporu a ich následné podradenie pod tomu zodpovedajúcu príslušnú právnu normu.
61. Pre spôsob vedenia konania, dokazovania pred okresným súdom boli podstatné tvrdenia žalobcu a žalovaného v spojení s Čl. 8 CSP, podľa ktorého „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená dôkazná povinnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku zo zodpovednosti za vady, oproti čomu žalovaný tvrdil, že vady žalobca včas a riadne neuplatnil a za tieto žalovaný nenesie zodpovednosť. Práve pre skutkové posúdenie, či žalovaný nesie zodpovednosť za žalobcom reklamované vady a či tieto žalobca uplatnil voči žalovanému riadne a včas, bolo pred okresným súdom vykonané dokazovanie. Krajský súd z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje na skutkové zistenia a právne závery okresného súdu, s ktorými sa v podstatných častiach stotožňuje.
62. Predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 22.08.2008 uzatvorenej podľa § 536 - 565 č. 513/1991 Zb. podľa čl. I. bolo vykonanie stavebných prác na objekte nachádzajúcom sa v X., ulica A. X,X,X, vlastníkom ktorého je SVB A. X,X,X, a to v nasledovnom rozsahu: podľa ponuk. listu č. 140 predb. kalkulácie. Materiál potrebný na zhotovenie diela sa zaväzuje dodať dodávateľ“. K odovzdaniu tohto diela žalovaným ako zhotoviteľom žalobcovi ako objednávateľovi podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela došlo dňa 21.11.2008. V záručnej dobe podľa čl. II. a VI. zmluvy vady žalobca reklamoval, a to stekanie kondenzátu a nafúkavanie snehu pod zhotovenú krytinu, so zistením, že nedošlo k montáži paropriepustnej fólie a príslušného latovania listom zo dňa 31.05.2017. Reklamáciou žalovaného zo dňa 26.10.2018 opätovne bolo poukázané na reklamovanú vadu ,,stekanie kondenzátu a nafúkavanie snehu“ ako aj uvedením vady - ,,absencia paropriepustnej fólie a príslušného latovania“, s nárokom na odstránenie vady. Na túto reklamáciu bolo reagované žalovaným e-mailom (č.l. 23 spisu) s návrhom ohliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 22.08.2008 (č.l. 26 spisu) aj za účasti zástupcu žalovaného (zápis odmietol podpísať). Na to žalobca opätovne uplatnil reklamáciu podaním zo dňa 21.11.2018, v ktorej popísal vady, a to ,,stekanie kondenzátu v rámci sedlovej strechy, nafúkavanie snehu pod konštrukciu, absencia príslušného latovania, zatekanie do bytu č. X, X a XX, absentujúca hydroizolačná vrstva“, ktoré žiadal odstrániť, na ktoré nebolo žalovaným reagované.
63. Okresný súd v odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že k žalobou uplatnenému nároku považoval za potrebné dokazovaním jednoznačne ustáliť predmet zmluvy o dielo, ktorý postup, vzhľadom na žalovaným vznesenú obranu, na ktorej zotrval v odvolacom konaní, bol správny. Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie stavebných prác podľa Ponukového listu č. 140 - predbežnej kalkulácie (č.l. 8 spisu), ktorá listina obsahovala pod bodmi 1 - 39 položkovito špecifikáciu prác (bod 40 sa týkal poskytnutej zľavy) s uvedením množstva a ceny. Takto dohodnutý rozsah diela bol žalovaný ako zhotoviteľ povinný vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť pre žalobcu ako objednávateľa riadne vykonať. Medzi stranami v prvoinštančnom konaní nebolo sporu o tom, že položky X, X a XX. ponukového listu žalovaným vykonané neboli, čo potvrdilo i žalobcom predložené Odborné vyjadrenie (č.l. 90-104 spisu). K tejto časti žalovaným smerovaná obrana v tom, že za absenciu týchto položiek nezodpovedá, pretože došlo k zmene predmetu zmluvy ústnou formou, neobstojí. Odvolací súd súhlasí so zhodnotením okresného súdu vyjadreným v časti odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že ústna dohoda o zmene diela je neplatná, keďže nebola naplnená požiadavka pre jej písomnú formu dohodnutá v čl. VIII. zmluvy o dielo. Za nespochybneného stavu, že žalovaný vyššie uvedené položky nerealizoval, a v odbornom vyjadrení bolo poukázané na to, že nerealizovaním týchto položiek došlo k nedodržaniu projektu, a tým k prvému porušeniu správneho vetrania vzduchovej vrstvy a plochy - vznik kondenzátu, porucha zatekania, ktoré odborné závery žalovaný nevyvrátil tomu zodpovedajúcim dôkazom, tak dôkaz odborného vyjadrenia sa ako relevantná odborná listina stal základom pre konštatovanie, že žalovaný zodpovedá za reklamované vady, a to absencia príslušného latovania, paropriepustnej fólie, hydroizolačnej vrstvy, ktorých dôsledky sa prejavili v záručnej dobe. Pokiaľ sa žalovaný bránil aj tým, že postupoval podľa pokynu žalobcu (E.. M.), tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný ako zhotoviteľ v zmysle § 537 ods. 1 Obchodného
zákonníka vykonáva dielo na svoje náklady a svoje nebezpečenstvo a je povinný zhotovovať predmet diela s odbornou starostlivosťou a samostatne, pričom svojej zodpovednosti sa nezbaví ani v prípade, ak sa zaviaže dodržať pokyny objednávateľa, resp. ak objednávateľ obstará veci potrebné k vyhotoveniu diela. Práve na tom základe, že v spisovom materiáli sa nachádza Sprievodná a technická správa: zodpoved. proj. E.. Z. (č.l. 13 - 18 spisu), že žalovanému bola predložená projektová dokumentácia, ak sám do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.1.2020 (č.l. 145-152 spisu) uviedol, že ...,,Nejaké zadanie muselo byť, takže podľa všetkého nejaký projekt bol. Ponukový list v tom čase robieval môj syn a musel pri tom vychádzať z nejakého projektu…“, čo potvrdil aj svedok X. S. (č.l. 162 rub - 164 spisu), ktorý uviedol, že bola časť projektu E.. Z. na konštrukciu krovu, a zároveň, že ponukový list bol vypracovaný na základe projektu E.. A., z čoho bolo zrejmé, že ponukový list žalovaného bol vypracovaný podľa projektu, bolo vecou žalovaného konať s odbornou starostlivosťou. Teda žalovaný bol povinný preskúmať pokyny žalobcu vyjadrené prostredníctvom E.. M. a v prípade ich nedostatočnosti/neúplnosti mal na to žalobcu upozorniť a vo vykonávaní diela pokračovať len v prípade, ak by žalobca na týchto pokynoch trval, a to až po písomnom oznámení. V súvislosti s povinnosťami zhotoviteľa krajský súd poukazuje na uznesenie NS ČR sp. zn. 23Cdo 2210/2009, podľa ktorého ...„zhotovitel odpovídá za vady díla vzniklé po předání díla, jestliže byly způsobeny porušením jeho povinností“, ako aj ...„ jestliže zhotovitel, který je podle smlouvy povinen při provádění díla dodržovat určité pokyny objednavatele, neupozorní objednatele na nevhodnost pokynu a tato nevhodnost byla při vynaložení odborní péče zjistitelná, odpovídá za vady tak, jako kdyby mu objednatel tyto pokyny nedal.“ Súčasne poukazuje i na záver vyjadrený v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 23Cdo/2009/2016 ...„podle ustálené rozhodovací praxe dovolacího soudu stíhá zhotovitele povinnost upozornit na nevhodnost pokynu i tehdy, když má objednatel stejně kvalitní povědomí o předmětu díla a muselo mu být zřejmé, že jeho pokyn je nevhodný (viz. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 21. února 2008, sp. zn. 23Cdo/2016/2007). V důsledku nedodržení povinnosti zhotovitele upozornit na nevhodnost pokynu objednatele, se dovolací soud vyjádřil v minulosti jich několikrát - mutandis k řešenému sporu viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 18. prosince 2013, sp. zn. 23Cdo 3168/2013, který se vztahoval k nevhodnosti materiálu poskytnutého objednatelem, přičemž Nejvyšší soud zde uzavřel, že v případě, že příčinou škody je použití nevhodného materiálu k opravě dodaného objednatelem, je zhotovitel odpovědný za vznik škody, poruší-li výše uvedenou zákonnou povinnost stanovenou v § 551 Obchodného zákoníku.“ Zo zisteného stavu bolo možné v zhode so súdom prvej inštancie dospieť k záveru, že ak žalovaný ako zhotoviteľ diela, teda odborne spôsobilá osoba nepostupoval v zmysle ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalobcu neupozornil na nevhodnosť pokynov, zodpovedá za vady diela vzniknuté nevhodnosťou pokynov daných mu žalobcom.
64. V súvislosti však s námietkou žalobcu, a to k posúdeniu nespornosti nevykonaných položiek okresným súdom v odseku 40. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súhlasí so žalobcom v tom, že nesporným medzi stranami bolo len nevykonanie položiek č. 7, 8, 12 ponukového listu, a pokiaľ okresný súd uvádzal aj položky 9, 11, 13 a 21, jeho záver v tejto časti nebol celkom správny, čo však nemalo za následok nesprávne posúdenie veci okresným súdom. V tejto súvislosti sa zvýrazňuje aj to, že podľa záverov odborného vyjadrenia absentovali aj položky 11 - odkvapové plechy pod fóliu poplast, 13 - odvetranie odkvapu pod krytinu a vo vzťahu k položke č. 21 ponukového listu, a to turbína odvetrávacia, bezmotorická 6 ks, sám žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní tvrdil, že táto položka nebola vyhotovená riadne, čo opísal aj záver odborného vyjadrenia, kde bolo konštatované to, že bola nesprávne pochopená a realizovaná položka projektu K3 odvetranie inštalačných šácht vetracej hlavice 6x, ak osadené samočinné vetracie hlavice na potrubie 6x neboli realizované správne. Z uvedeného potom nebolo možné konštatovať, že ak následne v odôvodnení rozhodnutia boli uvádzané aj položky č. 11, 13 a 21 pri zhodnocovaní vadnosti diela, bolo to preto, že v tejto časti nedošlo k vykonaniu diela bez vád.
65. K odvolaciemu dôvodu žalovaného spočívajúcemu v námietke nesprávneho právneho posúdenia včasnosti splnenia notifikačnej povinnosti žalobcu, krajský súd poukazuje na znenie v čl. II. a VI. zmluvy o dielo, z ktorých vyplynula záručná doba 10 rokov, ktorá začala plynúť ukončením prác. K odovzdaniu a prevzatiu diela došlo podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí dňa 21.11.2008 a nasledujúcim dňom po odovzdaní diela začala plynúť dohodnutá záručná doba. Počas záručnej lehoty zhotoviteľ zodpovedá za vady a akosť diela a pri posudzovaní sa primárne použijú ustanovenia § 436 - § 441 Obchodného zákonníka. V rámci plynutia dojednanej záručnej doby v zmysle zmluvy žalobca vady reklamoval, v reklamáciách ich popísal a zvolil nárok z vád. V zmysle skutkového vymedzenia uplatneného nároku žalobcu nešlo o nárok na odstránenie vád, ktoré malo mať dielo v čase odovzdania, ale vád, ktoré sa na žalovaným realizovanom diele mali vyskytnúť/prejaviť v priebehu záručnej doby. Voľba nároku zo
zodpovednosti za vady bola zrejmá, keď sa žalobca dožadoval odstránenia týchto vád a žalovanému poskytol lehotu k odstraňovaniu týchto vád. Žalobca tak vady, ktoré sa prejavili v roku 2017, reklamoval včas, teda v rámci plynutia dojednanej záručnej doby. Zároveň nebolo možné námietku žalovaného o nie včasnom splnení notifikačnej povinnosti v zmysle ust. § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka vyhodnotiť ako dôvodnú, pretože jej účinky by ani v zmysle ust. § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka nemohli nastať, nakoľko o tvrdených vadách, spočívajúcich v absencii položiek 7, 8, 12 žalovaný ako zhotoviteľ vedel v čase dodania diela, keďže uvedené položky realizoval, resp. nerealizoval ako aj v nevykonaní položiek 11, 13 a 21 v súlade s projektovou dokumentáciou. Za stavu vedomosti žalovaného potom okresný súd postupoval správne, ak v ďalšom nesplnenie notifikačnej povinnosti neskúmal, keďže mal za to, že notifikačná povinnosť bola splnená. V tejto súvislosti krajský súd primerane poukazuje i na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 1604/2006, podľa ktorého ...„ak sú vady diela dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v dobe odovzdania predmetu diela, nebráni priznaniu práv zo zodpovednosti za vady diela v súdnom konaní uplynutie objektívnej lehoty stanovenej v § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade bolo potrebné uzavrieť, že vada diela bola skutočne dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v dobe odovzdávania diela.
66. K nesúhlasu žalobcu so zhodnotením porušenia zmluvy žalovaným ako nepodstatného porušenia, odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané to, že žalovanému ako zhotoviteľovi diela, ktorý porušoval zmluvnú povinnosť, nemohlo byť známe, že žalobca ako objednávateľ nebude mať záujem na takomto plnení, keďže sám takéto plnenie požadoval. Teda nebolo preukázané, že nemal záujem na plnení v rozsahu jeho pokynov. Okresný súd preto postupoval správne, ak túto situáciu posúdil v zmysle úpravy ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepodstatné porušenie zmluvy. Žalobca ako objednávateľ, za stavu zistenia vád diela mal právo voľby medzi požiadavkou na odstránenie vád opravou a požiadavkou na primeranú zľavu z ceny diela. Žalobca si zvolil nárok na odstránenie vád opravou, pričom pre prípad neodstránenia týchto vád v poskytnutej dodatočnej lehote neuplatnil nárok na zľavu z ceny diela určenú v zmysle ust. § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto, ak okresný súd žalobcom navrhovaný eventuálny petit zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne. Vo vzťahu k žalobcom požadovanému eventuálnemu petitu sa zo strany odvolacieho súdu zvýrazňuje aj to, že išlo o nárok predčasný, pretože žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť, t.j. základ takéhoto nároku, ako ani jeho výšku.
67. Námietka žalovaného o nesprávnosti a nedostatočnosti formulácie napadnutého výroku I. bola zhodnotená ako nedôvodná, pretože týmto výrokom bola žalovanému uložená určitá a jasná povinnosť. Teda, ak bola žalovanému uložená povinnosť, je na ňom ako zhotoviteľovi, aký spôsob opravy zvolí. Musí však postupovať tak, aby sa vada už neprejavila (primerane rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 2618/2016).
68. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov okresným súdom krajský súd uvádza, že tomuto predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca základ v priebehu konania a dokazovania. V konečnom dôsledku hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Hodnotenie dôkazov okresným súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Rozsah vykonaných dôkazov hodnotil okresný súd v súlade s Čl. 15 CSP v spojení s ust. § 191 ods. 1 CSP.
69. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v rozsahu relevantných dôkazných návrhov sporových strán vykonal potrebné dokazovanie na posúdenie žalobcom uplatneného nároku na bezplatné odstránenie vád voči žalovanému so zreteľom na obranu žalovaného a boli správne závery prijaté súdom prvej inštancie. Skutkové zistenia, z ktorých okresný súd vychádzal pri ustálení skutkového stavu, mali oporu vo vykonanom dokazovaní, keď okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazných prostriedkov, prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli, vyšli najavo a následne tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správne vyhodnotil, keď aplikoval rozhodné právne predpisy, z ktorých podstatné zákonné ustanovenia i uviedol v odôvodnení svojho rozsudku a tieto aj správnym spôsobom interpretoval na zistený skutkový stav veci.
70. Odvolací súd len dopĺňa, že v danom prípade súd prvej inštancie zohľadnil všetky relevantné okolnosti predmetnej veci, posudzoval obsah a rozsah zmluvy, dojednania práv a povinností medzi stranami sporu, ich naplnenie vo väzbe na posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby žalobcu so záverom zodpovednosti za odstránenie žalobcom konkretizovaných vád diela a nedôvodnosti žaloby v časti požadovaného nároku odstrániť príčiny vadnosti diela, dôsledkom ktorých je zatekanie, hromadenie kondenzátu.
71. K rozsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného sa poukazuje na to, že pokiaľ sa krajský súd v podstatnosti stotožnil so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu, tak za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd nebol povinný v konkrétnosti a detailnosti sa vyjadrovať k všetkým odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného, ale len k tým, ktoré mali pre vec podstatný a rozhodujúci význam v rámci posudzovania odvolacím súdom a v podrobnosti bolo možné odkázať na vecne správne závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. Rovnako ako vecne správny bol potvrdený i závislý výrok IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne pri rozhodovaní vzal do úvahy predmet sporu, teda čoho sa žalobca žalobou domáhal, v akom rozsahu bol so svojimi nárokmi úspešný, v ktorej časti bol neúspešný, a podľa výsledku sporu náhradu trov pomerne rozdelil, a to v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP.
72. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní so svojimi odvolaniami neboli úspešní tak žalobca, ako ani žalovaný, a preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.