Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-16-2009.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/16/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XXX, t. č. Ú. I. O. G. T. M. F. Ú. I. O. O. R., W. I. X, R. proti žalovanému: BAUER MEDIA Slovakia, k.s., so sídlom Vrútocká 48, Bratislava, IČO: 35 792 094, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, Bratislava, IČO: 36 855 995, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000 eur z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 05.01.2009 domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur s odôvodnením, že žalovaný prostredníctvom svojej rozhlasovej stanice „. S. uverejnil vo svojej spravodajskej relácii X. XX. V. XXXX T. XX,XX K.. reportáž o žalobcovi pod názvom „na nitrianskom krajskom súde sa predpoludním začalo hlavné pojednávanie s trojnásobným vrahom B. Y..“., ktorým žalobcovi neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv. Okrem tohto výroku žalovaný voči žalobcovi vyslovil aj ďalšie výroky, ktorými taktiež neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, ako napr. „ okrem dvoch vrážd v zlatníctvach má B. Y.. na svedomí aj smrť 16-ročnej dievčiny (...). Vraždy spáchal obzvlášť brutálne“. Odvolávajúc sa na ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, Ústavu SR a Dohovor ochrane ľudských práv a základných slobôd žalobca tvrdí, že bolo porušené jeho právo na ochranu a rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov o jeho osobe a prezumpciu neviny. Nakoľko k neoprávnenému zásahu došlo prostredníctvom rozhlasovej stanice s celoštátnym pokrytím, ktorá sa hrdí tým, že je najpočúvanejším rádiom na Slovensku, žalobca je názoru, že zásah mal širokú publicitu a teda zakladá jeho nárok ako oprávnenie osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo porušené právo žalobcu na súkromie, došlo k narušeniu osobnej a mravnej integrity občana, znížená dôstojnosť v spoločnosti, vážnosť a česť, vo vzťahu k ostatným spoluobčanom bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti, narušil sa jeho rodinný život. Konanie žalovaného bolo podľa žalobcu objektívne spôsobilé ovplyvniť výsledok trestného konania. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva F. D. O.. L., I. O.. M., B. F. T. O.. L. F. R.. Žalobca. V žalobe žalobca neoznačil žiadne dôkazy.
2. Okresný súd Nitra postúpil vec dňa 29.01.2009 Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 13.10.2014 uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovateľská činnosť, kúpa tovaru a na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), kúpa tovaru a na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), reklamná, propagačná a inzertná činnosť, vydavateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, výroba a nahrávanie audio a video nosičov, prieskum trhu, prenájom spotrebného a priemyselného tovaru, sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností a leasingová činnosť. Keďže nemá v predmete činnosti vysielanie, nie je pasívne vecne legitimovanou osobou v predmetnej veci a preto navrhol žalobu zamietnuť.
4. Podaním zo dňa 26.11.2016 označeným ako Oprava, doplnenie - späťvzatie časti návrhu a iné, žalobca opravil petit a predmet žaloby tak, že v časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur vzal žalobu späť a ponechal len časť týkajúcu sa ospravedlnenia. V podaní zo dňa 09.08.2021 doplnil časť týkajúcu sa ospravedlnenia a žiadal ospravedlnenie žalovaného uverejniť vo vysielaní v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k doplnenej žalobe zo dňa 09.09.2021 opäť vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie v danom spore tvrdiac, že jeho činnosť je zameraná predovšetkým na maloobchod a veľkoobchod, ako aj na reklamné, propagačné, vydavateľské a inzertné aktivity. Nie je a ani nikdy nebol vysielateľom rozhlasovej programovej služby „. S., nie je a ani nikdy nebol držiteľom licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Žalovaný nikdy neodvysielal príspevok o žalobcovi a za jeho odvysielanie nenesie žiadnu zodpovednosť. Keďže nie je vysielateľom, nijako neovplyvňuje obsah L. S. a redakčne a ani inak za tento nezodpovedá. Napriek absencii pasívnej vecnej legitimácie, z procesnej opatrnosti sa vyjadril i k jednotlivým argumentom žalobcu.
6. Žalobca v replike zo dňa 21.09.2021 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol nič čím by vyvrátil alebo spochybnil opodstatnenosť jeho žaloby, iba sa všemožne a účelovo snaží prezentovať veci inak.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 09.12.2021, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.11.2021 netrval na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Žiadosti žalobcu, aby bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu nebolo vyhovené z dôvodu potreby prioritne zaujať stanovisko k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu i celého súdu, súd túto námietku posúdil ako neodôvodnenú a nakoľko sa zjavne týka iba procesného postupu súdu, neprihliadol na ňu a teda spis nebolo potrebné predkladať nadriadenému súdu a to ani v prípade rozhodnutia o prikázaní veci inému súdu. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej námietke zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu a celého súdu, súd poukazuje na ust. § 49 ods. 1 až 3 CSP, podľa ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Podľa § 52 ods. 1 a 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 53 ods. 1 a 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Keďže námietka zaujatosti zo strany žalobcu nebola odôvodnená a išlo len o všeobecné vyjadrenie vo vzťahu k dĺžke konania, teda vyjadrenie k procesnému postupu súdu, nebolo potrebné vec nadriadenému súdu predložiť.
Podľa § 39 ods. 1 a 2 CSP, ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie. Na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
Čo sa týka návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu (Okresnému súdu Nitra), sudcovia Okresného súdu Piešťany neboli vylúčení z rozhodovania veci a podľa odôvodnenia žalobcu nešlo o dôvod vhodnosti. Ani v tomto prípade nebolo preto potrebné postupovať podľa § 39 ods. 3 CSP a vec predkladať nadriadenému súdu.
8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Žalobca využil svoje dispozičné právo a za konania vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 100.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a konanie v tejto časti zastavil.
12. Keďže žalovaný uplatnil v priebehu konania námietku pasívnej vecnej legitimácie, bolo povinnosťou súdu sa touto otázkou zaoberať a vysporiadať, nakoľko ide o okolnosť zásadného významu majúceho dopad pre správne vyriešenie otázky zodpovednosti za ujmu vzniknutú žalobcovi v dôsledku porušenia zákonných povinností žalovaného.
13. Vo vzťahu k namietanej otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je potrebné skonštatovať, že túto námietku žalovaný prvýkrát uplatnil v rámci svojho vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa 13.10.2014 (č.l. 147), druhýkrát vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu zo dňa 30.01.2019 (č.l. 257) a tretíkrát v písomnom vyjadrení k doplneniu žalobného petitu zo dňa 09.09.2021 (č.l. 405). Žalobca sa k námietke pasívnej vecnej legitimácie nevyjadril, túto námietku žiadnym spôsobom nevyvrátil, ani nerozporoval, ani nezaujal žiadne stanovisko, pričom v reakcii na posledné vyjadrenie žalovaného uviedol len všeobecné konštatovanie, v rámci ktorého iba stroho uviedol, že žalovaný neuviedol nič, čím vyvrátil alebo spochybnil opodstatnenosť žaloby. Možno teda dospieť k záveru, že otázka pasívnej vecnej legitimácie rezonovala v rámci celého konania a keďže žalobca nijakým spôsobom na túto námietku nezareagoval, možno vyvodiť záver, že táto otázka sporná nebola.
14. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
15. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
16. Žalobca je tak subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí (povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia), že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené, a zároveň označí subjekt rušiteľa svojho práva - žalovaného. Formálnosť ich postavenia spočíva v tom, že otázka ich vecnej legitimácie bude predmetom dokazovania na súde, pričom v deklaratórnom rozhodnutí súd záväzne stanoví, čo je medzi stranami (objektívnym) právom, a určí i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. Práve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania - v procese sa dokazuje existencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia (prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo sfére hmotného práva.
17. Sporová strana je subjektom civilného procesu. Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou je určitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania.
18. Súd teda skúma tak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012, sp.zn. 6 Cdo 214/2011).
19. Žalobca v žalobe označil subjekt rušiteľa svojho práva - žalovaného, ktorý tvrdil, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní s odôvodnením, že podniká najmä tým spôsobom, že sa zaoberá predajom reklamného priestoru vo vysielaní rozhlasovej služby v L. S., avšak nie je vysielateľom samotnej rozhlasovej služby L.X. S., ani na samotný obsah rozhlasovej služby L. S. nemá žiaden vplyv. Rovnako tak nijakým spôsobom nezodpovedá, ani nikdy nezodpovedal za obsah spravodajských informácií, ktoré sú odvysielané v rámci vysielania L. S.. Z uvedených dôvodov nemôže niesť ani len teoreticky zodpovednosť za činnosť inej právnickej osoby, teda subjektu odlišného od žalovaného.
20. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaný - pôvodne EXPRES MEDIA s.r.o. bol založený 17.07.2000. Od 01.11.2013 došlo k zmene právnej formy zo spoločnosti s ručením obmedzeným na komanditnú spoločnosť a od 01.09.2021 zmenil žalovaný obchodné meno - BAUER MEDIA Slovakia. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný má v predmete činnosti uvedenú sprostredkovateľskú činnosť, maloobchod, veľkoobchod, reklamnú, propagačnú a inzertnú činnosť, vydavateľskú činnosť, výrobu a nahrávanie audia a videa nosičov, prieskum trhu, prenájom spotrebného a priemyselného tovaru, sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností a leasingovú činnosť.
21. Vychádzajúc z tvrdenia žalovaného ako aj z výpisu z obchodného registra je nepochybne zrejmé, že žalovaný nemá v predmete činnosti prevádzkovanie rozhlasového vysielania a teda nemôže byť nositeľom zodpovednosti za vysielanie L. S.. Bolo žalobcovou povinnosťou presne označiť žalovaného ako nositeľa subjektívnej povinnosti. Žalovaný od samého začiatku predmetného sporu namietal svoju vecnú legitimáciu v spore a keďže žalobca vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke zostal pasívny, neostalo súdu iné ako žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom spore. Nakoľko nebolo splnené základné kritérium sporového konania - vecná legitimácia žalovaného, nebolo podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie súvisiace s meritom veci, preto súd bez ďalšieho žalobu zamietol vo výroku II. tohto rozhodnutia.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%, a to vo výroku III. tohto rozhodnutia.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).