Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-33-2021.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448 proti žalovanému Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpenému Advokátska kancelária Goliášová Gabriela s. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 15.03.2021, č. k. 21Csp/96/2020 - 99 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.844,22 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej aj náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žaloba je dôvodná, stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne a mal za zistené, že žalobkyňa v predchádzajúcom konaní vedenom na OS Poprad pod sp. zn. 20Csp/2/2019 úspešne uplatnila porušenie práva spotrebiteľa, preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie jej práva nesie zodpovednosť. Zdôraznil, že žalobkyňa v pôvodnom konaní úspešne uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv, keď dosiahla vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami konania je pre absenciu zákonných náležitostí bezúročná a bez poplatkov a naviac, v tomto predchádzajúcom konaní určil súd neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle predpokladov zákona č. 250/2007 Z. z. Skonštatoval, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi - žalobkyni, a to vo výške 2.244,22 eur. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musela žalobkyňa absolvovať súdne konanie, v ktorom sa domohla úspešne práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov. Okrem toho bolo v predchádzajúcom konaní právoplatne rozhodnuté o určení neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok obsiahnutých v úverových zmluvách. Žalobkyňa tak bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia základného konania. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval neprijateľné zmluvné podmienky a snažil sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Podľa súdu prvej inštancie výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, a preto vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primerané požadoval žalobkyňou žiadané finančné
zadosťučinenie. Žalobe v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá alebo navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni považuje žalovaný za nedôvodné a nepodložené. Má za to, že predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou, ktorá bola uzatvorená so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené a spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. Predmetom predchádzajúceho konania bolo výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia a urečenie neprijateľných zmluvných podmienok, čo však podľa žalovaného nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností. Žalobca neuvádza, akým spôsobom mal žalovaný jeho práva alebo povinnosti ako spotrebiteľa poškodiť. Pokiaľ k porušeniu práv žalobcu malo dôjsť absenciou náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., konkrétne rozkladom splátok, na základe čoho bola žalovaná úverová zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 331/18, v ktorom súd odpovedal na prejudiciálnu otázku ohľadom rozpisu každej splátky na istinu, úroky a poplatky a so zreteľom na túto situáciu je podľa žalovaného nespochybniteľným faktom, že napádaná náležitosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. je v úverovej zmluve uvedená správne a v súlade so zákonným znením. Pritom žalovaná úverová zmluva bola uzatvorená v roku 2009, teda 10 rokov pred tým, ako boli žalované zmluvné podmienky vyhlásené za neprijateľné. V danom období nebola ani právna úprava na ochranu spotrebiteľa ani judikatúra súdov taká rozsiahla, ako je v súčasnosti. Žalobca nepreukázal, že by žalované zmluvné podmienky, ktoré požadoval vyhlásiť za neprijateľné, boli voči nemu aj reálne použité a aplikované. V danom prípade je preto akékoľvek porušenie práv alebo povinností zo zmluvného vzťahu voči žalobcovi vylúčené. V danom prípade jednoznačne chýba preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, ktoré pri posudzovaní dôvodnosti primeraného finančného zadosťučinenia podporujú jeho právnu argumentáciu. Zdôrazňuje, že žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla, práve naopak, získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka ani iná inštitúcia, a ak by na základe takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané ešte primerané finančné zadosťučinenie, výklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nie je správne aplikovaný. Podľa žalovaného Ďalej bolo nevyhnutné skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v žalovanej hodnote a túto okolnosť súd prvej inštancie nijakým spôsobom neskúmal a nevyhodnotil. Podľa žalovaného už nejde o osobnú satisfakciu žalobcu, ale tento sa snaží maximalizovať svoj úžitok a príjem prispôsobovaním si výkladu zákonného ustanovenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré však nemalo za cieľ slúžiť bezdôvodnému obohacovaniu sa spotrebiteľov, ale skutočne poskytnúť satisfakciu v tých prípadoch, kedy došlo k závažnému porušeniu práv alebo povinností spotrebiteľov, ktoré malo voči ním reálne nepriaznivé dôsledky. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že v právnom vzťahu založenom zmluvou o úvere z 22.10.2009 došlo k viacerým porušeniam noriem spotrebiteľského práva, a to k neuvedeniu obligatórnych zmluvných náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch a používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie pritom postačuje už samotná hrozba ujmy, teda spôsobilosť privodiť ujmu a nie jej samotný vznik. V danom prípade išlo naviac o vznik ujmy, keďže žalovaný sa nepochybne na jej úkor bezdôvodne obohatil. Primeranosť priznanej sumy je podľa žalobkyne vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Dáva do pozornosti, že žalovaný sa súdne konanie snažil využiť vo svoj prospech, ale výsledok základného konania dokazuje, že toto jeho právo súdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už v základnom konaní mal skúsenosti a vedomosti z iných rovnakých súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil, aby došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.
10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne na to, aby žalobcovi mohlo byť priznané právo na primerané finančné zadosťučinenie. Z poslednej vety uvedeného zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že týmito podmienkami sú: (i) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej predmetným zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi a (ii) domáhanie sa primeraného finančného zadosťučinenia od subjektu, ktorý zodpovedá za porušenie konkrétneho práva alebo povinnosti.
13. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie vydania bezdôvodného obohatenia. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú teda formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je potom možné považovať konanie žalobkyne, ktorá po zaviazaní žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za neodôvodnené.
14. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu, pričom to bol práve žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu, ktorá naviac neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, ako to bolo konštatované už v pôvodnom konaní OS Poprad, sp. zn. 20Csp/2/2019. Je teda zrejmé, že žalovaný požadoval od žalobkyne plnenia zo zmluvy, ktorá nebola v súlade so zákonom, čím sa bezdôvodne obohatil. Takéto konanie je nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu. Žalobkyňa ako spotrebiteľ tak zaplatila žalovanému podstatne viac a v prípade, ak by sa v základnom konaní nedomáhala vydania bezdôvodného obohatenia, bola by ukrátená o sumu, ktorú na poskytnutý úver preplatila. Uvedené skutočnosti tak v konečnom dôsledku mali za následok to, že žalobkyňa bola v základných konaniach úspešná a ďalej sa mohla samostatnou žalobou domáhať aj práva na primerané finančné zadosťučinenie.
15. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti má aj odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie priznaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná, zohľadňuje všetky okolnosti a osobitosti predmetného prípadu a vo vzťahu k žalovanému bude pôsobiť dostatočne odradzujúco, pričom na strane žalobkyne nebude plniť funkciu finančného obohatenia, či majetkovej škody.
16. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).