Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-120-2021.pdf
PDF · 79.3 KB
Case nature
Subarea
30S/120/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: ForestGan s.r.o., so sídlom Partizánska Ľupča 678, 032 15 Partizánska Ľupča, IČO: 50 404 415, právne zastúpeného: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100751471/2021 zo dňa 4. 5. 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 19.7.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.7.2021 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 100751471/2021 zo dňa 4. 5. 2021, ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102010387/2020 zo dňa 18.12.2020 potvrdil. Prvostupňový správny orgán ostatne uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.995,44 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018.
2. Ako žalobné dôvody žalobca uviedol, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo (a aj malo) za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobca nesúhlasil so záverom správcu dane ako aj napadaného rozhodnutia, ktorým správne orgány neuznali právo žalobcu na odpočet dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH. Žalobca poukázal na súdne rozhodnutia
- Rozsudok súdneho dvora C-255/02, C-80/11 a C-142/11, Rozsudok Súdneho dvora C-446/15, C-430/19, Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu českej republiky, sp. zn. 4 Afs 58/2017 zo dňa 02.08.2017. Žalobca mal za to, že naplnil formálne aj materiálne podmienky na uplatnenie si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v zmysle § 49 zákona o DPH a v tejto súvislosti poukázal na dôkazy, ktoré mal správca dane k dispozícii. Poukázal na ďalšiu doplnenú podmienku uplatnenia si práva na odpočet DPH a to, že daň bola zahrnutá v kontrolnom výkaze DPH iného subjektu - dodávateľa. Podľa žalobcu sa žalovaný s touto podmienkou riadne nevysporiadal a pri realizácii kontroly si nevyžiadal obdobné kontrolné výkazy DPH za spoločnosť MA-PE, s.r.o. a vychádzal len z výpovede Q., štatutárneho zástupcu žalobcu. Podľa žalobcu ide o hrubé porušenie zásady in dubio mitius. Poukázal na zásadu ochrany právnej istoty podľa Rozsudku Súdneho dvora C-427/08. Žalobca uviedol, že ak správne orgány mali v úmysle preukázať, že služby neboli dodané deklarovanými dodávateľmi, mali jednoznačne preukázať kým boli dodané a nie iba spochybniť existujúcich dodávateľov, ktorých dodanie bolo spochybňované. Žalobca poukázal aj na to, že v administratívnom konaní bola k dispozícii časť účtovníctva spoločnosti Colombina, s.r.o., ktoré žalovaný vyhodnotil ako nerelevantné. Žalobca mal
za to, že dôkazné bremeno uniesol a preukázal všetky podmienky na uplatnenie odpočtu dane a to aj vo vzťahu k spochybneným plneniam od spoločnosti MA-PE, s.r.o. a Družstvo Trentín. Uviedol, že neboli vykonané dôkazy pre správne zistenie skutkového stavu - nevykonanie dôkazov - porastovej mapy, čestných vyhlásení lesníkov a opätovná výpoveď. Vo vzťahu k trvaniu a zákonností daňovej kontroly poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/35/2010 zo dňa 21.09.2011. Podľa názoru žalobcu, preukázal naplnenie dôvodu na zrušenie napádaného rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
3. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že vykonáva podnikateľskú činnosť a v prípade začatia výkonu rozhodnutia, by tento výkon vzhľadom na rozsah uloženej povinnosti predstavoval pre žalobcu neprimeraný zásah do jeho majetkových práv s hrozbou vzniku závažnej ujmy. Žalobca uviedol, že v súčasnosti nedisponuje voľnými finančnými prostriedkami. Výkon rozhodnutí by spôsobil nemožnosť žalobcu plniť svoje záväzky, čo negatívne ovplyvní jeho obchodných partnerov a dodávateľov, voči ktorým by sa dostal do platobnej neschopnosti. S uvedeným priamo súvisí aj situácia s korona vírusom SARS-CoV-2 a pandémiou vyvolanou týmto vírusom. Pričom vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu a nejasnosti s ňou vznikajúce existuje predpoklad ďalšieho prepadu tržieb. V prehľadovej tabuľke poukázal na poklesy tržieb v mesiacoch apríl a máj obdobia roku 2020 a roku 2021. Výnos za apríl 2020 bol vo výške 28.456,58 Eur, výnos za apríl 2021 vo výške 4.314 Eur, pokles tržieb v porovnateľnom období mesiaca apríl roku 2020 a roku 2021 predstavuje tak výšku 24.142,58 Eur. Ďalším obdobím na ktoré žalobca poukázal vo vzťahu k poklesu tržieb bol máj roku 2020 a máj roku 2021. Výnosy za máj 2020 boli vo výške 10.367,58 Eur, výnosy za máj 2021 boli vo výške 6.159,46 Eur, pokles tržieb za uvedené obdobie bol vo výške 4.208,12 Eur. Ďalší dôvod poklesu tržieb videl žalobca v kalamite z roku 2014, kedy bola potreba prác najvyššia, táto následne každý rok klesala. Uhadzovanie haluziny bolo zo strany zákazníkov menej požadované a keďže zalesňovacie práce začnú v jesennom období, žalobca sa začal orientovať na práce v Českej republike. Tieto však boli výrazne obmedzené v dôsledku protipandemických opatrení prijatých v súvislosti s korona vírusom. Ďalší dôvod poklesu tržieb bola reklamácia zo strany zákazníka v Českej republike, ktorý reklamoval kvalitu a spôsob dodaných služieb zo strany žalobcu, pričom mu za vykonané služby odmietol zaplatiť až kým nedôjde k vyriešeniu reklamácie. Vzhľadom na uvedené dôvody by úhrada predmetnej dane, zahŕňala nútený odpredaj majetku a nemožnosť žalobcu vysporiadať svoje ostatné splatné finančné záväzky voči zamestnancom a zmluvným partnerom a zároveň k obmedzeniu podnikateľskej činnosti v dôsledku uvedeného odpredaja. Zároveň žalobca poukázal na uzavretú úverovú zmluvu, ktorú má uzavretú na zabezpečenie financovania - leasing. Prílohou návrhu na povolenie odkladného účinku správnej žalobe bol výpis z podnikateľského bankového účtu, ktorým žalobca poukázal na aktuálny stav finančných prostriedkov, z ktorého má vyplynúť, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu dane.
4. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 29.11.2021. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol návrh na odkladný účinok správnej žaloby.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
6. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
7. Osobitnými náležitosťami návrhu sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež aspoň osvedčiť. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
8. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že prípadný výkon rozhodnutia by predstavoval neprimeraný zásah do jeho majetkových práv s hrozbou vzniku závažnej ujmy vzhľadom aj na to, že nedisponuje voľnými finančnými prostriedkami, správny súd vyhodnotil uvedené len ako všeobecné tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a následne aj chýba osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca si svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu skutkové okolnosti splnil len čiastočne. Pokiaľ ide o konkrétne vymedzenie tvrdení žalobca poukazoval na pokles tržieb v rámci jeho výkonu podnikateľskej činnosti spôsobenej aj pandemickou situáciou s tým, že existuje predpoklad ďalšieho prepadu tržieb. Zároveň poukázal na zmluvu o úvere, aktuálny stav na účte v banke, ktorý predstavuje výšku 30.045,41 Eur a vo väzbe k poklesom tržieb aj na reklamáciu zo strany zákazníka v Českej republike. V tejto súvislosti správny súd dospel k záveru, že samotné tvrdenie o poklese tržieb a to aj s čiastočným predložením listinných dôkazov, nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku. Správny súd vo vzťahu k reklamácii na ktorú žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku poukázal uvádza, že ide o zákonné uplatnenie nároku zo zisteného vadného plnenia adresovaného dodávateľovi, pričom týmto podnetom sa odberateľ domáha zodpovednosti dodávateľa za chyby ním poskytovanej služby, ktorou odberateľ požaduje od dodávateľa určitú nápravu alebo náhradu za chybnú službu. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú činnosť.
9. Vzhľadom na výšku uloženej povinnosti, ktorá predstavuje sumu 2.995,44 Eur, nevymedzením skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu, jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu ako osobu povinnú z napadnutého rozhodnutia. Správny súd návrh žalobcu, tak ako je formulovaný, nepovažoval za dôvodný, ktorý by zakladal opodstatnenosť priznania odkladného účinku správnej žalobe.
10. Správny súd preto nemohol návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť, a preto ju v súlade s § 188 SSP zamietol.
11. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).