Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-101-2020.pdf
PDF · 162.81 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Nikola Tudajová, advokátka, so sídlom D. č. XXXX/XXA, XXX XX F., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/ BEZ/2020/3292 O-110/2020 zo dňa 25.05.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový orgán verejnej správy - Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím č. 21/2020-IZA-2.4/pok/ R/M, IPZA_KHIP/ROZ/2020/656-2365 zo dňa 12.2.2020 uložil žalobcovi na základe ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce pokutu vo výške 2 000,-Eur konštatujúc porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“), spočívajúce v tom, že účastník konania, ktorý bol v čase zahájenia inšpekcie práce fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.09.2019 o 12:30 hod. na kontrolovanom pracovisku: „predajňa AIMI, OC Svit, SNP 264/3“ využíval závislú prácu fyzickej osoby: Y. M. (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XXXX/XX, F. - P.). ktorá v uvedený deň pre účastníka konania vykonávala závislú prácu: predavačka pričom účastník konania nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov); ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“), ktorý bol vykonaný dňa 16.9.2019 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: ,,predajňa AIMI, OC Svit, SNP 264/3“ a v dňoch 25.9.2019, 4.10.2019 a 8.10.2019 na inšpektoráte práce. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správny orgán prvého stupňa na to, že z inšpekcie práce bol vyhotovený protokol č. IZA-369-40-2.4/P-828-19 zo dňa 8.10.2019, ktorý bol prerokovaný dňa 8.10.2019 s B. M. - fyzickou osobou - podnikateľom. Následne dňa 9.10.2019 inšpektor práce vyhotovil opravu protokolu, ktorou opravil zrejmé chyby v písaní. V protokole z výkonu inšpekcie práce v znení opravy protokolu bol konštatovaný jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákona č. 82/2005 Z.z. za ktorý je vedené správne konanie (vyššie opísaný skutok). Keďže podľa výpisu zo Živnostenského registra Slovenskej republiky (číslo živnostenského registra:740-34907) účastník konania ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch
o živnostenskom oprávnení ku dňu 12.11.2019, správny orgán uložil pokutu účastníkovi konania ako fyzickej osobe, ktorá bola v čase výkonu inšpekcie práce fyzickou osobou - podnikateľom. Prítomnosť Y. M. (dcéry účastníka konania - žalobcu) na kontrolovanom pracovisku je zachytená v doklade Zoznam kontrolovaných osôb. Z výkonu inšpekcie práce bola vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorá je založená v administratívnom spise a preukazuje výkon práce Y. M. na kontrolovanom pracovisku. Y. M. po poučení o následkoch úmyselného podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení pred orgánom štátnej správy do zápisnice o podaní informácie zo dňa 16.9.2013 (spísaná o 12:30 hod.) uviedla, že vykonáva prácu predavačky, pričom na práci sa dohodla s mamou - B. M.. Prácu, ktorú jej nariadila B. M., (pričom medzi nimi nie je uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah), vykonáva viac ako rok a dňa 16.9.2019 od 8:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že je platená 3,50 Eur/hod. Z uvedeného vyjadrenia mal správny orgán za preukázané podstatné znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. K námietkam účastníka konania (prezentovaným vo vyjadrení k protokolu zo dňa 22.11.2019 a vo vyjadrení k oznámení o začatí konania o uložení pokuty), v zmysle ktorých B. M. nevedela, že jej dcéra nemôže príležitostne vypomáhať v predajni, keďže jej ekonómka tvrdila, že je to v poriadku, správny orgán s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. uviedol, že napriek skutočnosti, že kontrolovaná fyzická osoba Y. M. je príbuznou v priamom rade k účastníkovi konania, ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce fyzickou osobou - podnikateľom, nebola naplnená ďalšia zákonom požadovaná podmienka, a to tá, že ako príbuzná v priamom rade musela byť dôchodkovo poistená, byť poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo byť žiakom alebo študentom do 26 rokov veku, čo bolo zistené z výpisu z registra Sociálnej poisťovne. K ďalším námietkam, že Y. M. nevykonávala prácu pravidelne, resp. viac ako rok a k námietkam nesprávne pochopených otázok vypočúvanou kontrolovanou fyzickou osobou, správny orgán uvádza, že tieto námietky nie sú relevantné, keďže v protokole z výkonu inšpekcie práce je konštatovaný čas spáchania správneho deliktu v deň 16.9.2019 o 12:30 hod., nekonštatuje sa teda dlhšie časové obdobie trvania protiprávneho stavu. Účastník konania počas výkonu inšpekcie práce nepreukázal, že by mal s Y. M. založený pracovnoprávny vzťah. Zistený správny delikt účastník konania nevyvrátil ani vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, vrátane príloh tohto vyjadrenia. Zaplatenie pokuty daňovému úradu a doplatenie odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za zistený správny delikt, avšak správny orgán túto skutočnosť zohľadňoval ako poľahčujúcu okolnosť pri rozhodovaní o výške pokuty. Po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona č. 125/2006 Z.z. je správny orgán toho názoru, že pokuta vo výške zákonného minima je adekvátna, a to najmä s poukazom na prvé zistenie nelegálneho zamestnávania a po zohľadnení kritéria materiálnej rovnosti účastníkov konania zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: PO/BEZ/2020/3292, O-110/2020 zo dňa 25.5.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu mal za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. K argumentácii účastníka konania, že v čase neprítomnosti ho zastupovala na predajni dcéra, ktorá bola v tom čase na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade vedená ako uchádzač o zamestnanie, žalovaný uviedol, že kontrolovaná fyzická osoba Y. M. je príbuznou v priamom rade k účastníkovi konania, ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce fyzickou osobou - podnikateľom, avšak nebola naplnená ďalšia zákonom požadovaná podmienka, ustanovená § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. na čo poukázal i inšpektorát práce. Na margo tvrdenia účastníka konania, že o zastupovaní sa vopred poradil s účtovníčkou, ktorá mu povedala, že keďže je účastník konania živnostníkom a Mgr. Y. M. je jeho dcérou, nie je potrebné uzatvárať žiadne zmluvné vzťahy a on sa spoliehal na správnosť poskytnutých informácií od kompetentnej osoby, ktorá v tom čase pre neho bola smerodajná a nemal dôvod tieto informácie overovať, žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, v zmysle ktorého zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. K vyjadreniu účastníka konania, že prijal opatrenie na odstránenie zisteného porušenia a následne doložil doklady - dohodu o pracovnej činnosti, výplatnú pásku za obdobie 09/2019 a dochádzku a dňa 20.11.2019 prihlásil a odhlásil svoju dcéru
v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a na Daňovom úrade a tiež zaplatil za toto porušenie penále, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že účastník konania odstránil zistené nedostatky ho nezbavujú zodpovednosti za zistené porušenie právnych predpisov, naopak neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany účastníka konania. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. l a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou zákona č. 125/2006 Z.z. a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t.j. akonáhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Správny orgán musí rešpektovať a presadzovať existujúce normy, v opačnom prípade by došlo k porušeniu zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2 000 Eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinnosti Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ Príslušné ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z. nedávajú správnym orgánom inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2 000 Eur a ak ide o nelegálne zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty. Žalovaný súčasne poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v minimálnej zákonom ustanovenej výške. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Žalovaný dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, nedostatočným zistením skutkového stavu orgánom verejnej správy a podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalobca namietal vykonanie kontroly zameranej na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a prítomnosť dcéry žalobcu Y. M. na svojej prevádzke odôvodňoval ako pomoc na zastupovanie nachvíľu na prevádzku, nakoľko žalobca musel utekať k lekárovi. Keďže dcéra žalobcu bola vedená na úrade práce a mala záujem začať podnikať, z uvedeného dôvodu žalobca nemal záujem, aby pre neho začala pracovať. Žalobca uviedol, že nekonal vedome protiprávne, a teda že jeho úmyslom nebolo sa vyhýbať plneniu zákonných povinnosti. Žalobca nesúhlasil s nedostatkom vytýkaným mu inšpektorátom práce, pretože Y. M. u žalobcu nevykonávala dňa 16.9.2019 žiadnu závislú prácu. Nakoľko v danom prípade neboli naplnené znaky závislej práce, ako ani to, že svojím konaním nemohol svoju dcéru uviesť do právnej neistoty, tak ako to uviedol inšpektorát práce. Žalobca ďalej namietal otázky inšpektora práce, ktoré boli nepresné a zavádzajúce, pretože obsahovali výzvu na zdôvodnenie výkonu práce a existenciu pracovnoprávneho vzťahu namiesto toho, aby ich obsahom boli otázky na zistenie právneho dôvodu prítomnosti v prevádzke bez udania výzvy na výkon práce. V ďalšom poukázal aj na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2019 o povahe zavadzajúcich otázok inšpektora práce:
- otázka č. 3 „Aký je začiatok a koniec pracovnej zmeny?“ - odpoveď dcéry žalobcu je mierená na otváracie hodiny prevádzky žalobcu;
- otázka č. 4 „Ako dlho ste tu?“ - odpoveď dcéry žalobcu je mierená na prevádzku žalobcu, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal tak ako mu ukladá zákon v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. V ďalšom žalobca uviedol, že dňa 8.10.2019 bol s ním prerokovaný Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 8.10.2019, č.: IZA-369-40-2,4/P-828-19, no následne sa žalobca podaním „Informácia k protokolu č.: IZA-369- 40-2,4/P-B28-19“ zo dňa 22.11.2019 k predmetnému Protokolu znova vyjadril, pričom uviedol nové skutočnosti. Podľa jeho názoru v predmetnej veci došlo vyššie uvedeným konaním
k procesným pochybeniam, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že v konaní a rozhodovaní žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu nebolo zohľadnené písomné vyjadrenie žalobcu k Protokolu zo dňa 22.11.2019, a vôbec nebol vyhotovený dodatok k Protokolu, ktorý mal byt' v zmysle zákona o inšpekcii práce nielen vyhotovený, ale následne aj so žalobcom prerokovaný. Žalovaný správny orgán, ako ani prvostupňový správny orgán sa tak nijakým spôsobom nevysporiadali s doplnením vyjadrením žalobcu. Z ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. vyplýva nielen povinnosť inšpektora práce dodatok k protokolu vyhotoviť, ale vyplývajú z neho tiež náležitosti, ktoré musí dodatok obsahovať, t.j. písomné vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa, alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a tiež stanovisko inšpektora práce k predmetnému vyjadreniu. V zmysle uvedeného má dodatok predpísané zákonné náležitosti len vtedy, keď obsahuje citované vyjadrenie kontrolovaného subjektu, resp. toto vyjadrenie je k dodatku pripojené ako príloha, a tiež adekvátne stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu ako celku, čo v predmetnom prípade nebolo splnené, keďže dodatok k protokolu nebol ani vyhotovený, a teda ani nemohol byť so žalobcom prerokovaný. Po vydaní dodatku k protokolu má byť tento prerokovaný ako celok, keďže zmyslom tohto prerokovania je záujem na tom, aby sa kontrolovaná osoba oboznámila so skutočnosťami, ktoré sa jej kladú za vinu, a tiež so spôsobom ako sa inšpektor vysporiadal s námietkami uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Pokiaľ dodatok k protokolu neobsahuje zákonom požadované náležitosti, čo je v danom prípade zrejmé, keďže ani len nebol vyhotovený, má žalobca za to, že týmto žalovaný porušil ust, § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. opatrenia vo veci samej, čo predstavuje dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia. Na podporu týchto tvrdení žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.6.2016, č. k. 14S/150/2015-115, v zmysle ktorého sa neprerokovanie protokolu, resp. dodatku k protokolu považuje za dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave rozhodol vyššie označeným rozsudkom tak, že protokol zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému správnemu orgánu, okrem iného aj z dôvodu, že dodatok nebol so žalobcom prerokovaný, čím žalovaný porušil § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., pretože protokol je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom, a nakoľko v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., je dodatok k protokolu súčasťou protokolu, potom aj dodatok k protokolu, ktorý je súčasťou protokolu, je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom. Žalobca zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.9.2017, sp. zn. 31S/7/2017 právo vyjadriť sa k protokolu o výsledku inšpekcie práce predstavuje jediný prostriedok obrany kontrolovaného subjektu voči záverečným zisteniam inšpekcie práce. Preto inšpektor práce ako kontrolný subjekt musí k námietkam obsiahnutým vo vyjadrení pristupovať zodpovedne a riadne sa nimi zaoberať, vyhodnotiť ich a svoje závery riadne zdôvodniť. Dodatok k protokolu predstavuje formu skutkového a právneho vyhotovenia, nielen výsledkov inšpekcie práce, ale aj tvrdení (procesnej obrany) kontrolovaného subjektu orgánom kontroly. V ďalšom žalobca poukázal aj na úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 2a zákona č. 82/2005 Z. z., ktorým došlo k odlišnej úprave situácie medzi osobami s príbuzenským vzťahom ako aj na dôvodovú správu a cieľ zákona č. 82/2005 Z.z., ktorým je chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Žalobca poukazuje na konkrétne skutkové okolnosti, a to najmä na príbuzensky vzťah medzi ním a jeho dcérou a teda vylúčenie akýchkoľvek negatívnych dopadov sociálnej neistoty na dcéru žalobcu ako „ochudobneného zamestnanca“, tak ako to môže byt' v prípade nelegálneho zamestnávania medzi osobami, ktoré nemajú príbuzenský vzťah. Žalobca namieta prílišný formalizmus zo strany inšpektorátu práce s poukazom na materiálnu funkciu zákona č. 82/2005 Z.z.. Poukázal na to, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb v orgány verejnej moci. Vo všeobecnosti teda platí, že každý zákon je potrebné vykladať a následne aplikovať na konkrétnu skutkovú situáciu vždy s ohľadom na jeho skutočný účel. Podľa dôvodovej správy je skutočným účelom prijatia zákona č. 82/2005 Z.z. „odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného.“ Pri aplikácií § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. na konkrétny prípad má
inšpektorát práce povinnosť skúmať nie len to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, teda či skutok zodpovedá formálnej dikcii právnej normy, ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, t. j. či konanie zamestnávateľa či iných osôb podľa skutkových okolností možno vyhodnotiť ako nelegálne zamestnávanie s ohľadom na samotný účel právnej regulácie - inak je takýto výklad v rozpore s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade má žalobca zato, že správny orgán sa obmedzil iba na formalistický výklad ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.. Vo vzťahu k uloženej pokute má žalobca zato, že vzhľadom na vyššie popísaný skutkový stav mu pokuta za nelegálne zamestnávanie nemala byť uložená, nakoľko k nelegálnemu zamestnávaniu nedošlo. Napriek uvedenému, ak by mal súd iný názor žalobca navrhuje s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti daného prípadu v súlade s moderačným oprávnením súdu znížiť výšku peňažného plnenia - pokuty, ktorá bola uložená napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy, a to z dôvodu jej neprimeranosti.
4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.11.2020, v ktorom navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný uýviedol, že bez pochybností mal správny orgán za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.. K argumentácii žalobcu, že prítomnosť dcéry žalobcu Y. M. spočívala v pomoci na zastupovanie na chvíľu na prevádzke, nakoľko žalobca musel utekať k lekárovi, žalovaný uviedol, že Y. M. po poučení o následkoch úmyselného podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení pred orgánom štátnej správy do zápisnice o podaní informácie zo dňa 16.9.2013 (spísaná o 12:30 h.) uviedla, že vykonáva prácu predavačky, pričom na práci sa dohodla s mamou - B. M.. Prácu vykonáva viac ako rok a dňa 16.9.2019 od 8:30 h. do 17:00 h. Prácu jej nariadila B. M., pričom medzi nimi nie je uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. V závere zápisnice uviedla, že je platená 3,50 Eur/hod. Z uvedeného vyjadrenia mal správny orgán za preukázané podstatné znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. K tvrdeniu žalobcu, že otázky inšpektora práce v zápisnici o podaní informácie považuje za nepresné a zavádzajúce, žalovaný uviedol, že Protokol o výsledku inšpekcie práce bol prerokovaný so žalobcom dňa 8.10.2019, pričom sa do protokolu priamo vyjadril a inšpektor práce uviedol, že sa nejedná o také nové skutočnosti, ktoré by menili zistený skutkový stav. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobca uviedol: „1. dcéra v predajni vypomáha, nie je tam počas celej pracovnej doby (je evidovaná na Úrade práce); 2. boli sme informovaní ekonómkou, že v rámci rodiny zmluvu nepotrebujeme; 3. bude prihlásená v Sociálnej poisťovni ako samoplatca - na dôchodkové poistenie.“ K námietke žalobcu, že došlo k procesným pochybeniam, spočívajúcim v tom, že nebolo zohľadnené písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.11.2019 k Protokolu a nebol vyhotovený dodatok k protokolu, ktorý mal byť v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. nielen vyhotovený, ale následne aj so žalobcom prerokovaný žalovaný uviedol, že inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. V protokole o výsledku inšpekcie práce žalobca nepožiadal o lehotu na vyjadrenie k protokolu, a teda inšpektor práce nemal dôvod určiť lehotu na vyjadrenie sa k protokolu. Z uvedeného je zrejmé, že nebol daný zákonný dôvod pre vyhotovenie dodatku k protokolu. Na margo uvedeného žalovaný zároveň uvádza, že zákonná dikcia ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. nestanovuje a ani neukladá inšpektorovi práce/inšpektorátu práce povinnosť prerokovať vyhotovený dodatok k protokolu. Na podporu tohto svojho tvrdenia žalovaný odkázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6S/62/2017 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.5.2018, v ktorom súd skonštatoval, že zo žiadneho z ustanovení zákona o inšpekcii práce nevyplýva povinnosť inšpektorátu práce prerokovať aj dodatky k protokolom, hoci tieto dodatky tvoria jeho súčasť. Ďalej skonštatoval, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemá oporu v zákone aj z tohto dôvodu, že inšpekcia práce je ukončená doručením protokolu o výsledku inšpekcie. K argumentácii žalobcu, že v danom prípade ide o príbuzenský vzťah medzi ním a jeho dcérou, a teda vylúčenie akýchkoľvek negatívnych dopadov sociálnej neistoty na dcéru žalobcu, žalovaný poukázal na ust. § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. s tým, že i keď z výpisu z registra Sociálnej poisťovne vyplynulo, že kontrolovaná fyzická osoba p. Y. M. je príbuznou v priamom rade k žalobcovi, ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce fyzickou osobou - podnikateľom, nebola však naplnená ďalšia zákonom požadovaná podmienka, a to tá, že ako príbuzná v priamom rade musela byť dôchodkovo poistená, byť poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo byť žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Teda v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.. V správnom konaní bolo porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. Aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležité a dostatočne vysporiadal.
5. V replike zo dňa 15.3.2021 zotrval žalobca na právnej argumentácii v podanej správnej žalobe, pričom opätovne uviedol, že v predmetnej veci sa žalovaný obmedzil iba na formalistický výklad ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. a neprihliadol na materiálnu stránku tohto zákona. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe ani nevyjadril k námietke žalobcu o prílišnom formalizme, a poukázaniu na materiálnu funkciu zákona č. 82/2005 Z.z.. Z uvedeného dôvodu opätovne poukazuje na úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 2a zákona č. 82/2005 Z.z., ktorým došlo k odlišnej úprave situácie medzi osobami s príbuzenským vzťahom ako aj na dôvodovú správu a cieľ zákona č. 82/2005 Z.z., ktorým je „chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu“. Žalobca poukazuje na konkrétne skutkové okolnosti, a to najmä na príbuzensky vzťah medzi ním a jeho dcérou a teda vylúčenie akýchkoľvek negatívnych dopadov sociálnej neistoty na dcéru žalobcu ako „ ochudobneného zamestnanca “, tak ako to môže byť v prípade nelegálneho zamestnávania medzi osobami, ktoré nemajú príbuzenský vzťah, a má za to, že na uvedené konkrétne skutkové okolnosti mal žalovaný prihliadať, a preto ich dáva do pozornosti aj konajúcemu súdu. Žalobca poukazuje na to, že pri aplikácií § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. na konkrétny prípad má žalovaný povinnosť skúmať nie len to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, teda či skutok zodpovedá formálnej dikcii právnej normy, ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov, t.j. či konanie zamestnávateľa či iných osôb podľa skutkových okolností možno vyhodnotiť ako nelegálne zamestnávanie s ohľadom na samotný účel právnej regulácie - inak je takýto výklad v rozpore s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Obsah zákonnej právnej normy (formálna stránka) nesmie byť žalovaným interpretovaná izolovane, mimo zmyslu, účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje (materiálna stránka). Požiadavka na ustanovenie konformnej aplikácie a výklad zákona je podmienkou zákonnosti každého rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Podľa dôvodovej správy je skutočným účelom prijatia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní „odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného.“ Vo vzťahu k uloženej pokute mal žalobca zato, že vzhľadom na vyššie popísaný skutkový stav mu pokuta za nelegálne zamestnávanie nemala byť uložená, nakoľko k nelegálnemu zamestnávaniu nedošlo. Napriek uvedenému, ak by mal súd iný názor žalobca s poukazom na § 192 Správneho súdneho poriadku navrhol s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti daného prípadu v súlade s moderačným oprávnením súdu znížiť výšku peňažného plnenia - pokuty, ktorá bola uložená napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy, a to z dôvodu jej neprimeranosti a likvidity vo vzťahu k žalobcovi. Vo vzťahu k finančnej situácii žalobca uviedol, že jeho podnikanie ako živnostníka už bolo ukončené, a to z dôvodu silnej konkurencie iných spoločností na trhu. Tým, že žalobca nevystupuje v postavení podnikateľa - živnostníka je pokuta vo výške 2000 Eur pre žalobcu ako fyzickú osobu likvidačná, a teda veľmi citeľná v žalobcovej majetkovej sfére.
6. Žalovaný svoje právo reagovať na repliku žalobcu duplikou nevyužil.
7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Nezistil ani dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ostatných písmen ust. § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol vyhlásený verejne a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. Po dôkladnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 5.6.2020 (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu (16.9.2019) i v čase rozhodovania správneho súdu inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu - 16.9.2019 (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 8a) Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,1) alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením
obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov8a) alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom,1) alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený,8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov8a) alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 2) 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9. Po preskúmaní veci v rozsahu danom žalobnými námietkami (nakoľko nezistil dôvody pre postup podľa § 195 SSP) dospel správny súd k záveru, že v posudzovanom prípade bola konaním žalobcu naplnená formálna aj materiálna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu podľa citovaného ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. v nadväznosti na citované ust. § 2 ods. 2 písm. a), § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.. Zákonodarca koncipoval z uvedených ustanovení plynúci druh zodpovednosti ako zodpovednosť objektívnu. Objektívna zodpovednosť je zvláštnym druhom zodpovednosti; jedná sa o zodpovednosť za protiprávny stav (zodpovednosť za výsledok). Preto správny orgán pri posudzovaní uvedeného druhu zodpovednosti neskúma formu zavinenia, ale hodnotí, či protiprávny stav nastal a porušením právneho predpisu došlo k objektívnemu naplneniu zákonom definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu. Aplikované ustanovenia nepoznajú ani žiadne liberačné dôvody, ktoré by mohli byť prípadnou príčinou zbavenia tejto objektívnej právnej zodpovednosti u žalobcu.
10. Správny súd v súlade s judikatúrou všeobecne poznamenáva, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z.z.. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe Protokolu nebolo zistené (§ 134 ods. 2 SSP). Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v Protokole, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom.
11. Žalobca primárne namietal, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa rozhodli na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd zdôrazňuje, že doterajšia konštantná judikatúra chápe takto sformulovaný žalobný bod vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy orgánom verejnej správy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie je spravidla spojené s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Po oboznámení sa tak s obsahom spisového materiálu, ako aj s predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov, správny súd konštatuje, že ani jedna zo spomínaných žalobných námietok nie je v súdenej veci relevantná.
12. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutí reagovali tak na skutkové okolnosti prípadu (t.j. skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam), ako aj na právne posúdenie veci. Uviedli, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotili, ako sa vyrovnali s námietkami účastníka vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. V rámci právneho posúdenia veci správne orgány subsumovali zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom neuviedli len citáciu aplikovaných ustanovení, ale aj vyložili obsah právnej normy, aby bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom.
13. Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vytvorili dostatočný základ pre formuláciu tak odvolacích (odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), ako aj žalobných námietok (odôvodnenie rozhodnutia žalovaného) a dostatočný podklad aby si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudoval svoje úvahy o veci. Úvahy správneho orgánu sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky. Podľa názoru správneho súdu správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia vo vzťahu k výške pokuty, ani ho nezneužil.
14. Správny súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, je nevyhnutné zodpovedať len tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem (v danom prípade ustanovenia §19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a), § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. a súčasne sú nevyhnutné na prípadné doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
15. V konaní nebolo sporné, že Y. M. (dcéra žalobcu) sa dňa 16.9.2019 o 12:30 h. nachádzala na inšpekciou práce kontrolovanom pracovisku „predajň AIMI, OC Svit, SNP 264/3“, sporným nebolo ani to, že menovaná nemala dňa 16.9.2019 so žalobcom oficiálne založený pracovnoprávny vzťah, ako ani to, že menovaná nebola v deň inšpekcie prihlásená do Sociálnej poisťovne.
16. Spornou na základe popierajúcich tvrdení žalobcu zostala len skutočnosť, či žalobca využíval dňa 16.9.2019 závislú prácu Y. M.. Žalobca prítomnosť dcéry žalobcu na pracovisku odôvodňoval ako pomoc na zastupovanie nachvíľu, nakoľko žalobca musel utekať k lekárovi, pričom zároveň namietal aj otázky inšpektora práce položené Y. M., ktoré boli podľa jeho názoru nepresné a zavádzajúce, pretože obsahovali výzvu na zdôvodnenie výkonu práce a existenciu pracovnoprávneho vzťahu namiesto toho, aby ich obsahom boli otázky na zistenie právneho dôvodu prítomnosti v prevádzke bez udania výzvy na výkon práce. Obrana žalobcu spočíva v tvrdení, že v čase kontroly (inšpekcie) ho dcéra Y. M. iba na chvíľu zastupovala, preto nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
17. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu správnym orgánom. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 3.tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní. Zo Zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 16.9.2019 s Y. M. jednoznačne vyplýva, že menovaná vykonávala prácu predavačky v prevádzke žalobcu. Y. M. po poučení o následkoch úmyselného podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení pred orgánom štátnej správy do tejto zápisnice uviedla, že vykonáva prácu predavačky, pričom na práci sa dohodla s mamou - B. M., prácu vykonáva viac ako rok a dňa 16.9.2019 od 8:30 h. do 17:00 h. a túto prácu jej nariadila B. M., pričom medzi nimi nie je uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. V závere zápisnice uviedla, že je platená 3,50 Eur/hod. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa povahy otázok kladených inšpektorom práce Y. M., ktoré žalobca považuje za nepresné a zavádzajúce, správny súd podotýka, že ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Ide o otázky štandardne kladené pri výkone inšpekcie, význam ktorých nemôže byť za daných
okolností interpretovaný inak ako bol interpretovaný aj odpovedajúcou osobou a následne vyhodnotený správnymi orgánmi obidvoch stupňov. Samotné vyjadrenie Y. M., ktorá svojim podpisom predmetnej Zápisnice potvrdila, že poskytla pravdivé a úplné informácie, preukazuje podstatné znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. S týmto záverom korešponduje i vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v Protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý bol prerokovaný so žalobcom dňa 8.10.2019, kde samotný žalobca uviedol: „1. dcéra v predajni vypomáha, nie je tam počas celej pracovnej doby (je evidovaná na Úrade práce); 2. boli sme informovaní ekonómkou, že v rámci rodiny zmluvu nepotrebujeme; 3. bude prihlásená v Sociálnej poisťovni ako samoplatca - na dôchodkové poistenie.“ Toto vyjadrenie žalobcu spolu s jeho ďalšími podniknutými opatreniami - okrem iných dodatočné prihlásenie Y. M. do Sociálnej poisťovne (dňa 20.11.2019), dodatočné predloženie Dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi žalobcom a Y. M. datovanej dňa 14.9.2019, a to na dobu určitú od 15.9.2019 do 16.9.2019, korešponduje so záverom, že žalobca využíval dňa 16.9.2019 závislú prácu Y. M..
18. Rovnako tak vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa údajného procesného pocybenia, spočívajúceho v tom, že nebolo zohľadnené písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu zo dňa 22.11.2019 a nebol vyhotovený dodatok k protokolu, ktorý mal byť v zmysle zákona o inšpekcii práce nielen vyhotovený, ale následne aj so žalobcom prerokovaný. Niet žiadnych pochýb, že žalobca bol s obsahom Protokolu v plnom znení oboznámený dňa 8.10.2019, kedy mal možnosť sa k jeho obsahu vyjadriť, pričom túto možnosť neodmietol a nepožiadal o lehotu na vyjadrenie, ale práve naopak, k Protokolu sa vyjadril ihneď, pričom jeho vyjadrenie bolo zaznamenané priamo do Protokolu. Žalobca pri prerokovaní Protokolu nespochybnil zistené skutočnosti uvedené v predmetnom protokole a ani dodatočne nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by skutočnosti obsiahnuté v Protokole spochybnil. Žalobca ako kontrolovaný subjekt využil svoje právo vyjadriť sa k Protokolu priamo pri jeho prerokovaní. Keďže v protokole o výsledku inšpekcie práce žalobca nepožiadal o lehotu na vyjadrenie k protokolu, inšpektor práce nemal dôvod určiť lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, v dôsledku čoho nebol daný zákonný dôvod pre vyhotovenie dodatku k protokolu. V posudzovanom prípade naviac vyjadrenie žalobcu z 22.11.2019 označené ako „Informácia k protokolu č.: IZA-369-40-2.4/P-B28-19“ neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by akokoľvek menili zistený skutkový stav uvedený v Protokole, resp. ktoré by mohli ovplyvniť vydanie rozhodnutia o správnej sankcii tak z hľadiska jeho správnosti ako i zákonnosti. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný správne v súlade s judikatúrou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30.5.2018, 5Sžk/12/2019 z 5.5.2020) poukázal na to, že zákonná dikcia ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. nestanovuje a ani neukladá inšpektorovi práce (inšpektorátu) práce povinnosť prerokovať vyhotovený dodatok k protokolu s kontrolovaným subjektom. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemá oporu v zákone aj z tohto dôvodu, že inšpekcia práce je ukončená doručením protokolu o výsledku inšpekcie.
19. Rovnako tak vo svetle litery zákona neobstojí argumentácia žalobcu, že v danom prípade ide o príbuzenský vzťah medzi ním a jeho dcérou, a teda vylúčenie akýchkoľvek negatívnych dopadov sociálnej neistoty na dcéru žalobcu, a to s poukazom na ustanovenie § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., podľa ktorého nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Z výpisu z registra Sociálnej poisťovne vyplynulo, že i keď kontrolovaná fyzická osoba Y. M. je príbuznou v priamom rade k žalobcovi, ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce fyzickou osobou - podnikateľom, nebola však naplnená ďalšia zákonom požadovaná podmienka, a to tá, že ako príbuzná v priamom rade musela byť dôchodkovo poistená, byť poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo byť žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Teda v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., na základe ktorého by bolo možné dekriminalizovať deliktuálne konanie žalobcu.
20. V nadväznosti na uvedené konštatovanie aj v súvislosti s ďalšou žalobnou námietkou vytýkajúcou inšpektorátu práce (správnemu orgánu prvého stupňa) prílišný formalizmus v kombinácii s neprihliadaním na materiálnu stránku zákona č. 82/2005 Z.z., správny súd v prvom rade podotýka, že sa stotožňuje so všetkými teoretickými tvrdeniami, na ktoré v tejto súvislosti žalobca poukázal, avšak tieto tvrdenia nie sú v posudzovanej veci spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie postavenie, nakoľko tak žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali pri výklade a aplikácii príslušných právnych
noriem ústavne komformným spôsobom. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, že účelom zákona č. 82/2005 Z.z. (o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.
21. Správny súd sa stožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, vychádzalo zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že žalobca (v čase spáchania deliktu fyzická osoba - podnikateľ) využíval závislú prácu fyzickej osoby, ktorá je jeho príbuznou v priamom rade a nemal s ňou založený pracovný pomer, pričom u tejto fyzickej osoby - príbuznej žalobcu v priamom rade (dcéra žalobcu) neboli splnené podmienky obsiahnuté v hypotéze právnej normy § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., na základe ktorého by bolo vylúčené, aby konanie žalobcu bolo posudzované ako správny delikt nelegálneho zamestnávania.
22. Výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2, písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. bol správnymi orgánmi obidvoch stupňov vykonaný s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladanie dikcie zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu, za ktorým účelom bolo dokazovanie vykonané tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedenú fyzickú osobu v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona.
23. Správny súd teda konštatuje, že správne orgány obidvoch stupňov dodržali princíp legality, ktorý zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. Správny súd dospel k záveru, že žalovanému ako aj prvostupňovému orgánu verejnej správy nemožno vytknúť nezákonný postup v predmetnom administratívnom konaní, čo vyústilo do vydania rozhodnutí orgánmi verejnej správy v oboch stupňoch v súlade so zákonom.
24. Vo vzťahu k samotnej výške pokuty správny súd poznamenáva, že žalovaný správne poukázal na to, že príslušné ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z. (o inšpekcii práce) nedávajú správnym orgánom inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív - t.j. upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. výslovne ukladá povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2 000 Eur (a ak ide o nelegálne zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur), pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty. V posudzovanom prípade správny orgán uložil žalobcovi pokutu v minimálnej výške - t.j. na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.
25. Vo vzťahu k všeobecnej žiadosti žalobcu prezentovanej tak v žalobe ako i v jeho replike na moderáciu uloženej pokuty z dôvodu jej neprimeranosti správny súd uvádza, že jej nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov:
26. V prvom rade považuje správny súd poukázať na to, že v rámci správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo je aj daný prípad, možno vo vzťahu k sankcii uloženej orgánom verejnej správy, aplikovať len inštitút sankčnej moderácie ustanovený v § 198 SSP (za podmienok tam stanovených), a nie inštitút peňažnej moderácie zakotvený v § 192 SSP (týkajúci sa priznaného peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody) ako to navrhol žalobca.
27. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
28. V zmysle Veľkého komentára k SSP zákonodarca v § 198 ods. 2 SSP ustanovil pre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej moderácii limit spočívajúci v tom, že správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy, čo znamená, že správny súd bude pri svojom rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou ako bol orgán verejnej správy. Teda aj správny súd je oprávnený uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako mohol uložiť orgán verejnej správy a rovnako upustiť od potrestania (§ 198 ods. 1 písm. b/ SSP) bude správny súd môcť len v tých prípadoch, keď to zákon umožňuje aj orgánu verejnej správy. Zákonné ustanovenie tohto limitu má zabrániť tomu, aby sa zo sankčnej moderácie stal prostriedok na dosahovanie priaznivejších rozhodnutí, než aké by bolo možné dosiahnuť v administratívnom konaní. Podstatou správneho súdnictva vrátane jeho plnej jurisdikcie v širšom zmysle je totiž prieskum zákonnosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy a nie jej nahrádzanie.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd nemohol využiť inštitút sankčnej moderácie z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 198 ods. 2 SSP, keďže správny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy, pričom orgán verejnej správy uložil sankciu v najnižšej možnej sadzbe pričon zákon mu nedával (ani nedáva) možnosť od uloženia tejto sankcie upustiť.
30. Len na margo správny súd uvádza, že si je vedomý drakonických sankcií (a to i na samotnej dolnej hranici ich sadzby), ktoré za správny delikt nelegálneho zamestnávania zákon ukladá, avšak nie je v jeho právomoci túto výšku sankcie akokoľvek ovplyvniť, a to ani prostredníctvom právom aprobovaného výkladu, ktorý by nevykazoval znaky svojvôle.
31. Uvedomujúc si nepriaznivý dopad uloženej sankcie na finančnú a životnú situáciu žalobcu aj správny súd poukazuje na možnosť ustanovenú v § 7 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, ktorý dal do pozornosti aj správny orgán prvého stupňa, v zmysle ktorej správca (inšpektorát práce) môže na písomnú žiadosť dlžníka uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia, ak dlžník nemôže svoj dlh riadne a včas plniť. 32. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a litery zákona správny súd ako garant dodržiavania zákonnosti nemohol postupovať inak ako žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.