Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/85/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX W. B., pre vymoženie 1 622,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -35 zo dňa 12. februára 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 8559/17 zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal dňa 01.03.2017 na Exekútorskom úrade vyššie menovaného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške uvedenej v záhlaví uznesenia. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn.: z 22.06.2016 ( ďalej len „Rozhodcovský rozsudok“).

3. Dňa 20.06.2017 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, Rozhodcovským rozsudkom označeným ako exekučný titul, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX z 13.08.2014, rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXX z 13.08.2014 a Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty B., U. s prílohami. Po výzve súdu oprávnený predložil aj Obchodné podmienky k danej žiadosti/zmluve.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z Rozhodcovského rozsudku zo dňa 22.06.2016, spisová značka , ktorý oprávnený označil za exekučný titul vyplýva, že uvedeným rozsudkom bola žalovanému ( teraz povinnému ) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ( teraz oprávnenému ) sumu 1.622,22 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 901,61 eur od 15.02.2011 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania a trovy právneho zastúpenia. Na predmetnom rozsudku je vyznačené, že nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2017 a vykonateľnosť dňa 26.01.2017. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci založil na rozhodcovskej zmluve zo dňa 13.08.2014.

5. Oprávnený svoj nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní vyvodzoval zo Žiadosti/Zmluvy o kreditnej karte, ktorú s povinným uzavrel jeho právny predchodca, obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ( ďalej len „Zmluva o úvere“) a z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach

uzavretej v rovnaký deň ako rozhodcovská zmluva, t.j. dňa 13.08.2014. Súd sa stotožňuje s právnym posúdením predmetného vzťahu rozhodcovským súdom ako spotrebiteľského vzťahu, zároveň však dodáva to, čo rozhodcovský súd zjavne opomenul a na čo vôbec neprihliadal, a síce že na predmetný spotrebiteľský vzťah je potrebné popri ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách a uznaní dlhu aplikovať aj ustanovenia verejnoprávneho predpisu obsahujúceho kogentné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa - o ochrane spotrebiteľa.

6. V danom prípade výsledkom prieskumu rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je zistenie, že rozhodcovská zmluva na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc je neplatná, preto o spore medzi oprávneným a povinným vôbec nemal rozhodovať rozhodcovský súd, nebola daná jeho právomoc konať o nároku oprávneného, rozhodcovský rozsudok teda vydal neoprávnený orgán, preto nie je spôsobilým exekučným titulom na nariadenie exekúcie a preto súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemohol vyhovieť a túto zamietol.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ako prvé skúmal, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore. Je nesporné to, z čoho vychádzal aj rozhodcovský súd, a síce, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa odvodzuje svoj nárok voči povinnému z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú dňa 13.08.2014 uzavrel s povinným. Táto dohoda má tiež vzhľadom na povahu jej strán spotrebiteľský charakter. Poukazujúc na uvedené skutočnosti je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskom spore a preto pred vydaním poverenia je potrebné skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Jednou zo základných podmienok v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku je, aby spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky ustanovené právnymi predpismi. Takýmto právnym predpisom je prioritne zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v stanovuje, že rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, a keďže tu bola rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 13.08.2014, platia pre ňu ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní, kde podľa tohto zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Okrem toho rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné preskúmať aj z toho hľadiska, či boli dodržané všeobecné náležitosti pre platný právny úkon a či pri jej uzavretí dodávateľ dodržal povinnosti a rešpektoval zákazy stanovené verejnoprávnym predpisom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa, a to zákonom o ochrane spotrebiteľa.

8. Zo znenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že táto dojednaná mala byť na rozhodovanie sporov z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 13.08.2014. Súd teda prioritne zameral svoj prieskum na túto dohodu obsahujúcu dva právne úkony, a to jednak jednostranné uznanie dlhu povinným a jednak dohodu oprávneného s povinným o postupnom splácaní pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený svoj nárok voči povinnému vyvodzuje priamo z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu viaže na spory vyplývajúce výlučne z tejto dohody (teda nie priamo zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere), súd preskúmal platnosť samotnej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. V danom prípade oprávnený s povinným uzatvoril dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach v ten istý deň, keď uzatvoril aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Obidve zmluvy boli oprávneným vopred pripravené, povinný do ich znenia nemohol nijako zasiahnuť, vyplniť mohol len svoju adresu, miesto a dátum ich podpisu s podpisom. Keďže rovnaké dohody boli súdu predložené v množstve exekučných konaní s rôznymi povinnými, je zrejmé, že uzatvorenie dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach inicioval oprávnený (t.j. veriteľ), a nie povinný (t.j. dlžník). Z celého postupu oprávneného, keď ako už súd uviedol, s obdobnými dohodami stretol sa v množstve exekučných konaní je zrejmé, že dohoda nebola uzavretá s povinným s cieľom poskytnutia mu výhody splátok, teda v prospech spotrebiteľa, ale práve naopak za účelom uznania premlčaného dlhu a predĺženia premlčacej doby na 10 rokov v prospech veriteľa. Je nemožné uveriť tomu, že by desiatky rôznych spotrebiteľov po rokoch svojej absolútnej nečinnosti (podľa rozhodcovského rozsudku pohľadávka na oprávneného mala byť postúpená ešte dňa 14.02.2011) odrazu sami hromadne kontaktovali oprávneného za účelom uznávania svojich premlčaných dlhov a uzatvárania rozhodcovských zmlúv. Súd nespochybňuje, že je logická a legitímna snaha každého veriteľa o zabezpečenie svojho záväzku, tá však musí rešpektovať zákonné limity a nesmie sa diať spôsobom napĺňajúcim znaky nekalej obchodnej praktiky, čo je podľa

názoru súdu práve tento prípad. Tu zjavne spotrebiteľ po kontakte oprávneného mal záujem len o splátky, nie o uznanie dlhu a rozhodcovskú zmluvu, netušiac o premlčaní svojho dlhu a reálnych dôsledkoch jeho uznania. Súd pripomína oprávnenému, že toto nie je hodnotenie len tunajšieho súdu, ale množstva súdov naprieč republikou, ktoré po samostatnom, dôslednom, na sebe nezávislom preskúmaní rovnakých dohôd oprávneného dospeli k rovnakým záverom, čo súd uvádza s poukazom na princíp právnej istoty v právnom štáte ( viď napr. uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn.1CoE/52/2019 alebo či alebo Krajského súdu v Prešove sp.zn.19CoE/24/2020 či či Krajského súdu v Banskej Bystrici ). Súd preto je toho názoru, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nepožíva právnu ochranu v zmysle , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Konanie oprávneného nevykazuje znaky čestnosti. Súd má za to, že oprávnený využil najmä omyl a nevedomosť povinného ako spotrebiteľa, čím došlo k výraznej nerovnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súdu z jeho činnosti je známe, že oprávnený rovnakým spôsobom uzatvoril dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s veľkým počtom spotrebiteľov. Samotná zmluva o úvere je ešte z roku 2006, k postúpeniu pohľadávky z nej malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011. Vychádzajúc z predpokladu, že ku dňu postúpenia mala byť pohľadávka zo zmluvy o úvere v celom rozsahu splatná ( keďže to je jedna zo zákonných podmienok postupiteľnosti bankovej pohľadávky a inak by vzhľadom na zákona o bankách zmluva o postúpení pohľadávky bola absolútne neplatná, čo ale rozhodcovský súd nijako neskúmal) potom je zrejmé, že aj od samotného postúpenia pohľadávky do podpisu dohody o uznaní dlžníkom uplynuli viac ako 3 roky, teda v čase uznania jednalo sa bezpochyby o premlčanú pohľadávku. Veriteľ teda snažil sa jej domôcť tak, že zaslal povinnému ( a iným dlžníkom) predformulované uznanie dlhu a rozhodcovskú zmluvu v ktorých úplne zamlčal premlčanie a dlžník tak zjavne nevedel, že uznáva premlčaný dlh ( ). Niet pochýb o tom, že ak postúpenie pohľadávky bolo platné, teda ak pohľadávka v čase postúpenia bola v celom rozsahu splatná, potom v čase podpisu dohody o uznaní viac ako 3 roky od postúpenia musela byť dávno premlčaná, o čom v dohode nie je ani zmienka. Oprávnený ako profesionál musel, alebo aspoň mal po postúpení pohľadávky vedieť, že ide o pohľadávku premlčanú, čo nie je možné obísť následným špekulatívnym konaním a obchádzaním zákona na úkor spotrebiteľských práv povinného. Súd konanie oprávneného v daných okolnostiach pri uzavretí dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle a o ochrane spotrebiteľa. Keďže spôsob, akým došlo k uzavretiu vyššie uvedenej dohody je v rozpore s dobrými mravmi, súd považoval dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach za absolútne neplatný právny úkon v zmysle . Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Neplatnosť dohody o uznaní záväzku spôsobuje aj neplatnosť od nej závislej rozhodcovskej zmluvy uzavretej v rovnaký deň. Aj ustanovenie zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní za daných okolností platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podmieňuje platnosťou spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ oprávnený za spotrebiteľskú zmluvu považuje dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, je na jej základe neplatná aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, pretože sa na ňu vzťahujú dôvody neplatnosti dohody.

9. Oprávnený uzatvoril s povinným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ten istý deň, pričom obidve zmluvy boli vopred pripravené a povinný ako spotrebiteľ nemohol meniť ich obsah a zmluvné dojednania. Súd má za to, že povinný len za účelom dohodnutia splátkového kalendára podpísal obidve zmluvy, pričom nemienil uznať dlh a ani uzatvoriť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Vzorové tlačivá týchto právnych úkonov nasvedčujú tomu, že ak povinný chcel s oprávneným uzatvoriť dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, bol de facto nútený aj uznať dlh a uzatvoriť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Súd je toho názoru, že oprávnený bol ten, kto využil nevedomosť spotrebiteľa a inicioval uzatvorenie vyššie označených zmlúv, a to s cieľom zabezpečiť pre seba právne isté postavenie (predĺženie premlčacej doby a možnosť prejednať spor namiesto všeobecného súdu pred rozhodcovským súdom) na úkor povinného. Z hľadiska posúdenia konania oprávneného nemožno opomenúť, že uvedené dohody boli uzavreté práve v čase ( 13.08.2014), kedy nadobudlo účinnosť ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ( 01.05.2014) v zmysle ktorého by oprávnený na všeobecnom súde plnenia sa v tom čase nedomohol, keďže na premlčanie by vtedy súd musel prihliadnuť ex offo, nehovoriac o tom, že na rozdiel od rozhodcovského súdu v súdnom

konaní bol by vykonaný prieskum dôvodnosti čo do základu a výšky aj samotného nároku, pri ktorom rozhodcovský súd vychádzal len z tvrdení oprávneného.

10. Podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach povinný svojim podpisom potvrdil oprávneným vložený text uznania záväzku, z ktorého vôbec nevyplýva skutočnosť, že má vedomosť o jeho premlčaní a následkoch premlčania. Oprávnený mal povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou ( viď § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v tom čase), čo znamená, že mal spotrebiteľa preukázateľne upozorniť na premlčanie, čo sa nestalo. Rozhodcovský súd neprihliadal na nekalosť tejto obchodnej praktiky oprávneného spočívajúcu v dohode o uznaní dlhu a uzavretí splátkového kalendára, ale uložil povinnému povinnosť zaplatiť takto uznané sumy, a to bez toho, aby oprávnený musel ich výšku a dôvodnosť preukazovať ďalšími listinami, tak ako by to musel urobiť v civilnom konaní pred súdom.

11. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva iba to, že mal za preukázané, že dňa 21.02.2006 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy označenej ako „Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty B., na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, pričom žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru. V ďalšom sa rozhodcovský súd odvoláva už len na dohodu o uznaní záväzku. Exekučný súd mal za preukázané, že dohoda o uznaní záväzku bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, sledovala zvýhodnenie žalobcu, teda oprávneného. Dohoda bola uzavretá na podporu a sledovanie cieľa oprávneného získať na v nej vyplnené premlčané sumy exekučný titul, na základe ktorého by potom bolo možné exekúciu proti povinnému vykonať. Rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou žalovanej sumy a príslušenstva, posúdením, či prípadne nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver a podobne.

12. Konanie pred rozhodcovským súdom inicioval veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Predložené predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie v súlade s bodom 3.3 rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v skutočnosti nemohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal iba v prípade, že zmluva bola platne uzavretá. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pretože inak by bola vyhotovená konkrétne na daný prípad a nebola by na slovo zhodná so stovkami ďalších rozhodcovských zmlúv predkladaných oprávneným v nespočetných exekučných konaniach. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.

13. Vzhľadom na uvedené je irelevantné, či predmetnú vec rozhodol rozhodcovský súd evidovaný v Zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, keďže Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. Súd opäť pripomenul, že konanie oprávneného pri uzavretí rovnakých dohôd o uznaní záväzku a rozhodcovských zmlúv už bolo súdmi opakovane judikované ako nekalá obchodná praktika. Súd prvej inštancie podporne poukázal napríklad na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn.5CoE/20/2020.

14. Dojednanie o možnosti odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy obsiahnuté v jej článku 3.3 nič nemení na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v danom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Možnosť povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve ako aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde je podľa názoru súdu len formálnou možnosťou, pretože je nepochybné, že povinný rozhodcovskú zmluvu dostal spoločne s dohodou, obe boli vopred pripravené, s predtlačeným textom a ručne boli následne len

dopísané údaje o povinnom. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy.

15. Súd sa tiež zaoberal ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy bod 4., označeného ako Poučenie o rozhodcovskom konaní. Takéto poučenie však podľa názoru súdu nepreukazuje, či bolo povinnému skutočne poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá dodávateľ. Je nutné dodať, že samotné poučenie o rozhodcovskom konaní je pre priemerného, právne nevzdelaného, spotrebiteľa značne zavádzajúce, pretože v poučení sa rozhodcovský súd označuje ako obdoba všeobecného súdu a tak spotrebiteľ nemusí vedieť, že v prípadnom spore na návrh oprávneného bude rozhodovať súkromný subjekt a nie štátny súd. Aj možnosť výberu súdu je podľa názoru súdu len zdanlivá. Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

16. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní dlhu a tým aj na predĺžení premlčacej lehoty. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľ ním zhoršil svoje zmluvné postavenie, pričom uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je aj v rozpore s ustanovením .

17. V zmysle zmluvných dojednaní si spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom presadiť príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko v predtlačených podmienkach, t.j. v podmienkach individuálne nedojednaných, boli už dopredu určené rozhodcovské súdy a to bez toho, aby na určení iného súdu (dokonca aj všeobecného súdu) mal povinný ako spotrebiteľ akýkoľvek vplyv. Pre spotrebiteľov bolo pritom významné i ustanovenie účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou v mieste ich bydliska.

18. Ustanovenie článku 3 Rozhodcovskej zmluvy síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale iba v prípade, ak je sám žalobcom, aj to iba v prípade, ak spor iniciuje skôr ako dodávateľ. V prípade ak dodávateľ podá prvý žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je povinný podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, a to aj v prípade, ak by neskôr sám chcel podať voči dodávateľovi žalobu na všeobecný súd. Tým je spotrebiteľovi fakticky odňatá možnosť brániť sa v sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy pred všeobecným súdom. Takúto Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzatvorenú, nakoľko v prípadoch, ak je žalobcom dodávateľ, nie je spotrebiteľovi umožnené brániť sa mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Povinný ako spotrebiteľ mohol len formulárovú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam.

19. Súd prvej inštancie sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva s rozhodcovskými zmluvami uzatváranými oprávneným s rôznymi spotrebiteľmi a stretáva sa v takýchto prípadoch často s argumentáciou snažiacou sa presvedčiť súd o jej individuálnom vyjednaní argumentom, že rozhodcovská zmluva tu bola uzatvorená na samostatnej listine, teda nebola súčasťou všeobecných podmienok, že bola spotrebiteľom priamo podpísaná a že spotrebiteľ bol o všetkých jej dôsledkoch poučený a že táto nebola podmienkou uzavretia samotnej zmluvy. Táto argumentácia ale neobstojí. Súd sa prakticky dennodenne stretáva s týmito rozhodcovskými zmluvami a je nemožné uveriť tomu, že by desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri "individuálnom" dohodovaní rozhodcovskej zmluvy prejavili presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o jej vyjednané znenie, výber rozhodcovského súdu, ktorým je vždy rovnaký rozhodcovský súd, resp. rozhodcovské súdy a vôbec celkové dojednanie rozhodcovskej zmluvy ktoré je vždy totožné.

20. Veriteľ by mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Keďže oprávnený na tunajšom súde inicioval množstvo podobných exekučných konaní, kde právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rovnakej rozhodcovskej

zmluve, súdu z jeho činnosti je známe, že je to práve a výlučne ( s iným prípadom sa súd zatiaľ nestretol) veriteľ kto iniciuje konanie pred rozhodcovským súdom. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C -243/08, C-168/05).11. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle .

21. Ako už súd uviedol, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Na preukázanie, že v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a teda že s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu nepostačuje párriadkové vopred predtlačené formálne "poučenie" v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom (povinným) osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa (povinného) sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom sa prieči dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia , nakoľko sa povinný ako spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia vedie povinného k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené oprávneným bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

22. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská zmluva totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

23. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Koniec koncov, uvedené závery pokiaľ ide o nemožnosť akceptovať takúto rozhodcovskú zmluvu a dohodu o uznaní už pre oprávneného nemôžu byť nijako nové či prekvapivé. Majúc na pamäti princíp právnej istoty v právnom štáte súd poukazuje na to, že týmto rozhodnutím sa nijako neodchyľuje od svojej doterajšej, ustálenej rozhodovacej činnosti, keď aj v množstve iných obdobných exekučných vecí oprávneného žiadosť o udelenie poverenia z úplne rovnakých dôvodov zamietol, pričom na základe odvolaní oprávneného boli uvedené rozhodnutia Krajským súdom v Prešove potvrdené, viď napr. uznesenie tunajšieho súdu sp.zn.10Er/669/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.28CoE/24/2019, alebo uznesenie sp.zn.10Er/515/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.12CoE/21/2019 alebo uznesenie sp.zn.10Er/348/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.5CoE/24/2019.

24. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorým žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci (ust. (ďalej len „“).

25. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom

dokumente a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie verejných služieb. Pre konštatovanie, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, neexistuje žiaden skutkový ani právny základ. Povinný mal možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť zmluvu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj urobil. Povinný mal však zároveň možnosť ju aj odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju podpísanú veriteľovi, ak s jej obsahom nesúhlasil. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto nemožno považovať uzavretie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru oprávneného, rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente a vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie MS SR podľa ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený splnil všetky zákonné podmienky a napriek tomu exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 vydaného vo veci vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. , teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený má v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

26. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

27. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

28. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

29. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty B.. zo dňa zo dňa 21.2.2006 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. a vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý má poskytovanie úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. V zmysle spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.

32. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 13.8.2014 je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa, pričom iné zmluvné ustanovenia boli vopred naformulované a nebolo ich možné meniť. Ani samotný oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že nešlo o individuálne dojednanú podmienku.

33. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku ako aj rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, a taktiež to nevyplýva ani zo samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že povinný mohol uzavrieť Dohodu o uznaní záväzku samostatne bez toho, aby musel zároveň uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za to, že na strane oprávneného došlo k nekalej obchodnej praktike, ak povinnému doručil Dohodu o uznaní záväzku zároveň aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby ho výslovne upozornil, že podpísanie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je dobrovoľné a uzavretie Dohody o uznaní záväzku nie je podmienené podpísaním aj spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Uvedeným konaním oprávnený konal v rozpore s požiadavkami odbornej spôsobilosti, teda porušil starostlivosť, ktorú od neho možno rozumne očakávať a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi, aby narušil ekonomické správania spotrebiteľa, ktoré by tento pri dostatku informácií inak neurobil. Na základe uvedeného mal odvolací súd ako aj súd prvej inštancie za preukázané, že nekalou obchodnou praktikou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a tým k naplneniu dikcie ustanovenia v spojení s .

34. od 01.01.2008 v ustanovení za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

35. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

36. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia o rozhodcovskom konaní.

37. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

38. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (ustanovenie ), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

39. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

40. Podľa o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

41. Podľa o ochrane spotrebiteľa používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

42. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva poučenie o rozhodcovskom konaní, avšak absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovská doložka neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie vyvolané dodávateľom. Napriek odvolacej námietke oprávneného, že znenie zákona umožňuje alternatívne riešiť spor aj na všeobecnom súde, a teda dáva zmluvných stranám na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia, odvolací súd poukazuje na formuláciu predmetnej zmluvy, teda že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku, podpísanej dňa 13.8.2014, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov. Z uvedeného nevyplýva žiadne alternatívne oprávnenie spotrebiteľa riešiť spory z vyššie uvedenej dohody na všeobecnom súde spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené taktiež z uvedenej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že ide o skutočnú vôľu spotrebiteľa, aby jeho spory s dodávateľom rozhodoval rozhodcovský súd, ale z predložených listinných dôkazov ako aj z neunesenia dôkazného bremena oprávneným má odvolací súd za to, že rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená na podpis spolu s Dohodou o uznaní záväzku, bola jej súčasťou, pričom zo strany oprávneného nedošlo k upozorneniu povinného, že predmetnú zmluvu nemusí podpísať a uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou pre uzavretie Dohody o uznaní záväzku, ak konanie povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť s oprávneným dohodu o uznaní svojho záväzku.

43. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

44. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa , potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

46. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v spojení s pri zastavení exekučného konania ( Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).