Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/19/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PMB Slovakia, s.r.o., so sídlom Novonosická 503/5, 020 01 Púchov, IČO: 36 698 458, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava 29, o žalobe proti inému zásah orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu zo dňa 26. marca 2019, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. marca 2019, o d m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 26.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) osobne, do podateľne dňa 27.03.2019, sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým správny súd žalovanému zakáže ďalej pokračovať v porušovaní jeho práv, spočívajúcich v akomkoľvek nakladaní s údajmi, informáciami a dátami (najmä prehliadaní, vytváraní rozmnoženín v elektronickej, papierovej alebo inej forme, poskytovaní inej osobe) obsiahnutými na vymedzených dátových nosičoch, ako aj ich akýchkoľvek existujúcich rozmnoženín, ako aj s informáciami a dokumentami, ktoré boli vyprodukované na základe informácií získaných na podklade týchto dátových nosičov, obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácie a v prislúchajúcich odpovediach, ako aj ich akýchkoľvek rozmnoženín.

2. Okrem uvedeného sa žalobca domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní jeho práv, spočívajúcich v akomkoľvek použití údajov, informácií a dát uložených na dátových nosičoch, ako aj informácií a dokumentov, vyprodukovaných na základe informácií získaných na podklade týchto dátových nosičov, obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácie a v prislúchajúcich odpovediach, ako aj ich akýchkoľvek rozmnoženín, pri prešetrovaní a akomkoľvek konaní. Žalobca sa ďalej domáhal uloženia povinnosti žalovanému zničiť údaje, informácie a dáta uložené na dátových nosičoch, ako aj informácie a dokumenty, vyprodukované na základe informácií získaných na podklade týchto dátových nosičov, obsiahnutých vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácie a v prislúchajúcich odpovediach, ako aj ich akékoľvek rozmnoženín (v elektronickej, papierovej alebo inej forme) spôsobom, ktorý zaručuje nemožnosť obnovy údajov, informácií a dát. Ako dôkaz žalobca doložil sporné žiadosti o poskytnutie informácií a prislúchajúce odpovede a návrhy na zničenie dátových nosičov, adresované žalovanému. Voči žalovanému si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súčasne navrhol, aby krajský súd priznal žalobe odkladný účinok.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný voči nemu vedie správne konanie č. , v priebehu ktorého listom zo dňa 14.03.2017 a listom zo dňa 21.06.2017, podľa ust. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej aj „ZOHS“) požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“), ako správcu elektronického trhoviska, o poskytnutie údajov o IP adresách žalobcu a obchodných spoločností ARTRA s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 846/69, Oslany, IČO: 31 594 689, ČECHOVO, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 39, Sabinov, IČO: 46 186 484, JANOLI, s.r.o., so sídlom Uzovce 26, IČO: 36 515 507, JASTA Slovakia, s.r.o., so sídlom Orechová 5, Prešov, IČO: 36 491 799, Ing. Jaroslav Marinica - MARINI, miesto podnikania Malinová 13681/20, Prešov, IČO: 37 533 924 (uvedené obchodné spoločnosti ďalej spolu aj „dotknuté osoby“) k údajnému preukázaniu koordinovaného postupu pri obchodovaní na elektronickom trhovisku.

4. Žalovaný tak v správnom konaní č. uchováva, používa a spracováva predmetné DVD a CD nosiče, obsahom ktorých sú IP adresy žalobcu a dotknutých osôb (ako používateľov elektronického trhoviska). Predmetný DVD a CD nosič má byť podľa všetkého dôkazom žalovaného pre posúdenie možného protisúťažného konania žalobcu a dotknutých osôb (čo žalobca a dotknuté osoby, ako účastníci správneho konania, odmietajú). Používanie a uchovávanie údajov na DVD a CD nosičoch, obsahom ktorých sú IP adresy žalobcu a dotknutých osôb a tiež aj IP adresy (ako používateľov elektronického trhoviska), ktoré sú chráneným telekomunikačným tajomstvom podľa o elektronických komunikáciách (ďalej aj „“), predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy (žalovaného) v zmysle ust. (ďalej aj „“), spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy pri výkone kontroly podľa osobitného zákona v oblasti verejnej správy, ktorým sú (ak ide o používanie údajov) a môžu byť (ak ide iba o uchovávanie údajov) práva a právom chránené záujmy žalobcu a vymedzených dotknutých osôb priamo dotknuté.

5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný získal, používa a uchováva údaje z predmetných DVD nosičov a z CD nosičov v príkrom rozpore so . Nezákonný zásah žalovaného, spočívajúci v používaní a uchovávaní údajov z predmetných DVD nosičov a z CD nosičov v rozpore so , je výsledkom postupu žalovaného, ktorý podľa žalobcu nerešpektoval zákonné východiská, konkrétne:

· IP adresy žalobcu a dotknutých osôb sú ako údaj chránené telekomunikačným tajomstvom podľa . · Žalobca a dotknuté osoby nikdy nedali MV SR a ani žalovanému súhlas na spracovanie, používanie či uchovávanie chránených IP adries. · Žalovaný nie je „úradom“ podľa zákonnej definície v oprávneným na získanie chránenej IP adresy. · Žalovaný nie je ani „iným štátnym orgánom“ podľa zákonnej definície v oprávneným na získanie chránených IP adries. · Žalovaný v správnom konaní disponuje nezákonným dôkazom z nezákonného prameňa.

6. K zachovaniu lehoty na podanie správnej žaloby žalobca uviedol, že listom zo dňa 27.03.2017 poskytlo žalovanému, MV SR, požadované údaje (IP adresy) na DVD dátovom nosiči a listom zo dňa 03.07.2017 mu poskytlo (IP adresy) na CD nosiči. Vzhľadom k dátumu doručenia listov MV SR, ktorých obsahom boli údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, je podľa žalobcu zrejmé, že táto žaloba je podaná v rámci objektívnej dvojročnej lehoty od vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. Subjektívna lehota začala podľa žalobcu plynúť dňa 04.03.2019, kedy sa dozvedel o inom zásahu žalovaného, kedy podľa jeho vedomosti, žalovaný použil (oboznamoval sa so zapísanými údajmi) CD/ DVD, obsahujúcimi IP adresy žalobcu (ako aj ostatných účastníkov správneho konania), pričom o tomto nezákonnom zásahu do údajov chránených telekomunikačným tajomstvom sa žalobca dozvedel zo žiadostí žalovaného o poskytnutie informácií datovaných na deň 04.03.2019, ktoré žalovaný v rámci správneho konania adresoval spoločnostiam Slovak Telekom, a.s., SWAN, a.s., ANTÍK Telecom s.r.o. a UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. (poskytovatelia sietí a služieb v oblasti elektronických komunikácií) v rámci správneho konania a ktorými žiadal tieto spoločnosti o predloženie informácií, týkajúcich sa konkrétnych IP adries (prevádzkových údajov, ktoré sú telekomunikačným tajomstvom), ktoré sa žalovaný nezákonne dozvedel z CD/DVD, poskytnutých MV SR dňa 27.03 2017 a dňa 03.07.2017. Žalobca skonštatoval, že subjektívna dvojmesačná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy uplynula dňa 04.05.2019 a objektívna dvojročná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy uplynula dňa 27.03.2019, a teda žalobu podal žalobca včas.

7. Dňa 26.07.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie žalovaného, označené ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k správnej žalobe, informovanie o administratívnom spise a vyjadrenie k odkladnému účinku a vybraným procesným otázkam, v ktorom žalovaný skonštatoval, že žaloba bola podaná zjavne oneskorene. Žalobca totiž odvíja okamih plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby od momentu, kedy sa dozvedel o žiadostiach žalovaného o poskytnutie informácií, odoslaných tretím spoločnostiam, t.j. od 04.03.2019, a okamih plynutia objektívnej lehoty od momentu zaslania vyššie uvedených žiadostí, t.j. od 27.03.2019. Podľa názoru žalovaného sa však údajný nezákonný zásah, teda okamih začatia plynutia objektívnej lehoty, v danom prípade odvíja od momentu vyžiadania informácií žalovaným od MV SR, teda už odo dňa 14.03.2017 a dňa 21.06.2017, pričom o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel najneskôr z oboznámenia sa s administratívnym spisom v roku 2017. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetná žaloba bola z pohľadu 2 mesačnej subjektívnej lehoty podaná oneskorene a vo vzťahu k žiadosti o informácie zo dňa 14.03.2017, bola podaná oneskorene aj z pohľadu 2 ročnej objektívnej lehoty. Žalobca mal pritom dostatočne dlhý čas na podanie žaloby, avšak urobil tak až vo finálnej fáze predmetného správneho konania.

8. Okrem zmeškania lehôt, namietol žalovaný aj nedostatočné preukázanie hroziacej závažnej ujmy, keďže žalobca iba vyslovil presvedčenie, že žalovaný bude svojvoľne a neriadene nakladať s údajmi tvoriacimi telekomunikačné tajomstvo. V tejto súvislosti odkázal na ust. a nasl. , ktorý upravuje ochranu, sprístupňovanie informácií a zachovávanie tajomstva, a teda aj telekomunikačného tajomstva. Do pozornosti dal skutočnosť, že v súlade s ust. , môže získané informácie alebo údaje použiť iba na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona alebo z osobitného predpisu, čím vyvracia akékoľvek tvrdenia o svojvoľnom alebo neriadenom nakladaní s informáciami, tvoriacimi telekomunikačné tajomstvo a žalobca navyše bližšie neuviedol, v čom spočíva hrozba závažnej ujmy. Žalovaný ďalej konštatoval, že zaslanie informácií nemožno z podstaty veci považovať za nezákonný zásah. Taktiež navrhol, aby Krajský súd v Bratislave odkladný účinok žalobe nepriznal.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky žalobcu ohľadom prípustnosti a zákonnosti namietaných dôkazov eviduje a vysporiada sa s nimi v správnom konaní. O výsledku bude žalobca informovaný v predbežných záveroch, vydaných vo forme výzvy pred vydaním rozhodnutia podľa ust. a následne v správnom rozhodnutí. Postup žalovaného a jeho konečné rozhodnutie je potom možné podľa ust. a nasl. preskúmať súdom. Tiež zdôraznil, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri výkone ich zákonných právomocí. Účelom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je poskytnutie ochrany proti konaniu správneho orgánu v situáciách, kedy sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť prostredníctvom iného inštitútu, a nie namietanie každého úkonu správneho orgánu v správnom konaní, resp. každého dôkazu. Žalovaný taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 29.06.2016, ktoré bolo potvrdené aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.05.2017, sp. zn. , v ktorom NS SR uviedol, že ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Žalovaný súčasne upozornil, že je potrebné dbať na zachovanie riadnej postupnosti a predčasne nezasahovať do riadneho priebehu správneho konania. Dňa 20.08.2019 žalovaný zároveň predložil správnemu súdu administratívny spis k súdnemu spisu vedenému v súvisiacom súdnom konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. (právna vec dotknutých osôb, ako žalobcov, proti žalovanému, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy).

10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.08.2019 žalovaný uviedol, že IP adresy si vyžiadal dňa 14.03.2017 a doplnenie dňa 21.06.2017. Nemožno pritom uznať žalobcovo tvrdenie, že o vyžiadaní IP adries sa dozvedel až 04.03.2019, keďže správne konanie vo veci bolo začaté dňa 06.06.2017 a dňa 27.07.2017 bol vyhotovený záznam o žalobcovom nazeraní do spisu. Navyše žalobca sám poukázal na svoju žiadosť zo dňa 19.01.2018 na zničenie CD/DVD, obsahujúcich údajné telekomunikačné tajomstvo. To znamená, že žaloba podaná dňa 27.03.2019 bola vo vzťahu k týmto žiadostiam podaná po uplynutí 2 mesačnej subjektívnej lehoty a vo vzťahu k žiadosti z 14.03.2017 aj po uplynutí objektívnej 2 ročnej lehoty. Zdôraznil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má vo vzťahu k správnemu

konaniu subsidiárny charakter a odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 25.07.2019. Ďalej vo svojom vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu.

11. Súčasne s podanou žalobou žalobca navrhol, aby krajský súd priznal žalobe odkladný účinok, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. k. -80 zo dňa 30.10.2019 tak, že návrh zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok predpokladaných ust. . Správny súd poukázal najmä na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia o pravdepodobnosti hrozby závažnej ujmy, prípadne iného vážne nenapraviteľného následku relevantným spôsobom neosvedčili. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2019.

12. V podaní zo dňa 21.03.2022, označenom ako vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.08.2019 k žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, žalobca skonštatoval, že žalovaný s nezákonne získanými IP adresami začal protiprávne nakladať a došlo tak k novému (druhotnému) zásahu zo strany žalovaného do práv a právom chránených záujmov žalobcu (a dotknutých osôb), a to minimálne dňom 04.03.2019, zaslaním štyroch žiadostí zo strany žalovaného na dotknuté osoby. Žalobca zároveň za začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu považuje deň 04.03.2019, kedy podľa jeho vedomosti žalovaný použil nezákonne získané dôkazy (IP adresy) v žiadostiach žalovaného o poskytnutie informácií adresovaných dotknutých osôb. Subjektívna dvojmesačná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy mala uplynúť dňa 04.05.2019, teda žalobu podal včas. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol svoje stanovisko k jednotlivým tvrdeniam žalovaného.

13. Vo vyjadrení zo dňa 02.05.2022 žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.03.2022 neobsahuje nové skutočnosti v porovnaní s námietkami doteraz uvedenými v žalobe, a z toho dôvodu (v súvislosti s týmito námietkami) v plnom rozsahu odkázal na vyjadrenia a skutočnosti uvedené vo svojich doterajších podaniach. Ďalej žalovaný poukázal na uznesenie správneho súdu zo dňa 30.03.2022, sp. zn. , vydané v obdobnej právnej veci, ktorým správny súd odmietol správnu žalobu dotknutých osôb, ako žalobcov proti žalovanému, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Voči uvedeným spoločnostiam vykonával žalovaný prešetrovanie vo veci podozrenia z protisúťažného konania vo forme dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na území Slovenskej republiky, prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní, na účasti ktorej bol v tom čase podozrivý aj žalobca. Predmetom správnej žaloby dotknutých osôb, a teda aj tohto súdneho konania, boli preto totožné námietky ako v prípade žalobcu, súvisiace s rovnakým prešetrovaním údajného nezákonného zásahu úradu v súvislosti s IP adresami týchto účastníkov konania. V uvedenom prípade krajský súd uznesením odmietol žalobu dotknutých osôb z dôvodu, že táto bola podaná oneskorene, resp. po uplynutí subjektívnej ako aj objektívnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa ust. . Správna žaloba bola podané dňa 27.03.2019, t. j. v rovnaký deň ako bola podaná žaloba žalobcu. Žalovaný následne poukázal na odôvodnenie uznesenia súdom a skonštatoval, že je nevyhnutné tvrdenia a postup správneho súdu vztiahnuť aj na prípad žalobcu, nakoľko sú okolnosti predmetného prípadu súvisiace s okamihom začatia správneho konania, resp. neskoršieho oboznámenia sa so spisom totožné, ako v prípade ostatných účastníkov konania. V prípade žalobcu neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali osobitný, resp. opačný prístup posúdenia okamihu začatia plynutia subjektívnej alebo objektívnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa ust. , než ako bol krajským súdom posúdený v prípade ostatných účastníkov konania.

14. Žalovaný ďalej zdôraznil, že od podania správnej žaloby bola otázka zákonnosti získania predmetných informácií predmetom rozhodovania žalovaného v rámci prvostupňového konania, ktorej výsledkom bolo rozhodnutie odboru kartelov č. 2019/DOH/POK/1/39 zo dňa 05.12.2019, v ktorom bolo konštatované, že žalobca sa spolu s dotknutými osobami, ako ďalšími účastníkmi konania, dopustili dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na území Slovenskej republiky, prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní. Následne, v rámci druhostupňového konania, Rada úradu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej aj „Rada úradu“), ako druhostupňový orgán príslušný na rozhodovanie o rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu, vydala rozhodnutie č. 2021/DOH/POK/ R/24 zo dňa 19.05.2021. O zákonnosti získania IP adries a o ďalších namietaných skutočnostiach, teda už bolo úradom právoplatne rozhodnuté, pričom následne žalobca, ako aj dotknuté osoby podali správnu žalobu vo veci správneho trestania, ktorou sa v konaní vedenom na správnom súde pod sp.

zn. , domáhajú preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia Rady úradu č. 2021/DOH/POK/ R/24 zo dňa 19.05.2021, jeho zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom uvedeného súdneho konania nie je iba prieskum napadnutého rozhodnutia úradu ale takisto aj proces, ktorý predchádzal jeho vydaniu, t. j. krajský súd v uvedenom konaní posudzuje aj námietky ohľadom údajného nezákonného postupu žalovaného v súvislosti so získaním a nakladaním s IP adresami žalobcu a ostatných účastníkov konania. To znamená, že žalobca sa stále môže domáhať ochrany svojich práv v rámci súdneho konania o prieskume rozhodnutia úradu. Podľa žalovaného je preto jednoznačne zrejmé, že správna žaloba bola podaná zjavne oneskorene a vzhľadom k tomu, nemôže byť naplnený ani samotný účel „zásahovej“ žaloby.

15. Podľa § 6 ods. 1 SPP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

17. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

18. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

19. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

20. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

21. Podľa , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

22. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

23. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

24. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

25. Správny súd je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje v ust. . Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu, ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa

vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

26. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. , úprava v neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobca po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu, inicioval voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

27. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedel, že bol iným zásahom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.

28. Žalobca prostredníctvom podanej žaloby namietal protiprávnosť zásahu žalovaného, a tým i nezákonnosť dôkazov, ktoré týmto zásahom získal od MV SR. Uvedenými dôkazmi sú verejne neprístupné informácie o IP adresách uchádzačov vo verejných obstarávaniach, z ktorých sa mali prihlasovať do jednotlivých zákaziek v podobe tzv. prevádzkových a lokalizačných údajov, ktoré sa stali zásadným, avšak podľa žalobcu nezákonne získaným dôkazom v správnom konaní. Podľa názoru správneho súdu, žaloba podľa jej obsahu jednoznačne smeruje proti označenému prvotnému zásahu, ktorým je poskytnutie IP adries.

29. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 24.02.2015, v zmysle ktorého: „od správneho súdu sa objektívne nemôže očakávať, že bude určovať okamih prvého disponovania s dotknutými elektronickými dokumentmi, ktoré sú iba dôsledkom vykonania inšpekcie, ktorá aj podľa Najvyššieho súdu svojim obsahom predstavuje zásah do práv navrhovateľa (...). Preto je pre určenie relevantného dátumu začiatku plynutia podstatný deň, kedy orgán verejnej správy získal do svojej moci uvedené dokumenty.“

30. Žalobca sa o namietanom inom zásahu dozvedel ešte v roku 2017, a to dňom začatia správneho konania, dňa 06.06.2017, príp. z následného oboznámenia sa s administratívnym spisom dňa 27.07.2017. Týmto okamihom mu začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Svoje právo na súdnu ochranu prostredníctvom správnej žaloby, si však uplatnil až dňa 27.03.2019, t.j. dva roky od poskytnutia IP adries, a teda po uplynutí subjektívnej lehoty.

31. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. , teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

32. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec možno žalobu podľa ust. podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej, ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu v zmysle ust. . Samotná existencia objektívnej lehoty, však

subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

33. v ust. umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcov podaná nebola.

34. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.

35. Správny súd poukazuje na obdobnú právnu vec, konkrétne na právnu vec dotknutých osôb, ako žalobcov, proti žalovanému, vedenú na správnom súde pod sp. zn. , o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, spočívajúcom v používaní a uchovávaní údajov dotknutých osôb a žalobcu z predmetných DVD nosičov a z CD nosičov v rozpore so , v rámci správneho konania vedeného u žalovaného pod č. k. (rovnako, ako vec vedená pod sp. zn. ). Správna žaloba žalobcov bola podaná dňa 27.03.2019, teda v rovnaký deň, ako správna žaloba žalobcu. Správny súd konštatuje, že v uvedenej veci bolo vydané uznesenie č. k. -541 zo dňa 30.03.2022, ktorým správnu žalobu dotknutých osôb, ako žalobcov, odmietol a v odôvodnení predmetného uznesenia, rovnako ako v tomto uznesení, okrem iného skonštatoval, že správna žaloba bola podaná oneskorene.

36. Správny súd napokon poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca (ako aj všetci účastníci administratívneho konania vedeného pod č. k. ) bol v konaní vedenom pod č. k. pred žalovaným zastúpený právnym zástupcom. V správnom konaní mal možnosť vyjadrovať sa, podávať námietky k zisteným skutočnostiam, k dôkazom, k ich zákonnosti a zákonnosti ich získania. Správny orgán bol povinný sa takýmito námietkami zaoberať a v rámci meritórneho rozhodnutia o nich rozhodnúť.

37. Záverom správny súd uvádza, že o zákonnosti získania IP adries a o ďalších namietaných skutočnostiach, žalovaný toho času právoplatne rozhodol. Rada úradu, ako druhostupňový orgán verejnej správy, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovaného, odboru kartelov č. 2019/DOH/ POK/1/39 zo dňa 05.12.2019, vydala dňa 19.05.2021 rozhodnutie pod č. 2021/DOH/POK/R/24, v ktorom konštatovala, že žalobca a dotknuté osoby sa dopustili dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na území Slovenskej republiky prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní. Druhostupňový orgán verejnej správy potvrdil vecnú správnosť zistení ako aj právne posúdenie prvostupňového orgánu. Zároveň odstránil nedostatky vo výroku prvostupňového rozhodnutia a upravil výšku uložených pokút. Všetkým účastníkom konania bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2021.

38. Následne žalobca a dotknuté osoby ako účastníci správneho konania podali správnu žalobu vo veci správneho trestania, ktorou sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady úradu č. 2021/DOH/POK/R/24 zo dňa 19.05.2021, jeho zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne sa domáhajú moderácie uloženej sankcie. V rámci uvedeného súdneho konania krajský súd preskúma napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež proces, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

39. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za potrebné a ani účelné, zaoberať sa podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.

40. Podľa názoru správneho súdu, žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa

ust. , a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade trov konania podľa ust. . Žalobca procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto mu v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ).

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ).

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a ), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).