Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-14-2021.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Subarea
19Cb/14/2021
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: KERAMON Mobile, s.r.o. so sídlom Konventná 7, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 48 283 916, práv. zast. Advokátska kancelária MCL, s. r. o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Milan Dolinský - LKW, so sídlom Senohrad 306, 962 43 Senohrad, IČO: 10 915 877, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 29.11.2021 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa žalovaný zdržal užívania a prenechania do užívania tretej osobe vecí tvoriace výsledky prác, činností a dodávok materiálu špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nachádzajúcich sa v nebytovom priestore č. X druh nebytového priestoru: iný nebytový priestor, situovanom na prízemí stavby, V. W.: O. P. V. K. V. W. V.. Č..: XXXX, W. W.. Č..: XXX, B. Č.: XX, zapísanom na liste vlastníctva č.: XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom pre okres: Veľký Krtíš, obec: Veľký Krtíš, k. ú.: Veľký Krtíš, a to odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia ako neodkladného opatrenia totožného s výrokom vo veci samej podľa § 330 ods. 2 CSP. Žalobca alternatívne navrhol súdu vydať neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaný bol povinný zdržať sa užívania vecí do právoplatného rozhodnutia v súdnom konaní o vydanie predmetných vecí, a žalobca by bol zaviazaný do 15 dní od doručenia uznesenia podať žalobu o vydanie vecí a mal by nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu: KERAMON Trade, s.r.o. so sídlom Konventná 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 754 072, ktorá zanikla dňa 20.11.2020 uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov 2017 zo dňa 30.12.2016 (ďalej len „nájomná zmluva“). Žalobca vstúpil do práv a povinností právneho predchodcu zmluvou o predaji časti podniku, pričom toto právne nástupníctvo žalovanému oznámil listom zo dňa 01.11.2020 a listom zo dňa 04.11.2020. Na základe nájomnej zmluvy právny predchodca žalobcu užíval nebytové priestory o výmere 120 m2. Nebytový priestor bol prenechaný žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu za účelom zriadenia a prevádzkovania značkovej predajne. S ohľadom na stav nebytového priestoru v čase jeho prevzatia právny predchodca žalobcu zabezpečil na jeho vlastné náklady rekonštrukciu, resp. prispôsobenie nebytového priestoru na jeho užívanie ako značkovú predajňu v súlade s dohodnutým účelom nájmu nebytového priestoru a podľa požiadaviek spoločnosti na zaužívaný výzor a vybavenie značkovej predajne. V zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stavebné, technické a iné úpravy boli riadne vykonané a zaplatené právnym predchodcom žalobcu. Dňa 28.02.2021 došlo v súlade s článkom III. bod 1. k zániku nájomnej zmluvy. Žalovaný ešte počas trvania nájomnej zmluvy zamedzil žalobcovi vstup do nebytového priestoru a tento svojpomocne vypratal pred zánikom nájomnej zmluvy.
Žalovaný v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že aj po svojpomocnom vyprataní nebytového priestoru ostali veci vo výlučnom vlastníctve žalobcu najmä úpravy nebytového priestoru, ktoré žalovaný odmietol žalobcovi vydať. Žalobca bol po skončení nájomnej zmluvy povinný odstrániť a vyniesť z nebytového priestoru všetky veci nachádzajúce sa v ňom ku dňu zániku nájomnej zmluvy, vrátane odstránenia a vypratania úprav nebytového priestoru vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
3. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že sa so žalovaným nedohodol počas trvania nájomnej zmluvy a ani po jej zániku na tom, že si žalobca ponechá úpravy nebytového priestoru v nebytovom priestore a/alebo, že žalovaný je oprávnený ponechať si úpravy nebytového priestoru alebo tieto užívať, resp. tieto prenechať do užívania tretej osobe aj spolu s nebytovým priestorom. Žalovaný po vyprataní nebytového priestoru počas trvania nájomnej zmluvy a po jej zániku neumožnil žalobcovi vstup do nebytového priestoru za účelom odstránenia a vynesenia výsledkov úprav z nebytového priestoru. Žalovaný tak zabránil splneniu povinnosti žalobcovi podľa článku VI. bod 2. nájomnej zmluvy, čím sa dostal do omeškania s poskytnutím súčinnosti žalobcovi za účelom splnenia povinnosti. Žalobcovi tak zabránil k prístupu a prevzatiu jeho majetku z nebytového priestoru.
4. Z podania žalobcu ďalej vyplýva, že nebytový priestor je aj naďalej využívaný ako značková predajňa. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu nevydal jednotlivé veci ani na základe výzvy žalobcu, pričom všetky veci sa ku dňu vyhotovenia návrhu nachádzajú v nebytovom priestore a sú v dispozícii žalovaného a užívané žalovaným, resp. osobou, ktorej žalovaný prenechal nebytový priestor do užívania za účelom prevádzkovania predajne. Podľa vyjadrenia žalobcu je žalovaný neoprávneným držiteľom vecí a tak neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva k veciam a to neoprávneným zadržiavaním veci. Podľa názoru žalobcu je všeobecne známou skutočnosťou, že akékoľvek veci sa ich užívaním opotrebovávajú v závislosti od spôsobu ich správneho (alebo nesprávneho) užívania, a podľa toho môže dôjsť k ich obvyklému opotrebeniu alebo sa takéto veci v dôsledku ich nesprávneho užívania môžu priamo poškodiť, resp. opotrebiť skôr ako je obvyklé, najmä ak sú takýmito vecami technické zariadenia. Žalovaný v návrhu na vydanie neodkladného poukazuje, že v dôsledku neoprávneného zadržiavania vecí nemá žiadny prospech z ich užívania, nemá nad vecami dohľad, nemôže ich scudziť, pričom každým dňom dochádza k ich opotrebeniu užívaním, čím strácajú na hodnote a hrozí vznik ďalšej škody na majetku žalobcu.
5. Žalobca uviedol, že nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu je daná tým, že žalovaný nedisponuje žiadnym vlastníckym ani užívacím titulom, avšak napriek tejto skutočnosti žalovaný veci užíva bez akéhokoľvek právneho titulu, resp. súhlasu žalobcu a z doterajšieho správania žalovaného je možné predpokladať, že v konaní bude pokračovať. Nariadením neodkladného opatrenia sa podľa vyjadrenia žalobcu docieli, že nebude dochádzať k ďalšiemu opotrebeniu a znehodnocovaniu vecí a predíde sa hrozbe poškodenia vecí a vzniku s tým súvisiacej škody na majetku žalobcu. Podľa názoru žalobcu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného k nebytovému priestoru a nedôjde ním k zásahu do žiadnych práv žalovaného z dôvodu, že žalovaný nedisponuje žiadnym, (vlastníckym, užívacím alebo iným) právom k veciam, ktoré sú výlučným vlastníctvom žalobcu.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
11. Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
12. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 451 ods. 1 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15. Súdu je z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a predložených dôkazov zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov 2017 dňa 30.12.2016. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli zmluvu o predaji časti podniku dňa 28.10.2020, čím žalobca vstúpil do práv právneho predchodcu. Žalobca ďalej predložil súdu čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX, zmluvu o dielo č. XX/XXXX zo dňa 20.02.2018 medzi právnym predchodcom žalobcu ako objednávateľom a zhotoviteľom, protokol o vykonaní stavebných úprav zo dňa 03.03.2018. Faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX zo dňa 16.03.2018, spolu s ich prílohami, časť výpisu z bankového účtu právneho predchodcu žalobcu za obdobie mesiaca júl 2018, listy žalobcu a právneho predchodcu žalobcu zo dňa 01.11.2020 spolu s doručenkou o ich doručení žalovanému, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/30/2021 - 159, špecifikáciu vykonaných prác tvoriace prílohy faktúr, špecifikáciu vecí tvoriacich výsledky prác, činností a dodávok materiálu podľa súpisu vykonaných prác tvoriaceho prílohu faktúr a potvrdenie nezávislého audítora zo dňa 27.10.2021. Žalobca svoj návrh odôvodnil najmä tým, že žalovaný nedisponuje žiadnym vlastníckym ani užívacím titulom k veciam, pričom dochádza k opotrebeniu a znehodnocovaniu vecí a nariadením neodkladného opatrenia sa predíde hrozbe poškodenia vecí a vzniku s tým súvisiacej škody na majetku žalobcu.
16. Súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že základným zmyslom neodkladného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany aj toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho voči komu má neodkladné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takú mieru, aby v podstate znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Nariadenie neodkladného opatrenia je tak možné iba na návrh a za splnenia ústavných resp. zákonných predpokladov. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia R 20/1998). Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nariadiť neodkladné opatrenie ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený.(z rozhodnutia R 49/1995). Súd pri nariadení neodkladného opatrenia musí venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru (z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoB/132/2008 zo dňa 31. júla 2008) Z obsahu spisu tak musí byť nepochybné, že v danej veci existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
17. V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že z obsahu spisu nie sú nepochybne osvedčené skutočnosti vyvodzujúce záver o existencii nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že nebytový priestor je aj naďalej využívaný ako značková predajňa, teda na účel na ktorý bol nebytový priestor upravený resp. technicky zhodnotený. Súd sa nestotožňuje s názorom
žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného k nebytovému priestoru a nedôjde ním k zásahu do práv žalovaného. Nariadením neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhol žalobca by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva, čo vyplýva z povahy neodkladným opatrením postihnutých vecí ako technického zhodnotenia, stavebných úprav resp. vykonaných prác v nebytovom priestore (podlahy, zárubne, dvere, káble, vypínače osvetlenia., odpadové rúry apod.) Ochrana práv v konaní o nariadení neodkladného opatrenia musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie žiada ale rovnako aj tomu voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho proti komu má navrhované opatrenie smerovať tak nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany (z uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 33/2012 zo dňa 13.decembra 2012).
18. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. V praxi je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom, a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť inými právami tretích osôb a pod.). Pokiaľ to v individuálnom prípade neodôvodňujú špecifické okolnosti, mohol by príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. (W., E.. §. XXX. H.: Š., Q., U. W.. D. W. V.. X. B.. V.: D.. Z.. O., XXXX, Q.. Č.. X.)
19. Na základe vyššie uvedeného sa súd ako prvou zaoberal otázkou proporcionality. Žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa užívania vecí a prenechania ich do užívania tretej osobe, nie je podľa názoru súdu vhodné a účelné nariadiť. Takáto formulácia návrhu je príliš všeobecná a zaťažuje žalovaného nad nevyhnutný rozsah. Nie je možné nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorým by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, keďže už len samotným vkročením do nebytového priestoru by bola porušená súdom nariadená povinnosť. Výrazne by tak bol narušený princíp proporcionality. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie taktiež nespĺňa predpoklady princípu opodstatnenosti, keďže súdu nebola preukázaná nutnosť neodkladnej úpravy pomerov. Sám žalobca v návrhu tvrdí, že nebytový priestor je užívaný spôsobom a na účely pre ktoré bol zhotovený. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žalobca tak v návrhu musí preukázať, že uložením povinnosti alebo obmedzením, je možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti). Podľa názoru súdu nie je možné v obdobnej veci rozhodnúť bez vykonania dokazovania, ktorého výsledkom by bolo vyhotovenie podkladov na určenie, či veci tvoriace výsledky prác, činností a dodávok materiálu špecifikovaných v návrhu sú príslušenstvom, resp. súčasťou hlavnej veci, príp. je možné veci vydať bez znehodnotenia hlavnej veci. Pre úplnosť súd uvádza, že účel sledovaný podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom, teda podaním žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na náhradu škody. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zmluva o nájme bola uzavretá hlavne na dobu určitú a nájomný vzťah medzi žalovaným a žalobcom skončil dňa 28.02.2021. Podľa názoru súdu žalobca musel počítať aj s alternatívou nepredĺženia nájomného vzťahu. Keďže žalobca súdu nepredložil žiadnu inú listinu, ktorá by preukazovala vôľu zmluvných strán pokračovať v nájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, dospel súd k záveru, že žalobcovmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Z tohto dôvodu súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I).
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Keďže žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, vydaním tohto uznesenia konanie končí. Súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách tohto konania. Žalobca nemal žiadny úspech a preto by mal mať žalovaný v zmysle § 255 CSP nárok na náhradu trov konania - v tomto konaní mu však žiadne trovy doposiaľ nevznikli, ani mu vzniknúť nemohli, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.