Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-50-2020.pdf
PDF · 119.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: PARTNERS GROUP SK s.r.o, IČO: 36 750 701, sídlo Slávičie údolie 106, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, proti žalovanému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. C. XXXX/XX, J. L. J., o zaplatenie 1359,75 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2020 domáhal od žalovaného peňažného plnenia vo výške 1359,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 19.4.2016 do zaplatenia a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.01.2010 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonávať finančné sprostredkovanie v sektoroch finančného trhu a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému ako sprostredkovateľovi za vykonávanie finančného sprostredkovania odmenu. Listom zo dňa 31.07.2013 žalobca vypovedal žalovanému Zmluvu, na základe čoho došlo k ukončeniu Zmluvy ku dňu 30.08.2013 v súlade s čl. VIII ods. 2 písm. b) Zmluvy. Podľa čl. VIII. ods. 11 Zmluvy aj v prípade ukončenia Zmluvy zostávajú v platnosti okrem iného aj ustanovenia o vzniku nároku spoločnosti na peňažné plnenie podľa čl. VI. Zmluvy. V zmysle čl. VI. ods. 1 Zmluvy vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie peňažného plnenia (ďalej len „storno“), zo strany žalovaného pri splnení nasledujúcich podmienok: a) zmluva o poskytnutí finančnej služby, pri ktorej vznikol sprostredkovateľovi (žalovanému) nárok na vlastnú odmenu v zmysle čl. IV ods. 3 tejto Zmluvy a/alebo rozdielovú odmenu podľa čl. IV ods. 4 tejto Zmluvy, nebola platná a účinná nepretržite počas 24 mesiacov odo dňa splnenia podmienky podľa čl. IV ods. 3 písm. b) tejto Zmluvy, a zároveň finančnej inštitúcii vznikol voči spoločnosti (žalobcovi) nárok na vrátenie odplaty alebo jej časti za zmluvu o poskytnutí finančnej služby, pri ktorej vznikol sprostredkovateľovi (žalovanému) nárok na vlastnú odmenu podľa čl. IV ods. 3 tejto Zmluvy a/alebo rozdielovú odmenu podľa čl. IV ods. 4 tejto Zmluvy, alebo b) nebolo zaplatené poistné alebo iný peňažný záväzok klienta v súlade so zmluvou o poskytnutí finančnej služby podľa písm. a) za 24 mesiacov a zároveň finančnej inštitúcii vznikol voči spoločnosti (žalobcovi) nárok na vrátenie odplaty alebo jej časti za zmluvu o poskytnutí finančnej služby, pri ktorej vznikol sprostredkovateľovi (žalovanému) nárok na vlastnú odmenu podľa čl. IV ods. 3 tejto Zmluvy a/alebo rozdielovú odmenu podľa čl. IV ods. 4 tejto Zmluvy. Výška storna vyplýva z čl. VI. ods. 2 Zmluvy, pričom táto predstavuje na žalovaného ako sprostredkovateľa pripadajúcu časť Storna uplatnenú zo strany finančnej inštitúcie voči Žalobcovi. Žalovaný sa v zmysle čl. VI. ods. 3 Zmluvy zaviazal uhradiť žalobcovi storno, a to aj po ukončení Zmluvy. Žalobca sa v zmysle čl. VI ods. 4 Zmluvy zaviazal, že žalovanému písomne oznámi, že došlo k splneniu podmienok na zaplatenie Storna.
Takýmto oznámením sa rozumie aj doručenie prehľadu plnení poskytnutých žalobcom, v ktorom sa pri konkrétnej zmluve bude uvádzať záporné číslo, t.j. výška storna. Vzhľadom k skutočnosti, že došlo k splneniu podmienok podľa čl. VI. ods. 1 Zmluvy žalobca informoval žalovaného o vzniku storna a vyzval žalovaného k úhrade jeho peňažného záväzku výzvou na plnenie zo dňa 31.03.2016 (ďalej len „výzva“), a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Prílohou výzvy bol prehľad dlžného storna podľa čl. V ods. 9 Zmluvy. V priloženom prehľade dlžného storna žalobca oboznámil žalovaného s výškou sumy storna vzniknutého k dátumu skončenia Zmluvy a taktiež s výškou sumy storna, vzniknutého po ukončení Zmluvy, t. j. sumy storna v celkovej výške 1.359,75 eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa 11.04.2016. Napriek vyššie uvedenému žalovaný splatnú peňažnú pohľadávku žalobcu vo výške 1.359,75 eur žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Zmluva bola uzatvorená ako inominátna zmluva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a v zmysle ustanovení o zmluve o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka v nadväznosti na zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe vyššie spomínaného čl. VIII ods. 11 Zmluvy sa ukončenie Zmluvy netýka ustanovení o nároku žalobcu na vrátenie storna. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie okrem iného aj výzvou, avšak svoj peňažný záväzok si voči Žalobcovi nesplnil. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“ Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku z titulu storna uplynutím 7. dňa od doručenia výzvy. Nakoľko bola výzva doručená dňa 11.04.2016, do omeškania sa dostal dňa 19.04.2016. Žalobca má preto nárok na úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 1.359,75 eur od 19.04.2016 do zaplatenia. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“ Žalobcovi preto patrí aj paušálna náhrada vo výške 40,- eur.
2. V upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica vo veci bolo rozhodnuté Platobným rozkazom č.kon. 6Up/752/2020, zo dňa 05.05.2020, voči ktorému žalovaný podal odpor v ktorom uviedol, že žalobca je mu dlžný peniaze a nie naopak, ide o nespravodlivé vymáhanie peňazí, ešte 4.6.2017 on žiadal od žalobcu sumu v hodnote 8874,- eur.
3. Žalobca po podaní odporu žiadal pokračovať v spore. V ďalšom podaní - vyjadrenie k odporu žalobca uviedol, že nárok žalovaného na odmenu a servisný bonus upravoval čl. IV. Zmluvy, podmienky vzniku nároku na vyplatenie servisného bonusu boli konkrétne upravené v čl. IV. ods. 10 Zmluvy. V zmysle čl. VIII. ods. 10 Zmluvy sa žalobca a žalovaný ako zmluvné strany výslovne dohodli, že odo dňa ukončenia platnosti tejto Zmluvy nemá sprostredkovateľ - žalovaný nárok na odmenu podľa Čl. IV ods. 2 Zmluvy, pri ktorej neboli ku dňu ukončenia Zmluvy kumulatívne splnené všetky podmienky vyžadované pre vznik nároku na vlastnú odmenu podľa Čl. IV ods. 3 Zmluvy a/alebo nároku na rozdielovú odmenu podľa Čl. IV ods. 4 Zmluvy, ako ani nárok na servisný bonus podľa Čl. IV ods. 10 Zmluvy, pri ktorom neboli ku dňu ukončenia Zmluvy kumulatívne splnené všetky podmienky vyžadované pre vznik nároku na servisný bonus podľa Čl. IV ods. 10 Zmluvy. Všetky odmeny a servisné bonusy, na ktoré vznikol žalovanému ku dňu 30.08.2013 ako dňu ukončenia Zmluvy nárok, boli zo strany žalobcu žalovanému riadne vyplatené, žalobca neeviduje žiaden finančný záväzok voči žalovanému z titulu Zmluvy. O týchto skutočnostiach mal žalovaný vedomosť, vzhľadom k čomu nebolo zo strany žalobcu potrebné na listy žalovaného reagovať. Žiadosti žalovaného o výplatu finančných prostriedkov, na ktoré mu v zmysle Zmluvy nevznikol nárok, boli vždy len účelovou reakciou na nároky uplatňované zo strany žalobcu. Žalobca žiadne finančné prostriedky žalovanému nedlží, žalovaný tieto svoje účelové tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Ako už bolo uvedené v žalobe, nárok žalobcu na úhradu storna bol podrobne upravený v čl. VI. Zmluvy. V zmysle čl. VIII. ods. 11 Zmluvy tento nárok pretrváva aj po ukončení platnosti Zmluvy. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný rovnaký spôsob uplatňovania storna voči jeho osobe bez akýchkoľvek výhrad akceptoval. Žalobca opodstatnenosť svojho nároku riadne preukázal. Prehľad storna, ktorý bol pripojený k žalobe a predtým k výzve žalobcu na úhradu storna, obsahuje presnú identifikáciu produktov
- zmlúv o poskytnutí finančnej služby, ktoré neboli platné a účinné počas 24 mesiacov, resp. pri ktorých nebolo počas uvedenej doby riadne hradené poistné (čl. VI. bod 1 písm. a) alebo písm. b) Zmluvy). Podmienky vzniku storna a jeho výšky boli upravené v Zmluve a jej prílohách, s ktorými bol žalovaný počas trvania zmluvnej spolupráce so žalobcom riadne oboznámený a ako sme už uviedli, ktoré bez výhrad akceptoval. Na to, aby žalobcovi mohol vzniknúť voči žalovanému nárok na storno - a to bez ohľadu na dátum ukončenia Zmluvy, musela si ho príslušná finančná inštitúcia voči žalobcovi uplatniť. Uvedené sa nedialo automaticky v deň, resp. mesiac ukončenia tej ktorej poistnej zmluvy. Interné
procesy zisťovania/potvrdzovania dátumov ukončenia poistných zmlúv, resp. uplatňovania storna voči žalobcovi zo strany príslušných finančných inštitúcií, neboli v kompetencii žalobcu a tieto nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Až po tom, ako si finančné inštitúcie uplatnili voči žalobcovi storno za jednotlivé zaniknuté poistné zmluvy, mohol žalobca prehľady storna vystaviť a výzvami si voči bývalým spolupracovníkom nárok na zaplatenie storna v zmysle zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa uplatniť. Tak to bolo aj v prípade žalovaného - výzvou zo dňa 31.03.2016 a výpisom storna vyhotoveným ku dňu 31.03.2016.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom stranám oznámil, že nejde o spotrebiteľský spor a vykonal dokazovanie listinami navrhnutými stranou žalobcu: Zmluva o vykonaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.01.2010, Listina žalobcu zo dňa 31.07.2013 adresovaná žalovanému, Výzva na plnenie vyhotovená žalobcom adresovaná žalovanému zo dňa 31.3.2016, spolu s prílohou a spolu s doručenkou zo dňa 11.4.2016.
5. V rámci prednesu na pojednávaní žalobca v celom rozsahu na podanej žalobe zotrval a nenavrhol vykonať iné dôkazy, bol názoru, že uplatnená pohľadávka nie je sporná, čo aj vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.08.2020, kde ju uznáva. Žalovaný uviedol, že absolútne nesúhlasí s vymáhanou sumou, žiadny súhlas ani potvrdenie, finančný záväzok voči žalobcovi neuznáva, ani nevyjadril vetu, ktorú žalobca spomenul, tá je vytrhnutá z konceptu, je to hra zo slovíčkami.
6. Súd vykonal dokazovanie všetkými listinami, ktoré žalobca označil a súčasne pripojil k žalobe. Zmluvou o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.1.2010 uzatvorenou podľa ust. § 269 ods. 2 a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka v nadv. na zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve medzi žalobcom ako spoločnosťou a žalovaným ako sprostredkovateľom sa žalovaný zaviazal (Čl. III) že bude pre žalovaného vykonávať finančné sprostredkovanie (špecifikované v Čl. III ods. 1) v sektoroch finančného trhu v prospech finančných inštitúcii, ktoré majú so spoločnosťou (žalobcom) uzatvorené písomné zmluvy (finančné inštitúcie) a spoločnosť sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi (žalovanému) vlastnú odmenu za podmienok uvedených v Čl. IV ods. 3 tejto zmluvy. Taktiež sa žalovaný so žalobcom dohodli, že zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa rozumie písomná zmluva medzi klientom finančnou inštitúciou (Čl. III ods. 2). V Čl. VI ods. 1 písm. a) a b) Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.1.2010 sa žalobca so žalovaným dohodli že žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie peňažného plnenia (ďalej len „storno“) zo strany žalovaného ak zmluva o poskytnutí finančnej služby, pri ktorej vznikol sprostredkovateľovi (žalovanému) nárok na vlastnú odmenu v zmysle čl. IV ods. 3 tejto zmluvy a/alebo rozdielovú odmenu podľa čl. IV ods. 4 tejto Zmluvy nebola platná a účinná nepretržite počas 24 mesiacov odo dňa splnenia podmienky podľa čl. IV ods. 3 písm. b) tejto Zmluvy a zároveň finančnej inštitúcii vznikol voči žalobcovi nárok na vrátenie odplaty alebo jej časti za zmluvu o poskytnutí finančnej služby, pri ktorej vznikol žalovanému nárok na vlastnú odmenu podľa čl. IV ods. 3 tejto zmluvy a/alebo rozdielovú odmenu podľa čl. IV ods. 4 tejto Zmluvy alebo ak nebolo zaplatené poistné alebo iný peňažný záväzok klienta v súlade so zmluvou o poskytnutí finančnej služby podľa písm. a) za 24 mesiacov a zároveň finančnej inštitúcii vznikol voči Žalobcovi nárok na vrátenie odplaty alebo jej časti za zmluvu o poskytnutí finančnej služby, pri ktorej vznikol Sprostredkovateľovi (žalovanému) nárok na vlastnú odmenu podľa čl. IV ods. 3 tejto Zmluvy a/alebo rozdielovú odmenu podľa čl. IV ods. 4 tejto Zmluvy. V Čl. VI ods. 3 Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.1.2010 sa žalovaný zaviazal zaplatiť spoločnosti (žalobcovi) storno podľa ods. 1 vo výške podľa ods. 2 najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom žalobcovi vznikol nárok na storno podľa ods. 1. Zároveň sa dohodli že táto povinnosť žalovaného trvá aj po ukončení tejto zmluvy podľa Čl. VIII tejto zmluvy. V Čl. VIII bod 4 Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.1.2010 sa zmluvné strany dohodli, že každá zo zmlúv je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou i bez uvedenia dôvodu s 30-dňovou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Z listiny žalobcu zo dňa 31.7.2013 je zrejmé, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 30.7.2013 žalobca oznamuje žalovanému že dňom 1.8.2013 začína plynúť 30 dňová výpovedná lehota podľa Čl. VIII bod 2. b) zmluvy. Dňa 31.3.2016 žalobca doručoval žalovanému písomnosť označenú ako Výzva na plnenie, ktorú žalovaný prevzal dňa 11.4.2016. V tejto písomnosti žalobca žalovanému oznamuje, že dňa 30.8.2013 došlo k ukončeniu zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa a podľa čl. VI ods. 1 zmluvy vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie peňažného plnenia-storna, nakoľko došlo k splneniu podmienok uvedených v Čl. VI. bod 1 písm. a) alebo b) zmluvy. Výška storna bola stanovená podľa čl. VI ods. 2 zmluvy s odkazom na Plán odmien
a bonusov, ktorý bol prílohou č.3 zmluvy. Súčasťou tejto výzvy na plnenie bola aj príloha - Výpis k 31.3.2016 pre 524780 C. C., ktorý výpis obsahuje tabuľku o údaji o výške storna (do ukončenia zmluvy a po ukončení zmluvy) v celkovej sume 1359,75 eur. Z obsahu tejto prílohy vyplývajú nasledovné údaje (s ktorých vyplýva suma celkového storna na úhradu): partner, produkt, klient, číslo zmluvy, číslo návrhu, % storna, vyplatená odmena, stornovaná odmena, storno po ukončení zmluvy.
7. Podľa ust. § 642 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v znení v čase uzatvorenia Zmluvu o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa (ďalej Obchodný zákonník), zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
8. Podľa ust. § 644 až § 646 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti. Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona číslo 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b)poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d)spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje, e) poskytovanie informácií o jednej alebo o viacerých zmluvách o poskytnutí finančnej služby v súlade s kritériami, ktoré si klienti zvolia prostredníctvom webového sídla alebo iných médií, ako aj predloženie porovnania jednotlivých produktov vrátane ceny a porovnania týchto produktov alebo poskytnutie zľavy z ceny zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak klient môže priamo alebo nepriamo uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančnej služby prostredníctvom webového sídla alebo iných médií.
10. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).
11. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Podľa ust. 151, ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na peňažné plnenie (storno) vyplývajúce z ustanovenia Čl. VI ods. 1 Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.1.2010 v celkovej výške 1359,75 eur.
14. Podľa § 137 písm. a) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
15. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so znením ust. § 191 C.s.p. účinného od 1.7.2016, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, vychádzajúc z tvrdení strán sporu a z listinných dôkazov súd dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
16. Nebolo medzi stranami sporné, že dňa 29.1.2010 strany sporu uzatvorili Zmluvu o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa, ktorá bola medzi stranami ukončená výpoveďou po uplynutí výpovednej lehoty v zmysle Čl. VIII ku dňu 30.8.2013.
17. Sporné medzi stranami zostalo či žalobcovi v súlade a za podmienok uvedených Čl. VI. uzatvorenej Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa vznikol nárok zaplatenie storna a v akej výške. Žalovaný nárok žalobcu poprel. Žalobca v spore však bol názoru, vzhľadom na podanie žalovaného zo dňa 31.8.2020 že uplatnená pohľadávka nie je sporná. Žalovaný na pojednávaní prezentoval nesúhlas s vymáhanou pohľadávkou, uviedol, že finančný záväzok voči žalobcovi neuznáva. Uviedol, že nemá vedomosť z akých údajov sa suma vyprodukovala. I v samotnom odpore žalovaný jednoznačne uvádza, že peňažný nárok (uvedený v platobnom rozkaze) neuznáva v celom rozsahu a preto základ a výška nároku -storna žalobcu zostala medzi stranami sporná.
18. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999).
19. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/2004).
20. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.
21. Medzi stranami ide jednoznačne o obchodnoprávny vzťah, nakoľko činnosť subjektov podľa uzatvorenej zmluvy je podnikateľskou činnosťou v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si svoj nárok na peňažné plnenie uplatňuje v zmysle Čl. VI Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.01. 2010 ako storno vo výške 1359,75 eur.
22. Z predloženej listiny, tvoriacej prílohu písomnosti žalobcu Výzva na plnenie zo dňa 31.3.2016 vyplýva, že žalobca za vykonanú činnosť sprostredkovateľovi - žalovanému vyplácal odmenu uvedenú v tejto listine, pričom podľa tvrdení žalobcu pri činnostiach finančného sprostredkovania (zmlúv o poskytnutí finančných služieb) uvedených v tejto listine mala nastať okolnosť vyplývajúca z ustanovenie Čl. VI ods. 1 písm. a) alebo b) zmluvy zo dňa 29.1.2010 a preto si žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok
na vrátenie vyplatených odmien resp. ich časť (storno). Avšak žiaden z predložených dôkazov stranou žalobcu nepreukazuje tvrdenia o tom, že nastala okolnosť vyplývajúca z ust. Čl. VI ods. 1 písm. a) a písm. b) Zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa zo dňa 29.01. 2010, t.j. že zmluva o finančnej službe nebola platná a účinná nepretržite počas 24 mesiacov a finančnej inštitúcii vznikol voči žalobcovi nárok na vrátenie odplaty alebo jej časti (písm. a)) alebo že nebolo zaplatené poistné či iný finančný záväzok so zmluvy o poskytnutí finančnej služby za 24 mesiacov a finančnej inštitúcii vznikol voči žalobcovi nárok na vrátenie odplaty alebo jej časti (písm. b)). Z listiny predloženej žalobcom a to príloha k listine Výzva na plnenie zo dňa 31.3.2016 vyplýva len údaj o finančnej inštitúcii (partner), údaj o zmluve o poskytnutí finančnej služby (produkt), údaj o klientovi, o výške vyplatenej odmene žalovanému ale nie je z nej zrejmé, že táto finančná služba netrvala nepretržite 24 mesiacov (t.j. koľko len trvala), alebo či pri tejto finančnej službe 24 mesiacov nebolo klientom platené poistné resp. iný peňažný záväzok (t.j. ako dlho platené) a tiež že finančnej inštitúcii voči žalobcovi nárok na vrátenie odplaty alebo jej časti vznikol (t.j. či a kedy si tento nárok finančná inštitúcia voči žalobcovi uplatnila). Pretože ak by to žalobca preukázal a boli by tak splnené predpoklady nároku žalobcu, žalovaný bol povinný toto peňažné plnenie zaplatiť v lehote určenej v Čl. VI ods. 3 zmluvy (t.j. najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci v krom žalobcovi nárok na storno vznikol). A keďže žalovaný výšku nároku a tým aj samotný nárok poprel, bolo povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia o vzniku nároku (storna) a v akej výške preukázať.
23. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti, v prípade žalobcu osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, následne po ich uvedení v prípade žalovaného, uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. Dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôže byť v konaní úspešná. V prípade, že sporová strana (v tomto prípade žalobca) predkladá súdu dôkazy, z ktorých nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť ním tvrdené skutočnosti, ktoré sa vzájomne obsahovo nedopĺňajú, a teda nevytvárajú pravdivý a nespochybniteľný skutkový obraz, táto nemôže byť v konaní úspešná. Súd v zmysle princípov Civilného sporového poriadku musí vziať na zreteľ všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom jeho rozhodnutie vo veci musí byť výsledkom hodnotenia obsahu všetkých dôkazných prostriedkov. Ak teda rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z vykonaného dokazovania, súd musí konštatovať záver o neexistencii nároku uplatneného žalobcom v konaní. Strana, ktorá v konaní neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť v konaní úspešná. Je výlučne na strane sporu, aké dôkazy súdu predkladá. Je povinnosťou sporovej strany pred podaním žaloby zvážiť si obsah prostriedkov svojho procesného útoku.
24. O hodnotení dôkazných prostriedkov žalobcu so záverom o neunesení dôkazného bremena stranou žalobcu žalobca mal vedomosť na pojednávaní, kedy súd postupom podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. uviedol predbežné právne posúdenie veci. Žalobca zostal v spore nečinný, ani na dopyt súdu na pojednávaní iné návrhy na doplnenia dokazovania neoznačil. Pre účely preukázania žalobcom uplatneného nároku v sporovom konaní v konkrétnej veci, za procesnej situácie keď druhá strana nárok popiera, nepostačuje len identifikácia produktov - zmlúv o poskytnutí finančnej služby (bez údajov a ich preukázania prečo a kedy pri tejto finančnej službe nastali podmienky vymedzené v Čl.VI ods.1 zmluvy),a ani tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení o tom, že s podmienkami vzniku storna a jeho výšky upravenými v zmluve a jej prílohách bol žalovaný počas trvania zmluvnej spolupráce oboznámený a tieto počas trvania zmluvnej spolupráce bez výhrad akceptoval. Hoci žalobca tvrdil, že aby žalobcovi mohol vzniknúť voči žalovanému nárok na storno, musela si storno uplatniť príslušná finančná inštitúcia voči žalobcovi a až po tom si mohol žalobca voči bývalým spolupracovníkom (teda voči žalovanému) nárok na zaplatenie storna uplatniť, tieto svoje tvrdenia (t.j. že si storno finančná inštitúcia, s ktorou žalovaný sprostredkoval zmluvu o finančnej službe voči žalobcovi uplatnila) vo vzťahu storna vo výške 1359,75 eur, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto spore voči žalovanému žiadnym spôsobom nepreukázal. Preukázanie vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť storno práve vo výške 1359,75 eur tak nebola žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol.
25. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bol žalovaný úspešný (súd žalobu zamietol). Žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnil, a preto súd rozhodol, že žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).