Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/69/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky Z. právne zast. JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 80, a otca W. o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. W. takto

rozhodol:

I. Zveruje maloletého W., do osobnej starostlivosti matky Z. ktorá bude spravovať jeho majetok a zastupovať ho v bežných veciach.

II. Styk otca s maloletým neupravuje.

III. Otec W.e povinný prispievať na výživu maloletého syna W., sumou 400 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od podania návrhu, t. j. od 09. 07. 2020, do budúcna.

IV. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamieta.

V. Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu od 09. 07. 2020 do 15. 11. 2021 vo výške 5 796,77 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných splátkach po 150 eur mesačne, počnúc mesiacom január 2022, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

VI. Priznáva spätné výživné za obdobie od 15. 11. 2019 do 08. 07. 2020 v sume 200 eur mesačne, pričom otec je povinný zaplatiť spätné dlžné výživné v celkovej výške 51,62 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. V prevyšujúcej časti návrhu matky na určenie spätného výživného zamieta.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka maloletého podala dňa 09. 07. 2020 na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému W. ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, ona bude maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, styk otca so synom nežiadala upraviť. Ďalej žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu syna sumou 500 eur mesačne odo dňa podania návrhu vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Žiadala tiež zročné výživné, ktoré by bol otec povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež žiadala aj spätné výživné 3 roky spätne.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že maloletý syn W. pochádza z mimomanželského vzťahu navrhovateľky a otca dieťaťa. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti takmer 14 rokov a z tohto vzťahu sa im narodil maloletý syn. Otec otcovstvo uznal, je v rodnom zapísaný ako jeho otec. Rodičia maloletého žili a pracovali v Taliansku, kde sa maloletý aj narodil a kde otec maloletého doposiaľ žije a pracuje. Už pred narodením syna medzi účastníkmi dochádzalo k nedorozumeniam, hádkam a rozporom. Po narodení syna sa konflikty ešte vyostrili, otec sa o syna prestal zaujímať, navrhovateľke žiadnym spôsobom nepomáhal, uprednostňoval svoje záľuby, pričom všetka starostlivosť o syna, domácnosť bola výlučne na navrhovateľke. Ani počas dovolenky, ktorú navrhovateľka so synom trávila na území SR, sa správanie otca nezmenilo. Otec sa o syna vôbec nezaujímal, nekontaktoval ho, viedol si vlastný život. Všetky tieto okolnosti napokon vyústili do rozpadu dlhoročného vzťahu účastníkov konania a navrhovateľka sa 15. 11. 2019 natrvalo vrátila na územie SR, kde žije aj v súčasnej dobe. Od toho času otec nie je so synom v žiadnom kontakte, neprejavil o neho žiaden záujem. Na syna spočiatku prispieval sumou 500 eur mesačne, no naposledy prispel 25. 03. 2020. Jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok v sume 370 eur mesačne. Jej mesačné náklady na domácnosť a syna, vrátane 2 pôžičiek v sume 200 eur, ktoré spláca za otca maloletého sú mesačne, sú vo výške 750 - 800 eur. Otec maloletého pracuje v Taliansku ako kuchár s mesačným zárobkom okolo 3 420 eur. Poberá tiež daňový bonus a rodinné prídavky na syna, a taktiež dostáva 13. a 14 plat. Otec tiež spláca splátku za motorové vozidlo v sume 700 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom na príjem otca, skutočnosť, že výživné je prednostná pohľadávka a tiež nezáujem otca o dohodu, mala za to, že je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému a výšku výživného považovala za primeranú.

3. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril, na uvedenej adrese v Taliansku si súdnu zásielku neprevzal, napriek skutočnosti, že so súdom spočiatku komunikoval mailom i telefonicky, a mal vedomosť o podanom návrhu. Vzhľadom na opakovanú nemožnosť doručenia návrhu i predvolania do vlastných rúk otcovi na adresu v Taliansku, boli mu doručené prostredníctvom úradnej tabule súdu.

4. Súd vo vecí nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, kolízny opatrovník maloletého. Nedostavil sa otec, ktorý však v sms komunikácii s navrhovateľkou, žiadal, aby súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletého a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom doručeným súdu 09. 07. 2020, rodným listom mal., špecifikáciou mesačných nákladov na maloletého, výpismi z účtu matky, odpoveďami na lustráciu účastníkov v registri SP, v katastri nehnuteľnosti, v registri priestupkov, REGOB, rozhodnutím materskej školy o neprijatí dieťaťa, správou ÚPSVaR Kežmarok z prešetrenia rodinného prostredia z 29. 07. 2020, zápisnicou o neformálnom stretnutí z 31. 07. 2020, dokladmi matky (komunikácia matky s otcom, výpisy z bankového účtu, potvrdenie o zrušení spoločného účtu v Taliansku), lekárskymi správami neurologickej detskej ambulancie, pracovnou zmluvou matky, odpoveďou na výzvu súdu a špecifikovanie príjmov a výdavkov na maloletého, lekárskou správou pediatrickej psychiatrickej ambulancie, výsledkami psychologického vyšetrenia Psychologickej ambulancie Poprad, fotokópiou preukazu osoby s poruchou autistického spektra, faktúrami a pokladničnými blokmi matky, mzdovými listami matky za november a december 2020, detailmi zostatkov z pôžičky vo VÚB banke, vyjadrením matky a výpismi z účtov + platby otca na maloletého a sms-komunikácia matky a otca, výpisy zo spoločného účtu rodičov.

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že kým žili v Taliansku spoločne hradili svoje výdavky. V Taliansku poberala rodičovský príspevok vo výške najskôr okolo 1 100 eur mesačne 6 mesiacov, potom poberala podporu 8 mesiacov cca. po 800 - 900 eur mesačne, čo bolo 80 % z platu. Posledný mesiac-dva nemala nárok na žiadnu dávku. Dva mesiace pred odchodom na Slovensko bola bez príjmu, vtedy platil všetko otec, čo bolo v septembri a októbri 2019. Pokiaľ ide o príjem otca, má vedomosť, že v súčasnej dobe pracuje v Taliansku ako šéfkuchár, nakoľko sa touto skutočnosťou pochválil na internete a mal by dosahovať príjem okolo 3 000 eur. K tomu dostáva 13. a 14. plat, počas zimy poberal podporu a minulý rok sa dokonca zamestnal ako kuriér. Riadny príjem má počas sezóny, ktorá trvá od marca do októbra, potom má riadnu podporu. Kým žili spoločne za ubytovanie platili 800 eur, teraz žije v menšom byte, kde platí okolo 500 - 600 eur mesačne za bývanie. Na syna jej po návrate na územie Slovenska platil, no prestal v mesiaci marec 2020. Od novembra 2019 doposiaľ jej otec na výživu maloletého uhradil sumu

2 400 eur, s to v mesiaci 18. 02. 2020 vo výške 100 eur, v mesiaci február 2020 vo výške 400 eur, v mesiaci marec 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci júl 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci december 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci máj 2021 vo výške 100 eur a v mesiaci jún 2021 vo výške 300 eur. Inou sumou jej ani na jej prosby neprispel. Maloletému synovi v mesiaci apríl 2021 diagnostikovali autizmus, v dôsledku čoho je ona na predĺženej rodičovskej dovolenke. Taktiež pracuje na dohodu, no pracovný pomer k 31. 12. 2021 bude ukončený. Jej príjem je v súčasnosti cca. 470 - 480 eur mesačne, v čom je zahrnutý predĺžený rodičovský príspevok, rodinný prídavok a plat vo výške cca. 80 eur mesačne. Nie je poberateľkou daňového bonusu.

Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, tak vzhľadom na jeho diagnózu má zvýšené skoro všetky výdavky, no najmä výdavky spojené so zdravotným stavom. Syn nerozpráva, chodí, ale veľa nevládze a tiež nezvláda bežné aktivity (vyliezť na preliezku, šmyknúť sa zo šmýkačky) ako zdravé deti. Preto navštevuje rôzne terapie, a to oxygenoterapiu (celkovo 300 eur), fyzioterapiu, aba terapiu á 20 eur/hod., a v lete majú zarezervovanú delfínoterapiu na Ukrajine. Tieto terapie si hradila z verejnej zbierky (Ľudia ľuďom). Okrem toho by chcela, aby syn navštevoval zariadenie v Poprade, kde sa venujú výlučne autistickým deťom, pričom jedna hodina stojí 20 eur. Na hračky, ktoré sú súčasne liečebnými pomôckami mesačne minie 50 eur. Na výživové doplnky, ktoré výrazne zlepšujú zdravotný stav maloletého a ktoré poisťovňa neprepláca minie okolo 115 eur mesačne. Na lieky mesačne má výdavky cca. 30 eur mesačne. Vyšší výdavok má na hygienické potreby, nakoľko syn je vzhľadom na jeho zdravotný stav stále plienkovaný, má zvýšenú potrebu vlhčených utierok a teda mesačne minie okolo 80 eur. Problém majú aj so stravou, nakoľko syn máločo zje. Ďalší výdavok sú cestovné náklady, nakoľko so synom chodieva po rôznych špeciálnych vyšetreniach mimo okres Kežmarok (Poprad, Košice) a mesačné výdavky sú vo výške 80 eur. Potom má už len bežné výdavky na ošatenie, obuv. Syna síce tento školský rok prijali do škôlky, no syn bol iba 11-krát a po opakovaných regresoch ho musela prestať dávať do škôlky. Pokiaľ ide o jej výdavky, žije v spoločnej domácnosti s otčimom, ktorý hradí všetky výdavky spojené s bývaním, nakoľko z jej príjmu mu nemá z čoho prispievať. Na stravu pre ňu, syna a otčima má výdavok 300 eur mesačne. Spláca dva úvery v sume 200 eur, ktoré brala na sebe ešte počas spolužitia s otcom maloletého z VÚB banky, pričom peniaze použil výlučne otec ani nevie na úhradu čoho boli použité. Od nového roka nebude mať ani príjem zo zamestnania, teda sa jej ešte zmenší príjem. Na pojednávaní upresnila ešte návrh ohľadom spätného výživného a žiadala ho priznať odo dňa návratu na Slovensko, teda od 15. 11. 2019, nie dva roky spätne rovnako v sume 500 eur mesačne. Na záver ešte uviedla, že s otcom maloletého boli po poslednom pojednávaní v kontakte, kde otec sa vyjadril a v sms správe aj súhlasil, že na maloletého bude prispievať sumou 400 eur mesačne k 20.-temu dňu v mesiaci.

7. Právny zástupca vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadal, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, že je dostatočne odôvodnený, je v záujme mal. dieťaťa a v zmysle ust. Zákona o rodine, čiže aby maloletý W. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Vzhľadom na postoj otca a kde sa otec nachádza, úpravu styku otca s mal. dieťaťom žiadal neupravovať. Čo sa týka výživného, žiadal vyhovieť návrhu, aby bol otec povinný prispievať vždy do 20. dňa v mesiaci vo výške 500 eur odo dňa podania návrhu. Mal za to, že takéto výživné zohľadňuje tak zdravotný stav dieťaťa, možností a majetkové príjmy otca, samotný postoj otca k starostlivosti o mal. dieťa, obmedzenie matky a jej možnosti zamestnať sa v dôsledku starostlivosti o dieťa, pričom uvedené výživné žiadal priznať od podania návrhu od 09. 07. 2020. Trval na spätnom výživnom od 15. 11. 2019 do 08. 07. 2020 tak, ako to odznelo na minulom pojednávaní. Na dlžnom výživnom z obdobia pred 15. 11. 2019 netrval. V prípade, ak súd neprizná spätné výživné, žiadal, aby súd do dlžného výživného nezapočítal uhradené výživné pred podaním návrhu v sume 1 500 eur. Trovy konania nežiadal priznať.

8. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že sa pripája v celom rozsahu k návrhu matky. Mal za to, že tento návrh je odôvodnený a doporučil ho v celom rozsahu schváliť. Súhlasil aj s navrhovanou výškou výživného 500 eur mesačne.

9. Podľa písomného vyjadrenia matky a výpisov z účtu matky, otec na maloletého syna prispel od novembra 2019 doposiaľ celkovo sumu 2 400 eur, a to v mesiaci február 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci marec 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci júl 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci december 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci máj 2021 vo výške 100 eur a v mesiaci jún 2021 vo výške 300 eur.

10. Podľa sms komunikácie, otec vo svojej správe uviedol, že súhlasí s platením sumy 400 eur každý mesiac k 20-temu dňu v mesiaci.

11. Podľa ponuky práce na internete na pozíciu kuchár v Taliansku je ponúkaná mzda od 3 000 eur brutto. Medzi benefity patrí zabezpečená strava a ubytovanie u zamestnávateľa, 13., 14. plat, preplatenie dovolenky a sviatkov + prémie, prepitné, nadčasy. Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca všetky zákonné odvody (sociálne, zdravotné poistenie atď.). Možnosť zabezpečenia dopravy našich kandidátov až na miesto výkonu zamestnania. Vrátenie daní. Možnosť využitia fitness, wellness, zľavy na lanovky, skipasy, atď. Zmluva priamo so zamestnávateľom.

12. Maloletý syn je držiteľom preukazu osoby s poruchou autistického spektra. Podľa lekárskych správ maloletý syn navštevuje pediatrickú psychiatrickú ambulanciu, psychologickú ambulanciu, neurologickú detskú ambulanciu.

13. Podľa výplatných pások matky za obdobie od november 2020 do júla 2021, mala príjem od 67 eur do 80 eur mesačne.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

- úroveň starostlivosti o dieťa,

- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa ; Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane

Podľa ; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa spoločne so synom v novembri 2019 odsťahovala zo spoločnej domácnosti v Taliansku a od toho času žijú rodičia oddelene, matka so synom v obci Y. a otec v Taliansku.

17. Súd mal za preukázané, že matka sa o syna riadne stará, zabezpečuje všetky jeho potreby, ktoré sú dokonca zvýšené vzhľadom na zdravotný stav maloletého, preto súd maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti matky. Súčasne mal súd za preukázané, že v časti zverenia maloletého syna do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov, otec o zverenie syna do osobnej starostlivosti neprejavil záujem, nemal výhrady voči tomu, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, nakoľko otec žije a pracuje dlhodobo v zahraničí, preto v najlepšom záujme maloletého je, aby bol zverený matke, ktorá od narodenia zabezpečuje všetky jeho potreby a od návratu na Slovensku sa výlučne ona o syna osobne stará. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä že otec dlhodobo žije v zahraničí, matka bude maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. V podstatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch rodičov dieťaťa.

18. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým synom, matka styk nežiadala upraviť, nakoľko otec o syna dlhodobo neprejavoval žiaden záujem, v poslednom období sa síce na syna pýta, no žije v zahraničí, neplánuje sa vrátiť, preto súd styk otca s maloletým neupravil. Rovnako aj kolízny opatrovník mal za to, že styk otca so synom nie je v danom prípade potrebné upravovať.

19. Sporným bol len nárok na určenie výživného, nakoľko matka žiadala sumu 500 eur mesačne, otec súhlasil so sumou 400 eur. Matka podaný návrh odôvodňovala okrem iného aj skutočnosťou, že maloletý trpí nevyliečiteľnou chorobou, s ktorou sú spojené vyššie výdavky a zároveň ona má obmedzené možnosti zamestnať sa. Zároveň má nízky príjem, nakoľko je poberateľkou predĺženého rodičovského príspevku a rodinných prídavkov sume 400 eur mesačne. Príjem z pracovného pomeru, ktorý má mesačne v sume 80 eur, jej končí, nakoľko k 31. 12. 2021 pracovný pomer zanikne. Tak ako to vyplýva z ustanovenia , vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.

20. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.

21. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

22. Doposiaľ výživné na syna nebolo upravené žiadnym rozhodnutím, otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil sporadicky, pričom od podania návrhu čo je 13 mesiacov uhradil celkovo sumu 900 eur.

23. Maloletý W. v júni dovŕšil 3 roky, avšak do škôlky nechodí, nakoľko napriek prijatiu do škôlky, mal tam viaceré regresy, obyčajnú škôlku nezvláda, preto je s navrhovateľkou doma. V apríli 2021 mu bola diagnostikovaná porucha autistického spektra,. Maloletý navštevuje viacerých lekárskych špecialistov, s čím sú spojené zvýšené cestovné výdavky. Ďalej má zvýšené výdavky na výživové doplnky, ktoré zlepšujú zdravotný stav maloletého a ktoré poisťovňa neprepláca, a to v sume 115 eur mesačne. Na bežné lieky sú výdavky maloletého mesačne okolo 30 eur. Na zlepšenie zdravotného stavu maloletý absolvuje oxygenoterapiu jedno sedenie 30 eur, aba terapiu jedna hodina 20 eur a vzhľadom na horšiu pohyblivosť, slabú výdrž pri chôdzi, začal navštevovať aj fyzioterapeuta, kde jedna hodina je v sume 20 eur. Náučné hračky, ktoré matka musí tiež kupovať stoja okolo 50 eur mesačne. Taktiež má zvýšené hygienické výdavky, keďže maloletý je stále plienkovaný, mesačne v sume 80 eur. Na stravu pre syna minie okolo 150 eur mesačne. Ďalej má výdavky na ošatenie, obuv.

24. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletý syn toho času nie sú schopný sám sa živiť, nakoľko má 3 roky, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.

25. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. V súčasnej dobe sa o maloletého stará a všetku starostlivosť maloletému zabezpečuje výlučne matka, pričom otec prispieva na jeho výživu iba sporadicky. Príjem matky je momentálne tvorí predĺžený rodičovský príspevok v sume 370 eur, rodinné prídavky v sume 25,50 eur mesačne a do konca roka aj príjem z zo zamestnania v sume cca. 80 eur mesačne. Na mesačné náklady neprispieva, hradí ich jej otčim, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Na stravu aj so synom minie 300 eur, na hygienické potreby má výdavky 40 eur. Potom má bežné výdavky na ošatenie, obuv. Matka je samoživiteľkou, teda všetky výdavky znáša sama.

26. Pokiaľ ide o príjem otca, tak z výpovede navrhovateľky, ako aj z predložených starších výpisov z účtu otca vyplynulo, že otec má mesačný zárobok v sume 3000 eur. Takýto príjem mal súd preukázaný aj z pracovných ponúk uvedených na internete na pozíciu kuchár v Taliansku.

27. Pokiaľ ide o výdavky otca , tak tieto súd preukázané nemal. No navrhovateľka uviedla, že počas spolužitia v Taliansku platili 800 eur, teraz sa otec presťahoval do menšieho bytu, kde sú výdavky 500

- 600 eur mesačne. Iné výdavky súd nemal za preukázané.

28. Podľa internetového portálu www.traveltables.com. Celkové životné náklady v Taliansku pre dve osoby s priemernou spotrebou jeden mesiac budú 1348.62 USD, vrátane ceny nájmu.

29. Otec sa synom v súčasnej dobe nestretáva, teda okrem sporadického výživného na žiadne výdavky neprispieva. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného a určil výživné od podania návrhu,

t. j. od 09. 07. 2020 v sume 400 eur mesačne. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné. Zároveň samotný otec podľa sms komunikácie s takouto sumou súhlasil.

30. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ohľadne zvýšenia výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na výdavky maloletého syna.

31. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletého zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa so synom nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.

32. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

33. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec, a to s poukazom na vyjadrenie zamestnávateľa, sa sám pripravil o stabilné zamestnanie a pravidelný príjem, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletým deťom.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného čistého príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem jednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach výživného na nezaopatřené děti“

35. Teda ak súd pristúpil vzhľadom na vek syna (3,5 roka) k zohľadneniu strednej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči synovi, ktorá je v rozpätí od 11 - 15 % pri veku od 0 do 5 rokov, podľa príjmu otca, ktorý je v 3 000 eur, tak 13 % z čistého príjmu otca predstavuje 390 eur, čo je o trošku nižšia suma ako súd určil výživné pre maloletého syna.

36. Súd priznal výživné od 09. 07. 2020, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u mal. W. za obdobie od 09. 07. 2020 do 15. 11. 2021 v celkovej sume 5 796,77 eur, pričom súd započítal do dlžného výživného aj otcom uhrádzané výživné, a to v období od podania návrhu doposiaľ v celkovej sume 900 eur (v mesiaci december 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci máj 2021 vo výške 100 eur a v mesiaci jún 2021 vo výške 300 eur). Za mesiac júl 2020 priznal pomernú časť, a to od podania návrhu za 23 dní v sume 296,77 eur a od augusta 2020 do novembra 2021, t. j. za 16 mesiacov je to celkovo 6400 eur. Celkové za celé obdobie po odrátaní uhradeného výživného je v sume 5 796,77 eur (6 400 + 296,77 - 900). Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 5 796,77 eur na syna, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre mal. W. formou mesačných splátok vo výške 150 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom január 2022, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.

37. Zároveň navrhovateľka uplatnila aj spätné výživné, a to od návratu na územie Slovenska, t. j. od 15. 11. 2019 do 08. 07. 2020.

38. Pokiaľ povinný neplní dobrovoľne vôbec alebo riadne svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, aby oprávnený podal čo najskôr návrh na začatie konania. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr, a tak predišiel protiprávnemu stavu. Pokiaľ sa týka maloletého oprávneného, tak v takýchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne

- 3 roky do podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia.

V prípade, ak súd uzná, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže maloletému oprávnenému priznať výživné spätne aj tri roky predo dňom podania návrhu. Ide o výnimku z predchádzajúcej vety, ktorá striktne pre plnoletého oprávneného zabezpečuje právo na výživné najskôr odo dňa podania návrhu. Plnoletý oprávnený dokonca nemôže ani žiadať, aby mu bolo priznané výživné skôr len o pár dní, napríklad k 1. dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom bol návrh podaný. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať. Mohla by medzi ne patriť objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému napríklad preto, že navrhovateľ netušil, kde žije alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol venovať takémuto konaniu. Aj rozhodnutie o tom, prečo súd použil túto výnimku, je povinný odôvodniť v rozsudku.

Ak súd rozhodne o priznaní práva na výživné pre maloletého oprávneného spätne od obdobia pred začatím konania (najviac 3 roky), potom sa musí počas konania vysporiadať aj s otázkou, kedy povinný prestal plniť (úplne alebo čiastočne), aké plnenia poskytoval (peňažné aj vecné plnenia), aké boli v daných obdobiach jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, aké boli potreby oprávneného. Pokiaľ povinný poskytoval určité plnenia, je súd povinný vykonať započítanie s týmito plneniami. Výrok rozsudku, ktorým sa vykonáva zápočet už realizovaných plnení, musí byť určitý - to znamená, že musí byť presne vyjadrená hodnota plnení, ktorú povinný poskytol, táto sa započíta s dlžným výživným (pokiaľ vzniklo) tak, aby bolo jasné, koľko má povinný ešte zaplatiť za minulé obdobie. Stanovenie začiatku plnenia vyživovacej povinnosti rodičovi je pre súd náročné práve z dôvodu, že musí zisťovať všetky relevantné okolnosti, teda či tento rodič prispieval na výživu dieťaťa pred rozhodovaním, ak áno, potom v akej výške. Týchto nárokov ani ich započítania by sa totiž už rodič nemohol dovolávať v exekučnom konaní. Podľa toho, čo súd dokazovaním zistí, potom buď:

- posunie primerane začiatok plnenia vyživovacej povinnosti na neskorší čas, alebo

- rozhodne o plnení vyživovacej povinnosti rodiča od okamihu, keď boli dané predpoklady pre rozhodovanie a súčasne vysloví, aký dlh na výživnom vznikol do rozhodovania a ako má byť tento dlh uhradený.

39. Podľa ; právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne

schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR z 28. 03. 2018, sp. zn. ).

40. Podľa navrhovateľky dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali v tom, že kým žili s otcom maloletého v spoločnej domácnosti v zahraničí, otec prispieval na výživu syna riadne a potom čo ostala bez príjmu hradil výdavky celej rodiny. Po návrate na Slovensko synovi prispieval len sporadicky a zároveň od marca 2020 sa synovi zhoršil zdravotný stav, začal kolobeh návštev rôznych lekárov, vrátane špecialistov až napokon v apríli 2021 synovi diagnostikovali poruchu autistického spektra Ďalší dôvod je, že za otca spláca mesačne 2 úvery v celkovej sume 200 eur. Od kedy začali riešiť zdravotný stav syna jej výrazne stúpli výdavky, najmä na cestovné výdavky, na výživové doplnky, náučné hračky a terapie. Pričom na terapie bola nútená požiadať o verejnú zbierku Ľudia ľuďom, nakoľko jej otec maloletého na jej prosbu peniaze neposkytol.

41. Otec aj v tom čase bol zárobkovo činný. Matka už v tom čase nepracovala.

42. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že otec v období od 15. 11. 2019 do 08. 07. 2020 dobrovoľne matke prispel celkovo sumou po 1 500 eur, a to v mesiaci február 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci marec 2020 vo výške 500 eur, v mesiaci júl 2020 vo výške 500 eur

43. Súd po vykonanom dokazovaní zistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, nakoľko mal za to, že navrhovateľka preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, nie však pre priznanie výživného v sume 500 eur mesačne od 15. 11. 2019 ako žiadala navrhovateľka, ale v sume 200 eur mesačne, a to za obdobie od 15. 11. 2019 do 08. 07. 2020. Súd mal za preukázané zvýšené výdavky súvisiace najmä so zdravotným stavom maloletého a tiež skutočnosť, že navrhovateľke bol až neskôr priznaný rodičovský príspevok, o čom svedčí oznámenie zo dňa 05. 03. 2020, podľa ktorého matka sa od 01. 08. 2019 do 31. 12. 2019 bude poskytovať rodičovský príspevok v sume 220,70 eur mesačne a od 01. 01. 2020 v sume 370 eur mesačne. Taktiež mal za preukázané, že doposiaľ o výživnom rozhodnuté nebolo. Rovnako mal súd za preukázané, že po návrate na Slovensko všetky potreby maloletého zabezpečovala výlučne matka, nakoľko otec po celý čas v Taliansku. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal matke spätné výživné za obdobie od 15. 11. 2019 do 08. 07. 2020. čo celkovo činí sumu 1 551,62 eur (pomerná časť za mesiac november 2019, za december 2019 do júna 2020 výživné v plnej výške po 200 eur mesačne a pomerná časť za mesiac júl 2020 . Zároveň súd zistil, že otec počas tohto obdobia dobrovoľne uhradil výživné v celkovej sume 1 500 eur. Súd priznal dlžné spätné výživné v celkovej sume 51,62 eur (1 551,62 eur - 1 500 eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného na spätné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 51,62 eur na syna, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné spätné výživné v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

44. V prevyšujúcej časti návrh matky na priznanie spätného výživného zamietol

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .