Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/70/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, zastúpeného: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovanému: CARPAT INVESTMENT GROUP, družstvo, so sídlom Kukučínova 6571, 960 01 Zvolen, IČO: 36 636 371, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti Uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. - 144 zo dňa 17.08.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Levice č. k. - 144 zo dňa 17.08.2021 potvrdzuje.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, na Okresnom súde Levice prebieha konanie v spore žalobcu proti žalovanému o neúčinnosť kúpnych zmlúv. Žalobca sa tiež žalobou domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX pre katastrálne územie: M. L., obec: M. L., okres: L., a to: pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. XXX, ostatná plocha o výmere 1.781 m2, pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. XXX, ostatná plocha o výmere 1.691 m2, pozemok

- parcela registra KN "C" parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 639 m2, pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 997 m2, pozemok -parcela registra KN "C" parc. č. XXX, záhrada o výmere 2.995 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXXX pre katastrálne územie: L., obec: L., okres: L. ako stavba

- Rozostavaná stavba bez označenia súpisným číslom postavená na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX/X, stavba - rozostavaná stavba - Ubytovňa SO 08 bez označenia súpisným číslom postavená na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX/XX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva. 2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že zo správy o vykonaných úkonoch a zistení majetku dlžníka v rámci exekučného konania vyplýva, že dlžník nedisponuje ku dňu podania žaloby so žiadnym iným majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia, pričom zostávajúce nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. L. nie sú podľa neho bonitné, keďže niektorý zo záložných veriteľov začal s výkonom záložného práva, keď na LV č. XXXX pre k. ú. L. je evidovaná poznámka P-1040/2021 zo dňa 26.07.2021 - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov

- vz. 2227/2021. Vzhľadom na doterajší postup dlžníka, ktorý bol schopný podať podľa žalobcu

absolútne neodôvodnený odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , ktorý bol odmietnutý uznesením sp. zn. zo dňa 18.05.2021 je podľa žalobcu odôvodnený predpoklad ďalšieho prevodu nehnuteľností z majetku žalovaného na tretiu osobu, čím by bol výkon rozhodnutia v tomto konaní zmarený a existuje tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu. Rovnako tiež žalobca zdôraznil, že v prípade opätovného scudzenia nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. M. L. a LV č. XXXXX pre k. ú. L. tretej osobe, existuje nebezpečenstvo zmarenia možnosti pozitívneho rozhodnutia o podanej žalobe, a to vzhľadom na dikciu ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže v prípade ďalšieho scudzenia by prichádzala do úvahy zmena žaloby voči ďalším nadobúdateľom. Takáto skutočnosť by však v konečnom dôsledku znamenala podľa žalobcu stratu a ohrozenie jeho skutočnej (nielen formálnej) súdnej ochrany. Ustanovenia o odporovateľných právnych úkonoch majú podľa žalobcu za cieľ umožniť veriteľovi domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky; inštitút odporovateľnosti je aplikovateľný a efektívny práve vtedy, ak ho veriteľ použije voči osobe, s ktorou bol úkon uskutočnený a zároveň, ak aj v čase pozitívneho rozhodnutia o žalobe je vlastníkom predmetu odporovateľného úkonu pôvodný účastník. V prípade opätovného scudzenia dôjde k ujme spočívajúcej v tom, že vymoženie pohľadávky žalobcu bude reálne nemožné, a teda samotné rozhodnutie, účel a zmysel konania o odporovateľnosti právnemu úkonu by bolo zmarené. V záujme naplnenia účelu neodkladného opatrenia, je podľa žalobcu nevyhnutné, aby bolo žalovanému vo vymedzenom rozsahu zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca žiada vydať predbežné opatrenie sú vo vlastníctve žalovaného a obmedzenie uložené neodkladným opatrením neznemožní činnosť žalovaného ani nad mieru primeranú okolnostiam neobmedzí jeho činnosť resp. podnikanie. Žalobca sa domnieva, že prevody na základe kúpnej zmluvy č. V-1707/2021 a V-1614/2021 boli účelové, v snahe zbaviť sa takej formy aktív dlžníka, ktoré by mohli byť potenciálnym zdrojom uspokojenia pohľadávky žalobcu. Uviedol, že v konaní preukáže, že právne úkony - kúpna zmluva V-1707/2021 a kúpna zmluva V-1614/2021 uzatvorené medzi dlžníkom a žalovaným sú úkonmi uskutočnenými in fraudem creditoris, t. j. úkonmi, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený v zmysle a nasl. . 3. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie odôvodnil okrem uvedenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. L. a na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie L., v súvislosti s ktorými nehnuteľnosťami sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia je uznesením Okresného súdu Levice č. k. - 87 zo dňa 28.04.2021 na návrh žalobcu zriadené zabezpečovacie opatrenie, ktoré uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca navyše disponuje platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2021 a platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2021. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že za existencie exekučných titulov môže žalobca sám efektívne iniciovať exekučné konanie, a to aj s využitím zabezpečovacieho prostriedku, pričom pohľadávku priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.05.2021 už aj vymáha v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Zuzany Kubešovej pod sp. zn. 93EX 969/21. Tvrdenie žalobcu, že dlžník sa právnymi úkonmi zbavil svojho nehnuteľného majetku, a tým ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu, žalobca podľa súdu prvej inštancie nijakým spôsobom neosvedčil. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi dlžníkom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 07.04.2021, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie M. L. a kúpna zmluva zo dňa 09.03.2021, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie L.. Samotná skutočnosť, že došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaného však podľa súdu prvej inštancie neznamená, že majetok dlžníka sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže podľa neho dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak dlžník napriek odporovateľnému právnemu úkonu a prípadne aj ďalším svojim dlhom vlastní taký majetok, ktorý postačuje na uspokojenie veriteľa. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dlžník nedisponuje ku dňu podania návrhu so žiadnym iným majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia, pričom zostávajúce nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka nie sú bonitné. S týmto tvrdením sa súd prvej inštancie nestotožnil, keďže z konania vedeného pred Okresným súdom Levice pod sp. zn.: bolo súdu prvej inštancie známe, že dlžník žalobcu vstúpil na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 15.03.2021 do likvidácie ku dňu 15.04.2021. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a

žalovaným došlo dňa 07.04.2021 a 09.03.2021, t. j. pred vstupom dlžníka do likvidácie. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že spoločníkom alebo akcionárom nie je možné poskytnúť plnenie titulom nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, ako dôjde k uspokojeniu nárokov všetkých známych veriteľov spoločnosti a ak by došlo k porušeniu tohto pravidla, takéto plnenie sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a povinnosť posudzovať majetkové pomery spoločnosti má navyše počas celej doby trvania likvidácie. Ak likvidátor v priebehu likvidácie zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, je povinný bez zbytočného odkladu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, okrem prípadu, že by konkurzné konanie alebo konkurz voči spoločnosti už boli ukončené pre nedostatok majetku. Súd prvej inštancie mal tak v zmysle uvedeného za to, že pokiaľ by dlžník nedisponoval žiadnym iným majetkom, a teda spoločnosť dlžníka by bola predlžená, spoločnosť by nevstúpila do likvidácie, ale bol by na dlžníka vyhlásený konkurz. Ani obavy žalobcu týkajúce sa opätovného scudzenia nehnuteľností tretej osobe a nebezpečenstva zmarenia možnosti pozitívneho rozhodnutia o podanej žalobe vzhľadom na dikciu ustanovenia , neboli podľa súdu prvej inštancie dôvodné, keďže žalobca neosvedčil, že žalovaný má úmysel, resp. vykonáva nejaké úkony smerujúce k scudzeniu týchto nehnuteľností. 4. Zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu žalobca odvolaním a rozhodnutie navrhol zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalobca uviedol, že (i) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces []; (ii) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [] a (iii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci []. 5. Žalobca v odvolaní predovšetkým uviedol, zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže osvedčil, ale aj preukázal. Podľa neho sa podanou žalobou nedomáhal zriadenia neodkladného zabezpečovacieho opatrenia, ale domáhal sa vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze dispozície s majetkom, ktorý ušiel z majetku jeho dlžníka na základe odporovaných právnych úkonov, ktoré mali byť uskutočnené bez primeraného protiplnenia, o čom som sa mal žalobca dozvedieť zo správy súdneho exekútora, ktorú s odvolaním predložil s poukazom na ust. . Žalobca uviedol, že predmetom konania vo veci samej je určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktorá má svoj základ v ust. § a ust. a ) a v tomto spore žalobca podľa svojho vyjadrenia v potrebnej miere osvedčil vhodnosť a potrebnosť úpravy pomerov navrhovaným spôsobom, t. j. obmedzením dispozície žalovaného evidovaného ako vlastníka predmetných nehnuteľností s týmto nehnuteľnosťami, spôsobilým docieliť žalobcom zamýšľaný cieľ (aby v priebehu konania nedošlo v dôsledku možného konania žalovaného spočívajúceho v opätovnom prevode predmetných nehnuteľností na tretiu osobu) k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, čo v prípade povolenia vkladu by malo vplyv na posudzovanie otázky vecnej legitimácie a vyžadovalo by si na elimináciu daného stavu realizáciu viacerých ďalších procesných úkonov. Zároveň žalobca uviedol, že navrhované opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného resp. tretích osôb. 6. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že žalobca môže vymáhať svoju pohľadávku v rámci exekučného konania voči dlžníkovi a môže realizovať záložné právo zriadené na základe uznesenia Okresného súdu Levice č. k. - 89 zo dňa 28.04.2021, a to z dôvodu, že svoje oprávnenie vymáhať svoju pohľadávku v rámci exekučného konania už využil, pričom na základe jeho návrhu sa u JUDr. Zuzany Kubešovej, súdnej exekútorky so sídlom v Topoľčanoch pod sp. zn. 93EX 969/21 a sp. zn. 93EX /1031/21 vedú exekučné konania pre vymoženie pohľadávky žalobcu proti dlžníkovi vo výške XX.XXX,XX eura s príslušenstvom a vo výške XX.XXX,XX eura s príslušenstvom a do dnešného dňa (dňa odvolania) v rámci nich nebolo nič vymožené, pričom zo správy súdnej exekútorky vyplýva, že vo vzťahu k účtom dlžníka je evidovaných viacero blokácií so skorším dátumom doručenia exekučného príkazu, a to pre vymoženie pohľadávky Sociálnej poisťovne vo výške viac ako XXX.XXX eur. Súd prvej inštancie totiž podľa neho opomenul skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré boli zrejmé aj z LV č. XXXX k. ú. L. a síce, že predmetné nehnuteľnosti už sú zaťažené v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a.s. a v prospech VÚB a.s. Žalobca uviedol, že mu nie je známa výška pohľadávok, ktoré sú zabezpečené týmito záložnými právami, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný už v minulosti bol v reštrukturalizačnom konaní je podľa neho predpoklad značnej výšky týchto pohľadávok. Za takejto situácie je podľa neho zrejmé, že v rámci exekučných konaní vedených na majetok dlžníka zo strany žalobcu s pravdepodobnosťou hraničiacou istote nebude pohľadávka žalobcu uspokojená.

7. Žalobca ďalej namietal (považoval za arbitrárny) záver súdu prvej inštancie o tom, že hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť dotknuté neodkladným opatrením je neporovnateľne vyššia ako hodnota samotnej zabezpečovanej pohľadávky, pretože mu nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie pri takomto závere vychádzal, keď v spise založené doklady a doklady z verejne dostupných zdrojov podľa neho svedčia o opaku. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie založené na formálnych záveroch a vôbec nezohľadňuje skutočnosti uvedené zo strany žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani faktické skutočnosti vyplývajúce z účelového konania žalovaného a dlžníka žalobcu, ktorí v merite veci napadnutými kúpnymi zmluvami zbavili žalobcu uspokojenia jeho pohľadávky v rámci exekúcie na nehnuteľnosti, ktoré tvorili ich predmet (ktoré ako jediné neboli zaťažené v prospech žiadneho záložného veriteľa a ako jediné mali bonitu postačujúcu na uspokojenie pohľadávky žalobcu vrátane jeho príslušenstva). 8. Žalobca tiež argumentoval tým, že za súčasného stavu žalobca nemôže v rámci exekúcie postihnúť predmetné nehnuteľnosti (práve z dôvodu, že ich súčasným vlastníkom je žalovaný a nie už dlžník) a v rámci exekúcie nie je možné postihnúť ani kúpnu cenu dohodnutú v napadnutých kúpnych zmluvách (z dôvodu, že táto kúpna cena nebola zo strany žalovaného doposiaľ dlžníkovi žalobcu zo strany žalovaného ani uhradená). Preto je podľa neho namieste dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu formou nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami. 9. Ďalej žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že vstup do likvidácie nepredstavuje dôvod pre obavu z nevymožiteľnosti v rámci exekučného konania. Uviedol, že si pohľadávku v likvidácii prihlásil, avšak uvedené ešte neznamená, že žalobca musí čakať na výsledok a závery likvidácie, byť pasívny vo vzťahu k možnostiam zabezpečenia jeho splatných a neuhradených pohľadávok a čakať kým likvidátor zistí predĺženie spoločnosti žalovaného a podá návrh na vyhlásenie konkurzu. 10. Existenciu obavy zo zmarenia exekúcie odôvodnil žalobca (v odvolaní) tiež tým, že likvidátor dlžníka s ním nekomunikuje (na jeho žiadosť zo dňa 12.08.2021 mu doteraz nezaslal správu o stave likvidácie). Podľa žalobcu postoj likvidátora a jeho doterajší postup v likvidácii odôvodňuje túto existenciu. Žalobca má podľa svojho vyjadrenia vedomosť, že momentálna situácia ako aj kroky dlžníka vedú jednoznačne k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok, pričom dlžník sa mal zbaviť už aj všetkých motorových vozidiel, ktoré boli vedené na jeho meno, ktoré opätovne previedol práve na žalovaného. 11. Odvolací súd doručil žalovanému napadnuté uznesenie, odvolanie žalobcu ako aj návrh žalobcu spolu s prílohami podľa ust. , druhá veta . Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a považuje ho za vecne správne, vychádzajúce z detailného a riadneho posúdenia veci a navrhuje ho potvrdiť v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca je veriteľom spoločnosti ZLATNER, spol. s r. o. „v likvidácii“ s pohľadávkou vo výške XX.XXX,XX eura a XX.XXX,XX eura s príslušenstvom, ktoré sú predmetom exekučného vymáhania. Ďalej nie je sporné, že medzi spoločnosťou ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ a žalovaným bola dňa 07.04.2021 uzatvorená Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre k. ú. M. L., na základe ktorej spoločnosti ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ vznikla voči žalovanému pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny vo výške XX.XXX eur a dňa 09.03.2021 Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX (pôvodne LV č. XXXX) pre k. ú. L., na základe ktorej spoločnosti ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ vznikla voči žalovanému pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny vo výške XXX.XXX eur. 12. Žalovaný v prvom rade namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. bolo začaté vo vzťahu ku spoločnosti ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ konkurzné konanie (uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 190/2021 zo dňa 04.10.2021) a s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.10.2014 sp. zn. , publikované v zbierke rozhodnutí pod č. R 34/2015, podľa ktorého „Veriteľ nemá po začatí insolvenčného konania aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, ktorou by sa domáhal určenia, že sú voči nemu právne neúčinné právne úkony jeho dlžníka ( obč. zák.); to platí aj vtedy, ak svoju pohľadávku neuplatnil v insolvenčnom konaní prihláškou a ak preto nemôže byť pohľadávka v rámci insolvenčného konania uspokojená.“ Podľa žalovaného v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“, dôjde k zastaveniu exekúcií ex lege, čo spôsobí zánik možnosti aj prípadne úspešné odporovanie zmluvám o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobcovi zanikne postavenie oprávneného v exekúciách a keďže akékoľvek prípadné úspešné odporovanie zmluvám by bolo možné vykonať iba v rámci exekúcií ako speňaženie majetku tretej osoby (žalovaného) v exekúciách, zastavenie exekúcií spôsobí absolútnu nemožnosť vykonania takéhoto rozhodnutia. Vyhlásením konkurzu tiež podľa žalovaného zanikne možnosť individuálneho uspokojovania pohľadávok žalobcu akýmkoľvek

spôsobom, ktoré o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepredpokladá; medzi tie podľa žalovaného patrí aj právo odporovania právnym úkonom, ktoré prechádza na správcu a veriteľovi je ponechané iba v prípade, že správca podnetu veriteľa na odporovanie nevyhovel v zmysle ust. . Žalovaný tiež poukázal na to, že aj prípadné úspešné odporovanie zmluvám zo strany žalobcu by neviedlo k naplneniu účelu žaloby, keďže ani v prípade relatívnej neúčinnosti zmlúv by žalobca nemohol na uspokojenie jeho pohľadávok použiť nehnuteľnosti zo zmlúv z dôvodu už existujúcich účinkov začatia konkurzného konania voči spoločnosti ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.08.2014, podľa ktorého „Ak bola neúčinnosť odporovateľného úkonu dlžníka vyslovená v dobe, keď už bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, stáva sa majetok žalovaného, ktorý dohodou ušiel z dlžníkovho (úpadcovho) majetku, súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a výkonom rozhodnutia už nemôže byť postihnutý.“ 13. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný argumentoval tým, že žaloba žalobcu je nedôvodná pre absenciu elementárnych podmienok odporovacej žaloby podľa a (napr. tvrdenie a preukázanie toho, že pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov majetok dlžníka stačil na uspokojenie jeho pohľadávky a po ich účinnosti už nestačil). Žalobca tiež podľa neho nesprávne tvrdí, že spoločnosť ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ nevlastní žiaden majetok, keď z účtovnej závierky zostavenej za obdobie 01/2021 až 04/2021 vyplýva účtovná hodnota majetku tejto spoločnosti vo výške X.XXX.XXX eur, pričom ide v prevažnej miere o nehnuteľnosti. 14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal ani úmysel dlžníka ukrátiť vyššie uvedenými zmluvami žalobcu, keďže podľa neho išlo o ekvivalentné právne úkony, ktorými sa nezmenšil jeho majetok, ale iba jeho štruktúra (vzhľadom na skutočnosť, že za prevod mala byť zaplatená kúpna cena). V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že nie každý prevod majetku po splatnosti veriteľovej pohľadávky svedčí o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, čo konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 27.05.2008 v konaní sp. zn. . Žalovaný tiež argumentoval tým, že s dlžníkom nie je v žiadnom spriaznenom vzťahu, a preto je aplikácia v tejto súvislosti vylúčená. Rovnako podľa žalovaného nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by žalovaný mal o údajnom úmysle spoločnosti ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ ukrátiť žalobcu vedomosť, keď tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný si musel byť vedomý, že po prevode nehnuteľností nebude dlžník disponovať majetkom sa nezakladá na pravde. Vyplýva to podľa žalovaného zo skutočnosti, že sám žalobca predložil k žalobe LV č. XXXX pre k. ú. L. ku dňu 02.08.2021, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka a zároveň bol dlžník v tom čase (podľa verejne dostupných údajov) vlastníkom ďalších nehnuteľností. 15. Žalovaný ďalej namietol neprimeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, keď žalobca podľa neho neuviedol v návrhu ani v odvolaní ani jednu skutkovú okolnosť preukazujúcu, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľností. V tejto súvislosti uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť a nehnuteľnosti majú slúžiť na výkon tejto činnosti. Domnienky a názory žalobcu preto podľa neho nemôže odôvodniť obmedzenie jedného zo základných práv žalovaného ako vlastníka nehnuteľností, a to scudzovať svoj majetok. 16. K žalobcom namietanej arbitrárnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa neho rozhodnutie nie je arbitrárne, ale vychádza iba zo skutočnosti, že žalobca relevantne netvrdil ani nepreukázal základné predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia, čoho logickým dôsledkom nemôže byť iné, ako konštatovanie, že tak hrubý zásah do vlastníckeho práva žalovaného nemá zákonný podklad a je neprimerané. 17. Záverom žalovaný uviedol, že bez ohľadu na obsah žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je návrh zo svojej podstaty absolútne nedôvodný. Žalobca podľa žalovaného v návrhu a odvolaní argumentuje, že účelom návrhu je zabezpečenie, aby bolo rozhodnutie týkajúce sa žaloby relevantné, t. j. aby žalovaný účelovo nemaril konanie o žalobe tým, že nehnuteľnosti scudzí, čo by na strane žalobcu spôsobilo nutnosť úpravy žaloby, príkladmo uvedené žalobcom rozšírením žalovaných osôb. K uvedenej situácii však podľa žalovaného nemôže dôjsť, keďže akýkoľvek právny úkon, ktorým by žalovaný scudzil nehnuteľnosti na tretiu osobu odlišnú od žalovaného alebo dlžníka by bol absolútne neplatný pre rozpor s ust. , čo podľa neho potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.05.2008 v konaní sp. zn. , podľa ktorého „Ak žalovaný prevedie majetok získaný odporovateľným právnym úkonom na ďalšiu osobu po tom, čo bola proti nemu podaná odporovacia žaloba (...), ide o neplatný právny úkon.“ Ak by aj žalovaný scudzil nehnuteľnosti tretej osobe, zostalo by žalobcovi právo domáhať sa náhrady podľa ust. v prípade úspechu žaloby, keďže žaloba sa ako taká netýka nehnuteľností,

ale zmlúv a rozhodnutie o žalobe tak nie je závislé od stálosti evidencie vlastníka nehnuteľností ani od akýchkoľvek ďalších právnych úkonov s nehnuteľnosťami po uzatvorení zmlúv. 18. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 19. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 20. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 21. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 24. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 25. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. 26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 29. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a po zohľadnení vykonaného dokazovania, odvolaní žalobcu a vyjadrení žalovaného, viazaný rozsahom odvolania nevzhliadol dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné potvrdiť, keďže je vo výroku vecne správne. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s prevažnou časťou odôvodnenia súdu prvej inštancie a ďalej k dôvodom svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uvádza: 30. Podľa , oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. 31. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 32. Podľa , v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční

spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 33. Podľa , na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. 34. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. 35. Podľa , konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. 36. Podľa , majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. 37. Podľa , súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. 38. Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 39. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 40. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. 41. Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 42. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesenou žalovaným. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Uznesením zo dňa 26.10.2010 v konaní sp. zn. vyhlásil Okresný súd Nitra na spoločnosť ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ konkurz, pričom toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 210/2021 dňa 02.11.2021, čo znamená, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 03.11.2021. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení, avšak do istej miery súhlasí s jeho názorom, že na strane žalobcu vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka dochádza k strate aktívnej vecnej legitimácie v spore o odporovateľnosť právneho úkonu podľa a nasl. ; nie však v takej miere ako tvrdí žalovaný s poukazom na vyššie citované Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.10.2014 sp. zn. , publikované v zbierke rozhodnutí pod č. R 34/2015, t. j. že by úplne stratil aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd sa prikláňa skôr k názoru prof. JUDr. Milana Ďuricu, PhD., podľa ktorého „Pred vyhlásením konkurzu môže veriteľ podať odporovaciu žalobu a môže sa domáhať právnej neúčinnosti právnych úkonov podľa . Vyhlásením konkurzu sa toto konanie prerušuje, ak sa týka majetku podliehajúceho konkurzu. V prerušenom konaní môže pokračovať správca, ktorý musí po vstupe do konania predložiť návrh na zmenu petitu tak, aby zodpovedal právnemu stavu, ktorý nastal po vyhlásení konkurzu. Správca bude v návrhu na zmenu petitu žiadať, aby súd

vyslovil právnu neúčinnosť vo vzťahu k veriteľom úpadcu, prípadne požadovať plnenie do príslušnej podstaty.“ (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2021). Napriek uvedenému názoru však podľa odvolacieho súdu nejde v prebiehajúcom konaní o prípad, kedy je možné aplikovať ust. a postup naznačený v komentári prof. Ďuricu, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje iba na tie súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplývajú nasledovné podmienky na to, aby mohlo byť konanie ex lege prerušené, a to (i) právoplatné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu; (ii) prebiehajúce konanie sa musí týkať majetku patriaceho úpadcovi; (iii) majetok patriaci úpadcovi musí podliehať konkurzu. Z obsahu spisu, ale najmä z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nie úpadcu. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ust. špecifikuje, ktorý majetok podlieha konkurzu, pričom ani podľa jednej z týchto podmienok nie je možné dospieť k záveru, že by nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v súčasnosti podliehali konkurzu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nejde o situáciu, kedy došlo vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti ZLATNER, spol. s r.o. „v likvidácii“ k prerušeniu konania (a to tak konania vo veci samej ako aj konania o nariadenie neodkladného opatrenia) ex lege a tento záver by neovplyvnila ani skutočnosť, ak by boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného správcom zapísané do súpisu majetku v prebiehajúcom konkurze, keďže samotné zapísanie majetku do súpisu ešte neznamená, že úpadca sa stáva jeho vlastníkom (odvolací súd len poznamenáva, že v čase vydania tohto rozhodnutia nebol správcom v Obchodnom vestníku zverejnený súpis majetku). 43. V nadväznosti na predchádzajúci odsek odvolací súd poukazuje na právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2020, sp. zn. , uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č. R 34/2020, podľa ktorého: Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § a 42b . Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti ( ), podmienkami odporovateľnosti ( až 5 ), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti ( ), pasívnou vecnou legitimáciou ( a ) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu ( ). Právna veda aj súdna prax je v zhode v posúdení účelu, predmetu a subjektov inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov. Účelom odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002). Neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe v podstate znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Zákon taxatívne nevymedzuje, ktoré právne úkony môžu byť odporovateľnosťou napadnuté, preto do tohto okruhu patria všetky právne úkony, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Postačuje, že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa. Súdna prax medzi také úkony zaradila kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti. Právo odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba veriteľovi a jej nadobúdateľovi v dôsledku singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Pod dlžníkom veriteľa je však potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Právo domáhať sa odporovateľnosti má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol dokonca uspokojený (druhá veta ). Formu a účinky uplatnenia odporu upravuje ustanovenie . Právo odporovať, teda subjektívne odporové právo veriteľ realizuje formou žaloby, ktorej znenie má smerovať na vyslovenie neúčinnosti konkrétne určeného právneho úkonu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 30.apríla 2007 sp. (uverejnenom pod. č. R 5/2008) vyslovil, že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa [ - poznámka dovolacieho súdu], preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až

tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Zmyslom žaloby je teda dosiahnutie súdneho rozhodnutia, ktorým je určené, že právny úkon dlžníka, ukracujúci uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky je voči veriteľovi neúčinný. Súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za neúčinný. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť patrí iba veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, a to výlučne z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Vznik tohto nároku však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Predpokladom naplnenia účelu odporovateľnosti je teda v prvom rade dosiahnutie výroku rozsudku, ktorý sa konkrétny právny úkon určí za neúčinný . Existencia rozsudočného výroku o neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu dlžníka je podkladom pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Následne na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (subjekt žalovaný v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo (, časť vety pred bodkočiarkou ). Pokiaľ však nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, právoplatný rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu veriteľovi uspokojenie pohľadávky neumožní. Judikatúra je totiž konštantná v tom, že rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného v exekučnom konaní (rozsudok NSSR z 13.10.2011 sp. zn. ). Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku. Zo zákona nevyplýva ani právo veriteľa domáhať sa žalobou voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený uloženia povinnosti strpieť výkon rozhodnutia postihnutím majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu. Ak teda nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie. Toto právo môže veriteľ uplatniť samostatnou žalobou alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle veta za bodkočiarkou . Žaloba na plnenie totiž nie je odporovacou žalobou v zmysle . Vyššie uvedený záver má oporu aj v historickom výklade. Odpor proti právnemu úkonu, ktorým dlžník ukracoval uspokojenie veriteľovej pohľadávky podľa zákona č. 141/1950 Sb. ( a nasl.) bolo možné uplatniť nielen žalobou, ale aj námietkou proti žalobe. Dobová judikatúra (R1/1956) vyslovila, že „žaloba, ktorou sa odpor podľa § uplatňuje, je spravidla žalobou na plnenie uvedeného obsahu, nie je žalobou na určení, že právny úkon, o ktorý ide - pokiaľ skracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky - nemá voči nemu právne následky. Neúčinnosti právneho úkonu sa teda súd zaoberá len ako predbežnou otázkou v dôvodoch rozhodnutí, nie v jeho výroku. Tomu tak bude však aj vtedy, ak sa odpor uplatní námietkou.“ Súčasne platný právnu úpravu, podľa ktorej by veriteľovi pre uplatnenie odporového práva postačovala námietka, čo celý proces uspokojenia jeho pohľadávky zefektívňoval, však neprevzal. Najmä však odvolací súd poukazuje na zvýraznené časti citovanej právnej vety, ktoré podporujú záver odvolacieho súdu o nevykonateľnosti prípadného rozhodnutia v prospech žalobcu. 44. Odvolací sú sa ďalej zaoberal skutočnosťami uvedenými žalobcom v návrhu a v odvolaní s prihliadnutím na predložené listinné dôkazy a vyjadrenie žalovaného. 45. V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 46. Ad a) Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva zo dňa 07.04.2021 a zo dňa 09.03.2021 uzatvorená medzi spoločnosťou ZLATNER, spol. s r.o. „v konkurze“ (ďalej aj len „úpadca“) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sú voči žalobcovi neúčinné. Podľa názoru odvolacieho súdu však v prípade rozhodnutia, ktorým bude žalobe vyhovené, nebude toto rozhodnutie vykonateľné, keďže cieľ sledovaný žalobcom odporovacou žalobou, t. j. možnosť uspokojiť svoje pohľadávky voči úpadcovi z majetku žalovaného (v zmysle ) nebude možné dosiahnuť pre rozpor s ust. , podľa ktorého (ak neustanovuje inak) pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vylučuje individuálne uspokojenie jeho veriteľov, čo vyplýva aj z ust. , a preto neprichádza do úvahy, aby žalobca uspokojoval svoju pohľadávku individuálne z majetku žalovaného bez ohľadu na to, či si pohľadávku do konkurzu prihlási alebo nie, keďže jeho pohľadávka nesmeruje proti žalovanému, ale proti úpadcovi. V opačnom prípade by došlo k uprednostneniu žalobcu pred ostatnými potenciálnymi veriteľmi úpadcu, čo je v príkrom rozpore so zmyslom konkurzného konania. Takáto situácia však nie je neriešiteľná, keďže počíta s možnosťou odporovania právnym úkonom dlžníka (úpadcu) podľa a nasl. , čo znamená, že správca (a za splnenia podmienky nevyhovenia podnetu podľa aj veriteľ) môže voči žalovanému uplatniť obdobnú odporovaciu žalobu ako žalobca, avšak s tým rozdielom, že v prípade jej úspechu nebudú žalované právne úkony neúčinné len voči žalobcovi, ale voči všetkým účastníkom konkurzného konania ( ). Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným tu je, avšak jeho charakter a spôsob jeho uplatnenia po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vylučuje účinný prostriedok ochrany práv žalobcu. V tejto súvislosti sa odvolaciemu súdu javí zásah do žalovaného vlastníckych práv navrhovaný žalobcom uložením neodkladného opatrenia ako neprimeraný. 47. Ad b) Pokiaľ ide o druhú podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobca (ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie) neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov. Je potrebné poukázať najmä na ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o tom, že úpadca nedisponoval ku dňu podania žaloby žiadnym iným majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia, ktoré sa navyše ukázalo ako nepravdivé, keďže (ako poukázal vo svojom vyjadrení žalovaný), keďže úpadca bol v tom čase vlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. L., na LV č. XXX pre k. ú. K. a na LV č. XXXX pre k. ú. B. G. I.. Okrem toho vyplýval značný majetok úpadcu aj z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 14.04.2021 (t. j. pred podaním návrhu) vo výške X.XXX.XXX eur, preto bolo na žalobcovi, aby dostatočne osvedčil, že majetok úpadcu nebude postačovať na uspokojenie jeho pohľadávok; najmä ak ich výška sa javí vo vzťahu k majetku vyplývajúcemu z účtovnej závierky podstatne nižšia. Bez náležitého osvedčenia je tiež v tejto súvislosti tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k. ú. L. nie sú bonitné a na tomto mieste považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia za nedôvodnú, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z konania vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. (ktorého bol/je žalobca účastníkom) mu je známy opak. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je najmä na žalobcovi, aby dostatočným spôsobom osvedčil tvrdené skutočnosti v takej miere, ktoré súdu poskytnú bez kompletného dokazovania (oproti konaniu vo veci samej) dostatočný podklad pre vyhovenie návrhu. V danom prípade tak žalobca neurobil. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrh žalobcu smeroval proti žalovanému a nie úpadcovi (dlžníkovi); preto nie je možné konanie úpadcu pripisovať žalovanému a z tohto konania vyvodzovať závery o jeho úkonoch (žalovaného), ktoré by marili alebo ohrozovali uspokojenie žalobcovej pohľadávky, zvlášť ak medzi úpadcom a žalovaným nejde o vzťah spriaznenosti. 48. Žalobca však ani v ďalšej časti návrhu netvrdil (nieto osvedčil) také skutočnosti, ktoré by preukazovali potenciálnu obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie, resp. uspokojenia jeho pohľadávok z majetku dlžníka. Žalobca argumentoval iba doterajším postupom úpadcu v konaniach o zaplatenie žalobcových pohľadávok a potrebou prípadnej zmeny žaloby (resp. osoby žalovaného). Žiadnym spôsobom však neosvedčil, že dlžník vykonáva akékoľvek úkony, ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľností alebo akýmkoľvek iným úkonom, ktoré by ohrozili jeho postavenie v čase podania návrhu/žaloby. Pokiaľ

žalobca argumentuje potrebou zmeny žaloby, takýto dôvod nepovažuje odvolací súd za dostatočný a proporcionálny k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že ak by aj (žalovaný) scudzil nehnuteľnosti tretej osobe, zostalo by žalobcovi právo domáhať sa náhrady podľa ust. v prípade úspechu žaloby, keďže žaloba ako taká sa netýka nehnuteľností, ale právnych úkonov (zmlúv o prevode vlastníckeho práva) a rozhodnutie o žalobe tak nie je závislé od stálosti evidencie vlastníka nehnuteľností ani od akýchkoľvek ďalších právnych úkonov s nehnuteľnosťami po uzatvorení zmlúv. 49. Ad c) Ako už odvolací súd poukázal vyššie v časti odôvodnenia, v ktorej sa zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, nariadením neodkladného opatrenia v podobe zákazu nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného by sa nedosiahol cieľ sledovaný navrhovaným opatrením, keďže tento zákaz by nezmenil nič na skutočnosti, že žalobca môže svoje pohľadávky uspokojiť iba v konkurze vo forme kolektívneho uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok z rozvrhu. 50. Ad e) Odvolací súd má za to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by bol v prípade nariadenia neodkladného opatrenia naplnený princíp proporcionality, keďže obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vo forme dispozície s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve sa vzhľadom na tvrdenia uvádzané žalobcom javí ako neprimerané. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti najmä na svoje vyššie uvedené závery ako aj na skutočnosť, že hodnota nehnuteľností (ktorých súčasťou sú nielen pozemky, ale aj stavby ako napr. ubytovňa) je aj bez bližšieho skúmania v zjavnom nepomere k pohľadávkam žalobcu (vo výške XX.XXX,XX eur) zvlášť, ak zo strany žalovaného nebolo osvedčené žiadne konanie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako marenie, resp. ohrozenie prípadného uspokojenia pohľadávok. 51. K podmienkam pod písm. d) a f) nepovažuje odvolací súd za potrebné sa vyjadrovať s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a vzhľadom na skutočnosť, že už vyššie uvedené závery odôvodňujú potvrdzujúci výrok tohto rozhodnutia. 52. Odvolací súd považuje za vhodné vyjadriť sa aj k argumentácii žalobcu týkajúcej sa likvidácie dlžníka ako jedného z dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za to, že likvidácia spoločnosti sama o sebe nepreukazuje snahu dlžníka ohroziť alebo zmariť exekúciu žalobcovej pohľadávky, keďže ide o právnym poriadkom aprobovaný proces ukončenia podnikania spoločnosti, ktorý však pred ukončením likvidácie a výmazom spoločnosti predpokladá uspokojenie veriteľov zo speňaženého majetku, ktorý je predmetom likvidácie. Zo samotnej skutočnosti, že spoločnosť vstúpi do likvidácie rozhodnutím jej spoločníkov postupom podľa v znení neskorších predpisov nemožno automaticky vyvodzovať snahu tejto spoločnosti ohroziť či zmariť prípadnú exekúciu. 53. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že likvidátor dlžníka s ním nekomunikoval, odvolací súd má za to, že len z tejto samotnej skutočnosti nemožno dôvodiť, že ide o snahu zmariť vymoženie pohľadávok žalobcu alebo ohroziť účel sledovaný žalobou. 54. Pokiaľ ide o ukončenú reštrukturalizáciu spoločnosti dlžníka, ani táto skutočnosť podľa odvolacieho súdu neznamená bez ďalších relevantných okolností snahu dlžníka o ohrozenie alebo zmarenie prípadnej exekúcie. Rovnako ako pri likvidácii, aj reštrukturalizácia je zákonom aprobovaný proces riešenia nepriaznivej finančnej situácie dlžníka za účelom „reštartu“ podnikania. Z návrhu žalobcu (ako aj z priloženého výpisu z obchodného vestníka) pritom vyplýva, že reštrukturalizácia bola ukončená v roku 2015, t. j. pred šiestimi rokmi a žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by si záväzky vyplývajúce z reštrukturalizácie dlžník neplnil. Navyše, len samotná skutočnosť o tom, že spoločnosť dlžníka bola v reštrukturalizácii pred šiestimi rokmi neosvedčuje ohrozenie či zmarenie prípadnej exekúcie. 55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.