Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Nt-23-2024.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/23/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí, konanom v Nových Zámkoch dňa 19.09.2024, takto
rozhodol:
Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. C. F., G. H. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/16/2023 zo 4.5.2023 a právoplatným dňa 10.05.2023, z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený A. B. podal dňa 09.07.2024 na Okresnom súde Nové Zámky návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/16/2023 z 04.05.2023, právoplatným dňa 10.05.2023. V písomnom návrhu dôvodil schválením novely Trestného zákona s tým, že článok 50 odsek 6 Ústavy SR mu umožňuje priaznivejšie rozhodnutie. Žiadal preto povoliť obnovu konania a vyniesť nový rozsudok podľa novely Trestného zákona.
Súd na verejnom zasadnutí konanom o podanom návrhu na povolenie obnovy konania vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a oboznámením podstatnej časti spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/16/2023 (keďže predmetný spis bol pripojený k spisu iného súdu).
Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle jeho písomného vyhotovenia, pričom na výzvu súdu, aby uviedol, čo považuje na novú skutočnosť alebo dôkaz, súdu skôr neznáme, pre ktoré by mal súd povoliť obnovu konania, odpovedal, že za také považuje novelu Trestného zákona. Prostredníctvom obhajcu tiež dôvodil nielen článkom 50 odsek 6 Ústavy SR, ale aj § 93 odsek 1 Zákona č. 314/2018 Z.z.
Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/16/2023 súd zistil nasledovné skutočnosti:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/16/2023 z 04.05.2023, právoplatným dňa 10.05.2023, bol obžalovaný A. B. spoločne so spoluobžalovanými I. B. a J. B. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 odsek 3 Trestného zákona a z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona na tom skutkovo základe, že
obžalovaná I. B., obžalovaný A. B. a obžalovaný J. B. po predchádzajúcej dohode, v presne nezistenom čase, v období od roku 2017 až do 3.10.2022, bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR si kupovali a zadovažovali drogu zvanú „pervitín“, na dosiaľ nezistených miestach , túto následne priniesli do miesta svojho trvalého bydliska, kde ju delili a predávali a bezodplatne prípadne za protislužbu dávali na viacerých miestach v okrese Nové Zámky, ale najmä v obci Dvory nad Žitavou konečným užívateľom a to najmä D. J., K. L., G. I., M. A., A. N., A. O., P. H., Q. I., R. L., S. L. a A. N., si pervitín poskytovali navzájom, pričom vedeli o tom, že svedok A. N. sa lieči z drogovej závislosti a obžalovaný A. B. túto skutočnosť vedel aj o R. L., pričom dňa 3.10.2022 mal obžalovaný J. B. pri sebe injekčnú striekačku s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 333,00 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 78,1 % hmotnostných, čo zodpovedá najmenej 7-im obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a to potom, ako obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu k žalovanému skutku a súd jeho vyhlásenie o vine prijal. Za to mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody 7 rokov a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia veci – mobilného telefónu a tiež aj ochranný dohľad na dobu 2 roky.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odseku 1 až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol vykonaný.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s novým obsahom. V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými a konkrétnymi dôkazmi, keďže úlohou súdu, konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania a v kontradiktórnom procese, nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie odsúdeným iba tvrdených a nie aj konkrétnym dôkazom preukázaných nových skutočností. Za nové skutočnosti alebo dôkazy pritom nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov. Účelom obnovy konania totiž nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či správne procesne postupoval ako ani to, či skutok správne právne kvalifikoval. Pri obnove konania sa výlučne posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli orgánom, ktoré vo veci rozhodovali, skôr známe a či také skutočnosti alebo dôkazy by mohli, či už samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné, než pôvodné rozhodnutie o vine a treste, ktorého sa môže dotýkať obnova konania. Trestný poriadok v ust. § 394 odsek 4 písmeno b) určuje, že sa skutočnosťou skôr neznámu sa okrem objektívne existujúcemu javu, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci (v zmysle vyššie uvedeného) rozumie aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 odsek 3 ústavy voči rozsudku vydanému na
základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Súd vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/16/2023 nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci podľa § 394 Trestného poriadku.
Odsúdený samotný v písomnom návrhu na povolenie obnovy konania ako ani na verejnom zasadnutí nedôvodil žiadnou novou skutočnosťou ani dôkazom v zmysle objektívne existujúceho javu podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, ale mal za to, že povolenie obnovy konania v prejednávanej veci odôvodňuje zmena právnej úpravy – od 06.08.2024 účinná novela Trestného zákona, vykonaná Zákonom č. 40/2024 Z.z., tento svoj názor odvodzujúc od ustanovenia čl. 50 odsek 6 Ústavy SR. Citované ustanovenie Ústavy SR upravuje časovú pôsobnosť trestnoprávnych noriem hmotných a je aj výslovne obsiahnutá v ust. § 2 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Tak, ako vyplýva z ust. § 2 odsek 1 Trestného zákona, neskorší Trestný zákon ako pre obžalovaného priaznivejší, možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia o trestnom čine, t.j. do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní a preto zmena právnej úpravy po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku, hoc pre odsúdeného priaznivejšia, je z hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná, nemôže preto zakladať dôvod na jeho revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, t.j. ani prostredníctvom povolenia obnovy konania.
Jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to za ďalších konkrétnych podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojim rozhodnutím podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy SR (ktoré by bolo považované za skutočnosť skôr neznámu podľa § 394 odsek 4 Trestného poriadku a § 93 odsek 1 Zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci odsúdeného A. B. však nejde o tento prípad, pretože Ústavný súd SR po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/16/2023 žiadnym svojim rozhodnutím, vydaným podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy SR, nevyslovil nesúlad žiadneho ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorého bola posudzovaná trestnosť trestného činu, z ktorého spáchania bol odsúdený uznaný vinným a podľa ktorého mu bol zaň ukladaný trest. S poukazom na uvedené skutočnosti tak súd zistil, že odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodňuje výlučne zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho ho rozsudku v prejednávanej veci, ktorá zmena právnej úpravy nie je v zmysle ust. § 394 Trestného poriadku novou skutočnosťou (a ani dôkazom) súdu skôr neznámou, na základe ktorej by bolo možné obnovu konania v prejednávanej veci povoliť a podaným návrhom na povolenie obnovy konania sa tak domáha neprípustnej revízie odsudzujúceho právoplatného rozsudku.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku a preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.