Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Vyd-2-2021.pdf
PDF · 79.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7Vyd/2/2021
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci navrhovateľky : O.. M. I., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX K., v konaní o potvrdení vydržania, takto
rozhodol:
Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 04.11.2021 podala na tunajšom súde návrh na začatie o potvrdení vydržania ktorým žiadala, aby súd rozhodol o tom, že nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu M., pre katastrálne územie A., Obec A., Okres M.: na liste vlastníctva č. XXX, parcela registra „N." č. XXX orná pôda o výmere XX XXX m2, č. XXX orná pôda o výmere XX XXX m2, č. XXX orná pôda o výmere XX XXX m2, č. XXX orná pôda o výmere X XXX m2, č. XXX trvalý trávny porast o výmere X XXX m2, č. XXX trvalý trávny porast o výmere X XXX m2, č. XXX trvalý trávny porast o výmere X XXX m2, č. XXX orná pôda o výmere X XXX m2, č. XXX trvalý trávny porast o výmere XX XXX m2, a to pod poradovým číslom XX v podiele XXX/XXXX a pod poradovým číslom XX v podiele XXX/XXXX nadobudla vydržaním.
2. Podanie návrhu odôvodnila tým, že osoby zapísané na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom XX a pod poradovým číslom XX sú jej prastarí rodičia Q. R. (XXXX-XXXX) a B. R., rod. C. (XXXX-XXXX). Predmetné nehnuteľnosti nadobudli v roku XXXX. Predmetné nehnuteľnosti darovali XX.XX.XXXX svojmu synovi - jej starému otcovi Q. R. (XXXX-XXXX), ktorý sa v tom čase oženil a za účelom jeho osamostatnenia sa z rodičovskej domácnosti a samostatného hospodárenia na týchto nehnuteľnostiach. Od uvedeného dátumu všetky vyššie uvádzané nehnuteľnosti v uvádzaných podieloch užíval v dobrej viere jej starý otec Q. R. ako svoje vlastné. Po smrti starého otca všetky jeho nehnuteľnosti zdedili jeho synovia - T.. O. R. (nar. XX.XX.XXXX) a Q. R. (nar. XX.XX.XXXX). V roku XXXX Q. R. (jej strýko) a v roku XXXX T.. O. R. (jej otec) previedli vlastnícke právo ku všetkým ich nehnuteľnostiam v katastrálnom území obce A. na ňu. Až v súčasnosti po kontrole jej vlastníckych práv, ktoré sú aktuálne zapísané v katastri nehnuteľnosti, s reálnym stavom aký existuje od roku XXXX zistila. že v katastri nehnuteľností nie je zapísaná ako vlastníčka vyššie uvádzaných nehnuteľností vo vyššie uvádzaných podieloch, ale ako vlastníci sú stále zapísaní jej prastarí rodičia, čo nezodpovedá skutkovému stavu. O nezrovnalostiach v katastri nehnuteľností až do prechodu vlastníckych práv z jej právnych predchodcov na ňu nevedela a nevedeli o tom ani moji právni predchodcovia. Predmetné nehnuteľnosti jej právni predchodcovia a teraz ona užívali v dobrej viere ako svoje vlastné s dobromyseľným presvedčením, že ona je ich vlastníčka. Vo vlastníckych právach ona a ani právni predchodcovia neboli nikým rušení. Pri uzatváraní zmlúv s jej otcom a strýkom obidve zmluvné strany mali vôľu, aby predmetom uvádzaných zmlúv bol prevod vlastníckeho práva ku všetkým nimi vlastneným nehnuteľnostiam v katastri obce A..
Zároveň uviedla, že v súčasnosti pod poradovým číslom XX je vedená na liste vlastníctva č. XXX ako podielová vlastníčka vyššie uvádzaných nehnuteľností, avšak v danom prípade ide o vlastníctvo podielu,
ktorý jej otec a strýko nadobudli po inom právnom predchodcovi a nesúvisí s podielmi po jej prastarých rodičoch, ktorých sa týka tento návrh.
V ďalšom uviedla, že nakoľko sú doposiaľ ako vlastníci podielov na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom XX a XX v katastri nehnuteľností zapísaní jej prastarí rodičia, neboli predmetné nehnuteľnosti zahrnuté do dedičského konania po jej starom otcovi Q. R. (XXXX - XXXX) a následne nemohli byť ani súčasťou zmlúv, ktorými ona od otca a od strýka nadobudla vlastníctvo nehnuteľností v katastrálnom územní A.. K vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom XX v podiele XXX/XXXX a pod poradovým číslom XX v podiele XXX/XXXX došlo dňa XX.XX.XXXX. Poukázala, že jej vlastnícke práva, ako aj vlastnícke práva jej právnych predchodcov k predmetným nehnuteľnostiam neboli nikým rušené. Považuje sa za vlastníčku predmetných nehnuteľností, ktoré má v skutočnej držbe, a užívam ich v dobrej viere ako vlastník.
K návrhu neboli pripojené žiadne listinné doklady.
3. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len ,,CMP“, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je: a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. Podľa § 359f ods. 3 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 4. Podľa § 134 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
5. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady: 1. spôsobilý
subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby.
Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. T.. Ú. XXX/XXXX zo 14. novembra 2018).
6. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním a teda nepreukázala skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Navrhovateľka podľa názoru súdu teda neosvedčila, že splnila hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
V konaní nie je sporné, že prastarí rodičia navrhovateľky sú zapísaný ako vlastníci predmetných nehnuteľností na LV č. XXX, katastrálne územie A.. Podľa tvrdení navrhovateľky predmetné nehnuteľnosti v roku XXXX boli darované jej starému otcovi, ktorý tieto nehnuteľnosti užíval až do svojej smrti v roku XXXX. Následne v rámci dedičského konania po starom otcovi všetky nehnuteľnosti jemu patriace zdedili jeho synovia, teda otec navrhovateľky a strýko navrhovateľky, ktorí ich následne kúpnymi zmluvami z roku XXXX a XXXX previedli na navrhovateľku.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala spôsob uchopenia sa držby predmetných nehnuteľností, titul držby pred rokom XXXX a tiež dátum od ktorého v dobrej viere predmetné nehnuteľnosti užíva. Nepreukázala ani oprávnenú držbu po dobu stanovenú zákonom, nakoľko ako tvrdí, až v roku XXXX a XXXX nadobudla na základe kúpnych zmlúv (ktoré ani k podanému návrhu nepripojila) nehnuteľnosti v obci A. od svojho strýka a otca, teda mala vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti jej nepatria. Žiadnym spôsobom navrhovateľka neosvedčila reálne užívanie týchto nehnuteľností pred rokom XXXX.
Súd poukazuje, že konaním o potvrdení vydržania nie je možné obchádzať dedičské konanie.
7. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že návrh neobsahuje všetkých účastníkov konania, ktorých účastníctvo je dané taxatívne (kogentne), zákonom v § 359c ods. 2 zákona, § 7 ods. 1, 2 CMP. V návrhu nie je uvedený v nadväznosti na § 7 ods. 1 CMP a § 359c ods. 2 písm. c) a d) zákona správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond ako účastníci konania, ktorých zákon za účastníka konania označuje.
8. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľka hmotnoprávne podmienky pre potvrdenie jej vlastníckeho práva vydržaním nesplnila ani v rovine tvrdení, neosvedčila v rovine dôkazov, preto návrh na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním zamietol podľa § 359e ods. 2, 3 CMP v nadväznosti na § 359f ods. 1 CMP.
Súd na záver poukazuje, že v osobitnom konaní o potvrdení vzniku vlastníckeho práva vydržaním podľa § 359j ods. 2 písm. c) v potvrdzujúcom uznesení o vzniku vlastníckeho práva vydržaním je povinný súd vo výroku uznesenia taktiež uviesť deň, kedy navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním a navrhovateľ je povinný z toho dôvodu v návrhu podľa § 359d ods. 2 zákona uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním a všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenie, vrátane dátumu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie podľa § 59 ods. 1 CMP v lehote do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.