Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_44PPok-7-2020.pdf
PDF · 130.03 KB
Case nature
Area
Subarea
44PPok/7/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Prešovská 48, 826 46, Bratislava, IC?O: 35 850 370 (právny predchodca Infra Services, a. s., so sídlom Hraničná 10, 821 05 Bratislava- mestská časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 43 898 190), v mene ktorej v čase možného porušenia povinnosti konali ako štatutárny orgán - členovia predstavenstva : F.. P. B., trvale bytom P. XX, XXX XX B. - mestská časť X., D.. K. G., trvale bytom O. XX, XXX XX B. - mestská časť X., D.. I. E. , M., trvale bytom Ul. P. T. XX, XXX XX L. Q., D.. J. F., trvale bytom G. XX, XXX XX X., D.. X. O., trvale bytom G.. armády XXX/XX, XXX XX F., D.. G. Q., trvale bytom G. XX, XXX XX Q. a P.. T. C. F., trvale bytom Q. XXXXX/XA, XXX XX B. - mestská časť Z. F., všetci členovia predstavenstva práv. zást.: Mgr. Michal Pecko, advokát so sídlom Miletičova 5A, 821 08, Bratislava - mestská časť Ružinov, pre ktorého v čase možného porušenia povinnosti plnila povinnosti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 858 731, v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.04.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oznamovateľa p. T. V. označené ako Podnet na začatie konania o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora. V tomto podaní oznamovateľ uviedol, že oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente zo dňa 30. augusta 2017 ustálila, že žiadna fyzická osoba nespĺňa kritéria uvedené v ust. § 6a ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak v súlade s právnou fikciou identifikovala ako konečných užívateľov výhod šiestich členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Podľa oznamovateľa oprávnená osoba dospela k uvedenému záveru na základe neúplných informácií. Vlastnícka štruktúra partnera verejného sektora je tvorená dvoma obchodnými spoločnosťami, a to Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., IČO: 35 850 370, ktorej podiel na základnom imaní, hospodárskych výsledkoch a hlasovacích právach partnera verejného sektora je XX % a obchodnou spoločnosťou Hedin, a.s., IČO: 47 239 565, ktorej obchodný podiel na základnom imaní, hospodárskych výsledkoch a hlasovacích právach partnera verejného sektora je XX %. Spoločnosť Hedin, a.s. má dvoch akcionárov, a to F.. P. B. a P.. X. F., ktorých obchodný podiel na spoločnosti Hedin, a.s. je rovnaký, t.j. XX %. Podľa oznamovateľa aj keď nepriamy podiel F.. P. B. a P.. X. F. na majetku a kontrole partnera verejného sektora predstavuje XX,X %, bez ďalšieho nemožno ustáliť, že menovaní nespĺňajú kritéria na zápis do registra partnerov verejného sektora ako konečných užívateľov výhod. Podľa oznamovateľa bola oprávnená osoba povinná zistiť, či uvedené osoby konajú v zhode alebo spoločným postupom pri správe svojho majetku, avšak verifikačný dokument túto otázku opomína. Oznamovateľ uviedol niekoľko indícií, podľa ktorých F.. P. B. a P.. X. F. konajú pri správe nepriameho obchodného podielu v partnerovi verejného sektora v zhode,
resp. spoločným postupom. Podľa oznamovateľa bola oprávnená osoba povinná analyzovať širšie ekonomické vzťahy za spoločnosťou Hedin, a.s. z dôvodu, že vplyv na identifikáciu konečného užívateľa výhod má aj skutočnosť, že akcie sú zálohom, a bolo nevyhnutné analyzovať vzťah medzi záložným dlžníkom a záložným veriteľom a prípadnými ďalšími zúčastnenými osobami, s cieľom potvrdiť alebo vylúčiť, že záložné právo je len nástrojom na skrytie skutočného vlastníka. Podľa oznamovateľa P.. X. F. a F.. P. B. vystupujú v prípade spoločnosti Hedin, a.s. z pozície advokátov ako tzv. formálni, nominovaní vlastníci, a akcie spravujú v prospech klienta, prípadne klientov v rámci výkonu advokácie. Vzhľadom na uvedené sa oznamovateľ domnieva, že údaje zapísané v registri partnerov verejného sektora nie sú úplné.
2. Konanie vedené pod sp.zn. 5PExre 7/2018 bolo zastavené uznesením zo dňa 15.augusta 2019 z dôvodu, že zmenou zápisu konečného užívateľa výhod v priebehu konania odpadla pochybnosť o správnosti a úplnosti zápisu v registri.
3. Súd mal z tvrdení a dôkazov predložených v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5PExre/7/2018 preukázané, že spoločnosť mala v čase začatia konania uzatvorený zmluvný vzťah s verejným sektorom, konkrétne s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Objemy finančných prostriedkov, ktoré získaval partner verejného sektora od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti vysoko prevyšovali zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do RPVS. Súd preto uzavrel, že partner verejného sektora bol obligatórne zapisovaný subjekt.
4. Uznesením č.k. 44PPok/7/2020 - 7 zo dňa 28.04.2020 začal súd konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z..
5. Dňa 03.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej osoby (č. l. 31) k uzneseniu o začatí konania o uloženie pokuty. Oprávnená osoba považuje uznesenie za arbitrárne a nesprávne, pretože z neho nevyplýva jednoznačne aká povinnosť bola podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. porušená a z uvedeného dôvodu sa nevie oprávnená osoba kvalifikovane vyjadriť. Z odôvodnenia uznesenia sa dá nepriamo vyvodiť záver, že súd konanie začal na základe indicií p. T. o neúplnom zápise konečného užívateľa výhod v registri partnerov verejného sektora. Oprávnená osoba navrhuje do konania o uloženie pokuty pripojiť všetky vyjadrenia a prednesy, ktoré sú obsiahnuté v konaní 5PExre/7/2018 a na ktorých v celom rozsahu zotrvávajú. Má za to, že partner verejného sektora už v konaní 5Pexre/7/2018 hodnoverne vyvrátil úvahy oznamovateľa, pričom svoje tvrdenia podložil aj listinnými dôkazmi. Od prvozápisu ako aj v súčasnosti sú o konečnom užívateľovi výhod zapísané pravdivé a úplné údaje. Oprávnená osoba postupovala pri identifikácií konečného užívateľa výhod nestranne a s odbornou starostlivosťou. Zaobstarané dokumenty dôsledne posúdila a logickým postupom identifikovala konečného užívateľa výhod. Zároveň preverila aj to, či P.. X. F. a F.. P. B. nekonajú v zhode v otázkach týkajúcich sa spoločnosti HEDIN a.s.. Oprávnená osoba skúmala aj ekonomické vzťahy partnera a jej akcionára - spoločnosti HEDIN a.s., vrátane analýzy záložných zmlúv týkajúcich sa spoločnosti HEDIN ako záložného dlžníka. Oznamovateľom tvrdené úvahy o údajnej finančnej výpomoci, vykázanej spoločnosťou HEDIN a.s. v rámci Iných dlhodobých záväzkov sú z hľadiska identifikácie konečného užívateľa výhod nepodstatné, keďže nemajú žiadny vplyv na určenie KUV, pričom oprávnená osoba ich nebola povinná uvádzať a už vôbec nie konkretizovať ich výšku, charakter a pod. Všetky verifikačné dokumenty oprávnená osoba považuje za správne so všetkými zákonnými náležitosťami. S poukazom na vyššie uvedené preto oprávnená osoba navrhuje konanie o uloženie pokuty zastaviť.
6. Dňa 05.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie partnera verejného sektora (č. l. 39), ktorý konštatuje, že z dokumentov, ktoré má k dispozícií je zrejmé, že v konaní o kvalifikovanom podnete nebolo preukázané, že verifikačné dokumenty neobsahovali pravdivé údaje o konečných užívateľoch výhod resp. zo žiadnych listín explicitne nevyplýva, že oprávnená osoba pri ich vypracovaní nesplnila všetky zákonné podmienky. Partner sa domnieva, že ako právny subjekt nemá povinnosť skúmať a identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a teda ani konečného užívateľ výhod svojho minoritného akcionára a má zato, že údaje v registri partnerov boli a sú zapísané správne.
7. Dňa 19.06.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené spoločné vyjadrenie členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora prostredníctvom právneho zástupcu aj spolu s osobitným vyjadrením jednotlivých účastníkov. Právny zástupca vo vyjadrení poukazuje na vady uznesenia o začatí konania
a v tej súvislosti na nesprávny procesný postup okresného súdu Žilina. V uznesení o začatí konania nie je označený predmet konania, súd v uznesení nevymedzil žiadne z porušení povinností, ktoré sú obsiahnuté v § 13 ods. 1 zákona o RPVS a pre ktoré začal konanie o uloženie pokuty. Nevyhnutnosť vymedzenia predmetu konania v uznesení možno podporiť (z dôvodu absencie osobitnej právnej úpravy náležitosti uznesenia o začatí konania tak v zákone č. 315/2016 Z. z. alebo vo všeobecnej časti CMP, je s prihliadnutím na základný princíp zakotvený v čl. 3 ods. 1 CMP, ktorým sa mimosporové konanie spravuje, na mieste použiť ustanovenia CMP, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci) aj s odkazom na ustanovenie § 236 CSP, ktoré všeobecne upravuje formálne náležitosti procesného uznesenia. Podľa § 236 CSP sa v písomnom vyhotovení uznesenia uvedie okrem iného aj označenie prejednávaného sporu t. j. označenie predmetu konania, výrok a stručné odôvodnenie. Podľa názoru právneho zástupcu v uznesení takéto označenie predmetu konania absentuje, čím takéto uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Predmetom a účelom konania o uloženie pokuty je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní, ktoré sú v zákone vymedzené v § 13 a uloženie pokuty je iba následkom preukázania protiprávneho konania zo strany dotknutých subjektov.
Právny zástupca ďalej vo vyjadrení uvádza, že vo výrokovej časti uznesenia chýba konkretizácia skutku , ktorý sa kladie partnerovi verejného sektora, členom jeho štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti a oprávnenej osobe za vinu a ktorým mali naplniť skutkovú podstatu niektorého protiprávneho konania, ako aj s uvedením času a iných okolností za akých ku skutku došlo. Ústavný súd už vyslovil stanovisko, že každé sankčné rozhodnutie spĺňa tzv. "engelovské kritéria", najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút. Ústavný súd teda vyslovil, že protiprávne konania sankcionované podľa § 13 zákona č. 315ú2016 Z. z. sa považuje za trestné činy resp. trestné obvinenia v zmysle trestnej časti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V kontexte troch kritérií "engelovho" testu (1/ kvalifikácia skutku podľa vnútroštátneho práva, 2/ charakter skutku a účel trestu a 3/ charakter a závažnosť sankcie z hľadiska jej druhu a výmery) sa posudzuje, či konkrétne protiprávne konanie sa považuje za trestný čin , pričom tieto tri kritéria nemusia byť splnené kumulatívne. Ako už vyslovil Ústavný súd, najmä intenzita hroziacich pokút podľa § 13 zák. č. 315/2016 napĺňa tretie kritérium "Engelovho" testu. PVS hrozí pokuta vo výške získaného hospodárskeho prospechu, čo môže predstavovať milióny eur prípadne , ak nie je možné zistiť výšku hospodárskeho prospechu pokutu od 10 000 Eur do 1 000 000 eur. Tieto pokuty sú svojím rozsahom intenzívnejšie a citeľnejšie než peňažné tresty ukladané za niektoré trestné činy. Ak teda konanie podľa § 13 zákona RPVS napĺňa tretie kritérium "Engelovho" testu, spôsobuje to tú skutočnosť, že konanie o pokute spadá do kategórie trestného obvinenia a preto ide o konanie s trestným charakterom. Je preto nevyhnutné podriadiť konanie o pokute zásadám vyjadreným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru medzi, ktoré zásady patrí aj právo obvineného byť podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia. Ak teda vyššie vyslovené názory z hľadiska aplikácie trestnoprávnych zásad prenesieme do kontextu prejednávanej veci, uznesenie o začatí konania malo obsahovať označenie protiprávneho konania a opis skutočností, ktoré sa účastníkom kladú za vinu, aby sa títo mohli kvalifikovane vyjadriť. Len konkretizácia skutku s uvedením miesta, času resp. okolností za ktorých došlo a označenie povinnosti, ktorá ním bola poručená, v uznesení o začatí konania o pokute, môže zaručiť nezameniteľnosť skutku s iným skutkom, zachovanie totožnosti skutku počas celého sankčného konania, vylúčenie prekážky litispendencie či prekážky rozhodnutej veci, vylúčenie dvojitého postihu za ten istý skutok alebo zabezpečiť úplnú realizáciu procesných práv účastníkov konania. Právny zástupca ďalej vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno za účelom preukázania pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod podľa § 12 zák. č. 315/2016 Z. z. zaťažuje partnera verejného sektora a to bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na základe kvalifikovaného podnetu oznamovateľa alebo z úradnej povinnosti súdu. Partner musí hodnoverne preukázať , že údaje zapísané v registri sú správne a úplne, v opačnom prípade dôjde k výmazu jeho osoby z registra partnerov verejného sektora. Na rozdiel od konania podľa § 12 nie je konanie o pokute podľa § 13 zákona koncipované tak, že procesná aktivita alebo dôkazné bremeno je na strane dotknutého, potenciálne sakcionovaného subjektu hodnoverne preukázať správnosť údajov o KUV a teda preukázať, že sa nedopustil protiprávneho konania. V konaní o pokute musí byť porušenie niektorej zákonnej povinnosti tvrdené a následne preukázané súdom, dokonca aj vtedy keď je konanie o pokute začaté z úradnej povinnosti bezprostredne po právoplatnom skončení verifikačného konania, ktorého výsledkom bol výmaz partnera.
Vzhľadom na spochybnenie správnosti údajov zapísaných v RPVS vo svojom vyjadrení opisuje skutkový stav ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu, t.j. ku dňu 30.08.2017. Základné imanie PVS bolo vo výške XX XXX XXX EUR . rozvrhnuté na XXX kusov kmeňových akcií na meno v menovitej hodnote XX XXX M.. F. akcionárom bola B. vodárenská spoločnosť, a.s. (ďalej len "B."), ktorá vlastnila akcie v počte XXX kusov, čo predstavovalo XX % podiel na základnom imaní partnera VS. Minoritným akcionárom bola spoločnosť HEDIN, a.s., ktorá vlastnila XXX kusov akcií, čo predstavovalo XX % podiel na základnom imaní partnera. Q. B. mala celkom XX akcionárom, ktorými boli výlučne mestá a obce na území Bratislavského, Trnavského a Trenčianskeho kraja. Základné imanie spoločnosti HEDIN, a.s. vo výške XX XXX M. bolo rozvrhnuté na XX kusov kmeňových akcií v ,menovitej hodnote jednej akcie XXXX M., pričom P.. X. F. aj F.. P. B. vlastnia každý X kusov. Z. podiel p. F. a p. B. (prostredníctvom spoločnosti HEDIN) na základnom imaní PVS predstavoval u každého z nich osobitne XX,X %, v dôsledku čoho ani jeden nespĺňal definičné znaky pozitívneho vymedzenia KUV podľa § 6a ods. 1 písm. a.), 1 a 4 bodu zák. č. 297/2008 Z. z.. na základe uvedeného preto oprávnená osoba identifikovala člnov vrcholového manažmentu. Dňa 30.11.2018 došlo k zmene KUV v dôsledku prevodu cenných papierov zo dňa 04.10.2018, predmetom ktorej bol prevod akcií v počte X ks z prevodcu p. B. na nadobúdateľa p. F., čím sa p. F. stal jediným akcionárom spoločnosti O. a tak nadobudol nepriamy podiel na základnom imaní X. vo výške XX% a stal sa konečným užívateľom výhod. Ak oznamovateľ vo svojom podnete na základe, ktorého začalo konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o KUV, vyslovil domnienku o konaní v zhode alebo spoločným postupom zo strany p. F. a p. B., tento ním vykonštruovaný stav musel logicky skončiť najneskôr XX.XX.XXXX kedy sa p. F. stal jediným akcionárom spoločnosti HEDIN a tým muselo skončiť aj ,oznamovateľom tvrdené, postavenie F.. P. B. ako nominovaného majiteľa nepriameho podielu na hlasovacích právach v PVS. Zároveň sa všetci členovia štatutárneho orgánu odvolávajú na dôkazy ako aj vyjadrenia poskytnuté v konaní 5PExre/7/2018.
V. F.. P. B.
P.. X. F. vo svojom osobitnom vyjadrení uvádza, že oprávnenej osobe predložil aj spolu s F.. P. B. čestné vyhlásenia, v ktorom vyhlásení sa vyjadrili okrem iných skutočností aj k tomu, že nekonali v zhode ani spoločným postupom vo vzťahu k PVS, ani neuzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práva ani neposkytli tretej osobe službu nominovaného akcionára. Každý vlastnil obchodný podiel v spoločnosti HEDIN vo svoj vlastný prospech. Na základe zmluvy o prevode akcií previedol p. F. jeho X kusov akcií emitovaných spoločnosťou HEDIN, v dôsledku čoho sa stal jediným akcionárom spoločnosti HEDIN a bol teda identifikovaný ako KUV v PVS.
V. P.. T. C. F.
Vo svojom samostatnom vyjadrení konštatuje, že si nebola vedomá počas výkonu funkcie člena predstavenstva X. , ktorý trval X dni , žiadnej dohody medzi p. B. a p. F. o konaní v zhode príp. spoločným postupom, hoci aj keby takú vedomosť o týchto údajných dohodách nadobudla ku dňu 01.10.2018 kedy bola zvolená do funkcie člena predstavenstva, a teda mohla prvýkrát iniciovať zmenu zapísaných KUV v registri, uvedené 4 dni pôsobenia vo funkcii člena predstavenstva PVS by spadali do lehoty 60 dní podľa § 9 ods. 1 zák. č. 315/2016, v ktorej by oprávnená osoba bola povinná vykonať zmenu údajov v registri. Krátkosť času pôsobenia vo funkcii považuje za dôvod vylúčenia zodpovednosť resp. zavinenie za prípadnú nesprávnosť zapísaných údajov v registri partnerov.
Spoločné vyjadrenie účastníkov D.. K. G., D.. I. E., D.. J. F., D.. X. O. a D.. G. Q.
Y. uvádzajú, že počas ich výkonu členov predstavenstva nikdy nenadobudli vedomosť o spoločnom postupe p. B. a p. F., ani o žiadnej ústnej či písomnej dohode. Z. vedomosť ani o tom, že by p. B. a p. F. boli len nominovanými spoločníkmi spoločnosti HEDIN a že by prostredníctvom nej spravovali ich nepriame podiely v PVS v prospech tretej osoby. Túto vedomosť ani objektívne nemohli nadobudnúť , hoci by aj existovala, uvedení účastníci by ani nemohli mať vplyv na kreovanie alebo napĺňanie dohody uzavretej medzi nimi, týkajúcej sa spoločného postupu, pretože tieto dohody by sa výsostne týkali len týchto akcionárov. Keďže objektívne sa o takejto dohode nemohli dozvedieť , na ich strane je vylúčená zodpovednosť resp. zavinenie za prípadnú nepravdivosť alebo neúplnosť údajov.
Právny zástupca členov štatutárneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené tvrdenia tak spoločné ako aj jednotlivé v rámci jedného vyjadrenia navrhuje súdu, aby konanie o uloženie pokuty poľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. zastavil.
8. V priebehu konania súd zistil, že došlo k zániku partnera verejného sektora jeho zlúčením s nástupníckou spoločnosťou Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, ktorá sa stáva jej právnym nástupcom. Uznesením č.k. 44PPok 7/2020-76 z 14.7.2021 preto súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom partnera verejného sektora, ktorým je Bratislavský vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370.
9. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur,
b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.
10. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako "zákon č. 315/2016 Z.z."), registrujúci orgán môže z vlastného podnetu overiť alebo na základe kvalifikovaného podnetu overí pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri.
11. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., kvalifikovaný podnet môže podať každý. Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom, registrujúci orgán neprihliada; o tom oznamovateľa upovedomí.
12. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z., uznesenie o začatí konania registrujúci orgán doručí partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve registrujúci orgán partnera verejného sektora, aby uviedol skutočnosti a navrhol dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných údajov, a určí oprávnenej osobe lehotu na podanie návrhu podľa odseku 4.
13. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., účastníkom konania je partner verejného sektora. Účastníkom konania je aj oprávnená osoba, ak to navrhla v lehote určenej registrujúcim orgánom. Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však v konaní právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania.
14. Podľa § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1. Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky.
15. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenie čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužije.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada. (2) Osoba zapísaná v registri podľa odseku 1 má povinnosti partnera verejného sektora podľa tohto zákona; ustanovenia § 13 až 15 sa nepoužijú.
17. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako "zákon č. 297/2008 Z. z."), konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä, a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát") alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, 3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, 4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti, b) ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo z inej jej činnosti, c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá 1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a), 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena, 3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov, 4. je príjemcom najmenej 25% prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.
18. Súd sa oboznámil s predloženými dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s vyjadreniami a listinami ktoré sú obsahom nielen tohto, ale aj spisu v konaní sp.zn. 5PExre/7/2018. Pred zhodnotením dôkazov sa javí zásadným ozrejmiť rozdiel medzi konaniami vedenými podľa § 12 a podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z..
19. Konanie podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. je konaním, v ktorom je partner ten, ktorý znáša dôkazné bremeno ohľadne preukázania úplnosti a pravdivosti zápisu údajov o konečnom užívateľovi výhod. Nie je úlohou súdu v konaní vedenom podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. identifikovať konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora (alebo konečných užívateľov výhod, pokiaľ ich je viac), ale len posúdiť, či partner verejného sektora uniesol dôkazné bremeno ohľadom správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora, ktoré ho v tomto konaní zaťažuje. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť účastníka alebo z objektívneho hľadiska vôbec nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 2. 2002, sp. zn.
21Cdo/762/2001 uverejnený pod označením SJ 86/2002 v časopise Soudní judikatura, číslo zošitu 5/2002).
20. Veľmi zjednodušene možno povedať, že za konečného užívateľa výhod je považovaná osoba, ktorá disponuje aspoň 25% hlasovacích práv v právnickej osobe, právnickú osobu ovláda, má právo ustanoviť štatutárny, kontrolný alebo dozorný orgán alebo má právo na hospodársky prospech právnickej osoby v rozsahu aspoň 25%. Má teda buď rozhodovacie právomoci alebo právo na hospodársky prospech v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu. Ak chce partner verejného sektora v konaní podľa § 12 uniesť dôkazné bremeno o správnosti a úplnosti zapísaných údajov, musí preukazovať nielen to, kto v partnerovi verejného sektora vytvára jeho vôľu (rozhodnutia), ale preukazovať aj to, ku komu reálne plynie hospodársky prospech vytváraný partnerom verejného sektora (súd teraz abstrahuje od prípadov, kedy hospodársky prospech nie je vyplácaný ako zisk, kedy je potrebné skúmať, či stav nevytvárania zisku nie je vytváraný umelo a hospodársky prospech je odčerpávaný prostredníctvom neekvivalentných majetkových a finančných transakcií). Je teda na partnerovi verejného sektora, aby súdu v konaní predložil dôkazy, u ktorej fyzickej osoby na konci reťazca jeho hospodársky prospech skončil resp. bol vyplatený. Pri zisťovaní a preukazovaní konečného užívateľa výhod je namieste uplatniť princíp "follow the money", t.j. sledovania toku peňazí až po skutočného konečného užívateľa výhod. V tomto smere môže partner verejného sektora navrhovať a predkladať viacero dôkazov, logicky sa však pri tomto dokazovaní môžu najviac uplatniť výpisy z bankových účtov (uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 5PExre/2/2018-510 zo dňa 10. 2. 2020).
21. Princíp obráteného dôkazného bremena, keď dôkazné bremeno ohľadne preukázania správnosti zápisu zaťažuje v zmysle § 12 ods.7 zákona o RPVS partnera verejného sektora, je jedným zo základných princípov právnej úpravy zákona o Registri partnerov verejného sektora. Nemôže to byť ani inak, keďže schránkové firmy majú zväčša sídlo v zahraničných jurisdikciách, kde sa právomoc slovenského súdu nemôže uplatniť. Súd preto nemá napr. právomoc získavať výpisy zo zahraničných účtov a preukázanie toho, kto je konečným beneficientom výhod cez sledovanie toku hospodárskeho prospechu partnera verejného sektora, je preto logicky prenesené na partnera verejného sektora.
22. Súd musí pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj verejný záujem. Predmet úpravy má verejnoprávny charakter. Účelom a zmyslom zákona č.315/2016 Z.z. je odkrytie a publicita beneficientov, ktorí majú prospech z transakcií s verejným sektorom. V odôvodnených prípadoch je preto podľa názoru ústavného súdu legitímne nepriznať právnu ochranu subjektu, ktorého cieľom je zmariť preverenie konečných užívateľov výhod v registri obligatórne zapísaného partnera verejného sektora. Aj miera dôkazného bremena je tomu primerane prispôsobená (§ 12 ods.7 zákona č.315/2016 Z.z.). Preto možno konštatovať, že všeobecnému súdu postačuje, ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže svoje tvrdenia o úplnosti a pravdivosti údajov, resp. postačuje, že existujúce pochybnosti okresného súdu zistené v priebehu konania nie je spôsobilý hodnoverne vysvetliť (Ústavný súd SR, II. ÚS 222/2020).
23. Naopak konanie o uloženie sankcie podľa § 13 je odlišné od konania podľa § 12 a to najmä v tom, že v ňom neplatí princíp obráteného dôkazného bremena. Partnera verejného sektora teda nezaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania správnosti a úplnosti zápisu. Súd môže uložiť pokutu podľa § 13, ak z dôkazov vykonaných v konaní bez rozumných pochybností vyplýva, že v návrhu na zápis údajov boli uvedené nesprávne alebo neúplné údaje o konečných užívateľoch výhod. Povedané lapidárne: pri tom istom zistenom skutkovom stave môže byť výsledok konania podľa § 12 a konania podľa § 13 odlišný. Skutková otázka, o ktorej v konaní zostala pochybnosť, bude v konaní podľa § 12 vyhodnotená v neprospech osoby zaťažujúcej dôkazné bremeno, t.j. partnera verejného sektora. Naopak v konaní podľa § 13 bude takáto skutková otázka vyhodnotená v jeho prospech (in dubio pro reo). Pochybnosť o správnosti a úplnosti zápisu povedie v konaní podľa § 12 k výmazu partnera verejného sektora z registra, v konaní podľa § 13 samotná pochybnosť nepostačuje a ak k nej nepristúpia dôkazy, ktoré bez rozumnej pochybnosti nepreukazujú nesprávnosť alebo neúplnosť zápisu, konanie skončí zastavením.
24. Konanie o uložení pokuty môže začať bez predchádzajúceho konania o preverenie správnosti a úplnosti zápisu. Pôjde najmä o situáciu, kedy sa zápis údajov v registri javí ako správny a úplný, no sú tu pochybnosti, že zápis bol nesprávny v momente odlišnom od momentu, ku ktorému posudzuje skutkový a právny stav súd v konaní podľa § 12 (do účinnosti novely č.341/2019 Z.z. ku dňu rozhodovania súdu, po účinnosti novely č.341/2019 Z.z. ku dňu začatia konania). Ak potreba začatia konania o uloženie pokuty vyplynie z konania o preverenie správnosti a úplnosti zapísaných údajov podľa § 12, môže
nastať niekoľko situácií. V prípade, že súd rozhodne v konaní podľa § 12 o výmaze partnera z registra, obligatórne v zmysle § 12 ods.7 druhá veta zákona o RPVS konanie o uloženie pokuty začať musí. Ak konanie podľa § 12 skončí zastavením z dôvodu, že sa preukázalo, že ku dňu, ku ktorému súd posudzuje skutkový a právny stav, bol zápis správny a úplný, súd môže, ale nemusí, začať konanie o uloženie pokuty podľa § 13, ak v konaní podľa § 12 vyšli najavo pochybnosti o správnosti zápisu v minulosti. Tu znova môžu nastať dve situácie: ak v konaní podľa § 12 boli vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že k určitému momentu v minulosti boli údaje o konečných užívateľoch výhod zapísané nesprávne, je namieste uložiť pokutu podľa § 13 (samozrejme k tomu musí pristúpiť zistenie súdu o obligatórnosti zápisu partnera do RPVS, keďže len voči obligatórne zapisovanému subjektu je možné v zmysle § 17 zákona o RPVS uplatniť sankčný mechanizmus podľa § 13 až 15 zákona). Ak takýto jednoznačný dôkaz vyplynuvší z konania podľa § 12 absentuje, na rozhodnutie o uložení pokuty, je potrebné, aby boli v konaní podľa § 13 zabezpečené ďalšie dôkazy, ktoré nesprávnosť zápisu v minulosti preukážu, inak musí byť konanie o uloženie pokuty zastavené.
25. In concreto vo veci vedenej pod sp.zn. 5Exre 7/2018 boli v konaní predložené Zmluva o úvere uzatvorená medzi spoločnosťou HEDIN, a.s. ako dlžníkom a spoločnosťami T. F. E. so sídlom T., XX- XX, Q. B., Xst floor, G./H., P.C. XXXX, Z., C., D.: HE XXXXXX ako veriteľom, tiež I. o pôžičke medzi spoločnosťou O., a.s. ako dlžníkom a spoločnosťou V. U. E. so sídlom Q. XX, G. G., H. K. C., G. J. Q., V., F., Q., D.:XXXXXXsko veriteľom, taktiež Zmluva o pôžičke medzi HEDIN, a.s. ako dlžníkom a E. L. LIMITED so sídlom Q. B., Xst floor, G./H., P.C. XXXX, Z., C., D.: HE XXXXXX ako veriteľom, ako aj výpisy z účtov o transakciách s týmito spoločnosťami (prílohová obálka č.l. XXX pripojeného spisu sp.zn. 5PExre 7/2018). Hoci ide o spoločnosti registrované na C. a Q., zo zmlúv vyplýva, že mali vedené bankové účty v slovenskej banke. Pôžičky boli poskytnuté bez akéhokoľvek zabezpečenia. Ohľadne skutočných vlastníkov týchto spoločností nebolo v konaní sp.zn. 5PExre 7/2018 poskytnuté žiadne dôveryhodné vysvetlenie. Z takto oboznámených dôkazov vzniká dôvodná pochybnosť o správnosti a úplnosti zápisu konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora v minulosti. Nie je zrejmé kto v skutočnosti je akcionárom zahraničných spoločností, ktoré poskytli pôžičky v miliónových výškach pričom vedenie ich účtov v slovenskej banke naznačuje, že sa za nimi môžu skrývať osoby so slovenským domicilom. Takáto dôkazná situácia by v konaní podľa § 12 z.č. 315/2016 Z.z. mohla dôvodne viesť pri uplatnení princípu obráteného dôkazného bremena k jej vyhodnoteniu v neprospech partnera verejného sektora a k rozhodnutiu o jeho výmaze z registra.
26. V posudzovanej veci bolo konanie o uloženie pokuty začaté na základe konania podľa § 12, ktoré samotné bolo zastavené z dôvodu, že ku dňu rozhodovania súdu bol zápis správny a úplný. Treba síce spomenúť, že k zmene konečného užívateľa výhod došlo len deň pred pojednávaním súdu, pričom aj táto časová súvislosť (avšak nielen ona) vzbudzovala pochybnosť o správnosti zápisu konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora v minulosti. Ak by nedošlo k zmene zápisu konečného užívateľa výhod a k zápisu konečného užívateľa výhod, o ktorého správnosti zápisu v danom momente neboli pochybnosti, konanie podľa § 12 potencionálne mohlo skončiť výmazom partnera verejného sektora pre neunesenie dôkazného bremena o správnosti zápisu partnerom (viď aj v bode 22. citované uznesenie Ústavného súdu SR). K tomu však nedošlo a pochybnosti o správnosti zápisu v konaní sp.zn. 5PExre 7/2018, ktoré boli pôvodne hodnotené ako dôvodné, boli odstránené zmenou zápisu v priebehu konania.
27. Súd považuje na tomto mieste zdôrazniť, že zákon č. 315/2016 Z. z. zaviedol register partnerov verejného sektora ako verejný register, ktorého význam spočíva najmä v tom, že sa vytvorila verejne dostupná databáza údajov o subjektoch vstupujúcich do právnych vzťahov v oblasti verejného sektora a upravil s tým súvisiace otázky. Účel zákona veľmi výstižne sformuloval Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomenutom rozhodnutí II. ÚS 222/2020 - viď odsek 22 odôvodnenia tohto uznesenia. Citované ustanovenia § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. je potrebné vnímať ako prostriedky na dosiahnutie účelu tohto zákona s tým, že každý z nich plní osobitnú funkciu. Ustanovenie §-u 12 zákona č. 315/2016 Z. z. má primárne za cieľ zabezpečiť súlad medzi údajmi zapísanými v registri partnerov o konečných užívateľoch výhod a skutočným stavom, a to z dôvodu, aby boli údaje vedené v registri hodnoverné. Účel konania podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. bol v prípade partnera verejného sektora, ktorého sa týka toto konanie o uloženie pokuty, naplnený, keďže došlo k zápisu údajov, o ktorých pravdivosti a úplnosti v súčasnosti pochybnosti neexistujú. Úlohou § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. je zabezpečiť reálnu vymáhateľnosť povinností stanovených týmto zákonom, a to aj za pomoci sankcií vymedzených v zákone. Súd však môže sankcie ukladať len aplikujúc zásady spravodlivého súdneho konania.
28. Tu je treba znova pripomenúť, že hoci dôvodné pochybnosti o správnosti zápisu môžu viesť v konaní podľa § 12 k výmazu partnera z registra, na uloženie pokuty podľa § 13 však samy osebe nestačia. Hodnotiac dôkazy vykonané v konaní sp.zn. 5PExre 7/2018, ako aj v tomto konaní, súd konštatuje, že ani v konaní sp.zn. 5PExre 7/2018, ani v tomto konaní, neboli vykonané také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali nesprávnosť zápisu konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora v minulosti. Pochybnosti o správnosti zápisu v minulosti partnerom verejného sektora vyvrátené neboli, no súd v pochybnostiach ustálil hodnotenie sporných skutkových okolností a dôkazov v prospech partnera verejného sektora a zohľadniac východiská uvedené v predchádzajúcich odsekoch nepovažoval za dôvodné, aby za danej dôkaznej situácie pokračoval v konaní o uložení pokuty a konanie zastavil.
29. Už v rozhodnutí sp.zn. 5 PExre 7/2018 z 15.augusta 2019 súd uviedol, že "rozhodnutie o zastavení konania je procesného charakteru a preto nevytvára prekážku veci rozhodnutej pre prípadné opätovné preskúmanie správnosti a úplnosti zápisu a uloženie sankcie za jeho nesprávnosť či neúplnosť, ak by v budúcnosti vyšlo z informácií a dôkazov predložených tretími osobami, z verejne dostupných informácií alebo verejných registrov či z vlastnej činnosti súdu najavo, že údaje zapísané o partnerovi verejného sektora v registri nie sú (neboli) úplné alebo správne V takom prípade by súd z úradnej povinnosti konanie začal opätovne". Na tomto konštatovaní súd nemá dôvod nič meniť ani pokiaľ ide o konanie o uloženie pokuty.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.