Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5Csp-148-2020.pdf
PDF · 156.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/148/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: U.E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. O. X. XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Centrum správnej pomoci Košice, občianske združenie, so sídlom Tomášikova 147/3, 040 01 Košice-Sever, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 20.235,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 97,96 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.141,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.141,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,10 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne pod obchodným menom Poštová banka, a. s.) sa podanou žalobou v upomínacom konaní (upravené zákonom č. 307/2016 Z. z.), doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.03.2020, domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 20.235,03 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.235,28 eur od 23.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 15.11.2013 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0838100786 (ďalej aj ako „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj ako „VOP“), pričom všetky súčasti zmluvy o úvere sú uložené v registri OpP vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod číslom OpP 1OpP/78/2018. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasil s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 20.000,- eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 05.02.2018 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal úhrady dňa 21.08.2018, 20.09.2018, 18.10.2018, 19.11.2018, 17.12.2018, 17.01.2019, 20.02.2019 a 22.03.2019 vo výške 8 x 210,- Eur. Jednotlivé splátky žalovaného do zosplatnenia úveru sú uvedené v aktuálnom stave úveru, v časti
„Zaplatené splátky“, vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 486/2001 Z. z. o bankách v platnom znení.
3. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 02.03.2020 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však do dnešného dňa žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradil. V súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 17,90 % ročne. Napriek tomu, že v súlade s obchodnými podmienkami, je žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, žalobca si neuplatňuje voči žalovanému zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Konštatoval, že v nadväznosti na uvedené je výška úroku z omeškania určená vo výške 5 % ročne. Určujúcim dátumom pre začatie úročenia zákonným úrokom, a to percentom z dlžnej istiny úveru po jeho zosplatnení, je podľa žalobcu deň nasledujúci po poslednej vykonanej platbe zo strany žalovaného.
4. Žalobca konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: a) istinu vo výške 16.235,28 eur, b) vyčíslený úrok z istiny vo výške 3.000,38 eur (ide o súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 981,37 eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaným), d) zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.235,28 eur od 23.03.2019 do zaplatenia, e) poplatky vo výške 18,- eur.
5. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 22.04.2020 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).
6. Žalovaný doručil upomínaciemu súdu odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky. Výrok je podľa žalovaného nedôvodný a neopodstatnený. Nesúhlasil s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy uloženej v tomto platobnom rozkaze, ktorý si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu. Poprel tvrdenia žalobcu, mal za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými spotrebiteľ nemôže byť viazaný, obsahuje nesprávne vypočítanú RPMN a nesprávne vypočítané celkové náklady v neprospech spotrebiteľa, neobsahuje predpoklady na výpočet RPMN, obsahuje nesprávne uvedenú výšku spotrebiteľského úveru, ktorý bol reálne poskytnutý, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú (resp. sú uvedené nesprávne, t. j. ako keby uvedené neboli), ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy.
7. Žalovaný zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že celková výška jeho dlhu voči žalobcovi je 20.235,03 eur. Mal za to, že v danej veci sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, t. j. o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy spotrebiteľského práva poskytujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom produktov/služieb a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorých základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny a žalovaný pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa jeho názoru túto charakteristiku spĺňa. Mal za to, že predmetná zmluva o úvere má chybne určenú jednu z podstatných náležitostí zmluvy a to cenu úveru, čiže celkovú výšku nákladov, ktorú má za úver zaplatiť. Táto je v predmetnej zmluve uvedená vo výške 23.593,58 eur, pričom reálna celková výška nákladov úveru na základe výšky a počtu splátok je 25.340,- eur. Konštatoval, že ak by sa nebrala do úvahy suma
za poistenie, ktoré žalovaný uzatvoriť musel, keďže inú možnosť nemal, mohol si v zmluve vybrať iba z dvoch možností a to základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia, inak by mu úver poskytnutý nebol, tak reálna celková výška nákladov úveru je 23.600,- eur, čo je tiež iná a vyššia suma, ako je uvedená v zmluve.
8. Žalovaný mal za to, že zmluva nie je jasná, zrozumiteľná a určitá v jej základných náležitostiach, taktiež, že takéto konanie je klamlivou obchodnou praktikou, je v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok neplatnosť zmluvy o úvere podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že v prípade tejto zmluvy existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z celkovej sumy nákladov dlžníka, ktoré uviedol v zmluve a nie zo sumy, ktorú žalovaný za poskytnutý úver aj skutočne zaplatí. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa jeho názoru vyvstávajú pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby uvedených v zmluve. Mal za to, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa ustanovení § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Toto konanie veriteľa je podľa žalovaného aj v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (uvedená je suma 20.000,- eur), keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (400,- eur), ktorý napriek tomu, že nikde v zmluve o ňom nie je ani zmienka, žalovanému bol na predmetnú zmluvu aplikovaný. Suma 400,- eur, ako rozdiel do plnej sumy poskytnutého úveru mu bola okamžite stiahnutá na úhradu poplatku za uzatvorenie predmetnej zmluvy, čiže reálne mu bolo poskytnutých podľa jeho slov 21.600,- eur (v zmluve je však uvedená poskytnutá suma vo výške 20.000,- eur, čiže ide o chybný údaj tvrdený žalovaným - poznámka súdu). Mal za to, že tento fakt je potrebné posúdiť tak, akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
9. Žalovaný ďalej v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v zmluve uvádza, že súčasťou zmluvy o úvere budú aj obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „OP“). Mal za to, že uvedenou úpravou veriteľ sleduje reguláciu pre spotrebiteľa významných skutočností týkajúcich sa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy v OP. V OP majú byť podľa žalovaného regulované len vedľajšie nepodstatné náležitosti a je podľa neho neprípustné, aby obchodné podmienky upravovali pre spotrebiteľa významné časti zmluvného vzťahu, ktoré sa týkajú nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, ich plnenia a podobne. Zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj pre jej netransparentnosť a nejasnosť. Ak má byť spotrebiteľ viazaný konkrétnymi ustanoveniami, musia byť tieto obsiahnuté práve v spotrebiteľskej zmluve priamo. Konštatoval, že OP nepodpísal, neboli mu vysvetlené, nemal čas sa s nimi vôbec oboznámiť, nemôže s istotou potvrdiť, či ich vôbec obdržal a preto z týchto dôvodov nemôže byť nimi viazaný.
10. Žalovaný mal v poslednom rade pochybnosti o platnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Mal za to, že v zmysle ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v zmluve o úvere takáto možnosť predčasného splatenia úveru dohodnutá nebola a s inými súčasťami zmluvy nebol oboznámený a zrejme mu ani neboli poskytnuté. Mal za to, že obchodné podmienky, na ktoré je odkaz vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ neboli platne inkorporované do predmetnej zmluvy a nemôžu byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Mal za to, že v prípade poctivého prístupu veriteľa nie je dôvod neuviesť povinné a podstatné náležitosti zmluvy priamo do nej samotnej. Podľa žalovaného je zrejmé, že predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinnosti zmluvných strán, keď veriteľovi vzniká právo žiadať zaplatenie celého zostatku úveru naraz a na druhej strane dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť tento zostatok jednorázovo. Vzhľadom na závažnosť následkov spojených so zosplatnením dlhu je podľa žalovaného dôvodné požadovať, aby takýto právny úkon bol preukázateľne dohodnutý s dlžníkom priamo v zmluve o úvere a aby bol dlžník o tejto možnosti svojho postihu v prípade nesplácania náležite dopredu informovaný. Mal za to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona, obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný a ako celok takáto zmluva nemôže obstať ako platná s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je dôvodný. Podľa žalovaného mu žalobca poskytol úver preukázateľne vo výške 21.600,- eur (v zmluve je však uvedená poskytnutá suma vo výške 20.000,- eur, čiže ide o chybný údaj tvrdený žalovaným - poznámka súdu), podľa žalobcom predložených výpisov z úverového
účtu v splátkach zaplatil žalobcovi 15.488,22 eur, pri predpoklade, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné, keďže nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a termín konečnej splatnosti nenastal, nárok žalobcu na zaplatenie akejkoľvek sumy podľa jeho názoru nie je dôvodný. S poukazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz a následne žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako zjavne nedôvodnú a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.
11. Upomínací súd upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), aby v lehote do 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Zároveň sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadril. Poukázal na podstatnú skutočnosť, ktorú žalovaný nepoprel, práve naopak potvrdil a to uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere - lepšia splátka č. 0838100786 so žalobcom dňa 15.11.2013. Čo sa týka nesprávne uvedenej celkovej čiastky na zaplatenie a celkovej výšky nákladov ako aj odvodenej údajne nesprávnej RPMN, túto žalobca poprel. Konštatoval, že poistenie úveru nebolo povinné a nebolo podmienkou na získanie úveru, žalovaný si ho zvolil. V zmysle sadzobníka poplatkov účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, bol základný súbor poistenia pre predmetný úver spoplatnený vo výške 14,50 eur mesačne. Je podľa neho zrejmé, že výška anuitnej splátky bola dohodnutá vo výške 360,- eur. V nadväznosti na sadzobník poplatkov nemožno podľa žalobcu opomenúť poplatok za spracovanie úveru, ktorý je uvedený na totožnej strane sadzobníka (str. 16), ktorý bol vo výške 2 % úveru, t. j. 400,- eur. Dikcia zákona pritom nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich výškou. Žalobca uviedol, že mu interný systém neumožňoval dohodnúť so žalovaným mesačné splátky v sume na desatinné, z čoho vyplýva, že mesačné splátky boli zaokrúhlené smerom nahor. Predmetné zaokrúhlenie potom spôsobilo, že výška poslednej anuitnej splátky nebola v sume totožnej s ostatnými splátkami úveru, ale v sume nižšej. V čase uzatvorenia zmluvy si veriteľ účtoval, v zmysle sadzobníka poplatkov, poplatok za spracovanie úveru a to vo výške 2 % zo sumy úveru. V prípade vyššie uvedenej zmluvy išlo podľa neho o čerpanie úveru na účet v banke veriteľa, z uvedeného dôvodu poplatok predstavoval čiastku 400,- eur, t. j. 2 % z 20 000,- eur. Celková výška nákladov pozostáva tak jednak zo súhrnnej výšky úrokov za celé obdobie riadneho a včasného splácania a z poplatku za spracovanie úveru za poskytnutie finančných prostriedkov na účet v banke, spolu 23.593,58 eur.
13. Vo vzťahu k námietke žalovaného o neuvedenie vzniku poplatku za spracovanie úveru žalobca poukázal na bod [3.6], ktorým dlžník a spoludlžník vyjadrili súhlas a potvrdili oboznámenie sa s dokumentmi ako napríklad OP, VOP, sadzobník poplatkov a ďalšie. Poplatok za spracovanie úveru je uvedený v sadzobníku platnom v čase uzatvorenia zmluvy, v časti „Úvery pre obyvateľstvo“ a to vo výške 2 % zo sumy úveru. Žalobca opätovne uviedol, že tvrdenia žalovaného, že nemal možnosť oboznámiť sa s obchodnými podmienkami považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti z predmetnej zmluvy. V prípade, že by svoj názor alebo nesúhlas vyjadril po uzatvorení zmluvy, mohol tak spraviť prostredníctvom odstúpenia od zmluvy a nečerpania úveru. Z obsahu uzatvorenej zmluvy podľa jeho názoru jasne vyplýva, že sa žalovaný oboznámil s ich obsahom, čo následne on sám deklaroval svojim podpisom na úverovej zmluve. Na základe vyššie uvedeného bol žalobca toho názoru, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení. Zároveň považoval podanie žalovaného z časti za chaotické, keďže na konci predmetného odporu dokonca uvádza diametrálne odlišné údaje vo výške poskytnutého úveru.
14. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 ZoUK, upomínací súd dňa 06.10.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
15. Žalobca ďalším podaním oznámil súdu, že z dôvodu ďalšej úhrady žalovaným (platba vo výške 97,96 eur dňa 05.05.2020), ku ktorej došlo počas súdneho konania, berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 97,96 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu aj upravil petit žaloby, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 20.137,07 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.235,28 eur od 23.03.2019 do 05.05.2020, zo sumy 16.137,32 eur od 06.05.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
16. Žalovaný sa ďalším svojim podaním doručeným súdu dňa 11.11.2021 vyjadril, keď uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľov predmetný úver splácať, teda neuniesol dôkazné bremeno, že by v zmysle zákonných ustanovení posúdil ich bonitu. Porušenie povinnosti, resp. hrubé porušenie povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa má za následok, okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere aj to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho nie je oprávnený účtovať si úrok z omeškania zo sumy, z ktorej si ho uplatňuje, ale iba za každú jednotlivú nesplatenú splátku od doby jej splatnosti. Taktiež žalovaný zotrval na svojom tvrdení a rozsiahlejšom vyjadrení v podanom odpore, že nedošlo ku platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keďže takáto možnosť v predmetnej zmluve dohodnutá nebola a iné súčasti zmluvy neboli platne inkorporované do predmetnej úverovej zmluvy, ani žalovanému odovzdané. Taktiež mal žalovaný za to, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a to upozornenie spotrebiteľa veriteľom nie menej ako 15 dní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, keďže žalobcom nebolo preukázané, kedy žalovaný prevzal listinu - „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“. Keďže úložná lehota na prevzatie doporučenej zásielky na pošte je 18 dní a predmetné upozornenie, ako vyplýva z dôkazov priložených v súdnom spise, bolo zaslané žalovanému dňa 10.01.2018 a mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 05.02.2018, aby boli splnené zákonné podmienky a to 15 dní od doručenia upozornenia po zosplatnenie, musel by žalovaný prevziať predmetnú zásielku najneskôr 20.01.2018, pričom doručovaná mu mohla byť najskôr 12.01.2018 a prevziať na pošte si ju mohol do 30.01.2018 a teda podľa žalovaného nebolo preukázané, že bola splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 a teda z toho vyplýva, že nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru. Mal za to, že nebolo preukázané splnenie podmienok na platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a teda, že reálne došlo ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru v zmysle zákonných ustanovení, a teda predmetný úver nebol vyhlásený za predčasne splatný, pričom konečná splatnosť nastane 20.11.2023. Zo skutočností, ktoré žalovaný uviedol v odpore proti platobnému rozkazu ako aj z vyššie uvedených skutočností mal za to, že nárok žalobcu, za predpokladu, že nedošlo ku platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a zároveň je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, nie je dôvodný, v zmysle podanej žaloby, keďže v sporoch, kde je žalovaný spotrebiteľ, je zmena žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku neprípustná. Ak teda sa žalobca domáhal zaplatenia zosplatnenej sumy, iba zmenou žaloby by sa mohol domáhať zaplatenia jednotlivých nesplatených splátok. Z toho dôvodu, na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku, žalovaný žiadal a navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.
17. Žalobca sa vyjadril k predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného a to podaním doručeným súdu dňa 30.11.2021, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný podpísal zmluvu, svojím podpisom vyjadril súhlas s ustanoveniami zmluvy. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že sú tu dané isté obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky, reklamačný poriadok ako aj sadzobník. Žalobca poprel, že by s nimi nebol uzrozumený pred podpisom alebo v čase podpisu zmluvy. Avšak, ak by aj žalovaný nemal záujem si uvedené dokumenty preštudovať počas zmluvného vzťahu ako aj pred ním, mal možnosť si dokumenty naštudovať v elektronickej forme. Poštová banka - právny predchodca žalobcu, zverejňuje a zároveň vedie archív týchto dokumentov na svojej webovej stránke. V nadväznosti na oboznámenie sa s dokumentmi, ktoré tvoria súčasť zmluvy, žalobca poukázal na podstatné vyhlásenie žalovaného v odpore, ktorým potvrdzuje uzatvorenie zmluvného vzťahu a čerpanie úveru. Potom práve z dokumentov, ktorými sú obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, sú podľa jeho názoru zrejmé skutočnosti, akým je napríklad výška poistného alebo výška poplatku za spracovanie, či skutočnosť, že poistenie nebolo podmienkou pre čerpanie úveru. V nadväznosti na tieto skutočnosti žalobca poukázal na : - 2. stranu formulára o štandardných informáciách, konkrétne písm. d), kde je podľa žalobcu jasne uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru NIE je nutné uzavrieť poistenie, - na časť 3.1 na strane 16 sadzobníka poplatkov platného v čase uzatvorenia zmluvy, kde je uvedená poplatková povinnosť za spracovanie úveru vo výške „2 % zo sumy úveru“ ako aj výška poistného 14,50 eur pri spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ do 20.000,- eur, - bod 7.4 obchodných podmienok, podľa ktorého žalobca v prípade vzniku preplatku nad 1,- eur takýto preplatok vráti na účet klienta alebo formou poštovej poukážky, - bod 5.5 obchodných podmienok, kde je uvedená dohoda o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v prípade omeškania sa so splácaním úveru, - článok 10 obsahujúci osobitné ustanovenia o poistení ako aj označenie rámcovej zmluvy o poistení. Žalobca popiera aj žalovaným namietanú absenciu predpokladov
pre výpočet RPMN. Žalobca mal za to, že v zmluve sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN a dovolí si poukázať na to, že žalovaný neuviedol, ktorý konkrétny údaj považuje za absentujúci.
18. K skúmaniu platobnej schopnosti pred uzavretím zmluvy žalobca poprel aj tvrdenie žalovaného, že nekonal s odbornou starostlivosťou. Práve naopak v kontexte samotnej výšky žiadaného úveru, účelu úveru, žalobca skúmal platobnú schopnosť žiadateľov, pričom jedným z nich bol aj žalovaný. Deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa banka overila z externého nezávislého zdroja (Sociálna poisťovňa) a akceptovala jeho príjem vo výške 400,- eur. Diéty žiadateľa boli overené na základe potvrdenia o výške príjmu a banka akceptovala diéty vo výške 757,- eur. Deklarovaný pracovný pomer a príjem spolužiadateľa banka overila z externého nezávislého zdroja (Sociálna poisťovňa) a akceptovala jeho príjem vo výške 330,- eur. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klientov (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií. Podľa dát z EOS KSI nemali žiadateľ ani spolužiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav ženatý a žiadne vyživované deti, spolužiadateľ rodinný stav vydatá a žiadne vyživované deti. Konštatoval, že finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 20.000,- eur na 10 rokov, s mesačnou splátkou vo výške 360,- eur + mesačné poistné za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 14,50 eur. Žalobca ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že aj napriek veľmi nejednoznačnej zákonnej úprave o bonite spotrebiteľa mal za to, že pri príjme 730,- eur a pri diétach vo výške ďalších 757,- eur, boli náklady na úver vo výške 374,50 eur na úver, ktorým sa mali vyplatiť predchádzajúce úvery žiadateľov, primerané. Z predloženého reportu zo spoločného registra bankových informácií je zrejmé, že žalovaný mal v čase žiadosti dva záväzky, ktoré boli totožné so záväzkami dlžníka, a ktoré pre účel úveru nemožno kumulovať s výškou splátky žiadaného a neskôr čerpaného úveru, ktorý je predmetom tohto konania.
19. Námietka žalovaného a tvrdenie o neplatnosti zosplatnenia úveru považoval žalobca za účelové. Žalobca konštatoval, že disponuje skenom upozornenia spolu s vrátenou obálkou ako aj skenom výzvy vrátane doručenky. Z týchto listín je podľa neho zrejmé, že si žalovaný neprevzal zásielky v odbernej lehote, pričom v prípade posúdenia oboznámenia sa s týmito listinami je podstatná skutočnosť, či žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s listinami a nie, či k tomu skutočne došlo. To, že žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s listinami svedčí už zo samotného preukázania odoslania listín, ako aj z tej skutočnosti, že žalovaný nepoprel doručenie týchto listín. Namietal len, že výzva nebola zasielaná v lehote 23 dní od odoslania upozornenia. Zákon pritom neurčuje lehotu 23 dní, ale jasne stanovuje potrebu 15 dní. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, pod č. R 27/2011, v zmysle ktorého situáciu je preto potrebné posudzovať objektívne, ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Ak je daná adresátovi objektívna (reálna) možnosť, na základe oznámenia pošty, prevziať si uloženú zásielku obsahujúcu právny úkon, nastávajú hmotnoprávne účinky tohto právneho úkonu v okamihu, kedy adresát aj napriek uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom.
20. Na prejednanie sporu nariadil súd na deň 08.12.2021 pojednávanie. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť písomne ospravedlnili, pričom súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, ani jeho poverený zástupca. Súd preto nariadené pojednávanie dňa 08.12.2021 vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 180 CSP.
21. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 97,96 eur s príslušenstvom späť pre platby žalovaného uskutočnené v priebehu konania, o čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP a to tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 97,96 eur s príslušenstvom zastavil. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo ešte pred začatím pojednávania, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím sa nevyžadoval.
24. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
25. Žalobca uzatvoril dňa 15.11.2013 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšia splátka“ č. 0838100786 (ďalej len ,,zmluva“), predmetom ktorej je poskytnutie úveru žalovanému vo výške 20.000,- eur. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 374,50 eur, počnúc 20.12.2013 a potom vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 17,90 %, termín konečnej splatnosti ku dňu 20.11.2023, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 20,11 %, priemerná hodnota RPMN 13,88 %. Celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť bola uvedená v zmluve vo výške 23.593,58 eur. Úver bol dohodnutý s poistením schopnosti splácať úver
- základný súbor poistenia. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.
26. Žalovaný si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil, preto ho žalobca výzvou zo dňa 09.01.2018 vyzval na splatenie dlžnej časti úveru vo výške 2.792,34 eur, pričom bol zároveň aj upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v prípade ak nebude dlžná čiastka žalobcom v lehote do 15 dní zaplatená. Žalobca následne vyhlásil dňa 05.02.2018 úver za predčasne splatný, pričom dlžnú sumu vyčíslil spolu vo výške 20.933,66 eur.
27. Medzi žalobcom a žalovaným taktiež nebolo sporné, že žalovaný k dnešnému dňu z poskytnutého úveru vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 20.000,- eur, pričom uhradil spolu sumu vo výške 15.859,- eur a to sumu 14.081,04 eur pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, sumu 1.680,- eur po jej vyhlásení a sumu 97,96 eur zaplatil žalovaný po podaní žaloby na súd (ako vyplýva zo žaloby, platobnej histórie úverového účtu žalovaného - listina „Aktuálny stav úveru ku dňu 29.02.2020“ z č. l. 6-7 spisu a z vyjadrení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil).
28. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
30. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
33. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
34. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
- zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), a y),
- v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
35. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
36. Podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
40. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je premlčané. Súd má za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto konaní nie je premlčaný. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. K zosplatneniu úveru došlo ku dňu 05.02.2018, žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 22.03.2020, a teda žalobca mohol mimoriadne zosplatniť úver len pre omeškanie splátky splatnej 20.10.2017, nakoľko splatnosť splátok bola zmluvne dohodnutá vždy k 20. dňu v mesiaci. Všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac október 2017, t. j. dňa 20.01.2018 a nakoľko k uplatneniu práva na súde dňa 22.03.2020 došlo ešte pred jej uplynutím, k premlčaniu nároku, ktorý si žalobca uplatnil pred súdom v tomto konaní, nedošlo.
41. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
42. Medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere, patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2, pričom vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými, nespĺňa náležitosti stanovené citovaným ustanovením zákona.
43. Súd má za to, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedený údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola aj povinnosť žalovaného uzavrieť poistenie o schopnosti splácať úver. Nakoľko žalovaný nebol o tejto skutočnosti dostatočne informovaný a nebola mu jednoznačne daná možnosť vyjadriť sa, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie, možno mať za to, že žalovaný musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalobcu zahrnúť výšku poistného do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) ako aj do celkovej čiastky, resp. celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Z predloženej zmluvy pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca pri výpočte celkových nákladov spojených s úverom poistné nezohľadnil, nakoľko po prepočte výšky splátky s poistením 374,50 eur a pri počte mesačných splátok 120, vynásobením dostaneme sumu 44.940,- eur, ktorý údaj nie je totožný s tým, ktorý uvádza žalobca v predloženej zmluve (23.593,58 eur plus výška úveru 20.000,- eur). Následne možno mať za to, že aj údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ročná percentuálna miera nákladov, ktorú tvoria celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, nie je uvedená v správnej výške. Uvedený údaj pritom zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Nakoľko poistenie nebolo zahrnuté do celkových nákladov, resp. celkovej čiastky a následne ani do výšky RPMN, sú predmetné údaje uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že uzavretie poistenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver nebolo podmienkou uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu zmluvy (v celosti tak ako je koncipovaná) naopak vyplýva, že položka žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka bola už predvyplnená žalobcom a tento si tak mohol vybrať iba produkt „základný súbor poistenia“ alebo „komplexný súbor poistenia“. Podľa názoru súdu žalovaný si za takého stavu mohol len vybrať, či zmluvu uzavrie alebo neuzavrie, avšak samotná zmluva možnosť uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, bez súčasného uzavretia poistenia schopnosti splácať úver, neupravovala. Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa z vyššie uvedených dôvodov považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch.
44. Súd sa zároveň zaoberal aj námietkou žalovaného týkajúcou sa posúdenia schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať predmetný úver v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch s odbornou starostlivosťou. Za týmto účelom súd vyzval žalobcu na preukázanie vyššie uvedených skutočností, pričom žalobca predložil ako prílohy vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.11.2021, listiny z č. l. 132-316 súdneho spisu a to okrem iného - výpis z registra klientskych informácií (č. l. 170-180 súdneho spisu), report zo Sociálnej poisťovne zo dňa 04.11.2013 (č. l. 298). Na základe žiadnej z uvedených listín, ako ani na základe žiadnych iných listín predložených žalobcom, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, podľa názoru súdu nie je možné preukázať splnenie povinnosti žalobcu v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výpisu z registra klientskych informácii len vyplýva zoznam (počet záznamov) splátkových (u žalovaného 9 x záznamov, u spoludlžníka 7 x záznamov), nesplátkových úverov (u žalovaného 1 x záznam, u spoludlžníka 4 x záznamy), kreditných kariet a stavebných úverov žalovaného ako aj ďalšieho spoludlžníka U. D. (u žalovaného 1 x záznam, u spoludlžníka 3 x záznamy). Z reportu zo Sociálnej poisťovne ani nemožno zistiť aká osoba bola posudzovaná, pričom z uvedenej listiny vyplýva iba tá skutočnosť, či žalovaný, resp. akákoľvek iná osoba mala vymeriavací základ aspoň 297,- eur. Žalobca argumentoval čistým príjmom žalovaného vo výške 330,- eur a spoludlžníka vo výške 400,- eur, spolu s diétami vo výške 757,- eur. Diéty však nie sú pravidelným príjmom spoludlžníka, ide o cestovné náhrady ako kompenzáciu za vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu. Zároveň je v zmluve uvedený údaj o záväzkoch spoludlžníka U. D. vo výške 500,- eur, ktorých časť mala byť však konsolidovaná predmetným úverom. Súdu neboli predložené iné listiny (napr. úverová správa z registra dlžníkov, interné dokumenty žalobcu, týkajúce sa posúdenia bonity, prípadne výpisy z účtu z obdobia pred uzavretím zmluvy), na základe ktorých by bolo možné overiť splnenie povinnosti žalobcu ako veriteľa pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch pritom stanovuje v zmysle § 7 ods. 1 povinnosť veriteľovi posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Súdu však nie je
zrejmé akým spôsobom žalobca uvedené posudzoval. Obzvlášť za situácie, keď výška spotrebiteľského úveru v zmluve bola 20.000,- eur a mala trvať 10 rokov. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že žalobcom nebola predložená žiadna listina, ktorá by preukazovala posúdenie schopnosti žalovaného, resp. jeho spoludlžníka ako spotrebiteľov splácať zmluvu o spotrebiteľskom úvere a súd preto nemá za preukázané splnenie tejto povinnosti žalobcu ako veriteľa s odbornou starostlivosťou. Uvedené porušenie povinností žalobcu považuje súd za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd zároveň upozorňuje na skutočnosť, že právnym následkom hrubého porušenia povinností v zmysle § 7 ods. 1 je iba konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a nie aj kumulatívne následok v zmysle § 11 ods. 2 vetá prvá tohto zákona, a teda stratu oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Kumulatívnosť týchto nárokov, tak ako to požadoval žalovaný vo svojom vyjadrení, súdu z citovaných ustanovení zákona nevyplýva.
45. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, ktorý namietal platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a to z dôvodu, že takáto možnosť predčasného splatenia úveru nebola v zmluve so žalovaným dohodnutá, súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 3.6 zmluvy, z ktorého vyplýva, že dlžník a spoludlžník (žalovaný) vyjadrili súhlas a oboznámili sa s dokumentmi, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy ako všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami a sadzobníkmi poplatkov. V uvedenom súd odkazuje na správnu argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu. Správny je aj jeho záver, že nie všetky zákonom vyžadované náležitosti musia byť uvedené v samotnej zmluve, ale postačuje aj to, keď sú vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Žalovaný uzavretím zmluvy zároveň súhlasil aj so všeobecnými obchodnými podmienkami a ďalšími zmluvnými dokumentmi, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Z článku 5 bodu 5.5. obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka, vyplýva oprávnenie žalobcu vyhlásiť úver za predčasne splatný, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Z uvedeného dôvodu súd považuje uvedenú námietku žalovaného za nedôvodnú. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru z dôvodu nedodržania ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani túto námietku žalovaného súd nepovažuje za dôvodnú. Súd mal na základe fotokópie doručeniek nachádzajúcich sa v súdnom spise (č. l. 275-279) preukázané ako doručenie výzvy na uplatnenie práva žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a to v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (zásielka bola vrátená žalobcovi z dôvodu jej neprevzatia žalovaným v odbernej lehote) ako aj doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (zásielka bola taktiež vrátená žalobcovi z dôvodu jej neprevzatia žalovaným v odbernej lehote). Súd sa v uvedenom stotožňuje s názorom žalobcu a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011, že ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V tomto prípade je podľa súdu nesporné, že došlo k doručeniu výzvy na uplatnenie práva žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, ako aj k doručeniu písomného oznámenia o zosplatnení predmetného úveru žalobcom.
46. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe je možné vyhovieť iba čiastočne. Vzhľadom na to, že súd považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný čerpal z poskytnutého úveru finančnú čiastku vo výške 20.000,- eur, pričom uhradil spolu sumu vo výške 15.859,- eur, súd považuje žalobu podanú žalobcom len za čiastočne dôvodnú a to v časti istiny poskytnutého úveru, ktorú dosiaľ žalovaný neuhradil. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuhradil žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.141,- eur a v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.141,- eur.
47. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, súd považoval za nadbytočne sa venovať ďalším námietkam žalovaného, ktoré by viedli k rovnakému právnemu následku. Z uvedeného dôvodu už ďalšie námietky žalovaného z dôvodu hospodárnosti konania neposudzoval.
48. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z istiny priznanej súdom, teda vo výške 5 % ročne zo sumy 4.141,- eur od 23.03.2019 (odo dňa nasledujúcom po poslednej vykonanej platbe zo strany žalovaného tak, ako to požadoval žalobca) do zaplatenia.
50. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Súdom priznaný nárok na náhradu trov konania v prospech žalovaného vychádza zo zásady úspechu, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako dôvodnú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom žalobcu. V uvedenej právnej veci žalobca žiadal priznať pôvodne sumu 20.235,03 eur. Konanie v časti o zaplatenie 97,96 eur súd zastavil a to z dôvodu úhrady žalovaného, uskutočnenej v priebehu konania. Súd má za to, že úspech žalobcu tak predstavuje sumu 4.238,96 eur (4.141,- eur z titulu priznanej istiny súdom a suma 97,96 eur z titulu úhrad žalovaného v priebehu konania), čo je 20,95 %, pričom neúspech žalobcu predstavuje sumu 15.996,07 eur (rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 20.235,03 eur a sumou 4.238,96 eur, predstavujúcu jeho úspech), čo je 79,05 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pokiaľ ide o trovy konania bol neúspešným a úspešným v spore bol žalovaný. Z percentuálneho podielu úspechu žalovaného sa odráta jeho neúspech, čo predstavuje 58,10 % (79,05 % - 20,95 %), a preto súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojitosti s ustanovením 262 ods. 1 CSP, priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v tejto výške. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
55. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u žalobcu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t. j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).