Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/97/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: Y. B., N.. XX.XX.XXXX, konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov: V. K. K., N.. XX.XX.XXXX, A. B., R. XX, C.. Č.. B.Y., K. XX, právne zastúpená Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 50 a otec J.. Š. B., N.. XX.XX.XXXX, A. A., P. XX, Č. T., za účasti Okresnej prokuratúry W., V. XX, W., v konaní o zrušenie rozhodnutia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -155 zo dňa 18.03.2021 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že matka je povinná poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave, o školskom prospechu, ako aj o ostatných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého Y., a to vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca formou e-mailu, ktorý je otec povinný oznámiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Tým mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -47 zo dňa 28.2.2019.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhala zrušenia rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.02.2019, ktorým jej bola uložená informačná povinnosť o maloletom Y. vo vzťahu k otcovi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -155 zo dňa 18.03.2021 tak, že cit.:

„I. návrh matky na zrušenie povinnosti informovať otca, ktorá jej bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -47 zo dňa 28.02.2019 zamieta,

II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §, ; ods. 2 Zákona o rodine a podľa ust. §; 57; 58; 121 .

4. Konštatoval, že v predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a nedokážu efektívne komunikovať o maloletom. Otec v minulosti rezignoval na úpravu styku s maloletým, keďže konflikt rodičov bol v danom čase enormný. Požadoval však aspoň informácie o maloletom tak, aby aspoň takýmto spôsobom mal s maloletým kontakt. Matka už v minulom konaní uvádzala, že s poskytovaním informácii otcovi nesúhlasí a tieto informácie dobrovoľne poskytovať nebude. Z tohto dôvodu jej bola uložená informačná povinnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka si informačnú povinnosť neplní. Súd mal za to, že nie je dôvod zrušiť rozhodnutie a upustiť od povinnosti uloženej matke podávať informácie otcovi o maloletom a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenia k odvolaniu

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť informačnú povinnosť, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. So zisteniami a hodnotením súdu nesúhlasí. V podaní zo dňa 27.11.2020 uviedla, že nebude predkladať celé listy zasielané otcovi s poukazom na listové tajomstvo, avšak na preukázanie plnenia informačnej povinnosti počas konania predložila potvrdenia o odoslaní listov za obdobie od uloženia informačnej povinnosti do vydania napadnutého rozsudku, resp. podacie lístky, avšak nie všetky, pretože ich spočiatku neodkladala. So zreteľom na podanie otca z 3.2.2015 je zrejmé, že má pochybnosti o otcovstve k maloletému, nechce mať s ním upravený styk a radšej chce budovať novú rodinu. Je v rozpore s logikou a dobrými mravmi, aby za takejto situácie a nastavenia otca k maloletému, mal otec skutočný záujem o informovanie o maloletom, preto ide zo strany otca iba o predstieranie záujmu, aby matka bola šikanovaná a zaťažovaná povinnosťami. Je nepochybné, že matka poskytuje otcovi informácie, pričom v prevažnej miere ide o také informácie, ktoré si otec vie sám zistiť a aj tak robí, keďže ide o informácie o zdravotnom stave maloletého a jeho školských výsledkoch. Informačná povinnosť matky vo vzťahu k otcovi nemá žiaden reálny význam, pretože otec neverí matke, matka neverí otcovi. Matka otcovi informácie o zdravotnom stave maloletého zasiela a napriek tomu, tento sa sám informuje u ošetrujúcej lekárky maloletého - V.. K.. Taktiež čo sa týka školského prospechu, matka ho informuje, ale podľa riaditeľa školy sa otec informuje cez zástupkyňu. Otec má možnosť sa informovať o prospechu a vyučovacích výsledkov dieťaťa cez aplikáciu edupage. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal v napadnutom rozsudku a nereagoval na argumentáciu matky ohľadom podania otca z 3.2.2015, v ktorom otec spochybnil svoje otcovstvo k maloletému. Súd má vedomosť, že súdom uloženú povinnosť si mesačne riadne plní. Otec súdu poskytol listy, ktoré mu boli odoslané doporučene do vlastných rúk, čo mu aj vyhovovalo, lebo listy doručené obyčajne zámerne zatajuje. Otec porušil úmyselne listové tajomstvo a poskytol súdu listy, pričom ten ho na to nevyzval, tým nielen matke, ale aj synovi poškodil na ich právach. Súd mu opäť v tom vyhovel, čím zmaril právo na spravodlivý súdny proces a argumenty matky nebral do úvahy. Dôkazom je aj podaný otcom maloletého návrh na výkon rozhodnutia zo dňa 28.6.2019 v čase, kedy list z 31. mája 2019 už mal v tom čase doručený na trvalú adresu, ďalší list za mesiac jún mu ešte v čase jeho podania nemohol byť ani doručený, keďže návrh na výkon rozhodnutia bol ním spísaný dňa 28.6.2019. Súd rozhoduje v prospech otca a neberie ohľad na práva mal. Y. a jeho záujmy.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko matka nerešpektuje súdne rozhodnutia, za marenie styku otca so synom jej bola uložená pokuta 200,- Eur.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich písomných podaniach a uviedla, že vyjadrenie otca k jej odvolaniu je zmätočné.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky o zrušení rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.02.2019, ktorým jej bola uložená informačná povinnosť o maloletom Y. vo vzťahu k otcovi. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zrušenie informačnej povinnosti uloženej matke.

11. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú aj nasledujúce závery. Matka sa domáhala zrušenia rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -47 zo dňa 28.02.2019, ktorým jej bola uložená povinnosť poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave, o školskom prospechu, ako aj o ostatných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého Y., a to vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, poštou listovou zásielkou na adresu H. K. XX, B., vo vzťahu k otcovi. Otec, kolízny opatrovník a ani okresný prokurátor, ktorý vstúpil do konania, s návrhom nesúhlasili. Okresný prokurátor uviedol, že matkou uvádzané argumenty boli súdu známe už v konaní o uloženie informačnej povinnosti, k zmene pomerov nedošlo. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -30 zo dňa 04.10.2012, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné, ktoré bolo neskôr zvýšené. Neskôr sa otec, ako aj jeho rodičia, domáhali úpravy styku s maloletým, keďže matka im bezdôvodne bránila v styku. Súd rodičom, za účelom zlepšenia komunikácie, nariadil aj výchovné opatrenie, avšak toto neprinieslo želaný výsledok. Otec, ako aj jeho rodičia neskôr zobrali svoj návrh späť a súd konanie zastavil. V súčasnosti otec nie je v kontakte so synom. Z tohto dôvodu žiadal matku, aby mu o maloletom poskytovala aspoň informácie, avšak matka to odmieta, čo osobne potvrdila na pojednávaní pre súdom. Zo spisu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú vážne narušené a ich komunikácia je sťažená, čo vyústilo do nemožnosti komunikácie medzi nimi ohľadom maloletého.

12. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle platnej právnej úpravy je pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Preto by nemala byť táto vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. Súčasná právna úprava vyžaduje aktívne konanie rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ktorý musí súdu signalizovať, že má záujem o to, aby bola druhému rodičovi uložená informačná povinnosť. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. Rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, má právo na poskytovanie informácií o maloletom dieťati predovšetkým z toho dôvodu, že sa v nižšej miere podieľa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa, zvyčajne v rámci svojho práva na styk s maloletým ako druhý rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ktorý s maloletým trávi väčšinu času. Poskytovanie informácií medzi rodičmi by malo v prvom rade fungovať na dobrovoľnej báze, čo však predpokladá usporiadaný a vyrovnaný vzťah rodičov a fungujúcu komunikáciu medzi nimi.

13. Je bez akýchkoľvek pochybností, že prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí je najlepší záujem dieťaťa, ktorý v rámci tohto konania, ako i podaného odvolania a vyjadrení k nemu zdôrazňujú všetci účastníci. Nastoľuje sa potom zásadná otázka, čo je v danom prípade najlepším záujmom maloletého Y. z hľadiska zrušenia informačnej povinnosti matky o maloletom (napadnutom odvolaním).

14. Každopádne, je potrebné primárne uviesť, že interpretácia tohto pojmu z pohľadu otca a z pohľadu matky je rôzna. To, že tomu tak je, zrejme odzrkadľuje len ten fakt, že na najlepší záujem dieťaťa nazerajú najmä optikou svojich rodičovských záujmov. Uvedené odvolací súd neuvádza z toho dôvodu, že by čo i len náznakom spochybňoval snahu rodičov o to najlepšie pre ich dieťa, ale z dôvodu, že zrejme na

to, čo je pre dieťa najlepšie, treba nazerať primárne bez ohľadu na to, čo je najlepšie pre rodiča, a tak potom zabezpečiť v živote dieťaťa čo najideálnejšiu rovnováhu.

15. V zásade však možno ustáliť, že najlepší záujem dieťaťa je pojem veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii bez aplikácie predsudkov a neoverených predpokladov. Záver o tom, čo je pre konkrétne dieťa jeho najlepším záujmom, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby v plnej miere rešpektovalo všetky práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho Opčných protokoloch.

16. V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu spisu a písomných podaní vyplýva, že otec nie je s maloletým v žiadnom styku a vzťah maloletého k otcovi je negatívny. Otca odmieta do takej miery, že vyjadril túžbu nosiť priezvisko matky. Zo spisu ďalej vyplýva, že otec v konaní o úprave styku s maloletým vzal svoj návrh späť dôvodiac, že by sa prehĺbili konflikty medzi ním a matkou a zároveň, že chce budovať svoju rodinu s inou ženou. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že napriek tomuto otcovi zostáva zachované právo na informácie o maloletom a aj keď svoj záujem fixuje na novú rodinu, je potrebné predovšetkým prihliadať na záujem maloletého Y., ktorý vyžaduje zachovanie jeho vzťahu s otcom. Aj keď je v súčasnosti tento vzťah narušený, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje za potrebné predovšetkým vyzvať rodičov, aby s cieľom zachovania práva maloletého na oboch rodičov urobili všetko, čo tento záujem naplní. Vzájomné útoky a osočovanie sú aspekty, ktoré v žiadnom prípade neprospievajú maloletému.

17. Aj keď matka namieta, že otec spochybňuje svoje otcovstvo k maloletému a vzal svoj návrh na úpravu styku s maloletým späť, odvolací súd konštatuje, že uvedené nie je dôvodom na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu matky. Maloletý je už vo veku, kedy je vyšší predpoklad úspechu pri primeranej výchove a nasmerovaní, aby si maloletý vytvoril aj hlbší a prirodzený vzťah so svojím otcom. Rodinný život medzi dieťaťom a otcom je založený aj v prípade absencie vzájomného spolužitia, vtedy, ak je zabezpečený ich pravidelný kontakt a tým vytvárané osobné väzby rodiča a dieťaťa. Tento pravidelný kontakt môže mať podľa odvolacieho súdu počiatok aj v pravidelnom informovaní otca o živote maloletého, a to o každej dôležitej okolnosti, ktorá sa ho týka. V tomto smere nemôže obstáť odvolacia námietka matky, že otec si môže potrebné informácie zistiť u ošetrujúceho lekára alebo cez aplikáciu edupage. Tieto informácie nie sú jediné, o ktorých by mal mať otec vedomosť. Otec má právo na každú dôležitú informáciu o svojom synovi, čo zahŕňa aj iné oblasti jeho života. Uvedené sa žiada o to viac, že otec so synom sa nestýkajú, pričom je nepochybné, že otec záujem o informácie nepochybne má. Otec nebol pozbavený rodičovských práv a ani nebol vylúčený z otcovstva, preto má práva i povinnosti zo zákona.

18. K námietkam matky, že otec nemá o dieťa záujem, odvolací súd iba dodáva, že ide o subjektívne tvrdenia matky, ktoré nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a obsahu spisu vedeného v tejto veci.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd konštatuje, že pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, keďže v určitých prípadoch môže mať zatajenie niektorých informácií pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Táto vzájomná rodičovská povinnosť by nemala byť podceňovaná a v prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti neplní dobrovoľne, má mu byť v zásade uložená súdom, pokiaľ sa takejto úpravy druhý rodič domáha. Rodičia sa majú zásadne dobrovoľne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, z uvedeného dôvodu je absolútne irelevantná argumentácia matky o šikanovaní jej osoby, keď jej súd uložil informačnú povinnosť svojím rozhodnutím, keďže túto povinnosť si mala plniť aj dobrovoľne a rovnako neobstoja jej argumenty, že otec si môže zisťovať všetky skutočnosti ohľadne maloletého dieťaťa sám u lekára, cez mobilnú aplikáciu ohľadne školských výsledkov a podobne. Nemožno poprieť, že každý rodič si môže určité skutočnosti o svojom dieťati zistiť, avšak zmyslom a účelom uvedeného ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k plneniu rodičovských práv a povinností aj týmto spôsobom, keďže informačná povinnosť v rodinách, ktoré nie sú rozvrátené samozrejme funguje na báze dobrovoľnosti a zjavne to nikto nepovažuje za šikanu.

20. Tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie k vyhoveniu návrhu matky by bolo možné pristúpiť, ak by došlo k zmene pomerov. Za podstatnú zmenu pomerov, ktorá by podľa súdu odôvodňovala prehodnotiť dané rozhodnutie, by bolo zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a skutočnosť, že matka

dobrovoľne a riadne poskytuje informácie otcovi o maloletom. Vykonaným dokazovaním však tieto skutočnosti preukázané neboli. Matka si informačnú povinnosť riadne neplní. Nie je tu dôvod na vyhovenie návrhu matky vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene pomerov.

21. Rodičia jednoznačne majú problém spolu odkomunikovať základné veci a samozrejme aj iné veci súvisiace s výchovou mal. Y.. Vzhľadom na zvolenú formu informačnej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -47 zo dňa 28.2.201, v zmysle ktorej má matka poskytovať otcovi informácie poštou listovou zásielkou na adresu H. K. XX, B., odvolací súd mal za to, že pre normalizáciu ich komunikácie bude postačujúca forma e-mailu, ktorý je otec povinný oznámiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa odvolacieho súdu najvhodnejšie je uložiť matke podávať informácie e-mailom, ktorá náležitosti písomnej formy právneho úkonu spĺňa, dnes je to štandardný spôsob komunikácie umožňujúci pružnú výmenu informácií. Odvolací súd považuje takúto formu za dôvodnú a hlavne aj v záujme maloletého, nakoľko maloletý je ten, ktorý najviac trpí konfliktným vzťahom a narušenou vzájomnou komunikáciou rodičov.

22. Zhrnúc vyššie uvedené pristúpil odvolací súd k zmene výroku I. súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a upravil formu informačnej povinnosti matky o mal. Y. vo vzťahu k otcovi tak, že matka je povinná poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave, o školskom prospechu, ako aj o ostatných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého Y., a to vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca formou e-mailu, ktorý je otec povinný oznámiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čím odvolací súd výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -47 zo dňa 28.2.2019, ktorým bola matke informačná povinnosť uložená.

23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čím je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Rozdielny názor účastníka vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu preto nečiní rozsudok nesprávnym či nezákonným.

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

25. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).