Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/249/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., IČO: 45 300 950, so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, zastúpený advokátskym spoločenstvom: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101180366/2021 zo dňa 08.07.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa 14.09.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101180366/2021 zo dňa 08.07.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 20.09.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101180366/2021 zo dňa 08.07.2021, ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100171930/2021 zo dňa 01.02.2021, ktorým bol žalobcovi podľa ust. daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume XXX eur. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby žalobe priznal odkladný účinok podľa ust. (ďalej len ako „SSP“). V dôvodoch návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. Dôvodil, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrického kraja v okrese I., pričom

zamestnanci spoločnosti si uplatňujú daňový bonus na 163 nezaopatrených detí. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii aj z toho dôvodu, že opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 mimoriadne negatívne zasiahli do jeho príjmovej stránky. Uviedol, že už pred zavedením jednotlivých reštriktívnych opatrení bola finančná situácia daňového subjektu mimoriadne napätá, pričom nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa situácia ešte viac zhorší. Poukázal na to, že predmetné opatrenia pritom predstavujú objektívnu právnu skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu nezávislá od jeho vôle alebo pričinenie ako daňového subjektu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Následne žalobca uviedol, že nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Argumentoval taktiež tým, že aj z tvorby fakultatívnych účtovných rezerv v kumulatívnej výške X,X mil. eur v účtovnom roku 2017 a 2018 vyplýva jeho zodpovedný prístup k splácaniu svojich budúcich daňových záväzkov v prípade, ak nastane ich splatnosť, resp. za predpokladu, ak ich zákonnosť potvrdí súd. Na preukázanie týchto tvrdení predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: prehľad úhrady splatných daní, fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2017, fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2018 a riadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal aj na rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. , a mnohé uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. - , , , ). Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobne správnej žalobe, je návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. Záverom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že z riadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2020 jednoznačne vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca tvorí záporný prevádzkový kapitál - X XXX XXX eur. Zdôraznil, že preto je nútený získavať finančnú pomoc aj prostredníctvom cudzích zdrojov. Ďalej uviedol, že jeho záväzky značne prevyšujú jeho pohľadávky, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania jeho prevádzky, ktorý je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Zdôraznil, že na príjmy zamestnancov žalobcu je naviazaných 163 maloletých nezaopatrených detí, ktoré sú plne závislé od starostlivosti svojich rodičov, ktorí sú závislí od príjmov ním poskytovaných. Uviedol, že výkon exekučného daňového práva voči nemu výkon rozhodnutia bude preňho likvidačným z dôvodov vyššie uvedených. S poukazom na uvedené žalobca zároveň uviedol, že pre rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku je nevyhnutný jeho výnimočný charakter, ktorý v tomto konkrétnom prípade skutočne nastal a priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žaloby nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Žalobca tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je jediná jeho možná ochrana, ktorá môže zamedziť, aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z jeho účtov, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na jeho nehnuteľnostiach. Zdôraznil, že akoukoľvek blokáciou žalovaným alebo zamedzením nakladať so zostatkom na jeho bankových účtoch alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti, by v danom prípade došlo k naplneniu podmienok stanovených v ust. . Zásah zo strany daňového úradu a výkonu prípadnej daňovej exekúcie by bol preňho fatálny, nakoľko by mu vznikla platobná neschopnosť. Zastával názor, že výkon rozhodnutia by znamenal jeho ekonomickú likvidáciu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že prípadný zásah správcu dane v rámci výkonu daňového exekučného konania by vylučoval navrátenie do predošlého stavu a prípadné ohrozenie alebo

ukončenie jeho podnikateľskej činnosti by nezostal z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Uviedol, že nie je jeho úmyslom v žiadnom prípade vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci správnej žaloby.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že správcom dane u daňového subjektu bolo zistené účelové konanie spoločnosti s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej výhody nastrčením spoločností, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, model obchodovania s využitím „nárazníkových“ spoločností a „stratených“ obchodníkov. Predmetom týchto zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Žalobca deklaruje dodanie tovaru od spoločností, ktoré nevykonávali skutočnú hospodársku činnosť. Spoločnosti, ktoré boli subdodávateľmi daňového subjektu, boli do reťazca obchodov účelovo vložené, boli to jednoosobové spoločnosti bez akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno-technické zabezpečenie, do reťazca boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi, tieto spoločnosti nepodali daňové priznania k dani z príjmu, účtovnú závierku, nepredložili správcovi dane záznamy DPH, dokumenty, faktúry a doklady k jednotlivým obchodom. Odberateľom, nadobúdateľom boli daňové subjekty, ktoré sú už nekontaktné, boli umelo zapojené do obchodného reťazca iba na krátku dobu, a nezakladajú žiadnu ekonomickú podstatu, stali sa nekontaktné alebo boli vymazané z Obchodného registra SR. Hrozba straty práce u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti a žalobca si ich prenajíma, tieto služby sú značne predražené. V tomto období sú právoplatné ďalšie rozhodnutia za iné zdaňovacie obdobia, ktoré žalobca neuhradil. Žalobca neprijal žiadne opatrenia na reštrukturalizáciu spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej nákladovosti spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s popísaným modelom obchodovania ani v súčasnosti. Na základe uvedených skutočností s jeho priznaním nesúhlasil.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

8. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej, či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným

záujmom. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (ust. ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ ust. ). Pri dôvode uvedenom v ust. , je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.

9. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

10. Správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“.

11. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto uznesenia, pričom v tomto prípade - nariadenia predbežného opatrenia o povinnosti zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu nijako nepreukázal. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V predmetnej veci správny súd zastáva názor, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu spočívajúcu v ohrození (možnom ukončení) jeho podnikania v prípade zloženie do zábezpeky finančnej čiastky nijako hodnoverne nepreukázal. Preukazovanie likvidačného dopadu na žalobcu v prípade zloženia danej sumy na účet správcu dane, čím sa znemožní možnosť nakladania s touto sumou žalobcovi, podľa názoru správneho súdu nijako neodráža reálnu schopnosť a jeho (ne)možnosť túto čiastku zložiť z vlastných disponibilných zdrojov, keďže samotný žalobca v návrhu poukázal na tvorbu účelovej rezervy na úhradu svojich daňových záväzkov za roky 2017 a 2018 v kumulatívnej výške X,X mil. eur. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Takýto stav však podľa názoru súdu v danej veci nenastal, keďže žalobca podľa svojho vyjadrenia v žalobe má vytvorené finančné rezervy umožňujúce mu zloženie danej sumy.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy a finančnej škody na strane žalobcu v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd zdôrazňuje, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak,

aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. Žalobca taktiež neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. K tvrdeniu žalobcu, ohľadom legitímnych očakávaní, t. j. že správny súd rozhodne v tejto veci rovnako ako Krajský súd v Prešove v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného, súd uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená, že ak iný správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch, ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy. Zároveň správny súd uvádza, že vo všetkých žalobcom uvádzaných rozhodnutiach išlo vo veci samej o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o nepriznaní nadmerných odpočtov DPH žalobcovi, resp. spol. Podtatranská hydina, a.s., za zdaňovacie obdobie roku 2012.

15. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.05.2018.

16. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil. Krajský súd v Bratislave podľa ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .