Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-112-2020.pdf
PDF · 124.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: V. V., K.. XX.XX.XXXX, O. P. T. XX/X, XXX XX I., o zaplatenie 979,98 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 27.06.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 979,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 979,98 eura od 22.05.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.05.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 23.05.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 23.03.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 1.269,01 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 979,98 eura, z riadneho úroku vo výške 169,52 eura, z úroku z omeškania vo výške 64,51 eura a z poplatkov vo výške 55,- eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe, je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 22.05.2018, teda dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 14.01.2020 platobný rozkaz sp. zn.: 29Up/827/2019, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a argumentoval, že žalobca mu neposlal list zo dňa 14.11.2016 Výzvu o omeškaní vo výške 64,36 eura a z tohto dokladu nie je zrejmé, či bol 90 dní v omeškaní nepretržite, ani výpoveď zo zmluvy zo dňa 23.03.2017 a ani oznámenie o postúpení pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že vo veci sa jedná o úver poskytnutý bankou a žalobca je povinný tvrdiť a preukázať splnenie podmienok jej platného postúpenia podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Namietal ďalej výšku žalobou
uplatneného nároku, ktorý nepovažoval za preukázaný a tiež vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 103, § 565 a §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho považoval žalobcom uplatnený nárok dňom 26.04.2017 za premlčaný. Okresný súd Banská Bystrica uznesením 29Up/824/2019 zo dňa 09.06.2020 odpor žalovaného ako odpor podaný oneskorene odmietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania o odmietnutí odporu. Voči tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť, o ktorej Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo dňa 24.08.2020 tak, že uznesenie sp. zn.: 29Up/827/2019 zo dňa 09.06.2020 o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu zrušil a vec vrátil vyššiemu súdneho úradníkovi na nové rozhodnutie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2020.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky, ktoré mu § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá. Poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 14.11.2016 a výzvou zo dňa 23.01.2018. Uviedol ďalej, že výpoveď zo zmluvy zasielal pôvodný veriteľ ako obyčajnú poštovú zásielku, preto doručenkou k výpovedi nedisponuje. V tejto súvislosti poukázal na bod 10.3 VOP, podľa ktorého sa pri doručovaní písomností v poštovom styku považuje zásielka za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a tiež na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka argumentujúc, že v tomto prípade sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti obsahujúcej právny úkon, keď účinnosť adresovaného právneho úkonu v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde adresátovi, pričom nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by mohol účinkom prejavu vôle zabrániť nepreberaním písomností. Argumentoval tiež, že predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu dňa 23.03.2017, čím mu vznikol voči žalovanému nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. Zastal názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť pred vypovedaním zmluvy, nakoľko žalobcovo právo nebolo „actio nata“ a svoj nárok si mohol uplatniť až po ukončení zmluvy, a preto k začatiu plynutia premlčacej doby došlo najskôr dňa 24.03.2017, teda v deň nasledujúci po vyhotovení výpovede zo zmluvy, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 27.06.2019, v dôsledku čoho je nesporné, že žalobca si svoj nárok planil pred plynutím premlčacej doby.
4. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica tiež navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 05.11.2020.
5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení opäť poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a poukázal na podmienky platného postúpenia pohľadávky obsiahnuté v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Argumentoval tiež, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že žalobca nepredložil listinný dôkaz doručenky s jeho podpisom o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 23.03.2017 a výzva zo dňa 14.11.2016 ohľadom omeškania splátok, dostali do sféry jeho dispozície, v dôsledku čoho tak žalobca nepreukázal, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v nich vyjadrených, a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Namietal, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a tak nemôže byť platné ani následné postúpenie zosplatnenej pohľadávky, keďže takáto pohľadávka k danému obdobiu neexistovala. Konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávky je tak neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nie je subjektom vecne legitimovaným v predmetnom spore. Navrhol, aby súd žalobný návrh zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
6. Na základe výzvy súdu zo dňa 22.06.2021, aby žalobca preukázal platné postúpenie bankovej pohľadávky, t. j. splnenie predpokladov na jej postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 s poukazom na § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. a § 525 Občianskeho zákonníka, a síce, že sa výpoveď zo zmluvy zo dňa 23.03.2017 a výzva zo dňa 14.11.2016 dostali do dispozičnej sféry žalovaného, ďalej nech známi, kde je v zmluve zakotvené oprávnenie veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka a tiež, v akej výške a s akým termínom splatnosti bol žalovaný povinný plniť splátky z kontokorentného úveru žalobca uviedol, že požadovanými podacími hárkami ani doručenkami nedisponuje. Argumentoval, že
skutočnosť, že výzvy zo dňa 23.03.207 a zo dňa 14.11.2016 boli žalovanému doručované, nebola protistranou rozporovaná, v dôsledku čoho je toto tvrdenie potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenie s poukazom na § 151 ods. 1 CSP. Na základe uvedeného je tak nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Uviedol tiež, že kontokorentný úver je možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Pokiaľ má klient na účte prostriedky, bude sa tento účet správať ako bežný bankový účet. Akonáhle však na účte dôjde k vyčerpaniu vlastných prostriedkov, sprístupní sa mu možnosť peniaze vyberať aj naďalej a tieto sa stávajú predmetom kontokorentného úveru. Povolené prečerpanie sa môže opakovať, keď dlžník predchádzajúcu pôžičku splatí, t. j. navýši stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov, a to bez nutnosti žiadať banku o povolenie prečerpania. Z uvedeného dôvodu tak nebola dohodnutá pravidelná mesačná splátka a nie je možné určiť, s ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania.
7. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávania nedostavil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že právny dôvod uplatnenej pohľadávky spočíva v zmluve o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalovaný čerpal finančné prostriedky a postupne ich uhrádzal s tým, že ku dňu výpovede bol v omeškaní so sumou, ktorá tvorí predmet sporu. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlžných súm a to ešte výzvou zo dňa 14.11.2016. Doručenie tejto výzvy žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, nerozporoval ani skutočnosť, že bol v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Následne žalobca listom zo dňa 23.01.2018 označeným ako výpoveď ukončil zmluvu, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú. K tomuto doložil žalobca podací hárok, ktorý svedčí o tom, že listina bola dňa 29.01.2018 odoslaná žalovanému. Následne ešte predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na súčasného žalobcu, o čom zaslal oznámenie o postúpení listinou zo dňa 21.05.2018, k čomu patrí podací hárok zo dňa 28.05.2018. Poukázal aj na bod 10.3. VOP, v zmysle ktorého sa listina považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v odpore poukázal na to, že zo žiadnych predpisov nevyplýva povinnosť žalobcu zasielať listiny s doručenkou. Mal tak za to, že žalobca si splnil všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z § 92 ods. 8 Zákona o bankách a takisto aj z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K otázke premlčania poukázal na písomné vyjadrenie a v jeho znení uvádzaný judikát NS SR, z ktorého vyplýva, že premlčanie sa v danom prípade začína počítať od doručenia výzvy na zaplatenie, ktorým má byť výpoveď z 23.01.2018. Právny zástupca žalobcu po predbežnom právnom posúdení žaloby uviedol, že žalobca disponuje podacím hárkom k výpovedi zo zmluvy a nie je mu zrejmé, prečo žalobca tento podací hárok napriek výzve súdu nepredložil, v dôsledku čoho požiadal o odročenie pojednávania s tým, že podací hárok súdu predloží v lehote 5 dní.
8. Žalobca dňa 27.10.2021 zaslal súdu podacie hárky z ktorých vyplýva, že pre žalovaného boli na poštovú prepravu podané dve zásielky, a to dňa 29.01.2018 a 28.05.2018. Následne dňa 22.11.2021 zaslal súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach, a preto nie je možné aplikovať § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe podania zo dňa 23.03.2017 - výpoveď zo zmluvy, v dôsledku čoho si svoj nárok mohol s úspechom uplatniť na súde až po ukončení zmluvy, a preto k začiatku plynutia premlčacej doby došlo najskôr dňa 24.03.2017, v deň nasledujúci po vyhotovení výpovede.
9. Súd vykonal ďalej dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil návrh na vydanie platobného rozkazu, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0398/2018/CE zo dňa 21.05.2018, Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o účte zo dňa 22.01.2002, Zmluva o vydaní o používaní bankovej platobnej karty zo dňa 22.01.2002, Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty SLSP, a. s., Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 13.01.2003, Zmluvu zo dňa 23.05.2005, Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.04.2005, Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 01.03.2005, potvrdenia o príjme zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, Dohodu o pristúpení k právnym záväzkom zo dňa 12.04.2005, Dodatok k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 13.01.2003, Dodatok k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 17.10.2003, Výpoveď zo zmluvy zo dňa 23.03.2017, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet, Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a. s., výzvu zo dňa 14.11.2016, oznámenie o postúpení pohľadávky, pokus zmier, podací hárok Slovenskej pošty, a. s., vyjadrenie žalobcu, platobnú históriu, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 29Up/827/2019
zo dňa 14.02.2020, odpor k platobnému rozkazu, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 29Up/827/2019 zo dňa 09.06.2020, sťažnosť voči uzneseniu 29Up/827/2019 zo dňa 09.06.2020, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 29Up/827/2019 zo dňa 24.08.2020, vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami (výzva zo dňa 23.01.2018, podacie hárky Slovenskej pošty, a. s.), vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.02.2021, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.07.2021, vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.09.2021, vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.10.2021, vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami (podacie hárky Slovenskej pošty, a. s.), vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.11.2021 a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.), žalovaným a Ľ. V. bola dňa 23.05.2005 uzatvorená zmluva, v rámci ktorej bola uzatvorená jednak Zmluva o poskytnutí Balíka, Zmluva o bežnom účte, Zmluva o kontokorentnom úvere a Zmluva o bežnom účte SPOROprofit. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu množstvo ďalších zmlúv a dodatkov, ktoré však s prejednávanou vecou nesúvisia. Ako vyplýva zo zmluvy zo dňa 23.05.2005, právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným a ďalšou osobou okrem iného zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru k účtu s výškou úverového rámca 30.000,- Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 9,65 % p. a. Splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne k poslednému dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 12.01.2006, poplatok za správu úveru bol dojednaný vo výške 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne. Čerpanie úveru bol dlžník oprávnený požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru v rozsahu úverového rámca. Dlžník bol povinný splatiť úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ako aj ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V zmysle bodu 10. zmluvy, zmluva o kontokorentnom úvere sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy o kontokorentnom úvere zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy o kontokorentnom úvere sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. V zmysle bodu 11. zmluvy, úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy o kontokorentnom úvere. V prípade predĺženia zmluvy o kontokorentnom úvere podľa bodu 10. zmluvy o kontokorentnom úvere sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predlžená účinnosť zmluvy o kontokorentnom úvere, t. j. o jeden rok. Podľa bodu 13. zmluvy, je veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu o kontokorentnom úvere, ak dlžník nečerpal úver v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Výpoveď je účinná dňom jej doručenia dlžníkovi. Z bodu 3., časti VI. zmluvy s názvom „Zánik zmluvných vzťahov obsiahnutých v tejto listine“, vyplýva, že banka je oprávnená vypovedať zmluvy obsiahnuté v tejto listine, a to buď všetky súčasne alebo ktorúkoľvek jednotlivo. Účinky výpovede nastávajú dňom doručenia výpovede majiteľovi účtu, ak nie je uvedené inak.
11. Dňa 14.11.2016 oznámil pôvodný veriteľ žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 31.10.2016 vo výške 64,36 eura. Následne listom zo dňa 23.03.2017 označeným ako „Výpoveď zmluvy“, pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že vypovedá zmluvu, na základe ktorej mu banka poskytla povolené prečerpanie k účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby. Výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Zároveň žalovanému oznámil, že banka zároveň týmto vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky z povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia výpovede bola 1.179,04 eura.
12. Listom zo dňa 23.01.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky zo zmluvy, vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou v celom rozsahu. Výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavovala v zmysle výzvy sumu 1.217,77 eura. Pohľadávka banky mala vyplývať z nepovoleného debetu na účte, číslo úveru/ účtu: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dátum uzatvorenia zmluvy: 31.07.2016. Uvedená výzva bola podaná na poštovú prepravu dňa 29.01.2018.
13. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0398/2018/CE zo dňa 21.05.2018 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653), nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávku špecifikovanú v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. V zmysle tejto prílohy predstavoval zostatok pohľadávky z nepovoleného debetu na účte XXXXXXXXXX sumu 1.269,01 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 979,98 eura, z
riadneho úroku vo výške 169,52 eura, z úrokov z omeškania vo výške 64,51 eura a z poplatkov vo výške 55,- eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktoré oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 28.05.2018.
14. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokusom o zmier zo dňa 31.05.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.349,56 eura v lehote do 07.06.2019, ktorú zásielku podal na poštovú prepravu dňa 03.06.2019.
15. Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 103.559,32 eura, súčet kreditných operácií sumu vo výške 102.290,31 eura, v dôsledku čoho záväzok žalovaného predstavuje sumu 1.269,01 eura (103.559,32 - 102.290,31 eura), z ktorého si žalobca žalobou uplatnil zaplatenie istiny vo výške 979,89 eura. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 99.778,73 eura, na poplatky suma vo výške 1.028,20 eura, na zmluvný úrok suma vo výške 672,70 eura a na úrok z omeškania suma vo výške 810,68 eura. Žalobca vyčíslil uplatňovanú istinu ako súčet čerpaných peňažných prostriedkov vo výške 99.894,99 a zostatku na účte ku dňu 20.04.2006 vo výške 863,73 eura (99.894,99 eura + 863,73 eura = 100.758,72 eura), od ktorej odpočítal sumu úhrad započítanú na istinu vo výške 99.778,73 eura (100.758,72 eura - 99.778,73 eura = 979,98 eura).
16. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ďalej len „ZoSÚ“, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 2, písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 3, ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) <https://www.epi.sk/print/zz/2001-258/ znenie-20060701.htm> v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) <https://www.epi.sk/print/zz/2001-258/znenie-20060701.htm> Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 582 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
27. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako dlžníkom existoval záväzkový vzťah titulom Zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) ako aj Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky).
28. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009), pričom aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní namietal aj sám žalovaný. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého zmluvného vzťahu je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy zo dňa 23.05.2005, v rámci ktorej bola okrem iného uzatvorená aj zmluva o kontokorentnom úvere.
29. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt.
30. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Touto právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po zákonom určenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Takáto právna úprava by mala bankové inštitúcie motivovať k tomu, aby vyvinuli kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka, aby pasivita banky v tomto smere nemala za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie.
31. Aj samotný Zákon č. 129/2010 v § 17 ods. 1 (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) uvádza ako jednu z podmienok postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že musí ísť o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V konaní však nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná. V zmysle bodu 10. Zmluvy o kontokorentnom úvere, sa zmluva uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami, pričom doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. V zmysle bodu 11. predmetnej zmluvy, úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy a v prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 10, sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy o kontokorentnom úvere, t. j. o jeden rok. Zmluva o kontokorentnom úvere bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dňa 23.05.2002 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 12.01.2006. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi zmluvnými stranami sa opakovane predlžovala doba trvania zmluvy, pričom právny úkon, ktorý smeroval k ukončeniu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, bol iniciovaný zo strany pôvodného veriteľa listom zo dňa 23.03.2017, ktorým právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu s tým, že výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Pôvodný veriteľ žalovanému predmetným listom zároveň oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania.
32. Žalovaný v konaní poprel doručenie výpovede zo zmluvy, preto súd vyzval žalobcu v zmysle § 150 ods. 2 CSP, aby preukázal, že sa výpoveď zo zmluvy ako jednostranný adresovaný právny úkon dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca na výzvu súdu oznámil, že podacím hárkom ani doručenkou nedisponuje. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.10.2021 uviedol, že žalobca k výpovedi zo zmluvy podacím hárkom disponuje a nie je mu zrejmé, z akého dôvodu tento súdu napriek výzve nebol predložený. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2021 boli súdu doručené podacie hárky, z ktorých vyplýva, že žalovanému boli adresované a na poštovú prepravu podané dve listiny a to dňa 29.01.2018 a dňa 28.05.2018, avšak ani jeden sa netýka výpovede zo zmluvy, ktorá je datovaná dňom 23.03.2017. Listina, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 29.01.2018 sa v zmysle listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály týka výzvy zo dňa 23.01.2018, ktorou pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky zo zmluvy, vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou v celom rozsahu a žalovaného tiež vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.217,77 eura. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že ide o číslo úveru/účtu: W. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s dátumom uzatvorenia zmluvy dňa 31.07.2016. Predmetom konania je však záväzok vyplývajúci zo Zmluvy zo dňa 23.05.2005, v rámci ktorej bola okrem iného uzavretá zmluva o bežnom účte č.: XXXXXXXXXX/XXXX a zmluva o kontokorentnom úvere k tomuto účtu. Aj pre prípad, že by išlo o chybu v písaní, je potrebné uviesť, že podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Takéto oprávnenie veriteľa však zo zmluvy o kontokorentnom úvere nevyplýva, v dôsledku čoho keby aj došlo zo strany pôvodného veriteľa k zosplatneniu sporného úveru, išlo by o jeho neplatné zosplatnenie a teda o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý obchádza zákon. Pokiaľ ide o listinu podanú na poštovú prepravu dňa 28.05.2018, z obsahu spisu vyplýva, že ide o listinu zo dňa 21.05.2018, ktorou bolo žalovanému zo strany pôvodného veriteľa oznámené postúpenie pohľadávky.
33. V zmysle uvedeného bol preto pre posúdenie, či bola pohľadávka v čase jej postúpenia splatná, kľúčovým právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ zmluvu o kontokorentnom úvere vypovedal, a teda „Výpoveď zo zmluvy“ zo dňa 23.03.2017. Výpoveď zmluvy je jednostranným právnym úkonom zmluvnej strany, ktorým táto zmluvná strana ukončuje záväzkový právny vzťah do budúcnosti. Výpoveď ako jednostranný právny úkon sa stáva perfektným a spôsobilým vyvolať zamýšľané právne účinky, len čo je doručený, resp. oznámený druhej zmluvnej strane. Okamihom dôjdenia sa tento právny úkon stáva perfektným, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky, pričom od tohto momentu začína plynúť výpovedná lehota. Účinnosť výpovede tak nastáva až uplynutím výpovednej lehoty, pokiaľ zo zákona alebo z obsahu zmluvy nevyplýva, že účinnosť výpovede nastáva doručením oznámenia o výpovedi.
34. Keďže žalovaný doručenie výpovede zo strany právneho predchodcu žalobcu poprel, pričom žalobca skutočnosť, že sa výpoveď zo zmluvy zo dňa 23.03.2017 dostala do dispozičnej sféry žalovaného nepreukázal, dospel súd k záveru, že na základe predmetného právneho úkonu, nenastali účinky výpovede zo zmluvy. Žalobca v konaní tiež netvrdil a nepreukázal, že by žalovaný v zmysle bodu 10. zmluvy o kontokorentnom úvere najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím tej ktorej predĺženej doby trvania zmluvy oznámil veriteľovi, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. V zmysle uvedeného tak dospel súd k záveru, že sporná zmluva je stále účinná, nakoľko v zmysle bodu 10 a 11 dochádzalo k opätovnému predlžovaniu doby jej trvania a rovnako tak aj k predlžovaniu konečnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho tak pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola v čase jej postúpenia na žalobcu splatná. V konaní tiež nebolo tvrdené a preukázané ani to, že by sa postupovaná pohľadávka stala pred jej postúpením splatnou iným zákonom predpokladaným spôsobom.
35. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách s poukazom na § 17 Zákona č. 129/2010 Z. z. je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je tak v časti pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
36. Súd svoje prezentované názory opiera aj o rozsudok NSSR 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorom sa NSSR vysporiadal s podmienkami, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a síce, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, ktorý si nárok na náhradu trov konania uplatnil, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.