Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcov: 1.) KORFIN, s.r.o., IČO: 35780185, Blumentálska 2725/13, 811 07 Bratislava, 2.) SEMPIOLA INVEST LIMITED, ident. č. HE 325935, Diagorou 4, Kermia Building, 6th floor, flat/office 601, 1097 Nicosia, Cyprus, obaja zast. Advokátska kancelária Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., Námestie Matice Slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., IČO: 31322832, Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na súd dňa 10.01.2020 domáhali súdneho určenia, že rozhodnutie č. 3 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 10.10.2019 je neplatné. Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1,82412 Bratislava, ICO: 31 322 832, ním schválilo prechod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na spoločnosť MOL Nyrt. v rámci uplatnenia práva výkupu spoločnosťou MOL Nyrt. ako navrhovateľom za protiplnenie za akcie cieľovej spoločnosti SLOVNAFT, a.s. poskytnuté v peniazoch vo výške 85,- EUR za každú akciu cieľovej spoločnosti SLOVNAFT, a.s. v súlade s Podmienkami uplatnenia práva výkupu schválenými spoločnosťou MOL Nyrt. zo dňa 13.8.2019 ako navrhovateľom a v zmysle Rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. z XXX-XXX-XXX-XXX k č. sp. I.-XXX-XXX-XXX zo dňa 3.9.2019 o udelení predchádzajúceho súhlasu spoločnosti MOL Nyrt. s týmto uplatnením práva výkupu, pričom prechod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na spoločnosť MOL Nyrt. sa vzťahuje na 296204 kusov akcií registrovaných pod číslami R. H., M. F. M..

2. V žalobe uviedli, že žalobca 1 bol v čase konania MVZ akcionárom žalovaného vlastniaci 100 ks akcií. Žalobca 2 bol v čase konania MVZ akcionárom žalovaného vlastniaci 14 037 ks akcií. Žalobca 1 a žalobca 2 sa MVZ nezúčastnili. Jednou zo zákonných podmienok vzniku práva výkupu je uskutočnenie tzv. ponuky na prevzatie; t.j. uplatneniu práva výkupu musí predchádzať ponuka na prevzatie v súlade so zákonnými podmienkami upravenými v Zákone o CP. Majoritný akcionár žalovaného MOL Nyrt. však relevantnú ponuku na prevzatie neuskutočnil, resp. s ohľadom na platnú mávnu úpravu ani v danom čase uskutočniť nemohol. Ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu (t.j. až 279 ), ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má

za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti. V danom prípade nie je sporné, že zo strany spoločnosti MOL Nvrt. nešlo o realizáciu povinnej ponuky na prevzatie, ktorú je povinná podľa § 118g ods. 1 Zákona o CP uskutočniť. Spoločnosť MOL Nyrt. svoj kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti nadobudla už dávno v minulosti, a teda nejde o prípad plnenia si zákonnej povinnosti na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie. Lenže v danom prípade nemohlo ísť ani o realizáciu dobrovoľnej ponuky na prevzatie, pretože navrhovateľ MOL Nyrt. nemohol mať za cieľ nadobudnúť kontrolný podiel. Už pred verejným návrhom totiž mal kontrolný podiel 98,56 % v SLOVNAFT, a.s. Vlastníctvo MOL Mýrt. podielu 98,56 % (na základnom imaní a súčasne hlasovacích právach) SLOVNAFT, a.s. už pred verejným návrhom vyplýva napr. z tlačovej správy- majoritného akcionára MOL Nyrt., resp. MOLGROUP, zo dňa 12.04.2019. Žiadna predchádzajúca ponuka na prevzatie v zmysle § 118i ods. 1, resp. § 114 ods. 1. Zákona o CP nebola, ani nemohla byť, v tomto prípade uskutočnená. Po prvé, Národná banka Slovenska zlyhala, keď rozhodnutím č.sp.: NBS1-000-036-578, č.z.: XXX- XXX-XXX-XXX zo dňa 02.05.2019, schválila podmienky „ponuky na prevzatie“ spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Ako plynie zo zhora uvedeného, tak sa nemohlo jednať o ponuku na prevzatie, pretože v tej dobe už MOL Nyrt. vlastnil podiel 98,56 % v SLOVNAFT, a.s., a preto jeho ponuka nemohla smerovať k nadobudnutiu kontrolného podielu (najmenej 33 % na hlasovacích právach). Dokonca ani sám majoritný akcionár MOL Nyrt. najskôr neprijal zámer uskutočniť ponuku na prevzatie. Totiž ako plynie zo zverejnenej tlačovej správy majoritného akcionára MOL,Nyrt.. resp. MOLGROUP, zo dňa 12.4.2019, ten sa rozhodol uskutočniť dobrovoľnú „verejnú ponuku na výkup akcií spoločnosti SLOVNAFT“. To samozrejme mohol, ale to nie je dobrovoľná „ponuka na prevzatie“. Ak by prijal majoritný akcionár MOL Nyrt. zámer uskutočniť dobrovoľnú ponuku na prevzatie, tak svoj úmysel v rozpore s § 115 Zákona o cenných papieroch nezverejnil (ale taký úmysel správne nemohol mať, a preto ho ani nezverejnil a zverejnil iba zámer uskutočniť verejnú ponuku na výkup akcií). Po druhé. Národná banka Slovenska zlyhala, keď rozhodnutím č.sp.: I.-XXX-XXX-XXX, Č..E..: XXX-XXX-XXX-XXX, zo dňa 3.9.2019, udelila majoritnému akcionárovi MOL Nyrt. predchádzajúci súhlas na uplatnenie práva výkupu akcií všetkých zostávajúcich akcionárov SLOVNAFT, a.s. Taký súhlas vôbec nemala vydať, pretože, ako je vyššie odôvodnené, tak nebola splnená zákonná podmienka pre možnosť uplatniť právo výkupu, totiž nebola uskutočnená predchádzajúca ponuka na prevzatie. Inštitút ponuky na prevzatie bol do nášho právneho poriadku implementovaný na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (ďalej len „Smernica“). Smernica bola do nášho právneho poriadku implementovaná , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a č. 2119/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o CP. Pre odstránenie prípadných pochybností o práve uskutočnenia dobrovoľnej ponuky na prevzatie žalobcovia dávajú do pozornosti znenie samotnej Smernice, ktorá v článku 2 ods. 1 písm. a) jasne stanovuje, že: „ponuka na prevzatie znamená povinnú alebo dobrovoľnú verejnú ponuku (inú ako ponuku samotnej cieľovej spoločnosti) na nadobudnutie všetkých alebo časti cenných papierov cieľovej spoločnosti adresovaná majiteľom cenných papierov tejto spoločnosti, z ktorej vyplýva alebo ktorej cieľom je získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou v súlade s vnútroštátnym právom. Rovnako sa uvádza aj v dôvodovej správe k , ktorým bola táto Smernica implementovaná do nášho právneho poriadku, a to konkrétne k Zákonu o CP: ,,V tomto paragrafe sú definované pojmy a všeobecné zásady týkajúce sa ponúk na prevzatie. V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice o ponukách na prevzatie sa ponukou na prevzatie rozumie verejný návrh na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcii alebo ich častí za iné cenné papiere, ktorý je adresovaný akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne, ak má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo ak môže mať za následok získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou.“ S poukazom na vyššie uvedené teda niet žiadnych pochýb o tom, že spoločnosť MOL Nyrt. nebola oprávnená uskutočniť dobrovoľnú ponuku na prevzatie, nakoľko jej cieľom nebolo, resp. ani objektívne nemohlo byť získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou, t.j. nad žalovaným (keďže MOL Nvrt. už v tom čase kontrolu nad cieľovou spoločnosťou dávno mala). Žiadna relevantná, t.j. zákonom prípustná dobrovoľná ponuka na prevzatie akcií teda nebola zrealizovaná. Pokus spoločnosti MOL Nyrt. o uskutočnenie dobrovoľnej ponuky na prevzatie totiž nie je spôsobilý pre rozpor so Zákonom o CP vyvolať žiadne právne účinky vo vzťahu k vzniku práva výkupu. Keďže jednou zo zákonných podmienok vzniku práva výkupu je v zmysle Zákona o CP uskutočnenie ponuky na prevzatie, právo výkupu v tomto prípade spoločnosti MOL Nvrt. nevzniklo. Keďže právo výkupu spoločnosti MOL Nvrt. vzhľadom na absenciu relevantného uskutočnenia ponuky na prevzatie nikdy nevzniklo, MVZ nemohlo platne prijať ani napádané rozhodnutie, resp. takto prijaté rozhodnutie je nezákonné. Pre úplnosť, nebol daný ani dôvod na zvolanie valného zhromaždenia v zmysle Zákona o CP, tak ako je uvedené v

Zápisnici. Valné zhromaždenie „zvolané v súlade s § 118i ods. 5 Zákona o CP“ /prvá strana Zápisnice/ teda bolo zvolané nezákonne, nakoľko MOL Nyrt. nebol oprávnený požiadať predstavenstvo žalovaného o zvolanie valného zhromaždenia za účelom prijatia rozhodnutia o prechode akcií všetkých zostávajúcich akcionárov na navrhovateľa - MOL Nyrt., keďže právo výkupu na strane MOL Nyrt. neexistovalo.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný v procese uskutočnenia ponuky na prevzatie a uplatnenia práva výkupu, ktorého dôsledkom bol prechod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti žalovaného na spoločnosť MOL Nyrt. uskutočnenom v priebehu roka 2019, a v rámci ktorého došlo aj k prijatiu Rozhodnutia MVZ, bol ako cieľová spoločnosť objektom daného procesu. Vzhľadom k tomu, že daný proces bol a mohol byť iniciovaný len zo strany akcionára/akcionárov žalovaného, žalovaný nijako nerozhodol a ani nemohol rozhodnúť o tom, či daný proces bude alebo nebude zo strany akcionárov uskutočnený a do procesu a plnenia jeho podmienok nezasahoval inak, ako v prípadoch, kedy mu taká povinnosť zo zákona vyplýva, napr. zvolanie MVZ. Napriek uvedenému, žalovaný (ako objekt uplatneného práva výkupu) riadne, s odbornou starostlivosťou, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi, ako aj v súlade s princípmi ochrany menšinových akcionárov v priebehu celého procesu skúmal plnenie jednotlivých zákonných podmienok v takom rozsahu, v akom mu to právna úprava dovoľovala a neidentifikoval pritom žiadne porušenie, pre ktoré by mohol proces uplatnenia práva výkupu akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti žalovaného spoločnosťou MOL Nyrt. alebo aj osobitne Rozhodnutie MVZ trpieť akoukoľvek vadou. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutie MVZ je v súlade s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou a stanovami spoločnosti žalobcu, ako aj v súlade s dobrými mravmi, a preto nie je daný žiaden dôvod na jeho vyhlásenie za neplatné. Žalobcovia v žalobe dôvodia neplatnosť Rozhodnutia MVZ tým, že neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenia práva výkupu zo strany spoločnosti MOL Nyrt., konkrétne spochybňujú právo spoločnosti MOL Nyrt. uskutočniť ponuku na prevzatie a následne uplatniť právo výkupu z dôvodu, že podľa názoru žalobcov spoločnosť MOL Nyrt. nebola oprávnená uskutočniť a ani neuskutočnila dobrovoľnú ponuku na prevzatie v zmysle Zákona o CP, keďže v tom čase už mala tzv. kontrolný podiel v spoločnosti žalovaného. Ďalej žalobcovia dôvodia neplatnosť Rozhodnutia MVZ spochybňovaním aj konania Národnej banky Slovenska, a to z rovnakého dôvodu, t.j. z dôvodu, že spoločnosť MOL Nyrt. nebola oprávnená uskutočniť a ani neuskutočnila dobrovoľnú ponuku, keďže v tom čase už mala tzv. kontrolný podiel v spoločnosti žalovaného. Žiaden iný dôvod neplatnosti Rozhodnutia MVZ aj s prihliadnutím na ustanovenie v platnom znení uvedený nebol a ani z neho iný nevyplýva, pričom vzhľadom na rozhodnutie NS SR v konaní pod sp. zn. už ani iný dôvod nemožno zo strany žalobcov úspešne dopĺňať. Žalovaný týmto popiera tvrdenie žalobcov v žalobe, podľa ktorých údajne nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre uplatnenie práva výkupu zo strany spoločnosti MOL Nyrt. ako navrhovateľa v zmysle Zákona o CP, ako aj tvrdenie žalobcov, že by spoločnosť MOL Nyrt. nebola oprávnená uskutočniť alebo že by neuskutočnila dobrovoľnú ponuku na prevzatie v zmysle Zákona o CP. Žalovaný konajúcemu súdu ďalej uvádza a preukazuje, že žalobcami namietané nesplnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva výkupu zo strany spoločnosti MOL Nyrt. v zmysle Zákona o CP boli riadne splnené, a teda nie je daný žiaden žalobcami uvedený a ani iný dôvod na vyslovenie neplatnosti Rozhodnutia MVZ. Podľa Zákona o CP „Navrhovateľ, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená podľa , má právo požadovať, aby na neho prešli akcie všetkých zostávajúcich akcionárov tejto cieľovej spoločnosti za primerané protiplnenie (ďalej len "právo výkupu"), ak ....“. Ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia Zákona o CP, jednou z podmienok na vznik práva spoločnosti MOL Nyrt. požadovať, aby na neho prešli akcie všetkých zostávajúcich akcionárov tejto cieľovej spoločnosti (žalovaného) za primerané protiplnenie (tzv. právo výkupu) je, že spoločnosť MOL Nyrt. uskutočnila ponuku na prevzatie. Podľa Zákona o CP: „... ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti;...“. Podľa Zákona o CP „... Kontrolným podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel najmenej 33% na hlasovacích právach spojených s akciami jednej cieľovej spoločnosti...“ Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Zákona o CP, ponuka na prevzatie (ako verejný návrh na uzatvorenie zmluvy) môže byť vyhlásená ako povinná, ale aj ako dobrovoľná, pričom môže nasledovať po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo môže mať aj iný cieľ, a to nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti. Žalobcovia teda v žalobe nesprávne uvádzajú,

že cieľom ponuky na prevzatie musí byť len nadobudnutie kontrolného podielu, alebo že by existencia kontrolného podielu bránila následnému vykonaniu ponuky na prevzatie. Takému tvrdeniu nesvedčí žiaden dôkaz, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a je v priamom rozpore s výslovným znením § 114 ods. 1 Zákona o CP, ktoré explicitne uvádza, že ponuka na prevzatie (ako verený návrh na uzatvorenie zmluvy) „nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti“. Ponukou na prevzatie síce môže byť aj verejný návrh, ktorý „má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti“, avšak ponuka na prevzatie (ktorej cieľom je nadobudnúť kontrolný podiel) nie je jedinou formou a jediným účelom ponuky na prevzatie. Zákon o CP teda umožňuje rôzne iné kombinácie účelu vyhlásenia ponuky na prevzatie aplikovateľné pre iné skutkové prípady, a to napr. aj na prípady, ak právo výkupu uplatňuje subjekt, ktorý v čase uskutočnenia ponuky na prevzatie má tzv. kontrolný podiel podľa § 114 ods. 2 Zákona o CP na cieľovej spoločnosti. Týmto skutkovým prípadom bola aj ponuka na prevzatie uskutočnená spoločnosťou MOL Nyrt., ktorá bola uskutočnená po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti a ktorá spĺňala všetky podmienky vyžadované ustanovením § 114 ods. 1 Zákona o CP. Žalovaný súhlasí s tým, že spoločnosť MOL Nyrt. (ako akcionár žalovaného) mala v čase uskutočnenia ponuky na prevzatie kontrolný podiel v zmysle § 114 ods. 2 Zákona o CP, ako aj s tým, že kontrolný podiel na žalovanom nadobudol MOL Nyrt. už v minulosti (ako uvádzajú aj žalobcovia). V konaní teda nie je sporné, že spoločnosť MOL Nyrt. nadobudla kontrolný podiel v zmysle § 114 ods. 2 Zákona o CP pred uskutočnením ponuky na prevzatie, teda ani to, že ponuka na prevzatie nasledovala po nadobudnutí kontrolného podielu spoločnosti MOL Nyrt. na žalovanom. S prihliadnutím na znenie § 114 ods. 1 Zákona o CP nie je pre posúdenie práva spoločnosti MOL Nyrt. uskutočniť dobrovoľnú ponuku na prevzatie vôbec rozhodujúce, v akom časovom úseku po nadobudnutí kontrolného podielu vykonala spoločnosť MOL Nyrt. dobrovoľnú ponuku. Žiadna limitácia zo Zákona o CP a ani z iného právneho predpisu nevyplýva, a preto podmienka podľa § 114 ods. 1 Zákona o CP bola splnená, keďže spoločnosť MOL Nyrt. vykonala ponuku na prevzatie po nadobudnutí kontrolného podielu. Žalobca nijako neodôvodnil, prečo by spoločnosť MOL Nyrt. nemala byť oprávnená uskutočniť dobrovoľnú ponuku iba preto, že spoločnosť MOL Nyrt. nadobudla kontrolný podiel pred uskutočnením ponuky na prevzatie. Žalobcovia taký dôvod podľa názoru žalovaného ani nemohli uviesť, nakoľko ani Zákon o CP a ani iný právny predpis také obmedzenie neurčuje. Žalobcovia v žalobe zjavne len účelovo uvádzajú a vytvárajú nesprávny predpoklad a nesprávne tvrdia, že jedinou možnou formou ponuky na prevzatie podľa § 114 ods. 1 Zákona o CP je len tá, ktorá „má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti“. Výklad Zákona o CP tak, ako ho prezentujú žalobcovia, by bol okrem toho aj v rozpore s účelom právnej úpravy upravujúcej práva výkupu zavedenej Zákona o CP, a to , ktorým sa mení a dopĺňa o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“). Podľa dôvodovej správy k „Ide o úpravu, ktorej cieľom je zjednodušiť proces výkupu (squeeze out) zmenou procesu (v súčasnosti režim prevodu t.j. zmluvnou formou za účasti oboch strán), kde sa navrhuje prejsť na systém prechodu (na základe rozhodnutia valného zhromaždenia), nakoľko súčasné znenie zákona o cenných papieroch neumožňuje efektívne zrealizovanie práva výkupu v prospech akcionára, ktorý má majoritný podiel presahujúci 95% v akciovej spoločnosti.“ Citované znenie dôvodovej správy k teda jasne preukazuje, že ani účelom a úmyslom zákonodarcu nebolo, aby k procesu výkupu nemohol pristúpiť ten, kto už má tzv. kontrolný podiel. Aj z uvedeného dôvodu je zrejmé, že tvrdenie žalobcov o tom, že spoločnosť MOL Nyrt. nemala právo vykonať ponuku na prevzatie, je nesprávne. Hoci tomu tak nie je, hypoteticky a len z hľadiska právnej istoty a právnej argumentácie dopĺňame, že aj ak by procesu výkupu musela predchádzať ponuka na prevzatie, ktorú vyhlási taký navrhovateľ, ktorý ešte nenadobudol kontrolný podiel na hlasovacích právach (teda vo výške 33%) a následne by sa právo výkupu mohlo uplatniť len ak navrhovateľ vlastní najmenej 95% akcií cieľovej spoločnosti (teda tak ako to zrejme naznačuje žalobca), znamenalo by to, že každý navrhovateľ by musel v rámci ponuky na prevzatie zvýšiť svoj podiel najmenej o 62% akcií. Keďže sa v rámci ponuky na prevzatie nadobúdajú akcie na cieľovej spoločnosti prevodom tak, ako v rámci procesu výkupu podľa právnej úpravy účinnej do účinnosti , takáto podmienka by reálne znemožnila efektívne fungovanie procesu výkupu, pričom práve jeho efektívne fungovanie je účelom prezentovanej aj v jej dôvodovej správe. Toto tvrdenie je podporené aj skutočnosťou, že Zákon o CP nestanovuje požadovanú úspešnosť ponuky na prevzatie napr. percentom akcií cieľovej spoločnosti, ktoré navrhovateľ musí získať v rámci ponuky na prevzatie, ako podmienku pre následné uplatnenie práva výkupu. V zmysle Zákona o CP sa len vyžaduje, aby ponuka na prevzatie bola uskutočnená a nebola čiastočná ani podmienená. Vzhľadom k vyššie uvedenému spoločnosť MOL Nyrt. bola oprávnená uskutočniť ponuku na prevzatie v zmysle Zákona o CP a teda jej mohlo vzniknúť (a aj vzniklo) právo výkupu v zmysle

§ 118i ods. 1 Zákona o CP. Spoločnosť MOL Nyrt. nielenže bola oprávnená uskutočniť ponuku na prevzatie v zmysle § 114 ods. 1 Zákona o CP (tak ako je uvedené vyššie), ale spoločnosť MOL Nyrt. ponuku na prevzatie aj riadne uskutočnila. Uvedené tvrdenie preukazujú Oznámenia uverejnené Burzou cenných papierov v Bratislave, a.s., ktorá je regulovaným trhom, na ktorom sa táto ponuka na prevzatie uskutočnila podľa §114 ods. 5 Zákona o CP. Tieto oznámenia sa týkajú všetkých akcií žalovaného, vydaných v emisiách pod číslami ISIN H., M. F. M.. Z týchto oznámení vyplýva, v akom čase a s akým výsledkom bola ponuka na prevzatie uskutočnená. Ďalej skutočnosť, že spoločnosť MOL Nyrt. ponuku na prevzatie riadne uskutočnila explicitne vyplýva aj z rozhodnutia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) č. sp. I.-XXX-XXX-XXX zo dňa 03.09.2019, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas spoločnosti MOL Nyrt. na uplatnenie práva výkupu akcií žalovaného (ďalej len „Rozhodnutie NBS zo dňa 03.09.2019“), kde sa na strane 4 konštatuje, že „Spoločnosť MOL Nyrt. podľa §114 zákona o cenných papieroch dobrovoľne vyhlásila s platnosťou od 10. mája 2019 do 18. júla 2019 ponuku na prevzatie akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Vyhlásená ponuka na prevzatie akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s. predchádzala uplatneniu práva výkupu...“ Vzhľadom k vyššie uvedenému je preukázané, že spoločnosť MOL Nyrt. bola oprávnená uskutočniť ponuku na prevzatie v zmysle § 114 ods. 1 Zákona o CP, a že spoločnosť MOL Nyrt. ponuku na prevzatie v zmysle § 114 ods. 1 Zákona o CP aj riadne uskutočnila. Vzhľadom k tomu ponuka na prevzatie uskutočnená spoločnosťou MOL Nyrt. riadne vyvolala právne účinky a vznik práva výkupu spoločnosti MOL Nyrt. podľa Zákona o CP, a preto neexistujú žiadne žalobcami v žalobe uvedené dôvody neplatnosti Rozhodnutia MVZ. Žalobcovia dôvodia neplatnosť Rozhodnutia MVZ aj spochybňovaním konania NBS, pričom tvrdia, že spoločnosť MOL Nyrt. nemohla uskutočniť ponuku na prevzatie a táto skutočnosť by mala byť aj dôvodom „zlyhania“ NBS pri vydaní rozhodnutia I.-XXX-XXX-XXX, č.z. XXX-XXX-XXX-XXX zo dňa 02.05.2019 (ďalej ako „Rozhodnutie NBS zo dňa 02.05.2019“), ako aj dôvodom „zlyhania“ NBS pri vydaní Rozhodnutia NBS zo dňa 09.03.2019. Uvedené tvrdenie žalobcov žalobca popiera a poukazuje konajúcemu súdu, že z dôvodu, že spoločnosť MOL Nyrt. bola oprávnená uskutočniť a aj uskutočnila riadnu ponuku na prevzatie v zmysle zákona o CP (tak ako už bolo uvedené a preukázané vyššie), nemohlo dôjsť ani k žalobcami tvrdenému „zlyhaniu“ NBS. Pokiaľ žalobcovia spochybňujú procesy, ktoré predchádzali zvolaniu MVZ, teda proces udelenia súhlasu NBS s uplatnením práva výkupu spoločnosťou MOL Nyrt., ako aj právo spoločnosti MOL Nyrt. na požiadanie predstavenstva žalovaného o zvolanie MVZ, tieto tvrdenia sú v rozpore s Rozhodnutím NBS zo dňa 03.09.2019, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas spoločnosti MOL Nyrt. na uplatnenie práva výkupu akcií žalovaného. Žalovanému bolo Rozhodnutie NBS zo dňa 03.09.2019 doručené ako povinná príloha k žiadosti o zvolanie MVZ podľa §118i ods. 5 Zákona o CP. V rámci konania o vydanie Rozhodnutia NBS zo dňa 03.09.2019 sa splnenie podmienok spoločnosťou MOL Nyrt. pre uplatnenie práva výkupu posudzovalo a z Rozhodnutia NBS zo dňa 03.09.2019 výslovne vyplýva, že tieto podmienky splnené boli: „Národná banka Slovenska na základe preskúmania žiadosti spolu s náležitosťami a prílohami konštatuje, že sú splnené podmienky pre udelenie predchádzajúceho súhlasu na uplatnenie práva výkupu na akcie cieľovej spoločnosti SLOVNAFT, a.s....“. Rozhodnutie NBS zo dňa 03.09.2019 je právoplatným správnym aktom vydaným NBS ako kompetentným orgánom v súlade so o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Zákona o CP. Žalovaný v procese organizácie MVZ a prijímania Rozhodnutia MVZ nemá možnosť Rozhodnutie NBS zo dňa 03.09.2019 spochybňovať alebo napádať. Rovnako tak nemôžu urobiť ani žalobcovia v tomto konaní o určenie neplatnosti Rozhodnutia MVZ. Hoci Rozhodnutie NBS zo dňa 03.09.2019 je právoplatným správnym aktom vydaným kompetentným orgánom, v záujme právnej istoty a podpornej právnej argumentácie dopĺňame, že konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky. V tomto ohľade sa odvolávame napríklad na Uznesenie Ústavného súdu Ú. XXX/XXXX - XX zo dňa 01.10.2014 alebo Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.03.2008. To znamená, že aj keby Rozhodnutie NBS zo dňa 03.09.2019 trpelo vadami, ktoré v žalobe uvádzajú žalobcovia (hoci žiadnymi takými vadami netrpí), i tak by bolo také rozhodnutie spôsobilým podkladom na zvolanie a konanie MVZ a prijatie Rozhodnutia MVZ, pretože doteraz nebolo zrušené. Zároveň uvádzame, že Rozhodnutie NBS z 03.09.2019 zjavne nie je nulitným správnym aktom vydaným orgánom, ktorý by absolútne nemal právomoc takéto rozhodnutie vydať, a preto aj v zmysle uvedenej judikatúry môže byť preskúmané len v procese správneho súdnictva a nie v rámci tohto konania o určenie neplatnosti Rozhodnutia MVZ. Takéto preskúmanie by však na platnosť Rozhodnutia MVZ i tak vplyv nemalo a nebude mať, pretože jednak netrpí žiadnymi vadami a aj keby bolo rozhodnutie NBS v rámci preskúmania zákonnosti zrušené, nebude to mať za následok jeho nulitu,

a teda v čase prijatia Rozhodnutia na MVZ bolo Rozhodnutie NBS z 03.09.2019 platným podkladom tak, ako to požaduje Zákon o CP. Vzhľadom na to, že: a) žalobca požaduje určenie neplatnosti Rozhodnutia MVZ výlučne na základe skutočností súvisiacich s podmienkami, ktoré boli predpokladmi pre vydanie Rozhodnutia NBS z 03.09.2019, b) tvrdenia žalobcov sú v rozpore s právoplatným a záväzným Rozhodnutím NBS, c) z vyššie uvedeného je preukázané, spoločnosť MOL Nyrt. bola oprávnená a uskutočnila riadnu ponuku na prevzatie podľa § 114 ods. 1 Zákona o CP, je zrejmé, že žalobcovia nepreukázali, že by Rozhodnutie MVZ bolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo s dobrými mravmi a teda nie sú naplnené podmienky uvedené v § 118i ods. 15 Zákona o CP na určenie Rozhodnutia MVZ za neplatné a žaloba je preto nedôvodná. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov uvedeného v žalobe, že „ani sám majoritný akcionár MOL Nyrt. najskôr neprijal zámer uskutočniť ponuku na prevzatie“, žalovaný poukazuje, že je to skutočnosť, ktorá nemá vplyv na posúdenie platnosti Rozhodnutia MVZ, netýka sa žalovaného, no napriek tomu toto tvrdenie žalobcov žalovaný popiera. Žalovaný poukazuje pritom, že uvedené tvrdenie žalobcu je nepravdivé, keďže rozhodnutie spoločnosti MOL Nyrt. o uskutočnení ponuky na prevzatie bolo jasne deklarované a aj dňa 15.04.2019 zverejnené v denníku Hospodárske noviny tak, ako to vyžaduje §115 ods. 1 Zákona o CP. Z obsahového hľadiska konanie NBS v súvislosti s udelením súhlasu na uskutočnenia ponuky na prevzatie považuje žalovaný za súladné so zaužívanou praxou v tejto oblasti. Aj keď sa dobrovoľné ponuky na prevzatie pred účinnosťou uskutočňovali iba výnimočne, z verejne dostupných zdrojov je možné identifikovať prípady, kedy majoritný vlastník vyhlásil dobrovoľnú ponuku na prevzatie, podobne ako spoločnosť MOL Nyrt. na akcie spoločnosti žalovaného, a to napríklad: a) Ponuku spoločnosti Sudop International B.V., Holandské kráľovstvo na prevzatie akcií spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s., zverejnenú dňa 28.08.2007, pričom z informácií zverejnených NBS vyplýva že išlo o dobrovoľnú ponuku na prevzatie a z informácií zverejnených spoločnosťou DOPRAVOPROJEKT, a.s. vyplýva, že spoločnosť Sudop International B.V., Holandské kráľovstvo bola v tom čase majoritným akcionárom vlastniacim 96,67% podiel na hlasovacích právach spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s., b) Ponuku spoločnosti SC FOOD, AGRO & INDUSTRIAL a.s., Česká republika, na prevzatie akcií spoločnosti POĽNONÁKUP HONT a.s. schválenú rozhodnutím NBS č. zo dňa 26.05.2014. Zo zverejnenej informácie o rozhodnutí vyplýva, že išlo o dobrovoľnú ponuku na prevzatie a zo zverejnenej konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosti SLAVIA CAPITAL Group, a.s., ktorá je konsolidovaným vlastníkom spoločností SC FOOD, AGRO & INDUSTRIAL a.s., Česká republika aj POĽNONÁKUP HONT a.s. vyplýva, že spoločnosť SC FOOD, AGRO & INDUSTRIAL a.s., Česká republika v tom čase vlastnila 99,64% podiel v spoločnosti POĽNONÁKUP HONT a.s.. Nie je preto sporné, že ponuky na prevzatie sa v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky a zaužívanej praxe môžu realizovať spôsobom ako bola ponuka na prevzatie uskutočnená spoločnosťou MOL Nyrt. vo vzťahu k akciám žalovaného. Napriek tomu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (ďalej len „Smernica“) bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná a záväznou právnou normou pre oblasť ponúk na prevzatie je tak znenie Zákona o CP, poukazujeme v súvislosti s tvrdením žalobcu, ktorý sa na znenie Smernice odvoláva, na zjavnú nepresnosť v slovenskej jazykovej verzii Smernice. V článku 2 ods. 1 písm. a) Smernice, ktorý obsahuje vymedzenie pojmu „ponuka na prevzatie“ sa uvádza, že „ponuka na prevzatie znamená povinnú alebo dobrovoľnú verejnú ponuku (inú ako ponuku samotnej cieľovej spoločnosti) na nadobudnutie všetkých alebo časti cenných papierov cieľovej spoločnosti adresovanú majiteľom cenných papierov tejto spoločnosti, z ktorej vyplýva alebo ktorej cieľom je získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou v súlade s vnútroštátnym právom.“ Toto znenie je nepresné, keďže z ponuky na prevzatie nemôže vyplývať získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou. Zrejme ide o nepresný preklad anglickej jazykovej verzie Smernice, v ktorej sa uvádza „takeover bid shall mean a public offer (other than by the offeree company itself) made to the holders of the securities of a company to acquire all or some of those securities, whether mandatory or voluntary, which follows or has as its objective the acquisition of control of the offeree company in accordance with national law.“ Správny preklad uvedenej definície ponúka napríklad aj česká jazyková verzia Smernice: „nabídkou převzetí veřejná nabídka (jiná než kterou podává sama cílová společnost) učiněná držitelům cenných papírů obchodní společnosti na nabytí všech nebo některých těchto cenných papírů, povinná či dobrovolná, která následuje po ovládnutí cílové společnosti nebo má za cíl ovládnutí cílové společnosti v souladu s vnitrostátním právem.“ Dôkazom je znenie Zákona o CP, ktorý v uvádza tak, ako je citované v bode 12 tohto vyjadrenia: „... ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena

týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti;...“. Správny preklad tejto časti Smernice, ktorý obsahuje napríklad česká jazyková verzia alebo slovenské znenie Zákona o CP teda používa pojem „ktorá nasleduje po“ namiesto nesprávneho „z ktorej vyplýva“. Ako už bolo uvedené, ide o vyjadrenie skutočnosti, že ponuka na prevzatie môže byť uskutočnená aj po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti. Ako už bolo aj uvedené v úvode tohto vyjadrenia, žalovaný bol objektom procesu uplatnenia práva výkupu, pričom s odbornou starostlivosťou, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a v súlade s princípmi ochrany menšinových akcionárov neidentifikoval žiadne porušenie podmienok vyžadovaných právnou úpravou pre tento proces. Keďže všetky podmienky boli splnené, žalovaný bol pri zvolávaní MVZ viazaný postupom uvedeným v a Zákona o CP a príslušnými ustanoveniami . Žalovaný pri zvolávaní a konaní MVZ postupoval v súlade s týmito ustanoveniami ako aj spoločenskou zmluvou a stanovami žalovaného, t.j. po doručení žiadosti od spoločnosti MOL Nyrt. spolu so všetkými v a Zákona o CP uvedenými náležitosťami, ktoré boli výsledkom riadneho a zákonného postupu akcionára MOL Nyrt., bol žalovaný povinný v stanovanej lehote a stanoveným postupom zverejniť pozvánku na MVZ a následne sa konalo MVZ, na ktorom bolo prijaté Rozhodnutie MVZ.

4. Na pojednávaní dňa 13.12.2021 PZ žalobcov uviedol, že mimoriadne valné zhromaždenie nemohlo schváliť prechod akcií vzhľadom k tomu že v zmysle § 114 Zákona o cenných papieroch mala tomuto aktu predchádzať ponuka na prevzatie podľa § 118i. PZ žalovaného uviedol, že nerozporuje výklad zákonných ustanovení PZ žalobcov, avšak má za to, že ponuka na prevzatie uskutočnená bola a bola dňa 10.05.2019 zverejnená v Burze cenných papierov. PZ žalobcov nerozporuje skutočnosť uverejnenú v Burze cenných papierov, ale rozporuje, že táto skutočnosť bola dobrovoľná ponuka na prevzatie. Spoločnosť MOL Nyrt. nemohla realizovať dobrovoľnú ponuku na prevzatie a to z dôvodu, že v čase jej realizácie už mala v žalovanom, t. j. v cieľovej spoločnosti kontrolný podiel. Mohla by tak urobiť iba vtedy, keby mala záujem nadobudnúť v žalovanom kontrolný podiel. PZ žalovaného nesúhlasí s výkladom PZ žalobcov, keďže v § 114 ods. 1 je výslovne uvedené, že ponuka môže byť vykonaná dobrovoľne po nadobudnutí kontrolného podielu. Čiže nadobudnutie kontrolného podielu nie je prekážkou vykonania dobrovoľnej ponuky. Túto skutočnosť potvrdila NBS, ktorá tuto ponuku schválila. NBS schválila po vykonaní ponuky, že ponuka bola vykonaná riadne a akcionárovi MOL Nyrt. bolo umožnené uplatniť si výkup ponuky. V roku 2003 urobila spoločnosť MOL Nyrt. povinnú ponuku. Zákon nikde neuvádza, že následne po takejto ponuke nemôže urobiť subjekt ponuku dobrovoľnú. Je to bežná prax. Účelom smernice je ochrana aj väčšinového podielu, aj spoločnosti Slovnaft, aby mohol efektívne fungovať. Nie je preukázané, ktorá podmienka nie je v § 114 splnená. PZ žalobcov uviedol, že je nutné vykladať ustanovenia zákona eurokonformne v zmysle znenia cieľov smernice č. 2004/25/ ES. Smernice sa v zmysle celoeurópskeho priestoru musia vykladať konformne. Účelom smernice bolo umožniť akcionárom, ktorí nadobudnú kontrolný podiel alebo chcú nadobudnúť kontrolný podiel, ovládnutie a správu cieľových spoločností podľa jasných pravidiel stanovených smernicou. Správanie žalovaného a spoločnosti MOL Nyrt. je v rozpore s touto smernicou a to preto, že spoločnosťou MOL Nyrt. vykonaná ponuka nie je povinnou ponukou na prevzatie a súčasne nemôže byť ani dobrovoľnou ponukou na prevzatie, keďže v čase jej realizácie spoločnosť MOL Nyrt. už v cieľovej spoločnosti podiel mala. Podľa názoru PZ žalovaného nie je konanie žalovaného, ako aj spoločnosti MOL Nyrt. v rozpore s účelom smernice. Definícia § 114 ods. 1 je totožná so znením smernice. Smernica a teda ani ustanovenie § 114 ods. 1 nikde neuvádza zákaz dobrovoľnej ponuky, ak už raz bola vykonaná povinná ponuka. Je nelogické, že akcionár, ktorý má 33 % ponuku môže urobiť, aj dobrovoľnú, ale akcionár, ktorý má 65 % už ponuku dobrovoľnú urobiť nemôže, hoci v smernici je uvedené, že členské štáty majú zabezpečiť, aby takýto akcionári mali možnosť urobiť ponuku na prevzatie. V čl. 15 smernice je uvedené, že väčšinoví akcionári majú mať možnosť urobiť výkup akcií. Čl. 3 smernice bod 2 umožňuje urobiť členským štátom prísnejšie pravidlá a požaduje iba minimálne štandardy. PZ žalobcov uznáva, že prax na Slovensku môže byť taká ako v Slovnafte, avšak súd je povinný skúmať jednotný výklad v rámci eurozóny a povinný porovnať všetky jazykové znenia a rešpektovať autonómny výklad pojmov v EÚ a vykladať právo v EÚ v kontexte cieľa a účelu príslušného ustanovenia. Smernica rešpektuje možnosti jednotlivých krajín, ale nie v otázke pojmov.

5. Podľa o cenných papieroch a investičných službách ak tento zákon neustanovuje inak, ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na uzatvorenie zmluvy podľa

osobitného predpisu, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti; akciami sa na účely ponuky na prevzatie rozumejú akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

Podľa o cenných papieroch a investičných službách cieľovou spoločnosťou sa rozumie obchodná spoločnosť, ktorej akcie sú predmetom ponuky na prevzatie. Kontrolným podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel najmenej 33 % na hlasovacích právach spojených s akciami jednej cieľovej spoločnosti. Pri výpočte kontrolného podielu sa postupuje ako pri výpočte podielu na hlasovacích právach spojených s akciami emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu na účely plnenia oznamovacej povinnosti.

Podľa o cenných papieroch a investičných službách ponuku na prevzatie podľa tohto zákona možno uskutočniť len na regulovanom trhu.

Podľa o cenných papieroch a investičných službách navrhovateľ je povinný rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo vznik povinnosti uskutočniť ponuku na prevzatie bezodkladne písomne oznámiť predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska. V prípade povinnej ponuky na prevzatie navrhovateľ v oznámení uvedie aj deň a dôvody vzniku tejto povinnosti a k oznámeniu určenému Národnej banke Slovenska priloží žiadosť o určenie znalca alebo znalecký posudok spĺňajúci podmienky podľa a . Navrhovateľ je povinný oznámenie o ponuke na prevzatie zverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie; v prípade zverejnenia oznámenia o ponuke na prevzatie vo viacerých periodikách sa za zverejnenie ponuky na prevzatie považuje dátum prvého zverejnenia.

Podľa o cenných papieroch a investičných službách navrhovateľ, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená podľa , má právo požadovať, aby na neho prešli akcie všetkých zostávajúcich akcionárov tejto cieľovej spoločnosti za primerané protiplnenie (ďalej len „právo výkupu“), ak je majiteľom akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a s ktorými je súčasne spojený najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti; za rovnakých podmienok má navrhovateľ právo výkupu aj voči právnym nástupcom zostávajúcich akcionárov cieľovej spoločnosti. Právo výkupu môže navrhovateľ uplatniť najneskôr v lehote troch mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie vymedzenej v prvej vete, inak toto právo zaniká.

Podľa o cenných papieroch a investičných službách navrhovateľ, ktorý sa rozhodol, že uplatní právo výkupu, je povinný toto rozhodnutie vrátane skutočností, na základe ktorých mu toto právo vzniklo, bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, cieľovej spoločnosti a zverejniť spôsobom podľa .

Podľa o cenných papieroch a investičných službách právo výkupu je voči zostávajúcim akcionárom cieľovej spoločnosti účinné len po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska; rovnako je právo výkupu účinné aj voči právnym nástupcom zostávajúcich akcionárov cieľovej spoločnosti. Národná banka Slovenska udelí navrhovateľovi predchádzajúci súhlas, len ak sú splnené podmienky na uplatnenie práva výkupu. Na konanie o žiadosti o predchádzajúci súhlas na uplatnenie práva výkupu sa primerane použije ustanovenie . K žiadosti navrhovateľ priloží podmienky, v ktorých uvedie spôsob uplatnenia práva výkupu voči akcionárom cieľovej spoločnosti (ďalej len „podmienky práva výkupu“), stanovisko predstavenstva a dozornej rady cieľovej spoločnosti k navrhnutému uplatneniu práva výkupu a k navrhnutým podmienkam práva výkupu, potvrdenie o uložení peňažných prostriedkov podľa odseku 12 spolu s ďalšími dokladmi, ktoré Národná banka Slovenska požaduje na udelenie predchádzajúceho súhlasu, a znaleckým posudkom, ak je vyžadovaný podľa

odseku 10. Podmienky práva výkupu priložené k žiadosti obsahujú najmä informácie podľa odseku 7 písm. b) až d).

Podľa o cenných papieroch a investičných službách ak bol podaný návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia o prechode akcií podľa odseku 6, nie je navrhovateľ oprávnený scudziť akcie ani použiť ako zábezpeku akcie, ktoré nadobudol uplatnením práva výkupu; takýto úkon je neplatný. Návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým sa rozhodlo o prechode akcií tejto akciovej spoločnosti zo zostávajúcich menšinových akcionárov na navrhovateľa ako väčšinového akcionára na základe uplatnenia práva výkupu, pre jeho rozpor s právnym predpisom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo s dobrými mravmi, môže podať každý akcionár, člen predstavenstva alebo člen dozornej rady cieľovej spoločnosti alebo ten, kto na tom má záujem hodný právnej ochrany; právo podať takýto návrh na súd však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov odo dňa, keď sa o rozhodnutí valného zhromaždenia o prechode akcií podľa odseku 6 dozvedela alebo mohla dozvedieť, najneskôr však do jedného roka od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o prechode akcií podľa odseku 6, pričom týmto zánikom nie je dotknuté právo akcionára, ktorého akcie prešli na navrhovateľa cieľovej spoločnosti, na výplatu dorovnania na základe rozhodnutia súdu podľa odseku 17. Na tento návrh sa vzťahuje , ak tento odsek neustanovuje inak.

Podľa o cenných papieroch a investičných službách fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama alebo spolu s osobami konajúcimi s ňou v zhode dosiahne alebo prekročí kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, je povinná uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých akcií tejto spoločnosti (ďalej len „").

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie "ponuka na prevzatie" alebo "ponuka" znamená povinnú alebo dobrovoľnú verejnú ponuku (inú ako ponuku samotnej cieľovej spoločnosti) na nadobudnutie všetkých alebo časti cenných papierov cieľovej spoločnosti adresovanú majiteľom cenných papierov tejto spoločnosti, z ktorej vyplýva alebo ktorej cieľom je získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou v súlade s vnútroštátnym právom.

Čl. 2 ods. 1 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie v anglickom origináli znie: 'takeover bid' or 'bid' shall mean a public offer (other than by the offeree company itself) made to the holders of the securities of a company to acquire all or some of those securities, whether mandatory or voluntary, which follows or has as its objective the acquisition of control of the offeree company in accordance with national law.

Čl. 2 ods. 1 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie v českom preklade znie: "nabídkou převzetí" nebo "nabídkou" se rozumí veřejná nabídka (jiná než kterou podává sama cílová společnost) učiněná držitelům cenných papírů obchodní společnosti na nabytí všech nebo některých těchto cenných papírů, povinná či dobrovolná, která následuje po ovládnutí cílové společnosti nebo má za cíl ovládnutí cílové společnosti v souladu s vnitrostátním právem.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie s cieľom zabezpečiť súlad so zásadami stanovenými v odseku 1 členské štáty: a) zabezpečia, aby sa dodržiavali minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici; b) môžu stanoviť ďalšie prísnejšie podmienky a ustanovenia, ako sú ustanovenia tejto smernice na reguláciu ponúk.

6. Súd vyhodnotil v žalobe uvedené tvrdenia v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj citovanými právnymi normami a dospel k záveru, že tieto sú neopodstatnené, žaloba nemá oporu v zákone a preto ju zamietol. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného (MVZ) dňa 10.10.2019, ktorým MVZ schválilo prechod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na spoločnosť MOL Nyrt. v rámci uplatnenia práva výkupu spoločnosťou MOL Nyrt. ako navrhovateľom za protiplnenie za akcie cieľovej spoločnosti SLOVNAFT, a.s. poskytnuté v peniazoch vo výške 85,- eur za každú akciu cieľovej spoločnosti SLOVNAFT, a.s. v súlade s Podmienkami uplatnenia práva výkupu schválenými

spoločnosťou MOL Nyrt. zo dňa 13.8.2019 ako navrhovateľom a v zmysle Rozhodnutia Národnej banky Slovenska (NBS) Č.. E. XXX-XXX-XXX-XXX k č. sp. I.-XXX-XXX-XXX zo dňa 3.9.2019 o udelení predchádzajúceho súhlasu spoločnosti MOL Nyrt. s týmto uplatnením práva výkupu, pričom prechod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na spoločnosť MOL Nyrt. sa vzťahuje na 296204 kusov akcií registrovaných pod číslami ISIN H., M. a M.. Žalobcovia boli v čase konania MVZ akcionármi žalovaného - žalovaný 1 vlastnil 100 ks a žalovaný 2 vlastnil 14037 ks akcií. Ako hlavný dôvod neplatnosti napadnutého rozhodnutia v žalobe uviedli, že právo výkupu nemohlo spoločnosti MOL Nyrt. vzniknúť, nakoľko táto predtým neuskutočnila ponuku na prevzatie v súlade s o cenných papieroch a investičných službách. Žalobcovia tvrdia, že v prípade ponuky na prevzatie uskutočnenej zo strany spoločnosti MOL Nvrt. nešlo o realizáciu „povinnej“ ponuky na prevzatie v zmysle Zákona o CP, nakoľko spoločnosť MOL Nyrt. svoj kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti nadobudla už dávno v minulosti, a teda nejde o prípad plnenia si zákonnej povinnosti na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie. Zároveň však žalobcovia tvrdia, že v danom prípade nemohlo ísť ani o realizáciu „dobrovoľnej“ ponuky na prevzatie, pretože MOL Nyrt. (ako navrhovateľ ponuky na prevzatie) nemohol mať za cieľ nadobudnúť kontrolný podiel v spoločnosti žalovaného. Už pred verejným návrhom totiž mal kontrolný podiel 98,56 % v SLOVNAFT, a.s. Súd sa však s uvedeným tvrdením žalobcov nestotožnil, pričom dospel k záveru, že spoločnosť MOL Nyrt. v rámci uplatnenia práva výkupu akcií SLOVNAFT, a.s. postupovala v súlade so zákonom. V prvom rade súd uvádza, že spoločnosť MOL Nyrt. riadne uskutočnila ponuku na prevzatie v súlade s Zákona o CP. Ponukou na prevzatie v zmysle sa rozumie verejný návrh na uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu ( až 279 ), ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti (akciami sa na účely ponuky na prevzatie rozumejú akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte). V konaní nie je sporné, že ponuku na prevzatie uskutočnila spoločnosť MOL Nyrt. v súlade s na regulovanom trhu, ktorým bola Burza cenných papierov v Bratislave. Sporné však bolo, či túto ponuku na prevzatie možno považovať v zmysle zákona za dobrovoľne vyhlásenú. Súd sa v danom prípade plne stotožnil s argumentáciou žalovaného v konaní a má bezpochyby za to, že predmetná ponuka na prevzatie bola uskutočnená dobrovoľne a plne v súlade s Zákona o CP. Z definície ponuky na prevzatie uvedenej v tomto paragrafe jasne vyplýva, že ňou môže byť verejný návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorej predmetom je kúpa akcií cieľovej spoločnosti - tento môže byť vyhlásený dobrovoľne a môže nasledovať po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti. Túto definíciu ponuka na prevzatie uskutočnená spoločnosťou MOL Nyrt. v predmetnom prípade absolútne napĺňala. Ustanovenie výslovne neobmedzuje možnosť uskutočniť ponuku na prevzatie výlučne s cieľom nadobudnúť kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti. Keďže spoločnosť MOL Nyrt. už kontrolný podiel v spoločnosti žalovaného mala, jej ponuka na prevzatie bola dobrovoľná, čo jasne vyplýva aj z rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. sp. I.-XXX-XXX-XXX zo dňa 03.09.2019, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas spoločnosti MOL Nyrt. na uplatnenie práva výkupu akcií žalovaného. V tomto rozhodnutí Národná banka Slovenska okrem iného výslovne uvádza (na strane 4), že spoločnosť MOL Nyrt. podľa zákona o cenných papieroch dobrovoľne vyhlásila s platnosťou od 10. mája 2019 do 18. júla 2019 ponuku na prevzatie akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s., pričom vyhlásená ponuka na prevzatie akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s. predchádzala uplatneniu práva výkupu a nebola v zmysle ustanovenia a zákona o cenných papieroch ani čiastočná ani podmienená. Postup spoločnosti MOL Nyrt. v súvislosti s uskutočnením ponuky na prevzatie, ktorá riadne predchádzala výkupu akcií žalovaného v zmysle napadnutého rozhodnutia MVZ žalovaného, bol úplne v súlade s Zákona o CP.

7. Súd považuje za neopodstatnené tvrdenie žalobcov, že v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (implementovanej do nášho právneho poriadku ) je ponuka na prevzatie definovaná inak. Slovenský preklad článku 2 ods. 1 písm. a) smernice je totiž nepresný, keď ponuku na prevzatie definuje ako povinnú alebo dobrovoľnú verejnú ponuku (inú ako ponuku samotnej cieľovej spoločnosti) na nadobudnutie všetkých alebo časti cenných papierov cieľovej spoločnosti adresovanú majiteľom cenných papierov tejto spoločnosti, z ktorej vyplýva alebo ktorej cieľom je získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou v súlade s vnútroštátnym právom. Uvedený preklad ustanovenia smernice navodzuje

dojem, že cieľom ponuky na prevzatie musí byť získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou. Tento preklad je však nesprávny, čo jasne vyplýva z pôvodného anglického znenia dotknutého ustanovenia, rovnako ako aj z jeho českého prekladu ("nabídkou převzetí" nebo "nabídkou" se rozumí veřejná nabídka /jiná než kterou podává sama cílová společnost/ učiněná držitelům cenných papírů obchodní společnosti na nabytí všech nebo některých těchto cenných papírů, povinná či dobrovolná, která následuje po ovládnutí cílové společnosti nebo má za cíl ovládnutí cílové společnosti v souladu s vnitrostátním právem). Z predmetného ustanovenia smernice, ako aj z jej transponovaného znenia v § 114 ods. 1 Zákona o CP je preto nepochybné, že ponuku na prevzatie je možné uskutočniť aj po ovládnutí cieľovej spoločnosti, čiže po nadobudnutí kontrolného podielu v nej. Vzhľadom na uvedené znenie smernice, ako aj príslušného ustanovenia Zákona o CP, súd neprikladá žiadnu právnu váhu odvolávaniu sa žalobcov na dôvodovú správu Z. z, ktorá taktiež obsahuje chybný preklad dotknutého ustanovenia transponovanej smernice.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažuje za zlyhanie NBS, keď táto jednak rozhodnutím č. sp.: I.-XXX-XXX-XXX, Č.. E..: XXX- XXX-XXX-XXX zo dňa 02.05.2019 schválila podmienky ponuky na prevzatie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a tiež rozhodnutím č. sp.: I.-XXX-XXX-XXX, Č.. E..: XXX- XXX-XXX-XXX zo dňa 03.09.2019 udelila majoritnému akcionárovi MOL Nyrt. predchádzajúci súhlas na uplatnenie práva výkupu akcií všetkých zostávajúcich akcionárov SLOVNAFT, a.s. Žalovanému bolo rozhodnutie NBS zo dňa 03.09.2019 doručené ako povinná príloha k žiadosti o zvolanie MVZ podľa §118i ods. 5 Zákona o CP. V rámci konania o vydanie rozhodnutia NBS zo dňa 03.09.2019 sa splnenie podmienok spoločnosťou MOL Nyrt. pre uplatnenie práva výkupu náležite posudzovalo a z tohto rozhodnutia NBS zo dňa 03.09.2019 aj výslovne vyplýva, že tieto podmienky splnené boli. Uvedené rozhodnutia NBS sú právoplatné správne akty vydané kompetentným orgánom v súlade so o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Zákona o CP. Tieto rozhodnutia neboli nijak v procese správneho súdnictva napadnuté, ani zrušené, preto žalovaný nemal žiadny dôvod spochybňovať ich v procese prípravy a organizácie MVZ, ako aj pri vydaní touto žalobou napadnutého rozhodnutia o výkupe akcií.

9. Súd považuje za potrebné doplniť, že postup spoločnosti MOL Nyrt. pri uskutočnení dobrovoľnej ponuky na prevzatie, ako aj práva výkupu akcií v spoločnosti žalovaného, bol nielen že v súlade so slovenským právnym poriadkom a citovanou smernicou, ale aj v súlade s obchodnou praxou na Slovensku (napr. ponuka spoločnosti Sudop International B.V. na prevzatie akcií spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s., či ponuka spoločnosti SC FOOD, AGRO & INDUSTRIAL a.s. na prevzatie akcií spoločnosti POĽNONÁKUP HONT a.s.), čo uznal aj sám žalobca na ostatnom pojednávaní.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.