Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48Ek-1857-2020.pdf
PDF · 124.38 KB
Case nature
Subarea
48Ek/1857/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. J. J., K.. X.X.XXXX, I. O. J. X, K., zast. zákonným zástupcom: Ing. W. J., K.. XX.X.XXXX, I. O. J. X, K., právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: Ľ. J., K.. XX.X.XXXX, I. O. Q.. Y. XXXX/XX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 687/20, o vymoženie výživného, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 40 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
IV. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa domáhal prostredníctvom zákonného zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie podaného právnym zástupcom, ktorý bol doručený súdu dňa 01.12.2020 od povinného vymoženia pohľadávky na zameškanom výživnom v celkovej výške 40 EUR za mesiac november 2020, a bežného výživného vo výške 90 EUR mesačne na maloleté dieťa, a to na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/215/2015 zo dňa 15.12.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoP/13/2017, zo dňa 22.11.2017 ktoré nadobudli právoplatnosť 20.12.2017 a vykonateľnosť dňa 20.12.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 48Ek/1857/2021 zo dňa 22.03.2021 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Sudca ako súd druhej inštancie zrušil uznesenie súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 11.08.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2021. Týmto uznesením sudca uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi opätovne posúdiť návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami.
3. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 17.12.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so
sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom (ďalej ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúcie pod sp. zn. 127EX 687/20.
4. Súdny exekútor predložil súdu prostredníctvom autorizovaného podania zo dňa 23.02.2021 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami, a to Upovedomenie o začatí exekúcie - doručenka s dátumom prevzatia 22.01.2021. Z predloženej obálky Návrhu na zastavenie exekúcie, ktorú predložil súdny exekútor vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 04.02.2021, teda v zákonnej lehote.
5. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie t.j. 01.12.2020 sa oprávnený domáhal vymoženia zameškaného výživného vo výške 40 Eur za obdobie november a bežného výživného vo výške 90 Eur mesačne na základe exekučného titulu. Povinný uviedol, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie t.j. 01.12.2020 dlh na výživnom v zmysle ex. titulu v sume ako uvádza oprávnený nebol 40 Eur (30.11.2020 povinný zaplatil splátku v zmysle vzájomnej dohody medzi zákonným zástupcom maloletého oprávneného s povinným vo výške 30 Eur.) ale dlh bol vo výške len 10 Eur (túto zaplatil ako doplatok za 11/2020 dňa 03.12.2020) t.j. pred vydaním poverenia Okresného súdu Banská Bystrica pre súdneho exekútora, teda pred začatím exekúcie. Preto podľa povinného skutočnosť, že povinný má nedoplatok na výživnom v sume 40 Eur sa nezakladá na pravde. Uviedol ďalej, že výživné za mesiac december 2020 zaplatil zákonnému zástupcovi oprávneného v zmysle už spomenutej dohody v splátkach 15.12.2020 sumu 50 Eur a 17.12.2020 sumu 40 Eur z čoho jednoznačne vyplýva, že aj výživné za mesiac 12/2020 zaplatil pred vydaním poverenia t.j. pred začatím exekúcie dňa 22.12.2020. Uviedol, teda že nevznikol nárok ako si ho nárokuje matka maloletého oprávneného, pretože vyživovaciu povinnosť si riadne a včas plní. Uviedol, že platby poukazuje na účet matky maloletého na základe prosby právneho zástupcu oprávneného. Uviedol, že je nezákonné viesť exekúciu len na základe skutočnosti, že právny zástupca oprávneného to uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne a včas plní, na preukázanie čoho priložil poštové poukazy adresované matke maloletého v sume 90 Eur (zaplatenie výživného 01/2021 a 02/2021). Ako dôkaz uviedol a priložil: 2x poštový poukaz na adresu poukazujúci uhradenie splátky výživného v sume 90 Eur za obdobie 01/2021 (14.01.2021) a 02/2021 (04.02.2021) adresátovi matke oprávneného na jej adresu. 6x Potvrdenie z VÚB BANKY o zrealizovaní transakcie z účtu povinného preukazujúce uhradenie splátky výživného za obdobie 11/2020 (35,- Eur zo dňa 16.11.2020, 15Eur zo dňa 23.11.2020, 30 Eur zo dňa 30.11.2020, 10 Eur zo dňa 03.12.2020), 12/2020 (50 Eur zo dňa 15.12.2020, 40 Eur zo dňa 17.12.2020) na bankový účet matky maloletého oprávneného. Zaúčtované z účtu povinného SK12 0200 0000 0024 15115 3358 preukazujúce uhradenie splátok výživného pravidelne mesačne za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 na účet matky oprávneného SK27 1111 0000 0014 1298 0003. Povinný uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie na výživné bol podaný aj napriek tomu, že matka obdržala finančné prostriedky
- splátky výživného (30.11.2020, 03.12.2020 spolu v sume 40 Eur a 15.12.2020, 17.12.2020 spolu v sume 90 Eur) nepožiadala o zastavenie exekúcie. Uviedol, že právny zástupca oprávneného mal prístup do ESS (elektronický súdny spis), kde tak učinil aj 15.12.2020, kde mohol na podnet matky maloletého podnet matky reagovať, avšak tak neučinil. Podľa názoru povinného zástupca oprávneného si nesplnil povinnosť oznámiť súdnemu exekútorovi skutočnosť, že obdržal vyššie uvedené finančné prostriedky. Povinný uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že všetky ním uhradené splátky výživného matka maloletého obdržala a všetky platby boli poukázané v plnej výške vždy podľa platného rozhodnutia súdu, má zato, že neexistuje žiadne zameškané výživné vyplývajúce z exekučného titulu, a teda na takomto základe nemožno voči žiadnej osobe zahájiť a následne viesť exekučné konanie. Podľa názoru povinného predmetná exekúcia nemala byť začatá (ak už začatá bola, nie je možné v nej pokračovať). Povinný má zato, že návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný a preto žiada celú exekúciu zastaviť. Povinný ďalej uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému si plní včas čo vyplýva aj z predložených potvrdení o zrealizovaných platbách a poštových poukazov vo výške po 90 Eur mesačne. Dodal opäť, že s matkou maloletého sa dohodli (matka povedala, že jej nevadí, že keď povinný zaplatí výživné v splátkach aj po termíne určenom rozsudkom) táto dohoda má byť zo strany matky akceptovaná od roku 2016. Ďalej súdu uviedol, že keďže je SZČO, tak nemá stály a nepravidelný príjem. Uviedol podanie trestného oznámenia na svoju osobu od osoby matky. Ďalej povinný poukázal na vzťahové pomery jeho a jeho bývalej manželky a ďalších osôb. Povinný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu zo dňa 18.08.2017, sp. zn. 45Er/359/2016, podľa ktorého: „Za aktuálneho skutkového stavu, keď povinná zaplatila výživné v súdom určenej výške a teda žiadne zameškané výživné momentálne
neexistuje (dlh ako taký) nie je možné pokračovať v začatej exekúcii.“ Zároveň si od matky uplatňuje trovy jeho právneho zastúpenia , trovy konania, poštovné, trovy exekúcie a nárokuje si aj na uhradenie finančnej ujmy . Doposiaľ vie preukázať potvrdenie o zrealizovaní platby VÚB banke sumu 20 Eur, čo je poplatok za spracovanie exekúcie bankou, vrátane poplatku za poštový poukaz na adresu - úhrada výživného v sume 1,30 Eur a február v sume 1,30 Eur. Dôkaz: potvrdenie o zrealizovaní transakcie VÚB banky - poplatok za spracovanie exekúcie na sumu 20 Eur zo dňa 29.12.2020. V závere povinný navrhol aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu všetkých trov.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie podaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol nasledovne tvrdenia. Návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Návrh na vykonanie exekúcie právny zástupca podal dňa 1.12.2020 v čase 10 hod 12 min po overení platieb u matky oprávneného. V tomto čase matka oprávneného evidovala úhrady výživného tak ako boli uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie. Platba výživného vo výške 30 EUR od povinného prišla až po podaní návrhu. Poukazuje na to, že nie dôležitý čas (30.11.2020), kedy si povinný splní svoju povinnosť, ale kedy (1.12.2020) oprávnený, resp. jeho zákonný zástupca disponuje plnením. Aj z predloženého potvrdenia o zrealizovaní transakcie je zrejmé, že išlo o štandardnú platbu medzi dvoma rôznymi bankami, t.j. táto platba prebiehala 24 hod a na účet matky oprávneného bola pripísaná až dňa 1.12.2020 po podaní návrhu. Navyše zostatok výživného vo výške 10 EUR za mesiac november 2020 bol na účet matky oprávneného pripísaný až 4.12.2020, teda až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V podanom návrhu na vykonanie exekúcie, resp. v jeho prílohe označenej ako prehľad úhrad výživného preukázali, že povinný si svoju povinnosť neplní riadne a čas a to už od februára 2017. Popierajú existenciu „dohody“ medzi povinným a matkou oprávneného o tom, že by mohol povinný platiť výživné aj oneskorene. Matka oprávneného s povinným nekomunikuje od roku 2017, s týmto sa nestretáva a preto nie zrejmé, a to ani z návrhu povinného, kedy by sa mala ním tvrdená „dohoda“ uzatvoriť. Toto tvrdenie povinného výslovne popierajú a považujú ho za účelové klamstvo povinného. Tu je dôležité upozorniť aj na tú skutočnosť, že matka oprávneného by takúto dohodu ani nemohla uzatvoriť, nakoľko je len „platobným miestom“ a oprávneným v zmysle exekučného titulu je maloletý oprávnený. Výživné za mesiac december 2020 bolo povinným uhradené dňa 16.12.2020 vo výške 50 EUR a 18.12.2020 vo výške 40 EUR, t.j. opätovne po jeho splatnosti. Výživné za mesiac január 2021 bolo uhradené dňa 18.1.2021, kedy bola matke oprávneného doručený poštový poukaz na sumu 90 EUR. Vo vzťahu k výživnému za mesiac december 2020 a január 2021 poukazujú na to, že povinný si nesprávne vykladá skutočnosť dokedy ma splniť povinnosť uloženú mu exekučným titulom. Exekučný titul povinnému ukladá splniť si povinnosť do 15-teho dňa v mesiaci tak, aby matka oprávneného disponovala výživným, nie tak, že v tomto čase (15-tého dňa v mesiaci) je výživné len „na ceste“ pri medzibankovom prevode alebo doručovaní poštového poukazu (tento bol zaslaný vo štvrtok ale matke oprávneného doručený poštou až v pondelok). Výživné za február bolo uhradené riadne a včas. Prvý krát od vydania exekučného titulu (s výnimkou výživného za marec roku 2017). Majú za to, že bez pokračovania exekúcie na bežné výživné, si povinný nebude plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Preukazuje to prehľad úhrad výživného do podania návrhu na vykonanie exekúcie, kedy len jeden krát za 46 mesiacov zaplatil výživné riadne a včas, a aj tu išlo o v poradí druhé výživné, pričom jeho platobná disciplína mala zhoršujú sa tendenciu. Zároveň je zrejmé, že povinný pod tlakom exekúcie pristupuje zodpovednejšie k plneniu svojej zákonnej povinnosti a znova sa mu podarilo jedno výživné zaplatiť riadne a včas. Je v záujme maloletého oprávneného, aby exekúcia na bežné výživné pokračovala aj naďalej, lebo na strane povinného je predpoklad, že nebude výživné platiť riadne a včas, pričom dôvodom nie je nedostatok finančných prostriedkov na strane povinného (keďže nakupoval nehnuteľnosti, na ktoré teraz exekútor v tomto exekučnom konaní zriadil exekučné záložné práva), ale spôsob platenia výživného v drobných splátkach prevažne po lehote splatnosti je skôr zlomyseľnosťou povinného voči matke oprávneného. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujú, aby súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 exekučného poriadku zamietol. V súvislosti s podaním tohto vyjadrenia si uplatňujú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 20 EUR. V návrhu na vykonanie exekúcie si uplatnili trovy právneho zastúpenia nasledovne: Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sú vyčíslené v zmysle § 10 a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z tarifnej hodnoty vo výške 40 EUR, za dva úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na začatie konania a to za každý jeden úkon á 8,30 EUR + 10,62 EUR režijný paušál, čo spolu za dva úkony právnej služby predstavuje sumu vo výške 37,84 EUR + 20% DPH, t.j. 7,57 EUR, teda spolu vo výške 45,41 EUR. Oprávnený si uplatňuje voči povinnému náhradu DPH z trov právnej pomoci v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, z ktorého vyplýva, že ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa
odmena a náhrady o DPH. V zmysle § 199e Exekučného poriadku si preto uplatňuje náhradu trov právne zastúpenia vo výške 20 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Súd opätovným preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorého III. výrokom bola povinnému uložená povinnosť platiť výživné v prospech mal. oprávneného sumou vo výške 90 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.
14. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 01.12.2020 uplatnil pohľadávku na zameškanom výživnom za mesiac november 2020 vo výške 40 Eur a v nadväznosti nato aj bežné výživné vo výške 90 Eur za mesiac december. Povinný ako vyplýva z návrhu na zastavenie povinného podal príkaz na úhradu zameškaného výživného v sume 30 Eur dňa 30.11.2020 a následne dňa 03.12.2020 príkaz na úhradu v sume 10 Eur. Oprávnený k týmto úhradám uviedol, že prvá úhrada bola síce poukázaná 30.11.2020, avšak v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 01.12.2020 v čase 10h 12 min, ešte nebola pripísaná na účet zákonnej zástupkyne oprávneného, teda návrh bol podaný dôvodne. Rovnako príkaz na úhradu zvyšných 10 Eur zameškaného výživného bol zadaný dňa 03.12.2020, čo opäť vyplýva z prehľadu bankových transakcií doložených povinným, avšak táto suma bola pripísaná až dňa 04.12.2020 na účet matky ako uviedol oprávnený.
15. Súd konštatuje, že súdneho exekútora JUDr. Miroslava Pallera, poveril vykonaním exekúcie dňa 17.12.2020, taktiež poverenie na vykonanie exekúcie mu bolo doručené dňa 17.12.2020, teda až doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
16. Súd sa zaoberal tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie a rovnako vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a rovnako preskúmal priložené prílohy, ktoré priložili účastníci tohto exekučného konania.
17. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, keďže vymáhaný nárok čo do zameškaného výživného zanikol jeho splnením a povinný ďalší výkon exekúcie za účelom vymoženia nároku oprávneného na bežné výživné do budúcna nepovažoval za dôvodné, pretože vykonal platbu na základe dohody so zákonným zástupcom maloletého, kde dňa 15.12.2020 poukázal sumu 50 Eur a 17.12.2020 sumu 40 Eur, ktorá podľa vyjadrenia oprávneného bola pripísaná na účet matky dňa 16.12.2020 a dňa 18.12.2020. Povinný teda argumentoval, tým, že (bežné) výživné za mesiac december zaplatil 15.12.2020 v sume 50 EUR a 17.12.2020 v sume 40 EUR teda pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora. Oprávnený existenciu dohody o platení výživného povinným nepotvrdil.
18. Súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného je daný len vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, tak ako sú predpokladané v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie a pod.. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že splnenie je dôvodom zániku judikovaného práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie súdom len vtedy, ak k plneniu došlo v čase pred začatím exekúcie.
19. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.12.2020 oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu uplatnil nárok na vymoženie časti zameškaného výživného vo výške 40 EUR, ktoré nadobudlo splatnosť dňa 15.11.2020, teda za mesiac november 2020, a nárok na vymoženie bežného výživného v celkovej výške 90 EUR mesačne do budúcna. V uvedenom rozsahu súd v exekučnom konaní dňa 17.12.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 17.12.2020. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. V zmysle uvedeného súd v exekučnom konaní sa zaoberal len uplatneným nárokom oprávneného na vymoženie výživného, ktoré vzniklo v rámci uplatneného rozhodujúceho obdobia.
20. Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že povinný prostredníctvom banky dňa 30.11.2020 vykonal bezhotovostnú úhradu k rukám zákonného zástupcu oprávneného vo výške 30 EUR, ktorá podľa vyjadrenia oprávneného bola pripísaná až dňa 01.12.2020, teda po podaní návrhu, ďalej bolo zistené, že povinný prostredníctvom banky dňa 03.12.2020 vykonal bezhotovostnú úhradu k rukám zákonného zástupcu oprávneného vo výške 10 EUR, ktorá podľa vyjadrenia oprávneného bola pripísaná až dňa 04.12.2020, teda tiež po podaní návrhu. Tieto úhrady predstavujú úhrady zameškaného výživného v sume 40 Eur, ktoré nadobudlo splatnosť dňa 15.11.2020, teda zameškané výživné za mesiac november 2020. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní s prihliadnutím na exekučným titulom stanovenú povinnosť konštatoval, že úhrada vymáhaného zameškaného výživného vo výške 40 EUR bola zo strany povinného realizovaná po začatí exekučného konania, avšak pred začatím exekúcie (pred 17.12.2021). Zároveň je zrejmé, že povinný uhradil tento nárok v celom rozsahu, avšak s výrazným omeškaním. V tomto bode je taktiež vhodné zdôrazniť, že návrh na vykonanie exekúcie v uvedenej časti bol podaný dôvodne, keďže vymáhaný nárok čo do zameškaného výživného nebol na dobrovoľnej báze splnený zo strany povinného v čase pred začatím exekučného konania.
21. Na základe uvedených skutočností súd mal za preukázané, že zo strany povinného došlo k zániku vymáhaného nároku v časti zameškaného výživného vo výške 40 EUR za mesiac november 2020, v čase pred začatím exekúcie (pred 17.12.2020). Skutočnosť o samotnej realizácii tejto úhrady zo strany povinného v prospech maloletého oprávneného nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosťou. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetná úhrada bola realizovaná až po uplynutí pôvodnej splatnosti stanovenej exekučným titulom a v rámci exekučného konania. Zároveň je taktiež zrejmé, že v uvedenej časti začalo exekučné konanie dôvodne, avšak po začatí exekučného konania došlo k zániku vymáhaného nároku v časti zameškaného výživného v sume 40 Eur, a preto súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 40 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia
22. S prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa začala až dňa 17.12.2020, po začatí exekučného konania nadobudlo zročnosť návrhom na vykonanie exekúcie uplatnený nárok na bežné výživné za mesiac december 2020, ktoré v dôsledku jeho neuhradenia v exekučným titulom stanovenej lehote splatnosti sa stalo zameškaným výživným. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu aj potvrdenie o bezhotovostnom príkaze o úhrade sumy vo výške 50 EUR zo dňa 15.12.2020, ktorá bola podľa vyjadrenia oprávneného pripísaná na účet matky dňa 16.12.2020, povinný predložil súdu aj potvrdenie o bezhotovostnom príkaze o úhrade sumy vo výške 40 EUR zo dňa 17.12.2020, ktorá bola podľa vyjadrenia oprávneného pripísaná na účet matky dňa 18.12.2020.
23. Podľa vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného výživné, ktoré nadobudlo splatnosť dňa 15.12.2020, teda za mesiac december 2020, bolo uhradené v celom rozsahu až dňa 18.12.2020. Peňažný dlh plnený prostredníctvom bankového prevodu je splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet. Na základe uvedeného je zrejmé, že zameškané výživné za mesiac december 2020 bolo zo strany povinného uhradené nielenže po lehote splatnosti stanovenej exekučným titulom ale aj po začatí exekúcie, a preto je na mieste zdôrazniť, že ak nastane splnenie nároku oprávneného zo strany povinného po začatí exekúcie, tak v takom prípade nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 psím. a) Exekučného poriadku. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t. j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky po začatí exekúcie. V prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie (bez ohľadu na to či bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku vrátane trov exekúcie, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Ak povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom (§ 29 ods. 6 Exekučného poriadku), prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (§ 29 ods. 10 Exekučného poriadku), prípadne z centrálneho registra exekúcií (§ 211a Exekučného poriadku). K zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu úhrady pohľadávky, resp. jej časti, až po začatí exekúcie, tak ako je v prejednávanej veci nemôže dôjsť. Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k
ukončeniu exekučného konania len v prípade úhrady vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie nevydával.
24. V zmysle týchto skutočností po začatí exekúcie splnenie nároku oprávneného na vymoženie (bežného podľa návrhu) zameškaného výživného za mesiac december 2020 a aj trov exekúcie zo strany povinného podľa § 61f Exekučného poriadku patrí do pôsobnosti povereného súdneho exekútora. Súd v tomto bode zároveň konštatoval, že návrh na vykonanie exekúcie v časti vymoženia bežného výživného za mesiac december (ktoré sa stalo zročným) bol podaný dôvodne, keďže povinný si neplní exekučným titulom stanovenú vyživovaciu povinnosť v prospech mal. oprávneného včas, o čom svedčí aj samotné tvrdenie povinného obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie, kde uvádza príkaz na úhradu zo dňa 15.12.2020 na sumu 50 EUR a príkaz na úhradu zo dňa 17.12.2020 v sume 40 Eur. Z vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného vyplýva, že výživné za mesiac december bolo uhradené v celku až 18.12.2020, pripísaním na účet v sume 50 Eur dňa 16.12.2020 a dňa 18.12.2020 a pripísaním sumy 40 Eur, a preto súd konštatoval, že exekúcia za účelom vymoženia bežného výživného začala dôvodne. Na základe uvedených dôvodov súd konštatoval, že povinným prezentovaný zánik vymáhaného nároku opierajúc sa o úhradu vo výške 50 EUR zo dňa 15.12.2020 pripísané dňa 16.12.2020 a úhradu vo výške 40 EUR zo dňa 17.12.2020 pripísané dňa 18.12.2020, ktoré boli zo strany povinného realizované po začatí exekúcie v plnej miere nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd teda návrh na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia, keďže je dôvodná obava, že povinný nebude výživne plniť riadne a včas.
25. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia, trovy konania, poštovné, trovy exekúcie a nárokuje si aj na uhradenie finančnej ujmy. Doposiaľ vie preukázať potvrdenie o zrealizovaní platby VÚB banke sumu 20 Eur, čo je poplatok za spracovanie exekúcie bankou, vrátane poplatku za poštový poukaz na adresu - úhrada výživného v sume 1,30 Eur a február v sume 1,30 Eur. Dôkaz: potvrdenie o zrealizovaní transakcie VÚB banky - poplatok za spracovanie exekúcie na sumu 20 Eur zo dňa 29.12.2020.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s poiodaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
33. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.
34. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
35. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
36. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
40. V časti exekučného konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bol tak oprávnený ako aj povinný čiastočné úspešný, keďže došlo tak k čiastočnému zastaveniu exekúcie ako aj zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti, pričom pomer úspechu je totožný, a preto súdu rozhodol o uplatnenom nároku oprávneného ako aj povinného na náhradu trov exekučného konania spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie tak, že oprávnenému ani povinnému podľa § 199d Exekučného poriadku v spojení s ust. § 255 Civilného sporového poriadku tento nárok nepriznal, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
41. Súd k uplatňovanej náhrade trov ako si ich povinný uplatňuje uvádza, že súd nemá za preukázané právne zastúpenie povinného v tomto konaní a tiež dáva do pozornosti ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“ Súd nemal za preukázané, že by povinný mal v tomto konaní právneho zástupcu. Povinnému trovy nepriznal ďalej aj z dôvodu, že tento mal len čiastočný úspech v exekučnom konaní, keďže súd zastavil exekúciu len v časti zameškaného výživného. Súd teda povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
42. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 20 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený a povinný mali pri návrhu na zastavenie len čiastočný úspech, keďže exekúcia bola zastavená na zameškané výživné, avšak vo zvyšnej časti súd návrh povinného zamietol, a teda exekúcia bude prebiehať na bežné výživné a na trovy exekučného
konania, súd teda oprávnenému trovy v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.
43. Povinný dňa 01.10.2021 adresoval súdu e-mailove podanie na adresu podatelnaOSBB- upominaciekonanie@justice.sk s textom: „...do súdneho spisu 48Ek/1857/2020 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v súvislosti s exekučným konaním č. EČ 127EX 687/2020 posielam poštové poukazy výživné za obdobie od 05/2021 do 09/2021.“ Povinný priložil 5 ks poštových poukazov v hodnote každý po 90 Eur s dátumami 12.05.2021, 11.06.2021, 12.07.2021,10,09,2021, 12.08.2021. Povinný e-mailovým podaním zo dňa 12.10.2021 adresoval súdu podanie s textom: „...do súdneho spisu 48Ek/1857/2020 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v súvislosti s exekučným konaním č. EČ 127EX 687/2020 posielam poštový poukaz na adresu výživné pre J. J. k 15.10.2021.“ Povinný priložil poštový poukaz na adresu v sume 90 Eur zo dňa 12.10.2021. Súd konštatuje, že tieto podania boli súdu doručené do elektronickej schránky bez autorizácie. Tieto úhrady zohľadní súdny exekútor pri výkone exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.