Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/165/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci navrhovateľov 1) J. T., L.. XX.XX.XXXX, T., X. K. C. XX S. X) C. T., L.. XX.XX.XXXX, T., A.. Y. XXXX/X, právne zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Košice, Thurzova 6, proti povinným 1) S. C., L.. XX.XX.XXXX, T., I.Á. XX, S. X) W.. G. T., L.. XX.XX.XXXX, T., A.. Y. XXXX/X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinných proti uzneseniu - 26 zo 7.4.2021 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

I. M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Povinným priznáva proti navrhovateľom náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné nariadenie, ktorým I. povinnému v 1. rade a povinnému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa realizácie akýchkoľvek stavebných prác na stavbe (sklad a skleník) postavenej na pozemku parcele reg. „C“ č. 2633 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 367 m2, zapísanej na Liste vlastníctva XXXX, okres Košice IV, obec Košice

- Juh, k.ú. I. C. a pozemku parcele reg. „C“ č. 2632 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 363 m2, zapísanej na Liste vlastníctva XXXX, okres Košice IV, obec Košice - Juh, k.ú. I. C., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej začatého na základe žaloby podanej podľa výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia, II. navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde žalobu o odstránenie stavby (sklad a skleník) postavenej na pozemku parcele reg. „C“ č. 2633 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 367 m2, zapísanej na Liste vlastníctva XXXX, okres Košice IV, obec Košice - Juh, k.ú. I.Ž. C. a pozemku parcele reg. „C“ č. 2632 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 363 m2, zapísanej na Liste vlastníctva XXXX, okres Košice IV, obec Košice - Juh, k.ú. I. C., z pozemku parcely reg. „C“ č. 2632 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 363 m2, zapísanej na Liste vlastníctva XXXX, okres Košice IV, obec Košice

- Juh, k.ú. I. C., ktorej stranami budú navrhovatelia v 1. a 2. rade ako žalobcovia a povinní v 1. a 2. rade ako žalovaní a III. povinní v 1. rade a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy konania v rozsahu 100%.

2.Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným 08.03.2021 domáhali, aby súd neodkladným opatrením v súlade s nariadil povinným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác na stavbe (sklad a skleník) postavenej na parcele reg. „C“ č. 2633 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 367 m2, zapísanej na Liste vlastníctva XXXX, okres Košice IV, obec Košice - Juh, k.ú. I. C. (ďalej len „Parcela č. 2633“) a parcele reg. „C“ č. 2632 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 363 m2, zapísanej na Liste vlastníctva XXXX, okres Košice IV, obec Košice - Juh, k.ú. I. C. (ďalej len „Parcela č. 2632“), a to až do času právoplatného skončenia konania o odstránení stavby.

2.2.Navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že potom ako koncom roka 2020 povinní začali vykonávať prípravné stavebné práce na sklade a skleníku zriadených na ich parc.č. 2632 (ďalej len stavba), si nechali premerať svoj pozemok - parcelu č. 2632 spol. GEO GPS s.r.o. a zistili, že stav zakreslený v katastrálnej mape nie je správny, nakoľko časť stavby sa už v súčasnosti nachádza na ich pozemku, a to po celej šírke stavby v rozsahu priemerne 28 cm. Podľa tohto zamerania celkový posun spoločného plota na úkor navrhovateľov je v rozsahu 7 m2. Povinní však odmietajú tento stav akceptovať a pokračujú v stavebných prácach. Podľa návrhu navrhovateľov stavebnými prácami dochádza k zmene charakteru stavby. Stavebné aktivity povinných ignorujú odstupy stavieb od cudzích pozemkov. Týmito stavebnými prácami, a to budovaním nových betónových základov na pozemku navrhovateľov dochádza k priamemu a bezprostrednému zásahu do ich vlastníckeho práva. Podľa navrhovateľov zo strany povinných dochádza v rámci stavebných prác na stavbe k výstavbe nových základov, k betonáži podlahy a schodiska ako aj k výmene jej drevenej obvodovej konštrukcie za murovanú z porobetónových tvárnic. Pričom povinní majú vykonávať práce tak, aby nebolo hneď zrejmé, že do budúcna bude celá konštrukcia murovaná, nakoľko steny zatiaľ murujú len zvnútra. Skutočnosť, že povinní chcú vymurovať celú stavbu je podľa navrhovateľov zrejmé aj z toho, že povinní z pôvodného základu plotu o šírke 10 cm vybudovali 40 cm hrubý základ vystuženými oceľovými armatúrami. Podľa navrhovateľov, ak by sa vzdialili zo svojho domu, povinní by drevenú konštrukciu rýchlo rozobrali a dokončili všetky murárske práce na časti stavby, ktorá sa nachádza na pozemku navrhovateľov. Vymurovaním celej Stavby na pevnom základe by došlo k zhotoveniu nehnuteľnosti. Povinní napriek nesúhlasu navrhovateľov pokračujú v stavebných prácach a z toho dôvodu vznikajú medzi stranami spory. V článku II navrhovatelia uvádzajú, že sa mienia domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa , a to odstránením neoprávnenej stavby povinných z ich pozemku. Podľa názoru navrhovateľov s ohľadom na uvedené zásahy do ich vlastníckych práv a ich možné budúce následky v prípade, ak by povinní dokončili murárske práce na stavbe, je zrejmé, že je daná nevyhnutná potreba bezodkladne upraviť pomery strán. Hrozí totiž, že v prípade výstavby Stavby sčasti na pozemku navrhovateľov vznikne nenávratný alebo len ťažko napraviteľný stav nakoľko túto stavbu už nebude možné efektívne odstrániť. Podľa navrhovateľov je obava navrhovateľov z hroziacej ujmy oprávnená a vydanie neodkladného opatrenia nevyhnutným krokom na ochranu ich vlastníckeho práva. Poukázali na rozsudok NS ČR spis. zn. a rozhodnutie R65/1972. 2.3.Navrhovatelia na osvedčenie svojich tvrdení predložili s návrhom 6 ks. fotografií stavby, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Geometrický plán „Kresta“ 2020 (grafická časť), Geometrický plán „Krempaský“ (grafická časť), Geometrický plán 17/2015 so zakreslenou polohou skleníka a skladu (grafická časť), Zameranie pozemku p.č. 2632 opatrený pečiatkou a podpisom spol. GEO GPS s.r.o. (ďalej len „Zameranie“) a poľný náčrt č. 10. 2.4.Súd mal z obsahu podania navrhovateľov a listinných dôkazov k nemu priložených, a to najmä priložených listov vlastníctva, za osvedčené, že navrhovatelia sú podieloví spoluvlastníci (každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2) parc. č. 2632 a že povinní sú podieloví spoluvlastníci (každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2) parc. č. 2633. Vlastnícke vzťahy k stavbe nevyplývajú z katastra nehnuteľností, keďže stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Avšak z hospodárskeho účelu stavby, ktorú tvorí sklad a skleník a ktorým teda je skladovanie a pestovanie, vyplýva, že ide o príslušenstvo slúžiace parc. č. 2633 a domu na nej postavenom, ktorých vlastníkmi sú podľa údajov z katastra nehnuteľností povinní v 1. a 2. rade. 2.5.Súd mal za osvedčenú aj skutočnosť, že povinní sú tiež vlastníkmi stavby. Z predložených grafických častí geometrických plánov a zamerania považuje súd za osvedčené to, že stavba je v skutočnosti sčasti postavená na parc. č. 2632, pričom zaberá parcelu č. 2632 v šírke od 24 do 33 cm. Z priložených fotografií má súd za osvedčené, že vo vnútri stavby prebiehajú stavebné práce spočívajúce v murovaní stien a betónovaní podlahy, teda stavebné práce majúce za následok zmeny na stavby trvalejšieho charakteru. 2.6.Súd rozhodoval podľa , , , , , , a a uzavrel, že navrhovatelia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požadujú, aby súd uložil povinným zdržať sa realizácie stavebných prác na stavbe, argumentujúc, že stavba je postavená neoprávnene na ich časti pozemku, a to na parc. č. 2632 a následnou žalobou sa chcú domáhať jej odstránenia z ich parc. č. 2632. V danom prípade mal súd z priložených listinných dôkazov vychádzajúc najmä zo zamerania za osvedčené tvrdenie navrhovateľov, že stavba bola sčasti neoprávnene postavená na parc. č. 2632, pričom povinní takto stavbou zabrali časť parc. č. 2632 v šírke od 24 cm do 33 cm. Otázku, či skutočne povinní neoprávnene postavili stavbu na parc. č. 2632, bude možné ustáliť až po vykonaní riadneho dokazovania a následnom skutkovom a právnom vyhodnotení veci, ktoré bude predmetom konania vo veci samej o odstránenie stavby z pozemku č. 2632. Pokiaľ sa však za opísaného stavu

podanou žalobou navrhovatelia budú domáhať voči povinným odstránenia stavby z ich parc. č. 2632, súd dospel k záveru, že navrhovatelia osvedčili dôvodnosť a trvanie tohto svojho nároku voči povinným. 2.7.Podľa názoru súdu je v predmetnej veci splnená aj druhá zákonná podmienka pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia voči povinným, t.j. potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a navrhovateľmi. Navrhovatelia v konaní obsahom svojho podania a priloženými fotografiami osvedčili skutočnosť, že povinní vykonávajú stavebné práce na stavbe bez ich súhlasu. Napriek tomu, že tieto stavebné práce povinní zatiaľ vykonávajú vo vnútri stavby, teda napriek tomu, že nie sú zatiaľ spoznateľné navonok, je podľa názoru súdu osvedčené z navrhovateľmi predložených fotografií, že ich povinní uskutočňujú a že vedú resp. môžu viesť k trvalejším zmenám aj na časti stavby nachádzajúcej sa na parc. č. 2632. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov súd vyvodil z toho, že v konaní navrhovatelia osvedčili porušovanie ich práv, keďže vykonávaním stavebných prác bez súhlasu navrhovateľov na stavbe neoprávnene postavenej sčasti na ich parc. č. 2632 podľa názoru súdu dochádza k porušovaniu vlastníckych práv navrhovateľov a k zhoršeniu ich pozície. Keďže v prípade dokončenia stavebných prác by mohlo dôjsť k trvalejším zmenám na stavbe, ktoré by mali v prípade úspechu navrhovateľov v konaní vo veci samej za následok v konečnom dôsledku min. komplikovanejšie napravenie neoprávneného stavu. Posunutie drevenej steny príp. stavby je nepochybne časovo aj technologicky neporovnateľne jednoduchšie ako posunutie murovanej steny príp. stavby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení možno dosiahnuť potrebnú súdnu ochranu, ktorej sa navrhovatelia domáhajú (princíp efektívnosti). Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia, vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a nariadil požadované neodkladné opatrenie. Súd mal za to, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by sa právne postavenie navrhovateľov zhoršilo. Keďže realizovaním stavebných prác by mohlo dôjsť k zmenám stavby trvalejšieho charakteru, v čoho dôsledku by sa sťažila a minimálne predĺžila náprava v prípade úspechu navrhovateľov v konaní vo veci samej. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy tiež to, že je aj v najlepšom záujme povinných (min. z ekonomického hľadiska) realizovať a dokončiť akékoľvek stavebné práce na stavbe až potom, ako bude s definitívnou platnosťou vyriešená otázka oprávnenosti ich stavby a potom ako bude s definitívnou platnosťou určená v teréne správne hranica medzi ich parc. č. 2633 a parc. č. 2632 vo vlastníctve navrhovateľov. 2.8.Súd zároveň určil, že nariadené neodkladné opatrenie v navrhovanom rozsahu bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o odstránenie stavby z parc. č. 2632. Má za to, že kratšie časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia by limitovalo efektívnosť súdnej ochrany poskytnutej navrhovateľom. Pri nariadení tohto neodkladného opatrenia súd zohľadnil aj princíp proporcionality a má za to, že jeho nariadením neprimeraným spôsobom nelimituje práva (či už vlastnícke alebo iné) povinných ako osôb, proti ktorým toto neodkladné opatrenie smeruje, ani neposkytuje navrhovateľom neadekvátnu výhodu. Súd v tomto zohľadnil, že nariadené neodkladné opatrenie sa týka stavby, ktorá je príslušenstvom veci a slúži na skladovanie. Nariadením tohto neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu nedôjde k zásahu do práv povinných v neprimeranom rozsahu nad rámec nevyhnutnej miery vzhľadom na osvedčené skutočnosti (stavba zaberá neoprávnene časť parc. č. 2632 a povinní vykonávajú stavebné práce na stavbe bez súhlasu navrhovateľov) a nutnosť zabrániť vzniku väčšej ujmy na vlastníckych právach navrhovateľov k parc. č. 2632. Súd zdôrazňuje, že účelom nariadenia tohto neodkladného opatrenia preventívneho charakteru (ktoré má len dočasný charakter a zásadne neprejudikuje výsledok sporu) je poskytnutie len predbežnej ochrany a jeho nariadením nebude vytvorený nenávratný stav pre žiadnu zo strán. 2.9.S poukazom na to, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, v zmysle , vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia zároveň uložil navrhovateľom povinnosť, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na súde žalobu vo veci samej o odstránenie stavby z parc. č. 2632, ktorej stranami budú navrhovatelia ako žalobcovia a povinní ako žalovaní. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba vo veci samej nebude podaná v súdom určenej lehote ( ). 2.10.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a pretože navrhovatelia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, súd rozhodol tak, že navrhovatelia majú právo na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia voči neúspešným povinným v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.1.Žalovaní v 1. a 2. rade podali voči proti celému rozsahu nadriadeného neodkladného opatrenia v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v a .

3.2.Žalobcovia v podanom návrhu uvádzajú, že nemajú vedomosť o tom, či žalovaní disponujú stavebným povolením, resp. či došlo k ohláseniu stavebných prác stavebnému úradu, nakoľko ako susedia neboli prizvaní k žiadnemu stavebnému konaniu. K uvedenému žalovaní uviedli, že predmetnú stavbu riadne ohlásili v zmysle § 57 Stavebného zákona stavebnému úradu, pričom stavebný úrad proti uskutočneniu tejto stavby nemal námietky, preto žalovaní začali uskutočňovať predmetné stavebné práce. Ako dôkaz pripojili oznámenie k ohláseniu stavebných úprav z 22.3.2021. 3.3.Žalovaní sú toho názoru, že stavebné práce vykonávajú na skleníku a sklade na základe oznámenie stavebného úradu na pozemku vo svojom vlastníctve, čo vyplýva z katastra nehnuteľnosti. Podľa platného právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľnosti stoja tieto stavby na pozemku vo vlastníctve žalovaných. 3.4.Žalobcovia sa v časti II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú, že sa mienia na súde domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, a to odstránením neoprávnenej stavby žalovaných na pozemku žalobkýň na náklady žalovaných. Ak je cieľom žalobkýň odstránenie neoprávnenej stavby, potom mali by podľa názoru žalovaných v prvom rade uskutočniť kroky smerujúce k preukázaniu oprávnenosti stavebných prác uskutočňovaných žalovanými. Keďže ale žalobkyne uvádzajú, že nemajú o tom vedomosť, či žalovaní disponujú so stavebným povolením alebo, či došlo k ohláseniu stavebných prác, je zrejmé, že žalobkyne sa ani len nepokúsili dotazovať stavebný úrad ohľadom súhlasu s realizáciou týchto stavebných prác. 3.5.Poukázali na to, že stavba stojí na predmetnom pozemku od roku 1931, čo potvrdzuje aj úradný odhad nehnuteľnosti z 22.5.1967 na strane 3 hospodárske príslušenstvo. Dôkaz predložili úradný odhad nehnuteľnosti z 22.5.1967. 3.6.Poukázali na § 86 až 97 Stavebného zákona týkajúci sa údržby stavieb a ich odstraňovanie a citovali § 97 ods.1, § 88 ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona. 3.7.Povinnosť ohlásenia stavby si však žalovaný v 2. rad splnil, preto podľa názoru žalovaných nemožno uvažovať ani len o potenciálnej možnosti odstránenia stavby. Žalobkyne bez toho, aby vôbec zistili, či ide o stavebné práce odobrené stavebným úradom, jednoducho iniciovali konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým v podstate chcú dosiahnuť odstránenie podľa ich názoru neoprávnenej stavby, ktorá je však realizovaná žalovanými v súlade s platnými právnymi predpismi. 3.8.Ďalej citovali § 57 ods.2 prvú vetu stavebného zákona a uviedli, že vykonávajú svoje právo vyplývajúce im ako stavebníkom zo stavebného zákona, a to v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona. Neexistuje preto dôvod na to, aby súd na základe doslova šikanózneho postupu žalobkýň prostredníctvom neodkladného opatrenia zásadným spôsobom zasiahol do práv žalovaných. Stavebný úrad riadne odobril stavebné úpravy, preto žalovaní zastavajú názor, že tu nie je osvedčená naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je jednou zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko žalobkyne majú k dispozícii iný zákonný prostriedok ochrany svojich práv ako neodkladné opatrenie, ktorý nebol z ich strany využitý, neexistuje ani dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. 3.9.Podľa toho, čo žalobkyne v návrhu uvádzajú, je v konaní sporná hranica parciel (parcely registra „C“, parc. č. 2633 vo vlastníctve žalovaných, zapísaná na LV č. XXXX a parcely registra „C“, parc. č. 2632, zapísanej na LV č. XXXX). 3.10.Poukázali na § 67c ods.5 Katastrálneho zákona a uviedli, že podľa údajov katastra nehnuteľnosti sa stavby, na ktorých sa realizujú stavebné práce nachádzajú na pozemku žalovaných, pričom tieto stavby sú umiestnené jednou stranou na hranici pozemku. Takýto skutkový stav trvá už od roku 1931, kedy bol sklad postavený, resp. 1967, kedy pán Š. C. S. G. S. C. uvedenú nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva. Uvedená rozloha pozemku (367 m2) vyplýva aj z geometrického plánu č. 17/2015), ktorý si žalovaní nechali vyhotoviť v roku 2015 z dôvodu, že v tom čase zamýšľali uskutočniť kolaudáciu postavenej prístavby k rodinnému domu. Kolaudáciu však napokon nerealizovali. Ako dôkaz pripojili geometrický plán č. 17/2015. 3.11.Žalobkyne chcú v konaní dosiahnuť, aby súd rozhodol o odstránení časti stavby na ich pozemku, lebo žalobkyne nadobudli podozrenie, že stavby s pribudovaným prístreškom zasahujú do ich pozemku až potom, čo žalovaní začali so stavebnými prácami na sklade, teda koncom roka 2020. Dovtedy spornosť hranice parciel nerozporovali. Hranice parciel ani rozloha parcely vo vlastníctve žalovaných nikdy predtým spochybňovaná ani žalobkyňami, ani ich právnymi predchodcami nebola. 3.12.Žalovaní nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. I. C. v roku 2005. Predtým vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam bola nerušená držba právnych predchodcov žalovaných už od roku 1967 (ako je uvedené v bode 3 notárskej zápisnice), kedy nehnuteľnosti patrili S. C. S. Š. C.Ý., ako to vyplýva z notárskej zápisnice N 260/69 zo 4.6.1969 vyhotovenej Štátnym notárom JUDr. Jurajom Grigeľom. Ako dôkaz pripojili notársku zápisnicu zo 4.6.1969.

3.13.Žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti na LV č. XXXX v kat. úz. I. C. taktiež od roku 2005 a žalobkyňa v 1. rade od roku 2012. Problém s hranicou teda nastáva až vyše po 15-ich rokoch, a to vo svetle susedských konfliktov, ktoré sú medzi stranami sporu zjavné už dlhšiu dobu. S poukazom na nerušenú držbu predmetných nehnuteľností žalovanými, ako aj ich právnymi predchodcami už od roku 1967 sú žalovaní toho názoru, že ak by aj pripustili možnosť, že hranica predmetných pozemkov je sporná, žalovaní sa vlastníkmi spornej časti pozemku už nepochybne stali na základe inštitútu vydržania a citovali , . 3.14.Konštatovali, že vydržanie spočíva v nadobudnutí vlastníctva v dôsledku tzv. kvalifikovanej držby veci, t. zn., že ide o držbu, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky preto, aby na jej základe mohlo dôjsť k získaniu veci do vlastníctva. Na vydržanie veci nestačí, že držiteľ užíva vec po zákonom stanovenú dobu. Podstatné je, aby bol držiteľ po celú vydržaciu dobu so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. V takom prípade hovoríme o oprávnenej držbe. Klasickým oprávneným držiteľom preto býva práve vlastník susedného pozemku, ktorý odjakživa užíval aj časť priľahlej parcely, ktorá fakticky tvorila časť dvora, či záhrady a skutočne vlastník predmetnej časti pozemku dlhú dobu vlastne ani netušil, že bol nejakým spôsobom ukrátený. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa chráni tým, že v okamihu splnenia všetkých podmienok pre vydržanie vec automaticky prechádza do vlastníctva toho, kto ju reálne užíva. 3.15.V kontexte s uvedeným poukázali na judikatúru - rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.5.2002, sp. zn. a citovali z komentára Fekete, II. zv. Veľký komentár, druhé aktualizované a rozšírené vydanie Bratislava: Eurokódex 2015, S 200. S poukazom na uvedené žalovaní majú za to, že pozemok, na ktorom stojí stavba skleníka a skladu je v ich vlastníctve, preto nemožno konštatovať ani potenciálny zásah do vlastníckeho práva žalobkýň. 3.16.Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia má opodstatnenie tam, kde jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Žalovaní s uvedeným nesúhlasia. Žalovaní uskutočňujú stavebné práce na základe oznámenia k ohláseniu stavebných prác z 22.3.2021. Na uskutočňovanie týchto udržiavacích prác postačuje písomné oznámenie stavebného úradu. Na tento účel sa nevyžaduje súhlas suseda, teda žalobkýň. Vykonávaním riadne ohlásených stavebných prác na stavbe bez súhlasu žalobkýň, v žiadnom prípade nemôže dochádzať k porušovaniu ich vlastníckych práv, ani k zhoršeniu ich právneho postavenia. 3.17.Žalovaní naviac vykonávajú stavebné práce vo vnútri už desaťročia existujúcej drevenej stavby skladu na betónovom základe, čo uvádzajú aj žalobkyne vo svojom návrhu, čo potvrdzuje aj úradný odhad nehnuteľností z 22.5.1967 na tretej strane. Táto drevená konštrukcia je v zlom technickom stave aj z dôvodu, že žalobkyne v jej bezprostrednej blízkosti vysadili popínavý brečtan, ktorý spôsobil zvlhnutie dreva a postupné znehodnocovanie stavby, ktorá sa tým stala nebezpečnou. Aj z uvedeného dôvodu pristúpili k udržiavacím prácam na stavbe, čo je v konečnom dôsledku na prospech aj žalobkyniam, nakoľko ponechaním stavby v pôvodnom stave by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, či zdravia osôb, prípadne k spôsobeniu škody na majetku. Uvedené je podporené aj ustanoveniami Stavebného zákona, konkrétne . 3.18.Skutočnosti uvádzané v bodoch 31. a . napokon vyplývajú aj z odpovede z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 8.1.2021, ktorý bol iniciovaný žalobkyňami. V predmetnej odpovedi stavebný úrad uvádza, že vykonal štátny stavebný dohľad 8.12.2020, pri ktorom bola obhliadnutá drobná stavba na pozemku vo vlastníctve žalovaných, pozostávajúca z časti skladu a skleníka. Stavba v časti skladu bola v nevyhovujúcom technickom stave s degradujúcimi prvkami vnútorných a vonkajších konštrukcií a stavebných. Vykonával vo vnútri stavby skladu stavebné úpravy pre zabezpečenie stability skladu. Z odpovede stavebného úradu žalovaný v 2. rade vykonal na stavbe skladu stavebné úpravy pre zabezpečenie základných požiadaviek na stavbu a jej udržateľnosť, a to s poukazom na Stavebného zákona, pričom stavebný úrad skonštatoval tiež, že aj prístavba k rodinnému domu je zrealizovaná v zmysle stavebného povolenia vydaného mestom Košice pod č. MK-07/201724-02/IV-Ka z 23.5.2007. 3.19.Ďalej žalovaní citovali z komentára k a uviedli, že jedným z najdôležitejších zákonných predpokladov, ktoré musia byť splnené pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ musí preukázať (osvedčiť), že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. 3.20.Podľa názoru žalovaných navrhovateľ tiež musí osvedčiť existenciu hroziacej ujmy, t.j., že bez nariadenia neodkladného oparenia by mohla vzniknúť, značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma.

3.21.Žalobkyne vo svojom návrhu neosvedčili ani nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, ani existenciu hroziacej ujmy. Žalobkyne v návrhu uvádzajú, že opakovane vyjadrili rázny nesúhlas s vykonávaním stavebných prác z dôvodu, že dochádza k neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva, resp. pokojných susedských vzťahov a tiež z tohto dôvodu vznikajú medzi sporovými stranami spory. 3.22.Poukazujú na hrubé zhodné útoky žalovaného v 2. rade a hrozbe násilia z jeho strany, pričom konštatujú, že daný stav je už neúnosný. Z uvedeného vyplýva, že podstatou sporu sú zrejme zlé susedské vzťahy a snaha žalobkýň znepríjemniť alebo podstatne sťažiť realizáciu stavebných úprav žalovaným, ktoré v konečnom dôsledku vykonávajú na svojom majetku. Naviac v prípade, že ide hrubé slovné útoky a hrozbu násilia zo strany žalovaného v 2. rade, ako to žalobkyne uvádzajú v časti I. návrhu, tu je namieste iniciovať priestupkové konanie, resp. trestné konanie, no nie neodkladné opatrenie, ktoré plní funkciu diametrálne odlišnú. 3.23.Zákonná úprava postupu pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje, aby žalobca preukázal, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by žalobca musel preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený. Je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. 3.24.Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné. Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie môže efektívne chrániť aj neodkladným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. 3.25.Vzhľadom na uvedené je nutné dospieť záveru, že nie je splnený predpoklad naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže žalobkyne neosvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie a nevyhnutnosť zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie. taktiež potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa v sebe prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. 3.26.Na záver zdôraznili, že podľa je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 3.27.Žalovaní sú vlastníkmi pozemku parcely registra „C“ parc. č. 2633 zapísanej na LV č. XXXX, a to v takej výmere a pri takom ohraničení parcely, ako vypláva z údajov katastra nehnuteľností, pričom v tomto konaní opak preukázaný nebol. Žalovaní chcú realizovať stavebné práce na skleníku, resp. v sklade nachádzajúcom sa na parcele v ich vlastníctve a za tým účelom žalovaný v 2. rade ohlásil stavebnému úradu aké práce zamýšľa realizovať, proti tomu stavebný úrad nemal žiadne námietky. Žalobkyne vykonaním stavebných prác nebudú nijako ovplyvnené, pričom z ich konania je zrejmé, že geometrický plán, ktorý priložili k svojmu návrhu si dali vypracovať až potom, čo zistili, že žalovaný v 2. rade sa chystá vykonávať stavebné práce na predmetnom sklade. Uvedené konanie žalobkýň, preto u žalovaných dôvodne vyvoláva pochybnosti o relevancii a správnosti zamerania parcely v ich vlastníctve spoločnosťou GEL GPS s.r.o., ktorá geometrický plán vyhotovila. Motív konania žalobkýň teda nasvedčuje skôr iným, než právnym pohnútkam, a to vzhľadom na skutočnosť, že nejde o realizáciu novej stavby, ktorá na tomto mieste doposiaľ nestála. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je navrhovateľ zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Podľa názoru žalovaných však žalobkyne uvedené vo svojom návrhu hodnoverne neosvedčili. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 21.11.2018 sp. zn. . 3.28.Vzhľadom na uvedené žalovaní sú toho názoru, že v tomto prípade nie sú naplnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je splnená podmienka bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko uskutočňovanie udržiavacích prác na stavbe, ktorá na pozemku žalovaných stála už dlhšiu dobu, nemôže spôsobiť zhoršenie právneho postavenia žalobkýň. žalobkyniam nehrozí ani vznik, ani rozširovanie škody, či inej ujmy. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhujú, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne ako nedôvodný a priznal žalovaným plnú náhradu trov konania.

4.1.K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne (č.l. 86), ktoré úvodom poukázali na a uviedli, že je zrejmé, že tvrdenia žalovaných nie sú pravdivé a sú v rozpore s listinnými dôkazmi. 4.2.Citovali z Stavebného zákona a uviedli, že žalovaní začali vykonávať stavebné práce už koncom septembra roku 2020, keďže k ohláseniu stavebných úprav došlo až 25.2.2021, čo vyplýva aj z predloženého oznámenia k ohláseniu stavebných úprav. Je zrejmé, že žalovaní tieto práce vykonávali dávno predtým, ako ich plánované vykonávanie oznámili stavebnému úradu, resp. predtým, ako im stavebný úrad oznámil, že proti ich uskutočneniu nemá námietky, alebo uplynula zákonom stanovená lehota na vyjadrenie stavebného úradu k ohláseniu. Na druhej strane je z predložených dôkazov zrejmé, že žalobcovia od októbra 2020 sa dotazovali na príslušnom stavebnom úrade prešetrenia stavebných prác a odstránenia stavby v správnom konaní. Stavebný úrad po vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyhodnotil stavebné práce ako práce udržiavacie, ktoré sú nevyhnutné k zabezpečeniu základných požiadaviek na stavbu a jej udržateľnosť, pričom stavebník sa na miestnom šetrení preukázal stavebným povolením z roku 2007. Zároveň stavebný úrad upozornil, že pri rozhodovaní o návrhu vychádza z právneho stavu predloženého kópiou katastrálnej mapy, dostupnosť stavebnému úradu z informačného systému katastra nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia zároveň bezodkladne riadne využili zákonný prostriedok ochrany svojich práv v správnom konaní, resp. aj podaním trestného oznámenia z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby, alebo iného trestného činu. Je zrejmé, že tvrdenia žalovaných sú účelové, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný 8.3.2021. Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav bolo vydané až 22.3.2021, z čoho je zrejmé, že stavebné práce neboli vykonávané v súlade so stavebným zákonom a v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia už boli tieto práce niekoľko mesiacov realizované. Keďže sa zároveň jednalo len o ohlásenie stavebných úprav, žalobcovia neboli účastníkmi stavebného konania v zmysle Stavebného zákona. 4.3.Zároveň považovali za potrebné zdôrazniť, že aj samotný obsah predloženého ohlásenia k oznámeniu stavebných úprav, podľa ktorého stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav, avšak bez zásahu do nosných konštrukcií stavby s upozornením pre stavebníka, že pri uskutočňovaní stavebných prác je povinný dbať na to, aby svojou činnosťou nezasahoval do práv a právom chránených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností. Samotná skutočnosť, že žalovaní v súčasnosti už disponujú oznámením k ohláseniu stavebných úprav, ktorým sa snažili svoje konanie dodatočne po šiestich mesiacoch zlegalizovať, nič nemení na skutočnosti, že od počiatku postupovali protizákonne, a že podľa predložených dôkazov stavebnými činnosťami zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov. Ako dôkaz predložili žiadosť o prešetrenie stavebných prác na parc. č. 2633 kat. úz. I. C. a návrh na odstránenie stavby z 12.10.2020 v súdnom spise, doplnením žiadosti z 31.11.2020 v súdnom spise, odpoveď výkonu štátneho stavebného dohľadu z 8.1.2021v súdnom spise, oznámenie k ohláseniu stavebných úprav z 22.3.2021. 4.4.Z katastrálnych máp jednoznačne vyplýva, že budovy skladu a skleníka by sa nemali dotýkať hraníc pozemku vo vlastníctve žalobcov a už vôbec nie ju prekračovať. Svedčí o tom doložená mapa katastrálneho úradu z roku 1970, kde poloha budovy, veľkosť budovy a aj jej odstup vôbec nekorešponduje s dnešným skutkovým stavom. Poloha a veľkosť budovy korešponduje so stavom, ktorý by mal byť a aj je zakreslený v katastrálnej mape, ale zmena nastala až prístavbou prístrešku na drevo a výstavbou skleníka. Tieto zmeny zasiahli do pozemku vo vlastníctve žalobcov, zmenili veľkosť a tvar budovy, zatienili pozemok a zo strechy im steká na pozemok dažďová voda. 4.5.Poukázali na výpis z pozemkovej mapy z roku 1972, ktorý si vyžiadal pán Mýtnik ako vtedajší vlastník pozemku. Na tomto nie je vôbec zakreslená budova skladu (práčovne) a už vôbec nie budova skleníka. Na oboch mapách nie je zakreslená žiadna budova, ktorá sa dotýka, resp. presahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaných, že budovy skladu a skleníka sa nachádzajú na ich pozemku. Z predložených dokladov, a to najmä geometrického zamerania, ktorý si dali vypracovať žalovaní ešte v roku 2017 je zrejmé, že títo nemôžu byť presvedčení, že stavebné práce vykonávajú na svojom pozemku. 4.6.Poukázali na z. č. o katastri nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že ani zápis v katastri nehnuteľnosti, neposkytuje osobe absolútnu ochranu a správnosť takéhoto zápisu, môže byť napadnutá a vyvrátená. 4.7.Vzhľadom na uvedené žalobcovia podali 7.5.2021 na tunajší súd žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby podľa , pričom v konaní súd ako predbežnú otázku posúdi otázku vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov.

4.8.Citovali, čo možno považovať za neoprávnenú stavbu podľa . Z uvedeného dôvodu oprávnenosť stavebných prác nemá vplyv na skutočnosť, že podľa predložených geometrických zameraní žalovaní vykonávajú stavebné práce na pozemku vo vlastníctve žalobcov bez ich súhlasu. 4.9.Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobcovia sa nepokúšali zistiť a dotazovať stavebný úrad na vydanie povolenia, resp. oznámenia, o čom svedčia aj predložené listinné dôkazy. Žalobcovia sa viackrát snažili zistiť aj priamo ústne od žalovaných na základe akého titulu stavajú na ich pozemku, ale vulgarizmy a hrozby fyzickej konfrontácie zo strany žalovaného v 2. rade ukončili vzájomnú komunikáciu. Dňa 27.4.2021 žalovaný v 2. rade pri výkone stavebných prác na stavbe dokonca fyzicky napadol a vyhrážal sa manželovi žalobkyne v 2. rade pánovi Ľ.A. T., a to z dôvodu, že tento opätovne vyjadril nesúhlas s vykonávaním stavebných prác zasahujúcich do pozemku vo vlastníctve žalobcov. 4.10.Žalovaní zavádzajú a účelovo skresľujú informácie, že stavba stojí na pozemku v súčasných rozmeroch a umiestnení od roku 1931, čo má potvrdzovať úradný odhad nehnuteľností na strane 3. Z predmetného dôkazu vyplýva len to, že na pozemku vo vlastníctve žalovaných sa nachádza určité hospodárske príslušenstvo a/ murované 3 x 3 m, b/ drevené 5 x 6 m x 3,15 m, čo nekorešponduje so súčasnými rozmermi ani polohou stavby. V žiadnej katastrálnej mape sa nenachádza zakreslenie budovy skleník, keďže neexistoval a umiestnenie a rozmery budovy sklad (práčovňa, kôlňa), ktoré sú iné, ako sa snažia prezentovať žalovaní. 4.11.Nie je ničím výnimočná situácia, že skutkový stav nezodpovedá zakreslenému stavu v katastri nehnuteľností. Skutkový stav z roku 1931 je aj dnes jednoducho viditeľný, nakoľko po zbúraní skleníka a prístrešku na drevo sa ukážu pôvodné múry skladu (práčovne). V roku 1967, keď kúpili právni predchodcovia žalovaných nehnuteľnosť, existovala len budova skladu o rozmeroch 3 x 3 m, vzdialená viac ako 50 cm od hranice pozemku vo vlastníctve žalobcov. 4.12.Žalovaní uvádzajú, že ak by aj pripustili možnosť, že hranica predmetných pozemkov je sporná, žalovaní sa stali vlastníkmi spornej časti pozemku už nepochybne na základe inštitútu vydržania podľa . Na tomto mieste poukázali na skutočnosť, že v tomto konaní súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe skutkových tvrdení žalobcov bez vykonania dokazovania, t.j. posudzoval splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd bude v konaní zisťovať, či na strane žalovaných došlo k naplneniu všetkých podmienok týkajúcich sa vydržania pozemku. 4.13.Žalovaní v neposlednom rade namietajú, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť uviedli, že ak by prijali názor žalovaných, že vykonávajú na stavbe len udržiavacie práce, nie je im zrejmé, z akého dôvodu následne po zrealizovaní vyššie popísaných stavebných prác, ohlásili činnosti ako stavebné úpravy stavebnému úradu. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že táto drevená stavba pôvodne nemala betónový základ. Ten bol vytvorený žalovanými rozšírením pôvodného 10 cm širokého múrika, do ktorého boli osadené železné stĺpiky pre drôtené pletivo, ktoré pôvodne tvorilo plot. Rozšírením a prehĺbením žalovaní vytvorili 30 cm základ s cieľom vymurovať 30 cm hrubú stenu z pórobetónových tvárnic. Následne na to bola vybetónovaná aj podlaha, ktorá bola pôvodne hlinená. Je teda zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o udržiavacie práce, nakoľko súčasným konaním žalovaných došlo k vybudovaniu nových základov, ktoré tam predtým neboli. Zmenila sa obvodová konštrukcia prístrešku z drevenej na murovanú z pórobetónových tvárnic, a teda z pôvodne drevenej stavby došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti pevne spojenej so zemou pevným základom v súlade s . 4.14.O tom, či žalovaní vykonávajú stavebné práce na svojom pozemku alebo aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov, rozhodne súd. Podstatou konania nie sú zlé susedské vzťahy, ale fakt, že podľa predložených geometrických zameraní, žalovaní bez právneho dôvodu zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov. Nejedná sa teda o akékoľvek právo, ale o právo, ktoré požíva ústavnú ochranu. Žalovaní si nechali vyhotoviť vlastné geometrické zameranie, z ktorého je zrejmé, že pri obidvoch meraniach je odchýlka len dva centimetre, z čoho je zrejmé, že v súčasnosti sa už stavba nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcov. V tomto smere teda nemožno hovoriť o pochybností, o relevancii a správnosti zamerania parcely. Sú toho názoru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené, a to bola a/ osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobcami tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, c/ uložením požadovanej povinnosti (obmedzenia) je objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú, d/ neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný zásah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 4.15.Súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie vyššie popísaných podmienok, pričom sa plne stotožnili s jeho názorom a je v najlepšom záujme žalovaných (minimálne z ekonomického hľadiska)

realizovať a dokončiť akékoľvek stavebné práce na stavbe až potom ako bude s definitívnou platnosťou vyriešená otázka oprávnenosti ich stavby a potom ako bude s definitívnou platnosťou určená v teréne správne hranica medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcov a pozemkom vo vlastníctve žalovaných. 4.16.Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. zo 7.4.2021, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa prejednal odvolanie povinných (žalovaných) voči napadnutému uzneseniu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( ) uznesenia, ani na jeho zrušenie ( ), preto ho, podľa , zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6.1.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 6.2.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli predložené navrhovateľmi neodkladného opatrenia. 6.3.Žalovaní ako povinní z nariadeného neodkladného opatrenia spolu s podaným odvolaním predložili dôkazy, ktoré v čase nariadenia neodkladného opatrenia existovali, ale súd o nich nemal vedomosť a pre skutkové zistenia boli podstatné.

7.1.Žalovaní uplatnili odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil ale vzhľadom na neúplne zistený skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

8.Odvolací súd skúmal, či pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené všetky zákonné podmienky, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán.

9.Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11.Podľa § 325 ods.2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12.Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13.Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14.Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15.Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16.Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

18.Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo sporovej strany ohrozené.

19.Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.

20.Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

20.1.Odvolací súd je toho názoru, že nie je splnený predpoklad naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia, lebo navrhovateľky neosvedčili nebezpečenstvo hroziacej ujmy, nepopísali

v čom im bezprostredne hrozí ujma, keď sklad sa na popísanom mieste nachádza už dlhodobo. Z podaného návrhu nevyplynula naliehavosť situácie, bezodkladná potreba a nevyhnutnosť zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie. 20.2.Navrhovateľky sa svojho práva môžu domáhať na súde žalobou a v konaní prebehne náležité dokazovanie a zistenie skutkového stavu, ako aj navrhovateľkami tvrdená skutočnosť, že povinní im stavbou zasahujú do ich vlastníctva. 20.3.Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ak povinní budú ďalej pokračovať v stavbe, v prípade neúspechu v konaní o odstránenie stavby, zvýšené náklady vzniknú povinným (žalovaným) a nie navrhovateľkách, ktoré nebudú nijako týmto postihnuté.

21.1.Povinní (žalovaní) spolu s odvolaním pripojili listinné dôkazy: 21.2.Z oznámenia k ohláseniu stavebných prác je zrejmé, že 22.3.2021 mesto Košice pod č. MK/ A/2021/10889-02/IV/Kon (č.l. 50) uviedlo, že na základe ohlásenia stavebných úprav stavebníka W.. G. T., Y. X, T. v zmysle § 57 ods. 2 Stavebného zákona nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav na stavbe skladu na Y. X, Košice na pozemku KN-C parc. č. 2633 k.ú. I. C., ktorý plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe rodinného domu na pozemku KN-C parc. č. 2633 v kat. úz. I. C. v rozsahu vymurovanie novej nenosnej konštrukcie steny z pórobetónových tvárnic v interiéri stavby skladu s osadením okná v rozmeroch 900 x 1200 mm - nové povrchové úpravy podlahy a schodiskových stupňov bez zásahu do nosných konštrukcii stavby. Stavebnými úpravami nedôjde k zmene v užívaní predmetnej stavby. Neoddeliteľnou súčasťou tohto oznámenia je jednoduchý situačný výkres overený tunajším stavebným úradom. Oznámenie k ohláseniu stavby obsahuje aj upozornenia pre stavebníka a oznámenie, že ohlásené stavebné úpravy je potrebné začať uskutočňovať do dvoch rokov odo dňa doručenia tohto oznámenia. Prílohou je pôdorys 1np. pôvodný stav z č.l. 1, pôdorys 1np. nový stav, pôdorys strechy, pohľad severný, pohľad západný, pohľad východný a pohľad južný. 21.3.Odbor výstavby zveľaďovania Mestského národného výboru v Košiciach vydal 22.5.1967 úradný odhad, z ktorého je zrejmé pod bodom ocenenie bod 2 hospodárske príslušenstvo písm. a/ murovaná sedlová strecha, bod b/ drevené postavené v roku 1931 so sedlovou strechou. 21.4.Na geometrickom pláne (č.l. 56) sú zakreslené hranice medzi spornými pozemkami. 21.5.Z notárskej zápisnice N 260/69, Nz 3461/69 (z č.l. 57) je zrejmé, že 4.7.1969 bola registrovaná kúpna zmluva kupujúceho Š. C. S. S.Á. Š. a kúpna zmluva z č.l. 58, v ktorej kupujúci bol Š. C. S. S. C. a predávajúci S. Š. S. V. Š.. 21.6.Na majetkovej podstate (č.l. 59) č. 4947 je zapísaný pod bodom 1 dom č.p. XXXX s dvorom (Y. Č.. XX, výmera 371 m2, vlastníctvo Š. Š. v polovici a S. Š. v polovici. 21.7.Z odpovede z výkonu Štátneho stavebného dozoru (č.l. 60) je zrejmé, že stavba v časti skladu bola v nevyhovujúcom technickom stave s degradujúcimi prvkami vnútorných a vonkajších konštrukcií stavebník (W..T.) vykonával vo vnútri stavby skladu stavebné úpravy pre zabezpečenie stability stavby, t.j. výmenu drevenej obvodovej konštrukcie za murovanú z pórobetónových tvárnic, rekonštrukciu podlahy a schodiska. Na časti stavby skleníka neprebiehali stavebné úpravy. Stavebník vykonal na stavbe skladu stavebné úpravy pre zabezpečenie základných požiadaviek na stavbu a jej udržateľnosť. Prístavba je realizovaná v zmysle predmetného povolenia.

22.Z predložených dokladov je zrejmé, že v čase vydania neodkladného opatrenia žalovaní stavbu ohlásili a stavebný úrad k ohláseniu stavebných prác nemal námietky a určil podmienky pre realizáciu stavby. 22.1.Súd v tomto konaní nemôže posudzovať súhlas stavebného úradu so stavbou, ale musí z neho v tomto štádiu konania vychádzať a až keď bude spoľahlivo preukázané, že stavba sa realizuje (aspoň z časti) na pozemku navrhovateliek možno ju posudzovať ako neoprávnenú stavbu podľa , pričom opakovane je potrebné zdôrazniť, že len v konaní vo veci môžu byť náležitým spôsobom preukázané alebo potreté tvrdenia strán sporu.

23.1.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23.2.Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

24.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25.1.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.2.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26.Navrhovateľky neboli v konaní úspešné, preto nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bola v plnom rozsahu priznaná povinným (žalovaným).

27.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).