Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/78/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, matky C. D. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom F. X, G., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Krížna 14, Bratislava a otca: H. B. B., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, bytom I. J. XX, G., zastúpeného splnomocnenkyňou: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -1624 zo dňa 17. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach neupravenia styku otca s maloletou (výrok I. a II) a zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti (časť výroku III) p o t v r d z u j e.

II. V napadnutej časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a v časti trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletou; výrokom II. uviedol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn, -496 zo dňa 10. februára 2017 a to výroku II. v časti o úprave styku otca s maloletou; výrokom III. návrh otca zamietol, výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania; výrokom V. návrh matky na náhradu trov konania zamietol; výrokom VI. návrh otca na náhradu trov konania zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , , , , , až 5, z.č. o rodine (ďalej len „“) a z.č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že pre každé konanie, v ktorom súd rozhoduje o maloletom dieťati, je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy jeho rodičov. Uvedený názor bol judikovaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a zaujal miesto i v aplikačnej praxi slovenských súdov, vrátane Ústavného súdu, ktorý sa k nemu vyjadril v rámci rozhodovania v obdobnom prípade, týkajúcom sa maloletého dieťaťa vo veku blízkom dospelosti, kde všeobecné súdy o styku maloletého s druhým rodičom v dotknutom prípade s matkou rozhodli tak, že styk neupravili (Nález ÚS SR sp. zn. -48). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k zmene, ktorú vyvodil najmä z názoru maloletej, záverov znalca a z objektívneho stavu, že úprava styku otca s maloletou je len formálna a nezodpovedá potrebám maloletej. Návrh otca zjavne nerešpektuje postoj maloletej. Dôvodnosť nebolo možné priznať ani návrhu otca v časti zníženia výživného, keď otec nepreukázal a rovnako ani súd z vykonaných dôkazov nezistil, že by na strane

otca došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletú. Na strane otca od ostatnej úpravy rozhodnutia súdu o výške výživného nenastala žiadna závažná zmena, ktorá by objektívne vyvolala zníženie schopností a možností otca platiť určené výživné. Otec vykonáva rozsiahlu podnikateľskú činnosť, svoju činnosť vykonáva za účelom dosahovania zisku. Naopak, rastom maloletej sa objektívne zvýšili jej potreby a tým aj náklady na ich zabezpečenie. Doposiaľ určené výživné pokrýva súčasné potreby maloletej a zodpovedá životnej úrovni otca, o ktorej svedčí okrem už popísaných podnikateľských aktivít a vlastníctva nehnuteľností aj životný štýl otca, ktorého súčasťou sú časté zahraničné dovolenky. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď usúdil, že nie je preukázaná výnimka zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania a preto nevyhovel návrhu otca ani matky na priznanie náhrady trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie a súčasne priznal otcovi náhradu trov konania. V časti zmeny zverenia uviedol, že matka po uzatvorení rodičovskej dohody a rozsudku po dobu 5 rokov nerešpektuje jeho právo na styk s dcérou a súd nevyhodnotil príčiny stavu, že matka bezdôvodne a zámerne neumožňuje styk a ako súčasný stav môže na dieťa vplývať do budúcna z hľadiska budovania zdravých vzťahov a rozvoja osobnosti a či je v záujme maloletej a či rešpektuje právo na zachovanie vzťahov s oboma rodičmi a v čom spočívajú výhody a nevýhody prezverenia, čo prevažuje a prečo. Dodal, že tieto otázky nie sú zodpovedané ani v minimálnom rozsahu a rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny. Poukázal na názor českého ministerstva zdravotníctva ktoré uviedlo, že rodičovské odcudzenie je z hľadiska psychopatológie podmnožinou javu, ktorý bežne nazývame v širšom význame slova týraním dieťaťa. Mal za to, že súd mal hodnotiť prípad aj z pohľadu, či matka neumožňuje styk zámerne a tým nekoná proti záujmu maloletej. Tomu nasvedčuje okolnosť, že matka žiadala zákaz styku a dohodu uzavrela účelovo z dôvodu, že otec sa zaviazal platiť vysoké výživné. Poukázal, že matka opakovane komunikuje len výhrady k tomu, čo otec robil a kritizovala ho. V konaní o výkon rozhodnutia sp. zn. z roku 2019 súd nariadil neodkladné opatrenie, aby sa dcéra stretávala s otcom u psychológa, kde ju ale matka nepriviedla a mediátor vyzval matku, aby dcéru priviedla, aby zistil, v čom spočívajú jej výhrady. Matka to odmietla. Taktiež poukázal na plánovanú dovolenku v lete 2017, keď prišla na pomoc K. K., voči ktorej matka reagovala agresívne. Na týchto príkladoch poukazuje, že matka zámerne a bezdôvodne neumožňuje styk, čo nie je v záujme maloletej. Dodal, že všetky pokusy otca aj súdu zlyhali z dôvodu neposkytnutia súčinnosti matky, keď matka nerešpektovala rozsudok ani neodkladné opatrenie a nezabezpečila výsluch maloletej znalcom, keď maloletá na ÚPSVaR potvrdila spokojnosť s výletmi s otcom, matka vykazovala snahu prekaziť každú iniciatívu otca. Poukázal i na výsluch maloletej v rámci znaleckého dokazovania, keď znalec nedokázal maloletú presvedčiť na rozhovor, mechanicky opakovala odmietavé reakcie a matka nemala ani minimálnu snahu napomôcť. Namietal, že neupravenie styku zákon umožňuje len výnimočne a len v prípade, že sa na takom postupe dohodnú obaja rodičia. Predpokladom je, že sa javí ako vhodný k tomu, aby sa styk reálne a čo najľahšie a čo najefektívnejšie zrealizoval. Neupravenie styku v situácii, kedy preferenčný rodič styk nepodporuje, vytvára riziko, že problémy sa budú znásobovať nedorozumeniami, nemožnosťou plánovať program, čo bude viesť k zmätočnosti a konfliktom vedúcim k tomu, aby sa styk nerealizoval vôbec. Dieťa je pod vplyvom rodiča, ktorý styk nepodporuje, takže bude samé nútené riešiť konflikt lojality a hájiť rozsah práv na styk, čo je v rozpore s účelom zákona. Má za to, že bolo preukázané, že matky s otcom vo výchove nespolupracovala, tohto vylúčila z výchovy a následne zmarila aj opatrenia súdov uložené a nápravu. Súd prvej inštancie oprel rozsudok o názor maloletej, že jej záujmom je ponechať styk neupravený a stretávať sa s otcom na báze vlastnej dobrovoľnej úvahy. Súd bol povinný vyporiadať sa s otázkou, či možno názor maloletej brať ako samostatný a slobodný, čo v rozsudku absentuje. Zákon akcentuje, že názor dieťaťa musí byť vypočutý, ale súhlas musí byť informovaný a slobodný, čo nie je v situácii, keď je dieťaťu bránené v styku s jedným z rodičov. Uviedol, že odmietanie rodiča bez dôvodu je neprirodzené a indikuje problém na strane preferenčného rodiča, ktorý sú súdy povinné podrobiť bližšiemu skúmaniu. Toto potvrdil v konaní mediátor a rovnako znalec uviedol, že nie je štandardné, aby dieťa odmietalo komunikovať napriek snahe rodiča. Fakt, že matka negatívne vedie maloletú proti otcovi až do tej miery, že neváha mariť opatrenia nariadené súdmi na nápravu, bol v priebehu konania tak markantný, že nemohol pozornosti súdu ujsť. Zákon zakotvuje, že ak sa nemôžu o dieťa starať obaja rodičia, má byť dieťa zverené tomu, kto rešpektuje potrebu dieťaťa mať vzťah aj s druhým rodičom. Nejde len o ustanovenie zákona, ale odraz základnej psychologickej skúsenosti premietnutej

do všetkých medzinárodných dokumentov na ochranu práv detí, že hoci spravidla obaja rodičia dieťa milujú, môžu po rozchode podliehať emóciám a konfliktom, ktoré môžu stáť v ceste právu dieťaťa na zachovanie väzieb k obom rodičom. Súdy sú tu na to, aby dokázali takéto situácie eliminovať a jedným z nástrojov je zmena zverenia. Právo na styk dieťaťa s oboma rodičmi je výslovne obmedzené iba jeho najlepšími záujmami, t.j. v rozpore s právom na styk musí byť záujem dieťaťa takou dôležitosťou, že má prednosť pred záujmom na styk s oboma rodičmi. Žiadny taký záujem v konaní preukázaný nebol. Žiadal zmenu zverenia z dôvodu, že nie je dôvod rozumne predpokladať, že matka zmení svoje správanie. Deklaroval, že pokiaľ by sa styk konal, nemá dôvod na žalobe trvať, ale vývoj konania taký postup neumožnil. Z pohľadu otca situácia nie je nereparovateľná a prekážkou nemôže byť ani fakt, že dieťa má 14 rokov, nakoľko to nie je hranica, kedy dieťa stráca právo na súdnu ochranu, alebo je natoľko sebestačné, že mu nehrozí deformovanie z titulu jeho závislého postavenia. Opakovane poukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec uviedol, že dieťa nemá problém s otcom dobre tráviť čas, problémom je proces aby k nemu šla, nakoľko preberá postoje matky. V časti zmeny výživného uviedol, že súd skonštatoval, že nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného, nakoľko otec naďalej vykonáva rozsiahlu podnikateľskú činnosť a potreby maloletej sa rastom objektívne zvýšili. V konaní nebol preukázaný nadštandardný životný štýl otca, ani nadštandardná dovolenka, keď nepopiera že na dovolenky chodí, ale tam bicykluje a býva v apartmáne. Žije v byte rovnakom ako matka s tým rozdielom, že matka tak žije s troma ďalšími osobami. Žiadny iný vyšší životný štandard nebol preukázaný. Skutočnosť, že má tri byty, nie je pravdivá. Má dva byty, z ktorých jeden ponúka na predaj, nakoľko nemá prostriedky, o čom matka doložila do spisu i inzeráty na predaj. Taktiež poukázal na svoju druhú vyživovaciu povinnosť, u ktorej náklady vzrástli, cca 500,- eur mesačne, nakoľko už navštevuje školu a krúžky, čím sa súd vôbec nezaoberal. Uviedol, že zdokladoval že jeho príjmy klesli, o čom doložil výkazy ziskov a to v porovnaní roky 2015 a 2020. Mal za to, že zmena pomerov nastala a výživné bolo určené len dobrovoľne, dohodou a ak dochádza k zmene, resp. zrušeniu dohody, je toto zrušenie zmenou pomerov a vedie k tomu, že súd je povinný nanovo vyhodnotiť príjmy rodičov a výdavky na maloletú tak, ako keby k dohode nedošlo. Rozsudok v časti výživného nemá oporu v dokazovaní a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec v odvolaní opakovane tvrdí to, čo prezentoval počas celého konania, že matka bezdôvodne a zámerne neumožňuje jeho kontakt s dcérou a že tento stav nerešpektuje jeho právo na zachovanie vzťahov k maloletej s oboma rodičmi. Uviedla, že odvolanie otca jasne ukazuje to, že otec nie je schopný akejkoľvek sebareflexie a uvedomenia si toho, že žiadne súdne rozhodnutie nenapraví narušené vzťahy v rodine a žiadne súdne rozhodnutie nezabezpečí, aby sa dcéra stretávala s otcom podľa jeho predstáv a jeho harmonogramu. Celé roky je konanie otca charakterizované neustálymi podnetmi na súdy a ÚPSVaR, rieši výkon rozhodnutia, podania na Ústavný súd SR, žalobu na ochranu osobnosti voči matke a neustále si privoláva na pomoc autoritu, od ktorej žiada konanie výlučne vo svoj prospech. Namietala, že otec obviňuje matku z toho, že manipuluje dcéru a nie je si schopný pripustiť svoj podiel zodpovednosti na situácii, v ktorej sú všetci. Zo žiadneho konania a dokazovania nikdy nevyplynulo, že by matka úmyselne zamedzovala otcovi v kontakte s dcérou, čo opakovane otec tvrdí a prezentuje smerom k súdu a nebolo tak zistené ani v tomto konaní, čo je priamo uvedené aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Dodala, že dcéra, aj keď je vo veku blízkom dospelosti, potrebuje primárne stabilitu prostredia a vedomosť, že rodič sa o ňu a o jej potreby zaujíma vždy a nielen vtedy, ak na to aktuálne má čas a náladu. Otec sa nikdy v rámci konania nevyjadril k tomu, ako by on sám realizoval starostlivosť o dcéru a ako by sa bol schopný o ňu riadne postarať. To, že dcéra je už samostatná a do veľkej miery sebestačná ešte neznamená, že nepotrebuje osobnú starostlivosť rodičov. Zdôraznila, že otec namiesto toho, aby sa pokúsil smerom k dcére empaticky nadviazať kontakt, znova iba využil dostupné právne prostriedky na to, aby si kontakt s dcérou vynútil súdnou cestou a matku obvinil z toho, že dieťa proti nemu manipuluje a úmyselne mu zabraňuje v kontakte s dcérou. Faktom je, že dcéra je vo veku, keď jej matka nemá ako reálne zabrániť jej kontaktu s otcom, či už osobnému, alebo telefonickému. Otec manipulácie dcéry matkou tvrdí už od prvého súdneho konania, ktoré sa týkalo dcéry a po celý ten čas nikdy žiadna manipulácia zistená nebola a rovnako tak nikdy nebolo preukázané, že by matka dcére v kontakte s otcom bránila. Boli však popísané konkrétne situácie, ktoré sa medzi otcom a dcérou stali a ktoré boli a sú podstatné pre dieťa a budovanie jeho dôvery smerom k otcovi. Tieto situácie matka nemala ako ovplyvniť, pretože to boli autentické zážitky dieťaťa s otcom a jeho správanie sa voči dcére. Dodala, že dcéra je vo veku, kedy vníma a dokáže vyhodnotiť správanie sa dospelých voči nej ako aj to, nakoľko sa cíti alebo necíti bezpečne a komfortne v spoločnosti toho-ktorého rodiča. K odvolaniu otca voči výživnému uviedla, že nie je dôvod na zníženie otcovej vyživovacej povinnosti, pretože nebolo preukázané, že majetkové pomery

otca sa proti ostatnému rozhodnutiu zmenili. Súhlasí s vyjadrením súdu, že otec naďalej vykonáva rozsiahlu podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku a ak by jeho podnikanie bolo dlhodobo v strate, tak je zrejme načase, aby otec zmenil či už spôsob, akým podniká, alebo aby sa riadne zamestnal a mal príjem adekvátny výdavkom, ktoré popísal predovšetkým smerom k mladšej dcére D. a jeho aktuálnej priateľke. Dodala, že vzhľadom na neochotu otca riadne deklarovať majetkové pomery nie je ani reálne možné posúdiť zmenu v jeho majetkových a osobných pomeroch. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava I, ktorá uviedla, že z odvolania podaného otcom nevyplývajú dôvody, že by súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prokuratúra sa stotožnila s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho za zákonný a správny. Rozsudok reaguje na najlepší záujem maloletej, ktorý je prvoradým kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletých týkajú. Otec v prevažnej miere odvolacie dôvody zakladá na presvedčení, že matka zámerne a bezdôvodne neumožňuje styk, resp. bráni styku otca s maloletou, pričom súd tieto skutočnosti v rozhodnutí nezohľadnil, v priebehu dokazovania takéto správanie matky preukázané nebolo. Z výsluchu maloletej vyplynulo, že jej nevyhovuje nadiktovaný styk, otca môže stretnúť kedy chce, jej predstava je, že keby nebola pod tlakom presne určených stretnutí, skôr by ju to motivovalo k stretávaniu a že matka jej v stretávaní nebráni. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. K vyjadreniu matky sa opakovane vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že tvrdenia matky vo vyjadrení sa nezakladajú na pravde a nereflektujú obsah odôvodnenia. V časti odvolania voči zmene zverenia otec poukázal na to, že rodič, ktorému kontakt dieťaťa s druhým rodičom neprekáža, nemôže mať problém styk v tak minimálnom rozsahu, ako bol určený rozsudkom zabezpečiť a že súd sa nevenoval správaniu matky, ktoré bolo pre vyhodnotenie skutkového a právneho stavu podstatné a matka ani dodatočne vo vyjadrení zrozumiteľne nevysvetlila jej konanie, ktoré odporuje deklarovanej snahe zabezpečiť styk maloletej s otcom. Matka nekoná v záujme maloletej a tvrdenie, že preferenčný rodič nemá ako reálne ovplyvniť vôľu dieťa k styku je nepravdivé, nakoľko to má zásadný vplyv, ako to uviedol aj znalec, aj ustálená judikatúra a preto je toto tvrdenie matky hrubo zavádzajúce. Dodal, že ani z posledného vyjadrenia nevyplýva, prečo otec nemôže mať s dcérou normálny kontakt, keď z dôkazov je jednoznačné, že matka nerešpektuje otca ako rodiča a osobu, s ktorou je v záujme dieťaťa udržať kontakt, bráni aby otec mohol s dcérou budovať akýkoľvek vzťah a matka nerešpektuje súdne autority, s čím sa súd nedokázal vysporiadať. Z vyjadrenia matky vyplýva, že na súčasnom patologickom vzťahu maloletej s otcom nevidí nič zlé, nemá dôvod situáciu meniť, prehadzuje vinu na otca a preto bol otec nútený využiť všetky cesty, ktoré existovali, avšak zlyhali na tom, že matka nespolupracovala. V časti výživného uviedol, že nebol preukázaný jeho nadštandardný príjem, má príjem v priemere 2.300,- eur mesačne a chodí na dovolenky kde bicykluje a býva v apartmáne a žije v rovnakom byte ako matka, s tým rozdielom, že tam žije s dvoma ďalšími osobami. Partnerka otca na rozdiel od matky pracuje, otec byt odpredal, čo však nie je dôkazom o jeho štandarde, ale naopak. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny a nepreskúmateľný, k čomu sa však matka nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je čiastočne vecne správny, a to v časti neupravenia styku otca s maloletou a v časti zamietnutia návrhu otca na zmenu zverenia maloletej z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca v dôsledku čoho v týchto častiach boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie ( ). Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného s poukazom na jeho nepreskúmateľnosť, ako i s poukazom na nedostatočne vykonané dokazovanie a nesprávne právne posúdenie a preto je potrebné ho v tejto časti zrušiť (, ).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena úpravy práv a povinností rodičov k maloletej A..

8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre neupravenie styku otca s maloletou, zamietnutie návrhov otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a zníženie výživného.

9. Odvolací súd sa ako prvou zaoberal správnosťou výroku I (a závislom výroku II), ktorým bolo rozhodnuté, že styk otca s maloletou sa neupravuje a čiastočne výroku III, ktorým bolo rozhodnuté, že návrh otca na zverenie maloletej do jeho výlučnej starostlivosti sa zamieta, pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach je správny.

10. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd v častiach popísaných v odseku 9 v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zmeny práv a povinností rodičov k maloletej. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto správne vyložil. Stotožňuje sa s výrokovou časťou i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie (vo výroku I, II a čiastočne vo výroku III) odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

12. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vo výroku I, II a čiastočne vo výroku III a pre potrebu vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva už len nasledovné:

13. Otec i matka sa domáhali zmeny právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -496 z 10. februára 2017. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady však je výnimka uvedená v , v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. V danej veci takáto zmena pomerov v časti výchovného prostredia maloletej, ale preukázaná nebola.

14. K odvolacej námietke otca o nedôvodnosti zamietnutia jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho starostlivosti s poukazom na teóriu, že dieťa má byť zverené tomu rodičovi, ktorý rešpektuje i potrebu dieťaťa mať vzťah aj s druhým rodičom, odvolací súd uvádza, že otec dlhodobo prezentuje eminentný záujem na podieľaní sa na výchove maloletej a to ako formou styku, tak i zverením maloletej do jeho starostlivosti. Pozitívny vzťah otca a maloletej je žiadúci. Najlepší záujem maloletej s poukazom na ňou prezentovaný názor i závery znaleckého posudku č. 52/2020 Mgr. Martina Balka si ale nevyžaduje zásah formou zmeny výchovného prostredia, tak ako správne rozhodol i súd prvej inštancie. Stabilita výchovného prostredia maloletého dieťaťa v súčasnosti už vo veku blízkemu veku dospelosti, jeho spokojnosť a nezáujem o zmenu sú prioritné. Otcom preukazované okolnosti nevhodného správania sa matky neprevažujú nad požiadavkou záujmu maloletej, stálosti výchovného prostredia. Stálosť

výchovného prostredia je pre deti dôležitou hodnotou, ktorú je potrebné chrániť (viď rozhodnutie NS ČR č. R 97/1967). K všeobecnej odvolacej námietke otca o nesprávnosti rozhodnutia v časti zverenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne ale dostatočne uviedol, prečo nemožno priznať dôvodnosť návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. I podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prihliadať na názor maloletej a to s poukazom na jej vek, rozumovú vyspelosť. Navyše v konaní bolo preukázané, že je v záujme maloletej stabilita výchovného prostredia, v ktorom v súčasnosti žije, ktoré prostredie vyhovuje zdravému vývoju jej osobnosti.

15. Odvolací súd nepovažoval za relevantnú ani odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nedôvodnosti neupravenia jeho styku s maloletou. Súd prvej inštancie správne zohľadnil záujem maloletej vyplývajúci najmä z názoru prezentovaného maloletou, ktorá je už dospievajúcou osobou ako i zo záverov znaleckého posudku Mgr. Martina Balka č. 52/2020. Aj sám znalec uzavrel, že nie je možné odporučiť taký konkrétny model úpravy stretávania otca s maloletou, ktorý bude funkčný a korešpondujúci s celkovou rodinnou dynamikou. V súčasnej dobe má maloletá už 17 rokov, pravidelné stretávanie s otcom dlhodobo odmieta. Ingerencia súdu za daných okolností nie je žiadúca.

16. Otec ďalšou odvolacou námietkou spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného a to prioritne poukazovaním na nezohľadnenie zníženia jeho príjmu od ostatnej úpravy výživného a nezohľadnenie jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. I v tejto súvislosti namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nedostatočne zistený skutočný stav veci a nesprávne právne posúdenie.

17. Súd prvej inštancie o znížení výživného rozhodol tak, že v konaní nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného otca. Ostatnýkrát bolo výživné určené rodičovskou dohodou, schválenou rozsudkom (citovaným už i v odseku 12) Okresného súdu Bratislava I č.k. -496 z 10. februára 2017 tak, že bežné výživné otca bolo určené vo výške 800,- eur mesačne a na tvorbu úspor 800,- eur mesačne. Otec nedôvodne v odvolaní namieta, že zmena pomerov nastala i v tom, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej D., narodenej X. XXXXXXXX XXXX. Táto vyživovacia povinnosť mu teda vznikla X. XXXXXXXX XXXX, teda ešte pred schválením rodičovskej dohody 10. februára 2017.

18. Otec poukazuje na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti výživného. Odvolací súd po oboznámení sa s argumentáciou súdu prvej inštancie pojatou do odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval túto námietku otca za dôvodnú.

19. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

21. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodovania o znížení výživného s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení opisuje obsah podaní účastníkov konania, obsah výpovedí účastníkov konania, obsah listinných dôkazov, avšak preskúmavaný rozsudok v tejto časti nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Tu sa žiada zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má mať logickú nadväznosť medzi skutkovými zisteniami zistenými v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Odôvodnenie je zmätočné a nepresvedčivé, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, a preto je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd prvej inštancie uskutočniť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného v čase skoršieho, a v čase nového rozhodovania. Zisťovanie okolností v čase ostatnej úpravy výživného nebolo náležitým, súd prvej inštancie ho neuskutočnil. Táto povinnosť ostáva súdu zachovaná aj v prípade, keď v dôsledku uzatvorenia rodičovskej dohody došlo k jej schváleniu súdom a bol (ostatnýkrát) vypracovaný rozsudok bez relevantného odôvodnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného nevyplýva porovnanie príjmu matky, príjmu otca a výdavkov maloletej v čase ostatného rozhodovania a v čase tohto rozhodovania o výživnom. Odôvodnenie je len všeobecné, príliš stručné, bez schopnosti presvedčiť kohokoľvek o dôvodnosti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného.

23. Ani len aktuálne zisťovanie príjmov a majetkových pomerov rodičov nebolo konzistentné. Súd prvej inštancie najmä nevyhodnotil, či sa príjmové, majetkové pomery otca zmenili v takom rozsahu, že by bolo dôvodné znížiť výživné. Otec maloletej je zrejme naďalej členom obchodných spoločností L., D., L. M. D., L. N. D., O. D., C. B. B. a vlastníkom troch bytov (jeden v priebehu konania pravdepodobne odpredal), samostatnej garáže.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

25. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec zníženia výživného dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

26. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov konania, pričom nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, potom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd s použitím ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

27. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je komplexne vyhodnotiť zmenu pomerov účastníkov konania, zistiť dôsledne príjmy rodičov, majetkové

pomery rodičov, ale aj výdavky rodičov a maloletej a posúdiť ich opodstatnenosť, porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov za rozhodné obdobie (aktualizovať ich ku dňu nového rozhodnutia). Rovnako je potrebné ustáliť aj výdavky účastníkov konania a posúdiť ich opodstatnenosť, ich skutočné vynakladanie overiť. Nemožno opomenúť, že okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch a pod. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Následne porovnať pomery v čase ostatnej úpravy výživného a v čase aktuálneho rozhodovania o návrhu na zníženie výživného. Výsledky dokazovania je potom nevyhnutné vyhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania ( ).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti neupravenia styku a zamietnutia návrhu na zmenu výchovného prostredia zverením do výlučnej starostlivosti otca podľa a potvrdil a v časti výživného zrušil podľa a a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súdne rozhodnutie podľa .

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).