Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-1706-2021.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Subarea
12Ek/1706/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Arcus International, s.r.o., so sídlom 85, 930 36 Horná Potôň, IČO: 36 259 829 právne zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát, AK so sídlom Alžbetinské námestie 1203, Dunajská Streda, IČO: 42162891, proti povinnému: RetroTatry, spol. s r.o., so sídlom Hotel Gerlach, Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 446 335 právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935 o vymoženie 82.775,- EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička so sídlom exekútorského úradu Okulka 24/11, 09301 Vranov nad Topľou, IČO: 42341795 v konaní vedenom pod č. 399EX 701/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 17.05.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 82.775,- EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 16Cb/30/2019 zo dňa 30.06.2020, ktorý sa stal právoplatný dňa 29.04.2021 a vykonateľný dňa 04.05.2021 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 10.06.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42341795, ktorý ju vedie pod zn. 399EX 701/21. 3. Povinnému bolo dňa 18.06.2021 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Následne dňa 09.07.2021 bolo súdnemu exekútorovi od právneho zástupcu povinného doručené podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie, námietky proti spôsobu vedenia exekúcie“ (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“). Súd na základe vyjadrenia súdneho exekútora a z predloženej doručenky preukazujúcej prevzatie Upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a ďalšími prílohami. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že navrhovaný spôsob exekúcie predajom nehnuteľnosti je nevhodný a neprimeraný z dôvodu, že zo znaleckého posudku vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti predstavuje cca 6 mil. EUR, čo je podľa povinného vzhľadom k výške vymáhanej pohľadávky hrubý nepomer a takúto exekúciu považuje za neprípustnú. Ďalej uvádza, že exekúcii oprávneného predchádzajú exekúcie ďalších oprávnených, s ktorými bola uzatvorená dohoda o splátkových kalendároch a vykonanie exekúcie tak ako je navrhované podľa povinného poškodzuje oprávnených, ktorých exekúcie predchádzajú tejto exekúcii. Uvádza, že zablokovaním bankového účtu je znemožnené povinnému plniť už uzatvorené splátkové kalendáre a taktiež, že nehnuteľnosť je jediným majetkom, kde povinný vykonáva podnikateľskú činnosť a exekúcia jeho predajom ako aj zablokovanie bankového účtu povinného predstavuje znemožnenie podnikateľskej činnosti a jeho následnú likvidáciu.
Povinný zároveň poukazuje na ust. § 64 Exekučného poriadku a v tejto súvislosti na skutočnosť, že súdny exekútor sa neriadi uvedeným zákonným ustanovením a tým, že uvedený spôsob exekúcie znemožňuje realizácie exekúcií, ktoré predchádzajú danej exekúcii dochádza podľa názoru povinného k trestnému činu zvýhodňovania veriteľa. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby súdny exekútor nepokračoval v exekučnom konaní až do ukončenia exekúcií vo veciach, ktoré danej exekúcii predchádzajú. Súdu bolo zároveň predložené aj dovolanie povinného adresované Najvyššiemu súdu SR. 5. K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý vzhľadom k podanému dovolaniu povinného poukazuje na to, že otázka ceny diela bola predmetom konania vedenom pod sp. zn. 16Cb/258/2010. Predmetný rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom v Prešove. Po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku prebiehala exekúcia na sumu ceny diela, pričom v exekúcií bola vymožená celá istina. Je preto pre oprávneného nepochopiteľné, že povinný poukazuje na cenu diela, vady diela alebo na znalecký posudok, keďže uvedené otázky boli predmetom iného konania, ktoré nielenže bolo právoplatne ukončené, ale istina bola od povinného aj vymožená v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o otázku zmluvnej pokuty, Okresný súd Poprad a Krajský súd v Prešove nevychádzali z uznesenia Najvyššieho súd 2Cdo/172/2007, ale z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.07.2019 sp. zn. 3Obdo/11/2019, v ktorom Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní oprávneného tak, že oprávnený ma právo na zmluvnú pokutu a že dohodnutú výšku zmluvnej pokuty nie je možné považovať za neprimeranú. Na základe uvedeného je podľa oprávneného zrejmé, že dovolanie povinného je nedôvodné. K otázke porušenia zásady proporcionality, keď prebieha exekúcia na sumu menšiu ako 100.000,- EUR oprávnený uvádza, že ide o absurdnú argumentáciu, keďže takýmto spôsobom by nebolo možné viesť exekúciu proti žiadnej väčšej obchodnej spoločnosti, keďže každá spoločnosť by mohla tvrdiť, že dlh je zásadne nižší ako majetok spoločnosti. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na to, že pokiaľ povinný má majetok v takom rozsahu, z akého dôvodu nebol schopný uhradiť dlh oprávneného viac ako 10 rokov. Oprávnený ďalej uvádza, že v čase keď povinný neuhradil oprávnenému cenu diela za riadne vykonanú prácu, oprávnený mal veľké finančné problémy, ktoré ohrozovali chod spoločnosti a pracovné miesta zamestnancov oprávneného. Návrhy povinného oprávnený považuje za nedôvodné, pričom sú v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku a podľa neho ide o obštrukciu povinného v exekučnom konaní. 6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
12. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti. 13. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil aj s vyjadrením oprávneného. 14. Zároveň súd pre posúdenie včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného skúmal, či povinný dodržal 15-dňovú zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Z doručenky, ktorú súdu predložil súdny exekútor je zrejmé, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 18.06.2021. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala v danom prípade plynúť dňa 19.06.2021 a uplynula dňa 03.07.2021. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie elektronicky do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 09.07.2021. Z vyššie uvedeného ako aj z vyjadrenia súdneho exekútora mal súd za preukázané, že predložený návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný po uplynutí tejto zákonnej 15-dňovej lehoty. 15. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže tento bol podaný oneskorene. Povinný v podanom návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 16. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že aj napriek nedodržaniu zákonnej lehoty sa exekučný súd návrhom povinného na zastavenie exekúcie bližšie zaoberal a dospel k záveru, že aj keby povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd by aj napriek tomu musel návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný. Namietanými skutočnosťami, ktoré povinný uvádza v návrhu zastavenie exekúcie sú v podstate len spôsob vedenia exekúcie, resp. navrhovaný spôsob, ktorý je podľa povinného „nevhodný a neprimeraný“ a tiež blokovanie bankového účtu povinného, čím mu má byť znemožnené plniť už uzatvorené splátkové kalendáre. K spôsobu vedenia exekúcie súdnym exekútorom exekučný súd uvádza, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pokiaľ povinný spochybňuje zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku. 17. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 18. Cieľom a účelom exekučného konania je dosiahnutie uspokojenia práva oprávneného, ktoré povinný nesplnil dobrovoľne. Exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné. 19. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia
20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 22. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, ale trovy konania si neuplatnil súd rozhodol o trovách oprávneného tak ako je uvedené vo výroku č. II daného uznesenia
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.