Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/189/2021

Uznesenie

Krajský súd v T. v právnej veci žalobcov: 1. PMB Slovakia, s.r.o., Novonosická 503/5, 020 01 Púchov, IČO: 36 698 458, zastúpený advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., IČO: 36 867 454, Dvory 1932, 020 01 Púchov, 2. ARTRA s.r.o., IČO: 31 594 689, Nám. Slobody 846/69, 972 47 Oslany, 3. JANOLI, s.r.o., IČO: 36 515 507, Uzovce 26, 802 66 Uzovce, 4. ČECHOVO, s.r.o., Námestie Slobody 39, 083 01 Sabinov, IČO: 46 186 484, 5. JASTA Slovakia, s.r.o., IČO: 36 491 799, Orechová 5, 080 01 Prešov, 6. Ing. Jaroslav Marinica - MARINI, IČO: 37 533 924, s miestom podnikania: Malinová 13681/20, 080 01 Prešov, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., IČO: 47 244 895, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 2021/DOH/POK/R/24 zo dňa 19.05.2021 zo dňa 19.12.2019, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov 1. až 3. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1. až 6. sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len ako ,,správny súd“ alebo aj ako ,,krajský súd“) dňa 20.07.2021 a dňa XX.XX.XXXX, domáhajú preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia S. Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2021/DOH/POK/ R/24 zo dňa 19.05.2021, ktorým žalovaný zmenil podľa ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 2019/DOH/POK/1/39 zo dňa 05.12.2019 tak, že konanie podnikateľov ARTRA s.r.o., IČO: 34 594 689, so sídlom Nám. Slobody 846/69, 972 47 Oslany (ďalej len „ARTRA“) v čase od 27.10.2015 do 28.04.2017, ČECHOVO, s.r.o., IČO: 46 186 484, so sídlom Námestie slobody 39, 083 01 Sabinov (ďalej len „ČECHOVO“) v čase od 12.01.2015 do 28.04.2017, JANOLI, s.r.o., IČO: 36 515 507, so sídlom Uzovce 26, 082 66 Uzovce (ďalej len „JANOLI“) v čase od 12.01.2015 do 28.04.2017, JASTA Slovakia, s.r.o., IČO: 36 491 799, so sídlom Orechová 5, 080 01 Prešov (ďalej len „JASTA“) v čase od 17.02.2016 do 28.04.2017, Ing. Jaroslav Marinica - MARINI, IČO: 37 533 924, s miestom podnikania Malinová 13681/20, 080 01 Prešov (ďalej len „MARINI“) v čase od 25.06.2015 do 28.04.2017 a PMB Slovakia, s.r.o. v čase od 17.02.2016 do 28.04.2017 spočívajúce v koordinácií postupu pri predkladaní ponúk do verejných obstarávaní, realizovaných prostredníctvom elektronického kontraktačného systému (EKS) trvajúce v čase od 12.01.2015 do 28.04.2017, označil za dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž, ktorá mala za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže v oblasti dodávok nábytku a zdravotníckeho vybavenia a v oblasti dodávok odevov, obuvi a textilných výrobkov, na území Slovenskej republiky, prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou, ktorá je podľa ust. v spojení s ust. , a zákona č.

o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZOHS“) zakázaná. Eventuálne, ak by sa správny súd nestotožnil s vyššie navrhovanou výškou pokuty, žalobcovia sa domáhali, aby správny súd po aplikácii sankčnej moderácie vydal rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zmení, v časti výšky uloženej pokuty tak, že uloží žalobcom v 1. až 6. rade pokutu v podstatne zníženom rozsahu vo výške podľa správnej úvahy správneho súdu v rámci moderačného oprávnenia správneho súdu. Súčasne sa žalobcovia domáhali priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Žalobcovia v 1. až 3. rade v žalobe zároveň požiadali správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca v 1. rade odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napádaných rozhodnutí mu hrozí závažná ujma spočívajúca najmä v značnej finančnej škode. Poukázal na aktuálnu pandemickú situáciu spojenú so šírením nového vírusu COVID 19, ktorá ho rovnako ako iné spoločnosti, zasiahla. Žalobca zdôraznil, že na jeho finančnej situácii sa vo významnej miere podpísali obmedzenia prijaté v spojitosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, ako aj vyhláseným núdzovým stavom. Uviedol, že v dôsledku dotknutých opatrení došlo k nútenému obmedzeniu jeho prevádzky a taktiež aj jeho zákazníkov (klientov) resp. subdodávateľov, ktorí v tejto príčinnej súvislosti museli minimalizovať svoje objednávky od žalobcu, čo priamo spôsobilo pokles tržieb jeho spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že napriek opísanej náročnej ekonomickej situácii dokázal udržať všetky doterajšie pracovné miesta, avšak musel vynaložiť nemalé finančné náklady. Zdôraznil, že je významným zamestnávateľom v regióne Považie a ku dňu spísania tohto podania zamestnáva takmer 100 zamestnancov. Preto okamžitým výkonom rozhodnutia Rady žalovaného by sa vystavil negatívnej situácii a bol by nútený pristúpiť k prepúšťaniu viacerých svojich zamestnancov, čo by mohlo mať negatívne dôsledky na zamestnanosť a sociálnu situáciu mnohých rodín v regióne. Uviedol, že jeho primárnym cieľom je zachovanie pracovných miest a udržanie súčasných zákaziek, avšak tieto priority nie sú objektívne splniteľné, ak bude zaviazaný v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia žalovaného uhradiť prípadnú uloženú pokutu. V závere návrhu uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma, ktorá prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu žalovaného, čím je zároveň osvedčená podmienka zachovania proporcionality. Rovnako priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcovia v 2. až 3. rade odôvodnili tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napádaných rozhodnutí im hrozí závažná ujma, hospodárska škoda, aj finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne je naplnená aj druhá zákonná podmienka a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia v 2. až 3. rade mali za to, že v predmetnej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa ust. a to s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti: I.) Rozhodnutie Rady PMÚ SR (ako druhostupňové rozhodnutie) v spojení s Rozhodnutím PMU SR (ako prvostupňovým rozhodnutím) je podľa ust. a v spojení s ust. ZOHS právoplatné a vykonateľné voči všetkým žalobcom 1 - 6 dňom 31.05.2021, kedy došlo k prevzatiu Rozhodnutia Rady PMÚ SR právnym zástupcom žalobcov v 2. rade až 6. rade. Z uvedeného dôvodu sa odo dňa 31.05.2021 počíta lehota na plnenie (ktorá bola stanovená vo Výroku II Rozhodnutia PMÚ SR t. j. dňa 28.11.2021) a preto sú: žalobca v 2. rade (ARTRA s.r.o.) povinný uhradiť v prospech Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pokutu v sume XXX XXX eur; a žalobca v 3. rade (JANOLI, s.r.o.) povinný uhradiť v prospech Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pokutu v sume XXX XXX eur; ktorá je však pre žalobcov 2. rade a 3. rade likvidačná a predstavuje bezprostrednú hrozbu bankrotu (úpadku). V tejto súvislosti žalobcovia v 2. až 3. rade uviedli, že základným účelom odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. V zmysle ustálenej judikatúry zákonom vyžadovanými požiadavkami pre odkladný účinok správnej žaloby je tvrdenie skutočností, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy ich okamžitým výkonom. Nevyžaduje sa, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale naopak, je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná je dôvodné priznať odkladný účinok správnej žaloby. Následne žalobcovia v 2. až 3. rade uviedli, že na základe predložených ekonomických a finančných podkladov

(uvedených v prílohe žaloby) a zohľadňujúc ich argumentáciu o likvidačnom charaktere pokuty, je zrejmé a zo strany každého jedného zo žalobcov v 2. až 3. rade aj osvedčené a preukázané správnemu súdu, že riadne a náležitým spôsobom preukázali hrozbu závažnej ujmy, ktorá by vznikla tomu ktorému žalobcovi v prípade nepriznania odkladného účinku podanej správnej žalobe, keďže vykonaním napadnutého rozhodnutia žalovaného by došlo k nenapraviteľným škodám na majetku a na podnikaní a na cash flow dopade každého jedného zo žalobcov, ako aj ku škodám v rámci podnikateľskej činnosti každého jedného zo žalobcov. Žalobcovia v 2. až 3. rade (každý vo vzťahu k sám sebe) tvrdili, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, a to z nasledovných dôvodov: 1) fungovanie Rady úradu, resp. PMÚ SR ako štátneho orgánu by priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebolo nijakým spôsobom ohrozené, nakoľko fungovanie a činnosť Rady úradu, resp. PMÚ SR nie je finančne závislé na okamžitej úhrade pokuty od žalobcov 2. a 3 rade; 2) účel a zmysel uloženej pokuty nijakým spôsobom nebude dotknutý či ohrozený dočasným odložením jej splatnosti do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej; 3) rovnako tak priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko čiastka pokuty u žalobcu v 2. rade v celkovej výške XXX XXX eur a u žalobcu v 3. rade v celkovej sume XXX XXX eur je z pohľadu celkových príjmov štátneho rozpočtu zanedbateľná a štátny rozpočet nebude o túto čiastku ukrátený. Argumentovali aj tým, že v konečnom dôsledku, v prípade, ak by správny súd nevyhovel žalobe a nezrušil žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, budú žalobcovia povinní túto čiastku uhradiť. Žalobcovia mali za to, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby a na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti, ako aj podanej právnej a vecnej argumentácie navrhli, aby správny súd rozhodol o priznaní odkladného účinku tejto správnej žaloby vo veciach správneho trestania a to do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

5. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 18.11.2021 a zároveň predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu v 1. rade a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca vo svojom návrhu neuviedol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku jeho žalobe. Žalovaný zastával názor, že pri ukladaní pokút, v predmetnom prípade postupoval podľa príslušných ustanovení ZOHS, a podľa Metodického pokynu. ZOHS okrem toho stanovuje 10 % hornú hranicu z celkového obratu, ktorú pri ukladaní pokuty nemožno prekročiť. Účelom predmetnej hornej hranice je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podnikatelia vzhľadom na ich veľkosť, determinovanú celkovým obratom, ich nebudú schopní uhradiť. Ide teda o hranicu jednotne uplatňovanú na všetky subjekty a premenlivú v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokuty nadmernej a neprimeranej výšky. Uvedená hranica sa uplatňuje tak na úrovni Európskej komisie, ako aj takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie, tiež v mnohých krajinách mimo Európskej únie, pričom vychádza z ekonomických štúdií, nie je to len hranica uplatňovaná v podmienkach Slovenskej republiky. Rada žalovaného v rámci druhostupňového konania posudzovala aj námietky jednotlivých účastníkov konania. Podľa žalovaného v rámci správneho konania, žiaden z účastníkov konania dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré by mal pri stanovení pokuty zohľadniť skutočnosti svedčiace o neschopnosti zaplatiť pokutu a ktoré by preukázali, že práve uložená pokuta bude viesť k odchodu účastníkov konania z trhu, nakoľko žalobca v 1. rade nepredložili dostatočnú dokumentáciu a uvedené nevyplýva ani z údajov, ktoré uvádza v rámci tohto súdneho konania a preto mal za to, že na jeho strane nie sú dôvody osvedčujúce, že by mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v 1. rade podľa verejne dostupných zdrojov napríklad len k 31.12.2020 dosiahol zisk, ktorý samotný výraznejšie presahuje výšku uloženej pokuty. Ďalej žalovaný uviedol, že ani výnimočná situácia, ktorá nastala v čase šíriacej sa pandémie, vo všeobecnosti neznamená obmedzenia v aplikácii súťažných pravidiel, vrátane ukladania pokút. Uvedené vyplýva aj zo stanovísk súťažných autorít členských štátov, vrátane Európskej komisie, ktoré v tejto súvislosti uverejnili na svojich oficiálnych webových stránkach. Európska komisia v tejto súvislosti naopak na svojom webovom sídle zdôrazňuje, že „za týchto výnimočných okolností, je dôležitejšie ako predtým, aby podnikatelia a spotrebitelia dostali ochranu podľa súťažného práva. Rovnako aj Medzinárodná súťažná sieť (International Competition Network) vo svojom stanovisku zverejnenom na webovej stránke Európskej komisie uvádza cit.: „Hospodárska súťaž prináša prospech spotrebiteľom a ekonomikám prostredníctvom poskytnutia nízkych cien a nových a lepších tovarov a služieb. Uplatňovanie súťažného práva zostával kľúčovým v období keď sú spoločnosti a ekonomika poškodené krízovými podmienkami.“

Žalovaný zároveň uviedol, že si je vedomý toho, že mimoriadna situácia zasiahla do všetkých odvetví hospodárstva. Vzhľadom na uvedené určil lehotu na zaplatenie pokuty zo 60 na 180 dní. Na záver uviedol, že nemôže byť dôvodom pre zníženie pokuty, resp. priznanie odkladného účinku žalobe, možné uplatnenie náhrady škody poškodeným subjektom. Súkromnoprávne vymáhanie súťažného práva (navyše v tomto prípade zatiaľ iba v teoretickej rovine, zrejme bez toho, aby žalobca uznal súkromnoprávne nároky), nemá oslabovať funkciu verejnoprávneho vymáhania. Včasné uhradenie náhrady škody poškodeným subjektom predstavuje v zmysle ZOHS poľahčujúcu okolnosť, ktorú môže žalovaný pri ukladaní pokuty zohľadniť, avšak uvedené musí byť realizované počas správneho konania. Aj vzhľadom na to, že okolnosti súvisiace so vznikom pandémie a majetkové pomery žalobcu v 1. rade už boli predmetom druhostupňového rozhodnutia, žalovaný je toho názoru, že tento vo svojom návrhu neuvádza také dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku jeho žalobe.

6. K žalobe žalobcov v 2. až 6. rade a k ich návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 18.11.2021 a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Argumentoval tým, že pokutu ukladal podľa ZOHS a na základe interného predpisu, ktorým je Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž. To, ako efektívne podnikateľ hospodári, nemôže určovať jeho schopnosť zaplatiť pokutu. Metodika vyčíslovania pokút vychádza z praxe Komisie, kde sa taktiež na vlastné imanie podnikateľa vôbec neprihliada. Vzhľadom na „ekonomickú“ povahu týchto deliktov súťažné autority, resp. zákonodarcovia v celej EÚ, ako aj vo svete preto aj ukladanie pokút prispôsobujú a nastavujú tak, aby plnili svoj represívny aj preventívnych účel. Ďalej uviedol, že podnikatelia si od času, kedy vedia, že úrad alebo aj iná súťažná autorita voči nim začala správne konanie, vedia ovplyvniť niektoré svoje finančné ukazovatele, a to prostredníctvom viacerých nástrojov. Ukladanie pokút však musí zodpovedať dosiahnutiu ich efektu tak, aby sa podnikateľom neoplatilo porušovať zákon. Následne argumentoval tým, že v rámci prvostupňového konania aj následne Rada úradu postupovali pri vyčíslení pokuty v súlade so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a Metodickým pokynom. Žalovaný nesúhlasil, že by bola suma, ktorá predstavuje výšku uloženej pokuty likvidačná, ako to tvrdia žalobcovia v 2. až 6. rade. Zdôraznil, že pokuta bola vyčíslená v primeranej výške tak, aby zodpovedala protiprávnemu konaniu a spĺňala represívnu a preventívnu funkciu s tým, že pri likvidačnom charaktere pokuty sa pritom zohľadňujú mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníka konania alebo daný sektor, v ktorom pôsobí, po udelení pokuty a môžu tak viesť k jej zníženiu. Za takéto okolnosti nemožno pritom považovať faktory ako nízka ziskovosť alebo stratová finančná situácia podnikateľa, keďže uznanie takejto povinnosti by znamenalo, že podnikatelia menej prispôsobení podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu. Žalovaný ďalej uviedol, že ZOHS stanovuje 10 % z celkového obratu, ktoré pokuta nesmie prekročiť. Účelom tohto kritéria je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podnikatelia vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopní uhradiť. Ide teda o hranicu, ktorá sa rovnako uplatňuje na všetkých podnikateľov a rôzne v konkrétnom vyčíslení v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokuty nadmernej a neprimeranej výšky. Jediným dôsledkom tohto kritéria je, že výška pokuty bude znížená na najvyššiu povolenú úroveň. Jej uplatnenie znamená, že dotknutý podnikateľ v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný v určitých prípadoch zaplatiť v dôsledku posúdenia založeného na týchto kritériách. Likvidačnému charakteru pokuty má zabrániť práve strop vo výške 10 % z celkového obratu účastníkov konania. Žalovaný mal za to, že nejde o takú závažnú ujmu, ktorá by prevyšovala nad verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže a na potrestaní podnikateľov, ktorý sa dopustili nedovolených praktík v súťaži. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný nepovažoval dôvody na priznanie odkladného účinku žalobe uvedené žalobcami v 2. až 6. rade za dostatočné a navrhol, aby správny súd ich návrh na priznanie odkladného účinku žaloby zamietol.

7. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne

pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

9. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a .

12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa strana žalobcu domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Strana žalobcu nie je povinná preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ust. skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

14. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

15. Žalobcovia v 1. až 3. rade návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podanom súčasne so správnou žalobou, odôvodňovali výškou pokuty, ktorá je predovšetkým pre nich likvidačná a predstavuje bezprostrednú hrozbu bankrotu (úpadku). V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (ust. ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ust. ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. , boli žalobcovia v 1. až 3. rade zároveň povinní dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Konštatovanie žalobcov v 1. až 3. rade, že budú

postihnutí výkonom napadnutého rozhodnutia (pričom takýto postih sa v prípade správneho trestania zo samotnej povahy veci predpokladá a napĺňa účel uloženej sankcie), nie je dostatočným podkladom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd má za to, že žalobcovia v 1. až 3. rade tak v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčili svoje tvrdenia o následkoch okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na svoju podnikateľskú činnosť ani tvrdenia o vzniku iného vážneho nenapraviteľného následku. Nie je vecou správneho súdu, aby za žalobcov vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Rovnako je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne skúma len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. . Z uvedeného dôvodu považoval správny súd tvrdenia žalobcov v 1. až 3. rade o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, za irelevantné

16. Správny súd k ďalším uvedeným dôvodom žalobcami v 1. až 3. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to v dôsledku vzniknutej pandémie spôsobenej vírusom COVID - 19 uvádza, že táto časť dôvodov obsahuje všeobecné tvrdenia o možných ekonomických dopadoch pre celý hospodársky sektor a predikciu možných scenárov ekonomického vývoja v Slovenskej republike a v podstate každá obchodná spoločnosť by sa mohla odvolávať na reštriktívne opatrenia vo svete, ktoré negatívne pôsobia na jej obchodnú sieť, t. j. aj vlastných dodávateľov, odberateľov a zamestnancov s následkom výpadku jej tržieb. Aj tu však treba poukázať na výnimočnosť konkrétnych dôsledkov, ktoré treba náležite osvedčiť relevantnými dôkazmi. Žalobcovia v 1. až 3. rade mali zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať situáciu z hľadiska reálnych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na ich ekonomickú situáciu (nie iba v hypotetickej rovine), pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcov v 1. až 3. rade nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Zároveň žalobcovia v 1. až 3. rade nepreukázali, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

17. Vo vzťahu k uvedenému, považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na strane žalobcov, aby označili zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Zároveň majú žalobcovia dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musia správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

18. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcov obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1. až 3. rade hodnoverne neosvedčili tvrdenú hrozbu vzniku vážnej ujmy resp. iného vážneho nenapraviteľného následku, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

19. Záverom správny súd konštatuje, že v danej veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

20. Vzhľadom k tomu, že v 1. až 3. rade neosvedčili splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .